Marenčin PT strana 51 z 92

Kam až zachádza túžba po absolútnej moci, síce ustanovenej podľa demokratických pravidiel, no bez dostatočnej kontroly? Premiér Róbert Ičo nepozná nijaké prekážky, aby získal neobmedzenú vládu v krajine, kde bujnie korupcia, rozkrádanie, a ani najväčšie prešľapy vysokých vládnych úradníkov nie sú potrestané. K tomu zneužíva poslaneckú väčšinu v parlamente a nedôstojným spôsobom aj prezidenta Gašpara Ivanoviča, ktorý verí planým sľubom. Darí sa mu to dovtedy, kým traja zamestnanci prezidentského paláca neodhalia a nezačnú sa zabávať na tajnej korešpondencii medzi premiérom a prezidentom. Z nevinnej zábavky sa vyvinie kauza, ktorá zatrasie celým mocenským systémom v krajine. Miloš Brnčal pracoval ako redaktor v Československom rozhlase a v Družstevných novinách, neskôr ako autor na voľnej nohe. Písal fejtóny do dennej tlače, spolupracoval s redakciami zábavy v Československom rozhlase, a aj s Československou televíziou. Vyšli mu knihy Rezervácia ničoty, zbierka fejtónov, humoresiek, rozhasových scénok a fikcií pod názvom Stroj na nič a román HOME: Na Slovensku je to tak.

V zime 2008 počas svojej každodennej prechádzky vysoký námorný dôstojník vo výslužbe Hakan von Enke zmizne. Detektív Wallander sa vydáva na stopu páchateľa. Nitky hľadania ho vedú do minulosti, do čias studenej vojny, pôsobenia pravicových extrémistov a nájomných vrahov z východnej Európy. Zdá sa, že sa dostal na stopu veľkého tajomstva. Henning Mankell nadväzuje na sériu mimoriadne úspešných románov o Kurtovi Wallanderovi – detektívovi z juhošvédskeho mesta Ystad. Mankell je najčítanejším švédskym spisovateľom a do dnešného dňa sa na celom svete predalo viac než tridsať miliónov jeho kníh preložených do štyridsiatich jazykov. Patrí do desiatky najpredávanejších autorov na svete.

Príjemný, veselý, vtipný, voňavý, úspešný, sexi. Taký je chlap, po ktorom túžia vari všetky ženy. No príjemný, vtipný, voňavý, úspešný a sexi je často krát aj... MAČO. Ten, ktorému je spolužitie s jedinou ženou také cudzia, ako medveďovi kokosový orech. Ten ktorý si jednoducho užíva život a berie všetko fajn, čo mu prináša. Bez obmedzovania. Zdravotná sestra Dalia s mačom žila. A bol to život nepríjemný, neveselý, nevtipný, deprimujúci a pre ňu aj nesexi. Prežívajte spolu s ňou chvíle, ktoré možno len sotva zvládnuť. Prežívajte spolu s ňou prítomnosť muža, ktorý dokáže manželku zoznámiť so samotným peklom! Ivana Havranová vyštudovala Filozofickú fakultu Jána Amosa Komenského, odbor žurnalistika. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac, ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem rôznych časopisov. Napríklad Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak... Napísala jedenásť kníh, z toho štyri poviedkové. Žije a tvorí v Bratislave.

Kniha predstavuje v autorovej tvorbe krok novým, nečakaným smerom. Je to autentický portrét autora, obraz Slovenska aj rôznych kútov sveta. Od detstva v normalizačnej Bratislave cez príbeh rozvetvenej rodiny až po narodenie syna. Putovanie po krajine od Bratislavy po Michalovce, z Berlína až do Kábulu. Keď chcete vedieť, na čo výrazný autor svojej generácie myslí a kade chodí, čítajte Spamäti.

