Marenčin PT strana 49 z 92

Najsilnejším afrodiziakom sú peniaze. Platí, že sex = láska a láska = sex? Treba ešte v dnešnej dobe k sexu lásku, či len kreditku? Existujú ešte hranice medzi „obchodným vzťahom“ a láskou? Sú peniaze všemocné? Príbeh o dvoch priateľkách. Jedna z nich má sestru, ktorej chce pomôcť. Získa pre ňu peniaze, avšak sama sa pritom zapletie do obchodu s láskou...

Lucia je mladá mestská žena, ktorá miluje módu, vysoké lodičky a všetok luxus, ktorý sa jej ponúka. Na oslave narodenín svojich rodičov sa zoznámi s Dušanom. Ten je úplne iný, než muži, na ktorých mala doposiaľ šťastie. Dušan prichádza o prácu. Konečne si však môže splniť svoj sen – podnikať na vlastnej farme. Dokáže Lucia vymeniť pohodlný život v meste za tvrdý život na myjavských kopaniciach?

Jesika je zanietená študentka literatúry. Ako každé dievča, aj ona rieši bežné problémy, ktoré jej prináša život. Má komplikovaný vzťah s mamou. Tá v päťdesiatke prežíva druhú pubertu. Ich vzťah sa vyhrotí, keď si matka nájde milenca v dcériných rokoch. Východisko z krízy hľadajú na spoločnej dovolenke v Egypte. Keď sa už zdá, že sa všetko na dobré obráti, Jesika jedného večera zmizne. Ocitne sa v rukách pašeráka mladých žien... Ivana Klein (1984) vyštudovala univerzitu v Trnave, odbor germanistika a slovenský jazyk. Pracuje ako učiteľka. Býva v Starej Turej. Debutovala románom Zlatá kreditka, inšpirovaným skutočnou udalosťou. V jej druhom románe Milujem ťa na smrť nechýba napätie a kriminálna zápletka.

Výber z takmer päťdesiatročnej tvorby si autor zostavil a pripravil na vydanie ako labutiu pieseň básnika. Jeho ironicko-sarkastické a filozofické videnie sveta je prítomné aj v jeho poézii, kde dominujú motívy partnerských vzťahov, lások, rozchodov, bolesti, osamelosti, smútku, depresie, staroby a smrti. Peter Gregor (1944-2014). Básnik, dramatik a satirik, rodák z Prešova. Debutoval v roku 1968 básnickou zbierkou Potreba visieť. Po nej nasledovali Nebeský policajt, Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna, Delta, Odniesť si oheň z horiaceho domu, Zberateľ hodín, Muž menom Jób, Listy zo záhrady Eden. Vydal zbierky humoresiek a aforizmov, výber z rozhlasových hier, poviedkový triptych Denník nebožtíka, rozhovory Pohybovať sa vo vlastnej koži. Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií.

Portréty desiatich francúzskych básnických osobností, ktoré považuje prekladateľ Albert Marenčin za zakladateľov modernej francúzskej poézie a za rebelov búrajúcich staré modely, šablóny a konvencie. Osobnosti ako Apollinaire, Jarry, Breton, Cocteau, Ferry, Michaux, Césaire, Ionesco, Péret alebo Robbe-Grillet sú stále nositeľmi pozitívneho myslenia a tvorivosti, vrátane fantázie – najväčších hodnôt, aké človek nachádza v poézii a cez poéziu v sebe samom. Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

Život a tragický koniec rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželky, grófky Žofie Chotkovej, vojvodkyne z Hohenbergu, ich vzťah k Slovensku a Slovákom. Autor sa opiera o štúdium pôvodných dokumentov, tlače, memoárov súčasníkov a odbornej literatúry. Text je doplnený citátmi z dobovej slovenskej tlače a ďalšími pôvodnými textami. Kniha vychádza k stému výročiu Sarajevského atentátu, ktorý sa stal rozbuškou pre rozpútanie prvej svetovej vojny. PhDr. Ferdinand Vrábel (1948) absolvoval odbor archívnictvo na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Zaoberá sa novšími dejinami, slovenským národným obrodením, prvou svetovou vojnou, československými légiami, prvou Československou republikou (1918 - 1938), vzťahmi Čechov a Slovákov a postavením národností v ČSR. Publikoval viacero štúdií a článkov o uvedených témach.

