Rudolf Sloboda strana 4 z 4

Slobodove texty pre deti nie sú typickými rozprávkami, sú to realistické príbehy päťročného chlapca, ktorý vidí svet po svojom a nerozumie, prečo ho dospelí vidia inak. Prečo musí mať šach pravidlá, prečo sa nesmie hrať s cudzím psom, prečo zvieratá nerozprávajú, prečo sú morské živočíchy rovnako dôležité ako egyptskí králi?

Román Krev jsem psal rychle. Neměl jsem žádný přesný plán. Snažil jsem se popsat duševní stav úředníka, kulturního pracovníka, který po listopadu 1989 zjistil, že je odepsaný, odstavený; jeho frustrace nespočívá jen v politickém krachu, ale také v poznání, že se stal starcem. Nejprve ho samotné zestárnutí začne zajímat, má k němu takový zvláštní vztah. Je pro něho důvodem, aby byl naštvaný na mladé lidi, i na příbuzné, kteří ještě nejsou na jeho platformě. Pochopí, že jeho vztahy se ženami byly nedorozuměními, a má radost, že sex už ho navždy vysvobodil ze svých ostnů. Přehodnocuje také pracovní stránku svého života. Byl ideologem a nemůže se smířit s pocitem, že dělal nějaké chyby. Komunistický režim považoval za normální, stabilní, nevyvratitelný. Nová doba, jaro 1990, zaútočí na jeho iluze a starý pán přeci jen zapochybuje, a i to jen částečně, o svém životě a zaměstnání, kde jeho povinností, ale i radostí bylo budování slovenské kultury. Neměl nejmenší pochybnosti o tom, že naše kultura je v pořádku, nechápal, k čemu nám revoluce byla. Tyto tíživé úlohy jsou v románu propleteny – aspoň jsem se o to snažil – „lyrickými“ pasážemi, příjemnými sny, vzpomínkami na dětství. Ale pochybnosti jako rakovina hlodají kdysi silného muže. Rudolf Sloboda

Je to láska? Kladie si otázku baletka Emike v románe zo študentského prostredia konzervatória. Rudolf Sloboda zostal známy predovšetkým ako autor filozofických románov Narcis a Rozum. Jeho román o študentovi konzervatória, chudobnom chlapcovi z Devínskej Novej Vsi, zostal popri jeho veľkých a vážnych témach akoby v úzadí jeho tvorby, no práve v ňom nám Sloboda porozprával o čírej radosti z mladosti a z krásnych vecí, ako je hudba a tanec. Vychádza s novými ilustráciami generačného ilustrátora Ľudovíta Hološku.

Je to láska? Kladie si otázku baletka Emike v románe zo študentského prostredia konzervatória. Rudolf Sloboda zostal známy predovšetkým ako autor filozofických románov Narcis a Rozum. Jeho román o študentovi konzervatória, chudobnom chlapcovi z Devínskej Novej Vsi, zostal popri jeho veľkých a vážnych témach akoby v úzadí jeho tvorby, no práve v ňom nám Sloboda porozprával o čírej radosti z mladosti a z krásnych vecí, ako je hudba a tanec. Vychádza s novými ilustráciami generačného ilustrátora Ľudovíta Hološku.

Každodennosť, ktorú si tak zúfalo potrebujeme prikrášliť, vzbudzovala v autorovi celý rad znepokojujúcich otázok o jej zmysle. Príbeh filmového scenáristu, muža frustrovaného zložitým vzťahom k matke i manželke, pracovnými neúspechmi a smrťou otca, rozpráva o protiklade medzi rozumom a citom. Sloboda tak vytvára vnútorný priestor, ktorý vzápätí zapĺňa skľučujúcimi snami, jasnými analýzami alebo chaotickou realitou v živote hlavného protagonistu. Ten priestor môžeme pomenovať – samota.

Znovuobjavený, čitateľmi stále viac vyhľadávaný a znalcami literatúry uznávaný slovenský spisovateľ Rudolf Sloboda je autorom mnohých nadčasových diel, divadelných aj filmových scenárov a dvoch kníh pre deti. V románe Uršuľa, ktorý je jedným z jeho kľúčových diel, sa vzdelaná, sebavedomá, bystrá, racionálna Uršuľa počas školy zoznámi s rozvedeným mužom starším o dvadsať rokov, za ktorého sa vydá. Sčasti v sebaobrane, sčasti v žiarlivostnom afekte svojho manžela zabije. Text sa sústreďuje na jej životné osudy v čase, keď sa vracia z väzenia a pokúša sa opäť žiť normálnym občianskym životom, nadväzuje nové priateľstvá a známosti. V dlhšom časovom horizonte by mali vo Vydavateľstve SLOVART vyjsť všetky Slobodove knihy próz.

Románový debut jedného z najčítanejších a najpredávanejších slovenských autorov aj po rokoch presvedčí, aké dôležité v živote človeka je hľadanie osobnej slobody. Hlavný hrdina Urban Chromý prichádza do Ostravy. Dobrovoľne ukončil štúdium na Filozofickej fakulte, predal knihy a odišiel pracovať do železiarní. To, čo prežíva, sa nedá nazvať nijako inak, iba ako hľadanie samého seba. Realita života sa v príbehu strieda s úvahami a snami Urbana intelektuála. Číta Knihu proroka Izaiáša, hrá s miestnymi chlapmi karty, a pritom hľadá ženu, ktorá by ho pochopila. Prostredie, v ktorom sa ocitol, ho deprimuje až natoľko, že rozmýšľa o samovražde. Napokon sa však rozhodne inak: zmení svoj život.

Slobodova Láska to sú reflexie, zážitky i postrehy muža tesne po tridsiatke. Autor zachytáva fiktívne detaily, ktoré sa prekrývajú s realitou. Netreba však zabúdať najmä na to, že nožnice, ktorými autor strihá, a spôsob, akým všetko utrieďuje a dolaďuje, sú z výbavy nadaného tvorcu, neraz a celkom vedome aj skvelého mystifikátora, vykloneného ponad strechy svojich textov. Sloboda nepísal priamo to, čo žil, a žil nielen to, čo písal; on si predovšetkým vyberal, čo zakomponuje do textu, a ako; odkladal, zahadzoval a začleňoval.

V románe Krv (1991) autor na pozadí spomienok z predchádzajúcich rokov života zobrazil udalosti, ktoré viedli k spoločenskému zvratu v novembri 1989. Román, tak ako všetky Slobodove diela, je vo svojej podstate postavený na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je charakteristický rozprávačský štýl. Základné motívy diela sú vystavané na láske, žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života.