Rozhovory s Petrom Gregorom vychádzali v denníkoch, časopisoch a zborníkoch od začiatku sedemdesiatych rokov. Dominujú témy autorskej tvorby, literatúry a umenia, postoja umelca k dianiu v spoločnosti, ale aj móda, ženy či Dunaj. Takmer v každom rozhovore sa ho redaktori pýtajú na jeho impozantný a nápadný zovňajšok a zakaždým ponúka inú odpoveď. Vskutku, Gregor sa vždy majstrovsky obliekal. Súhra topánok, nohavíc, saka, košele, hodiniek, účesu, okuliarov, tabatierky, zapaľovača či spony do kravaty a svojho času aj súhra oblečenia s veľkou dogou, bola vždy dokonalá. K tomu všetkému vlastnil a pestoval telo a chôdzu, ktoré nedovolia karikovať nespočetné kombinácie odevov. Sám však na túto tému hovorí: „Pre satirika naozaj nie je ani výhodné, ani bezpečné byť nápadným len svojím oblečením. Vystavuje sa riziku, že ho satirici budú považovať za módneho satirika a módni panáci za satiru v móde.“ Peter Gregor (1944, Prešov). Básnik, dramatik a satirik patrí – podľa vlastných slov – „k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“. Debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968). Po nej nasledovali: Nebeský policajt (1970), Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna (1975), Delta (1979), poetický skicár slávnych i menej známych osobností Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), zbierka humoresiek a aforizmov Malé maléry (1990), zbierka básní Zberateľ hodín (1992), epicko-filozofická skladba Muž menom Jób (1993), výber z rozhlasových hier pod názvom Smrť v Aténach (2000), poviedkový triptych Denník nebožtíka (2001), výber z básní o láske Listy zo záhrady Eden (2004), súhrnná zbierka aforizmov Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010) a Idiotár (2013). Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií literárnych predlôh.

Rozhovory s Petrom Gregorom vychádzali v denníkoch, časopisoch a zborníkoch od začiatku sedemdesiatych rokov. Dominujú témy autorskej tvorby, literatúry a umenia, postoja umelca k dianiu v spoločnosti, ale aj móda, ženy či Dunaj. Takmer v každom rozhovore sa ho redaktori pýtajú na jeho impozantný a nápadný zovňajšok a zakaždým ponúka inú odpoveď. Vskutku, Gregor sa vždy majstrovsky obliekal. Súhra topánok, nohavíc, saka, košele, hodiniek, účesu, okuliarov, tabatierky, zapaľovača či spony do kravaty a svojho času aj súhra oblečenia s veľkou dogou, bola vždy dokonalá. K tomu všetkému vlastnil a pestoval telo a chôdzu, ktoré nedovolia karikovať nespočetné kombinácie odevov. Sám však na túto tému hovorí: „Pre satirika naozaj nie je ani výhodné, ani bezpečné byť nápadným len svojím oblečením. Vystavuje sa riziku, že ho satirici budú považovať za módneho satirika a módni panáci za satiru v móde.“ Peter Gregor (1944, Prešov). Básnik, dramatik a satirik patrí – podľa vlastných slov – „k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“. Debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968). Po nej nasledovali: Nebeský policajt (1970), Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna (1975), Delta (1979), poetický skicár slávnych i menej známych osobností Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), zbierka humoresiek a aforizmov Malé maléry (1990), zbierka básní Zberateľ hodín (1992), epicko-filozofická skladba Muž menom Jób (1993), výber z rozhlasových hier pod názvom Smrť v Aténach (2000), poviedkový triptych Denník nebožtíka (2001), výber z básní o láske Listy zo záhrady Eden (2004), súhrnná zbierka aforizmov Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010) a Idiotár (2013). Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií literárnych predlôh.

V malomeste plynie život podľa svojich vlastnych pravidiel - čo sa však stane, keď naložíš tomu nesprávnemu náckovi? Vlado Valas, mladý skrachovaný filozof, uteká zo svojho rodného mesta a vydáva sa na podivuhodnú cestu do Bratislavy, plnú pochybných existencií a stroskotancov, kráčajúc po stopách svojej spackanej mladosti, aby zistil, že každé dno sa dá nakoniec preraziť. Rauš je temná paródia na motivačné romány o pozitívnom myslení, a zároveň psychedelický výlet do slovenského podzemia, kde aj náckovia môžu byť obete a pankáči pekní hajzli... Egor Indiani sa narodil 3. augusta 1983 v stredoslovenskej Hnúšti. Študoval na FF UK v Bratislave Slovenský jazyk a literatúru, no nedoštudoval. Vystriedal mnoho rôznych povolaní od predajcu v antikvariáte v Britskom Walese, až po fotografa na výletných lodiach v Karibiku. V r. 2013 natočil gonzo dokument DFF: Lost in Poland. Rauš je jeho literárny debut. Momentálne žije v Prahe.