Hľadanie ideálneho muža pre Lenu spustí lavínu nečakaných situácií a výrazne zasiahne aj do vzťahov troch kamarátok. Mileneckých, manželských, zabudnutých. Každý má svojich duchov a mŕtvoly v skrini. Ibaže Nora, Sabina a Lena ich majú viac, ako je políc v Ikei! Nina Krausová sa narodila v Bratislave. Má mimoriadne pozitívny vzťah k mesiacu lásky. Napriek tomu, že sa narodila v januári, narodeniny oslavuje aj v máji, a to hneď dva dni po sebe. Má 43 rokov. Študovala knihovníctvo, nemčinu a žurnalistku. Tí, ktorí ju poznajú, tvrdia, že je náladová a tvrdohlavá, ale zároveň aj krehká a citlivá. Dôležitý pre ňu bol rok 2012. Keď všetci čakali koniec sveta, ona v sebe objavila tri úplne odlišné osobnosti, ktoré spolu napísali túto knihu. Zbožňuje Paríž, kde žila tri roky, momentálne však uprednostňuje Kolín. Uvažuje o tom, že by sa na nejaký čas usadila v New Yorku.

Osudoví muži, ale iba jeden je ten pravý. Dve ženy, ale ani jedna nechce ustúpiť. Andrea a Kristína, ktoré si jedna o druhej myslia "svoje", by si navzájom nijako neprekážali. No osud chcel, aby sa ich životy ironicky popreplietali do zmotanca, v ktorom sa končia aj omnoho silnejšie ženské priateľstvá, a život im nenápadne preteká pomedzi prsty… Príbeh dvoch žien na pozadí dynamicky sa meniacich životných podmienok, vyplývajúcich z veľkých spoločenských zmien od osemdesiatych rokov až po súčasnosť, napísané podľa skutočných udalostí – románová sága Martiny Monošovej: Miluje, nemiluje, idem. Martina Monošová (1972, Trenčín), spisovateľka. Vyštudovala priemyselný dizajn na STU v Bratislave. Debutovala románom z prostredia opatrovateliek Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, zaujímavý trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny, román o výšinách a pádoch v živote speváčky Sladké sny a erotický príbeh s detektívnou zápletkou Lekcie z nenávisti. Autorka pracuje s interiérom a módou. Žije a tvorí v Pezinku. www.martinamonosova.sk

Lýdia prežíva v starej vile hotové peklo. Z jej manžela sa stáva zlostný, nervózny muž, ktorý ju bije a ponižuje. Všetko sa ešte viac zamotáva po oslave, keď manžel privedie domov svojich študentov. Medzi nimi bezočivú sexi Karlu, ale aj citlivého Róberta... Vymotá sa Lýdia z pavučiny intríg? Podľahne zakázanej láske? Udrží si rodinu? Ale za akú cenu?

Broňa stratila hlavu. A rovnako stratila aj súdnosť, pre ktorú nevidí, čo sa okolo nej deje, do akého nebezpečenstva sa zamotala. Bezhlavo sa zamilovala do Sláva, ktorý je patologický klamár. Ten z nej šikovne ťahá rozumy, ale aj peniaze. Hrá na viacero strán. Broňa si nezloží ružové okuliare ani vtedy, keď sa na scéne objaví žena, o ktorej tvrdí, že je dávno mŕtva. Sama sa tak ocitne v smrteľnom nebezpečenstve.

Hoci si Ema myslela, že uväznením Martina sa problémy upokoja, osud už rozhodol za ňu. Z agentúry, kde pracuje Adam, uniknú dôležité informácie. Vedenie sa rozhodne situáciu preveriť. Adam dostane príkaz na pár dní „upratať“ Emu. Využije príležitosť a unesie ju ďalej, než bolo v pláne. Chce získať čas a zabojovať o jej srdce...

Broňa stratila hlavu. A rovnako stratila aj súdnosť, pre ktorú nevidí, čo sa okolo nej deje, do akého nebezpečenstva sa zamotala. Bezhlavo sa zamilovala do Sláva, ktorý je patologický klamár. Ten z nej šikovne ťahá rozumy, ale aj peniaze. Hrá na viacero strán. Broňa si nezloží ružové okuliare ani vtedy, keď sa na scéne objaví žena, o ktorej tvrdí, že je dávno mŕtva. Sama sa tak ocitne v smrteľnom nebezpečenstve. Dana Hlavatá (1957, Bratislava) vyštudovala FiFUK – odbor televízna žurnalistika. Napísala desiatky rozhlasových hier a dramatických pásiem, televíznych scenárov, rozprávok, stovky kriminálnych i životných príbehov, fejtónov, poviedok. Vydala niekoľko kníh. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe. Získala literárne ocenenia doma aj v zahraničí. Pracuje v Slovenskej televízii ako dramaturgička. Je matkou dvoch synov, vďaka ktorým sa pozerá na svet s humorom.

