Marenčin PT strana 49 z 84

Mladý start-upista a vynálezca Denis pracuje na dokončení svojho jedinečného prístroja, ktorý môže spôsobiť informačnú revolúciu. Desivá príhoda počas víkendovej turistiky mu však obráti život naruby. Hlboko uprostred Malých Karpát nečakane vyruší dvoch neznámych mužov pri ich pokuse odstrániť zvyšky mŕtvoly. Tí ho síce spozorujú, no napokon sa mu podarí uniknúť. Až následne si uvedomí, že v bezprostrednom okolí miesta činu si zabudol svoje osobné veci, podľa ktorých ho môžu páchatelia ľahko vypátrať. Udalosti naberajú rýchly spád. Denis kontaktuje políciu, tá sa však nemá od čoho odraziť. Obráti sa preto na súkromného detektíva Tomeka, ktorý mu prisľúbi pomoc. On sám sa zatiaľ musí skrývať, no slučka okolo neho sa už nemilosrdne uťahuje. Podarí sa mu napokon dokončiť svoj revolučný projekt? A je možné, že jednotlivé dramatické udalosti navzájom spolu súvisia?

Akčný príbeh z alternatívnych slovenských dejín je druhou časťou knižnej ságy tajomného autora. „Nové jánošíkovské dobrodružstvo vás treskne valaškou ešte silnejšie než to prvé. Delikátna záležitosť – po všetkých stránkach. Bujará oslava imaginácie, hravej kreativity a potešenia z príbehu. Olovrant prekračuje všetky literárne hranice, ktoré sa dajú prekročiť. A tie, čo sa nedajú, vynaliezavo ohýba, aby ich prekročil tiež. Zjavne sa pri tom až orgiasticky baví – čitateľ spolu s ním. Dielo šialenca alebo génia, poprípade šialeného génia. Dômyselne zamaskované literárne nóbl umenie a zároveň skvelo pokleslá zábava. Čo viac si priať?“ Jozef Karika

Róbert Cvi Bornstein v knihe opisuje prvých 23 rokov svojho života, ktoré prežil na niekoľkých miestach na Slovensku, v Maďarsku až kým po vojne emigroval do Izraela. Opisuje neustále sa meniace politické režimy, nebezpečné situácie, odchod do ilegality, účasť v SNP až po skončenie vojny. Je to strhujúci životný príbeh, akých boli tisíce, ale nie každému sa podarilo prežiť a podať svedectvo o zvrátenej dobe a o tom ako ľahko sa môže šťastný život zmeniť na tragédiu, aká krehká je demokracia, ako rýchlo sa môže zlo a nenávisť obrátiť proti komukoľvek z nás.

Kniha spomienkových textov a esejí o Dominikovi Tatarkovi vyšla ako dokument zo stretnutia Tatarkových priateľov v bratislavskom Štúdiu S pri príležitosti piateho výročia jeho smrti. Kniha je spestrená reprezentatívnym výberom portrétnych fotografií Dominika Tatarku.