V malomeste plynie život podľa svojich vlastnych pravidiel - čo sa však stane, keď naložíš tomu nesprávnemu náckovi? Vlado Valas, mladý skrachovaný filozof, uteká zo svojho rodného mesta a vydáva sa na podivuhodnú cestu do Bratislavy, plnú pochybných existencií a stroskotancov, kráčajúc po stopách svojej spackanej mladosti, aby zistil, že každé dno sa dá nakoniec preraziť. Rauš je temná paródia na motivačné romány o pozitívnom myslení, a zároveň psychedelický výlet do slovenského podzemia, kde aj náckovia môžu byť obete a pankáči pekní hajzli... Egor Indiani sa narodil 3. augusta 1983 v stredoslovenskej Hnúšti. Študoval na FF UK v Bratislave Slovenský jazyk a literatúru, no nedoštudoval. Vystriedal mnoho rôznych povolaní od predajcu v antikvariáte v Britskom Walese, až po fotografa na výletných lodiach v Karibiku. V r. 2013 natočil gonzo dokument DFF: Lost in Poland. Rauš je jeho literárny debut. Momentálne žije v Prahe.

Bojácni žartujú o smrti, odvážni žartujú s ňou. Denník nebožtíka sa končí vetou: „Nič ľahšie, ako umrieť, veď to sa doteraz podarilo každému.“ Je sťaby ľahkovážna, ironická, môže sa zdať až frajersky opovržlivá, slina uličníka na tvári Majestátu. Ale je to naozaj tak? Čo ak si len pískam, aby som sa nebál – potme a sám...? Peter Gregor (1944, Prešov). Básnik, dramatik a satirik patrí – podľa vlastných slov – „k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“. Debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968). Po nej nasledovali: Nebeský policajt (1970), Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna (1975), Delta (1979), poetický skicár slávnych i menej známych osobností Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), zbierka humoresiek a aforizmov Malé maléry (1990), zbierka básní Zberateľ hodín (1992), epicko-filozofická skladba Muž menom Jób (1993), výber z rozhlasových hier pod názvom Smrť v Aténach (2000), poviedkový triptych Smrť nebožtíka (2001), výber z básní o láske Listy zo záhrady Eden (2004), súhrnná zbierka aforizmov Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010) a Idiotár (2013). Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií literárnych predlôh.

Ako Michal Dočolomanský pristál s vetroňom na futbalovom ihrisku v Dolných Orešanoch? Ako Emília Vášáryová vzkriesila Vladimíra Menšíka? Ako Marián Labuda pašoval peniaze cez hranice v detskom autíčku? Čo je to Jurajova Slezáčkova peristaltika ciev? Tieto a stovky ďalších príbehov nájdete v knihe dlhoročného člena Činohry SND a čerstvého osemdesiatnika Olda Hlaváčka, ktorá tvorí pestrý kaleidoskop spomienok na takmer štyridsať jeho hereckých kolegov doplnených o ich originálne recepty a anekdoty. Narodil sa 26. januára 1934 v Bratislave. Prvé skúsenosti zbieral na doskách Ľudovej scény mesta Žiliny. Úžasné divadlo. Činohra, orchester, balet, speváci... a všetko ochotníci! Ukončil štúdium Pedagogického gymnázia v Žiline a vošiel do dvier Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Absolvoval postavou Arlechina v hre Prefíkaná vdova. Predstavenie vtedy vysoko ocenila umelecká kritika. Truffaldina – Sluhu dvoch pánov hral v Prešove. Odtiaľ sa presťahoval sa do svojho rodného mesta Bratislavy, kde v SND hrá dodnes. Temperament, šarmantný pohyb v charakterovej a situačnej komike, groteskne decentný a dynamický prejav, to je jeho život na javisku. Truffaldino, Arlecchino, Pišta husár, Števko, Čert sú jeho nezabudnuteľné postavy, ale dokázal presvedčivo stvárniť švihákov, diktátorov a manipulátorov. Napísal celý rad rozhlasových a televíznych programov a aj si v nich zahral. V roku 1973 mu Český literárny fond udelil cenu za vynikajúcu spoluprácu pri výrobe televíznych zábavných programov. Rozhlasové rozprávanie gazdov Hlaváčka a Krajíčka v hostinci „Pod gaštanom“ si ešte aj dnes ľudia radi vypočujú.

Obdobie rokov 1940 až 1950 hlboko zasiahlo do novodobých dejín nášho života. Poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí. Po rozpade demokratickej štruktúry slobodných národov a štátov, Hitler mocensky ovládol takmer celú kontinentálnu Európu. Slovensko na tom bolo ešte relatívne dobre. Vyfasovalo „nezávislosť“ pod krídlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo u nás veľa dôvodov na radosť. Z jednej totality sme unikli, a vzápätí sme zapadli do druhej. Víťazstvo demokracie, ktoré sa v roku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo čoskoro po víťaznom februári len krátkozrakou ilúziou.