S Dominikou som sa prvýkrát stretla v nemocnici. Ležali sme v jednej izbe. Ja po ľahkom zákroku, ona po štvrtej operácii, ktorá neveštila nič dobré. A nejako sme si v tom nepríjemnom nemocničnom prostredí obe padli do oka. Zostali sme v kontakte aj potom, ako nás z nemocnice pustili. Dominika má endometriózu – najčastejšie ženské ochorenie, ktoré trápi každú tretiu ženu. Keď za ňou lekári prišli s tým, že má okamžite otehotnieť, zostala v šoku. Veď sa práve rozišla s frajerom a na obzore nikto nebol. Navyše – mala len dvadsaťpäť. Tlak lekárov ale silnel, a tak sa rozhodla. Matejko má dnes dva roky a hoci svojho otca pravidelne vídava, zatiaľ nevie, ako prišiel na svet. A je otázne, či sa to niekedy dozvie. Darina Mikolášová vyštudovala žurnalistiku a filozofiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Ako novinárka začínala v spravodajskej televízii, neskôr zakotvila v spravodajstve TV Markíza. Po siedmich rokoch reportérskej práce sa rozhodla zmeniť mediálne prostredie – jej hlas môžete počuť z Rádia Slovensko. Okrem toho nakrúca dokumenty pre Famíliu RTVS. Námety na knihy čerpá zo skutočných príbehov ľudí, s ktorými sa stretla pri svojej práci. Je autorkou románu Šimon, ktorý vyšiel v roku 2013.

V lete roku 2014 uplynuli tri roky, odkedy som priletela do Rijádu, hlavného mesta Saudskej Arábie. Za tú dobu som napísala stovky blogov a vydala dve knihy. Myslím si, že to úplne stačí ako dôkaz toho, ako táto krajina človeka ovplyvní... My, európske ženy, to nemáme v Saudi ľahké. Musíme si zvyknúť na nosenie čiernej abáye, na to, že nesmieme šoférovať, na obchody a reštaurácie zatvorené päťkrát denne v čase modlitby a na množstvo iných, pre nás ťažko pochopiteľných obmedzení. Napriek tomu – alebo možno práve preto – slovenská a česká komunita v Rijáde je úžasne životaschopná a vznikajú tu priateľstvá na celý život. Moja prvá kniha Ženy z Rijádu bola o priateľstve a nie je tomu inak ani pri druhej. Je o nás, silných ženách, ktoré tu žijeme, pracujeme, milujeme, riešime problémy, stretnutia aj rozchody, stratu blízkych duší aj každodenné problémy prežitia. Tak, ako všetky ostatné ženy na svete... a o svoje zážitky sa rady podelíme aj s vami... Narodila som sa na Slovensku, ale mám pocit, že som schopná žiť hocikde... nemám korene... vybalím si obľúbený hrnček na kávu, pár fotiek a som doma... Milujem slnko a more... v Rijáde mám slnko a aspoň bazén, za morom musím cestovať minimálne 400 kilometrov... Denne sa presviedčam o tom, akí sú ľudia pre mňa dôležití... moje knihy sú práve o tom, aby to aj tí ľudia pochopili... všetkým, ktorí budú chcieť vedieť viac, rada odpoviem na [email protected] Soňa Bulbeck

Príbeh o láske, zrade, o ľudských predsudkoch a rodinných väzbách – koreňoch, ktoré sa nedajú len tak pretrhnúť. Keď do príbehu vstúpia rusky hovoriaci mafiáni, dvaja muži zoberú spravodlivosť do vlastných rúk a za každú cenu chránia svoju rodinu. Erika Hornáková (1975). Pochádza z Myjavy. Vyskúšala viaceré povolania. Bola vedúca predajne, realitná maklérka ale i kozmetická poradkyňa. Vymenila mestský život za život na tvrdých myjavských kopaniciach, kde sa v lone prírody venuje svojej malej rodinnej farme, čo pokladá okrem kníh a písania za svoju najväčšiu záľubu. Miluje zvieratá, knihy, písanie, výborné jedlo, čokoládu, hudbu, tanec, svoje rómske korene, spoločnosť dobrých ľudí.

Kaviarne žijú svoj život, svoje i cudzie príbehy. Ukryté medzi starými múrmi, v ponurom svetle, vítajú unavených, nešťastných, zlomených, smädných. Sú svedkami vášnivých debát aj milostných vyznaní. Kaviarne sú domovom všetkých z ulice a kto ich raz objavil, už nikdy sa necíti sám. Vedia o láskach, rozchodoch aj mordoch, ale diskrétne mlčia. Ivana Havranová poodhalila niektoré tajomstvá. Kto tu vtedy žil a bol pri tom, si určite spomenie... poznáš ten príbeh? Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac, ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako napr. Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala dvanásť kníh, z toho päť poviedkových. Žije a tvorí v Bratislave.