Sugestívny autobiografický príbeh nesie v sebe vieru v lepší život bez antisemitizmu, sociálnej nerovnosti a neznášanlivosti. Hela Volanská sa narodila v Lodži, ale stala sa Slovenkou voľbou. V Bratislave vyštudovala medicínu. Tu sa zapojila do ľavicového hnutia. Bola väznená v Ilave a neskôr v Novákoch, odkiaľ ušla do Povstania. V knihe vystupujú známe osobnosti povojnového politického života: Rudolf Slánský, Viliam Široký, Július Ďuriš, František Zupka, Pavel Reiman, Soňa Šmeralová, major Augustín Schram. Do okruhu jej priateľov a známych patrili maliar Imro Weiner-Kráľ, fotografka Irena Blühová, Juraj Špitzer a ďalší. Za svoje politické postoje bola v 70. rokoch vylúčená z KSČ a perzekvovaná. Kniha vyšla v roku 1987 ako jeden z mála slovenských samizdatov. Hela Volanská sa narodila v poľskej Lodži 5.12.1912 v židovskej rodine ako Chaja Wolfowitz. Študovala medicínu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde bola v roku 1940 promovaná. V rokoch 1941 – 1943 pracovala na chirurgickom oddelení Štátnej nemocnice v Žiline, odkiaľ ju z rasových dôvodov internovali v koncentračnom tábore v Novákoch. Po vypuknutí Povstania a táborovej vzbure sa dostala na povstalecké územie. Po potlačení Povstania odišla s partizánskou skupinou do hôr, kde ju zastihol koniec vojny. Do roku 1946 bývala v Bratislave, odkiaľ sa presťahovala do Prahy. Zomrela 23.12.1996 v Prahe. Hela Volanská vstúpila do slovenskej literatúry ako autorka vojnových a povstaleckých próz (Stretnutia v lesoch, 1948; Tajomstvo, 1950), neskôr reportáží zo zahraničia (Kvet paprade, 1961; Planéty, 1965; Domino, 1966) a napokon románov z lekárskeho prostredia (Jed, 1957; Siahni si, ako ma to bolí, 1970). Ako na cudzej svadbe je autobiografická próza. Vyšla najskôr ako samizdat v edícii Petlice pod názvom Concordia (1987), neskôr v českom preklade pod jej dievčenským menom a pod názvom Cizí svadba (1989), v nemeckom preklade pod názvom Wie auf einer fremden Hochzeit (1990). Je to bilancovanie dramatických životných peripetií a zároveň účtovanie s dobou. Jeden ľudský osud je tu vpletený do búrlivého času dejín, v ktorom sa preverujú opravdivé ľudské hodnoty.

Príbeh povojnového vysťahovania slovenských židov do Izraela, ktorý autor rekonštruuje zo zachovaných archívnych dokumentov a spomienok pamätníkov. Obetaví jednotlivci i vplyvní politici ako Vladimír Clementis v Prahe či Da­niel Okáli v Bratislave výraznou mierou prispeli k tomu, že slovenskí židia mohli bez väčších prekážok odísť do zasľúbenej krajiny a začať budovať slobodný život

V exotickej krajine Sumhuram, ktorá sa rozprestiera v dnešnom Ománe, sídlila kráľovná zo Sáby. Oddávna tam žili džinovia a pomáhali ľuďom. V príbehoch, ktoré voňajú kadidlom, hýria farbami, hudbou a tancom, bojuje dobro so zlom a čary majú obrovskú moc. Prenesieme sa na pobrežie Indického oceánu, ktoré brázdil bájny Sindibád, putujeme aj za strateným mestom do nehostinnej púšte. Emíre Khidayer vyštudovala arabistiku a islámistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako diplomatka pôsobila v Egypte, Kuvajte a Iraku. Dnes pôsobí v oblasti biznisu. Je aktívna v rámci združenia Pro Oriente, zameraného na multikultúrny dialóg, participuje na orientalistickom blogu www.orient.blog.sme.sk. Jej kniha Arabský svet – iná planéta? vzbudila veľký ohlas a získala niekoľko cien. Dávid Ursiny (nar. 1978, Bratislava) absolvoval VŠVU, oddelenie ilustrácie a knižnej tvorby. Ilustroval indický epos Bhagavadgíta, výber z Dobšinského rozprávok, piaty zväzok zbierky Tisíc a jedna noc aj časti Biblie.

Príbeh ľúbostného trojuholníka, ktorý sa končí na súde. Je to výpoveď a spontánna spoveď toho, čo sa môže odohrávať v hlavách ľudí, ktorí sú pod vplyvom žiarlivosti a pomsty ochotní zájsť až za samú hranicu toho, čo by si sami pred sebou boli ochotní priznať. Autor sám tu na základe východných filozofií zamýšľa nad úlohou odpustenia a pokory, v situáciách, ktoré dokonale preveria spôsob, akým sa človek môže zmieriť s ľudskou zradou a nenávisťou. Michal Pekár (1981, Zlaté Moravce). Po maturite začal študovať etnológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, odkiaľ po roku odišiel. Vystriedal niekoľko zamestnaní. Pracoval ako ošetrovateľ na chirurgickom oddelení, pomocný robotník na stavbe, ošetrovateľ koní, robotník za pásom v automobilke, záhradník a pokladník v supermarke. Písaniu sa venuje od deväťdesiatych rokov. Žije v Prahe, pracuje v kníhkupectve.