Tibor Ébert sa narodil 14. októbra 1926 v Bratislave na Obchodnej ulici č. 50, v dome ktorý postavil jeho otec Ján Kristián Ébert, neskôr dom obchodníka Pavúka. Tu bývala rodina do roku 1936, potom sa presťahovala na Koziu ulicu. Už ako štvorročný hral na klavíri a veľmi skoro sa začal zaujímať o literatúru. Jeho učiteľmi boli významní slovenskí hudobníci, spisovatelia a básníci ako A. Albrecht, E. Suchoň, J. Smrek. T. Gašparek. Po ukončení gymnázia sa zapísal sa na Právnickú fakultu UK a navštevoval konzervatórium. Tieto roky považuje sa najkrajšie vo svojom živote. Po vojne ako 19-ročný opustil rodné mesto. V Budapešti naštevoval Vysokú školu hudobnú Franza Liszta, venoval sa literatúre, písal poéziu, prózu, divadelné hry a prekladal z latinčiny, slovenčiny a francúzštiny. Je nositeľom piatich vyznamení. Bratislavský rodák Tibor Ébert zachytáva osobné spomienky na udalosti, ktoré boli preňho podstatné a najdôležitejšie – od narodenia v roku 1926 až do obdobia po skončení druhej svetovej vojny, kedy musel opustiť milované rodné mesto a presídlil sa do Budapešti. Na pozadí osobných zážitkov prebiehajú reálne dejiny tejto pohnutej epochy. Ébert ich podáva bez sentimentality, no pritom s nefalšovanou presvedčivosťou súčasníka a očitého svedka, ktorý sa narodil a vyrástol v konkrétnom meste, na konkrétnej ulici, medzi konkrétnymi ľuďmi.

Životný príbeh hlavnej hrdinky Marisie, ktorá sa po smrti matky rozhodla vrátiť z Viedne na Slovensko a pracuje ako zdravotná sestra, jej spomienky na matkino umieranie a začleňovanie do rodiny partnera. Každodenný, banálny život sa strieda s výnimočnými životnými situáciami, pričom každodennosť víťazí. Marisia sa stretáva s nájdeným nevlastným bratom, o ktorom dovtedy nevedela. Hlavným motívom rozprávania sú rodinné väzby, pôvodné aj novo utvorené, úzke aj formálne, ich dôležitosť i zbytočnosť. Svetlana Žuchová (1976, Bratislava), spisovateľka, prekladateľka. Študovala psychológiu vo Viedni a medicínu v Bratislave. Pracuje na psychiatrii v Prahe. Vydala zbierku poviedok Dolce de Leche, novelu Jessim, román Zlodeji a svedkovia.

Ľubovnianske strašidlo: Päť tajomných noviel (Ľubovnianske strašidlo, Statok na predaj, Noc v Zlatom chrobáku, Čierny kohút a Poliačik Fili) od klasika maďarskej literatúry sú pútavo vyrozprávané príbehy odohráva-júce sa na území bývalého Horného Uhorska a Poľského kráľovstva, od severného Spiša až po južné slovensko – maďarské jazykové pomedzie v Novohrade. Slovenský preklad.

Vianočný príbeh o rodine, ktorá bojuje o svojho syna. Poznáte z relácií Modré z neba a Família.

Príbeh o láske, umení a smrti, v ktorom sa životy hrdinov raz osudovo, inokedy voľne spájajú. Spoznáte zábavné a tajomné rituály na odľahlom vidieku, vyveziete sa na ufo na Moste SNP a navštívite bruselské Atómium. Nasadnete do nočného vlaku a na dunajský parník. Stretnete ženu-bábiku aj mladého filmára, ktorý v provincii dokončuje poslednú snímku. Zažijete zlomové udalosti, keď sa u nás písali dejiny svetového divadla, v kultovom klube nadišla divoká noc a v tvorbe budúcnosti nastala nová éra. Lebo... Michal Hvorecký (1976, Bratislava) vydal sedem prozaických kníh, ktoré vyšli v prekladoch do piatich jazykov. Vyštudoval estetiku. Žije v Bratislave. Má syna. www.hvorecky.sk