Marenčin PT strana 48 z 84

Prešporskí pekári patrili k významným mešťanom od stredoveku až po koniec „dlhého“ 19. storočia. Ich mená a adresy boli všeobecne známe, keďže mešťania si od nich denne kupovali čerstvý chlieb a voňavé pečivo. Niektorí pekári išli ešte ďalej a svoje remeslo povýšili na umenie. Ich výtvory – sladké sucháre a makové a orechové bajgle – preslávili Prešporok na európskych panovníckych dvoroch i za oceánom a stali sa symbolom mesta. Kniha nás prevedie po stopách prešporských pekárskych majstrov a ich špecialít. Osudy pekárov ilustrujú obrázky, úryvky z dobovej tlače i príbehy konkrétnych ľudí.

V parku pri kostole našli telo zavraždenej mladej ženy. Na tele mala nápis: druhá. Niekoľko dní predtým bola zavraždená iná žena rovnakým spôsobom. Noviny o nich hovoria ako o obetiach sériového vraha. Soňa a Kristína mali ženatých milencov, Marcela milovala vydatú ženu, vydatá Nela si našla náhradu za manžela a Ivana sa nevedela rozhodnúť pre jedného muža, preto mala dvoch naraz. Tak vznikol ich „trojuholníkový klub“. Ibaže dve z nich sú teraz mŕtve a na rade je tretia... Kto je vrahom žien a prečo to robí? Kristína, Soňa a Nela - tri priateľky, ktoré zostali nažive, nevedia, že vrah si už ďalšiu obeť vybral a je to len otázka času, kedy dotyčná zomrie. Nevera, žiarlivosť, láska a túžba mať niečo, čo patrí niekomu inému, je prepletencom, ktorý sa nedarí rozmotať ani jednej z nich. Je to dôvod na vraždu, alebo ten pravý dôvod je celkom iný?

Juraj Šebo zachytil atmosféru bratislavských kaviarní, krčiem, viech, vinární, reštaurácií a barov, čaro minulých časov, vôňu mladosti, keď do rána bolo ďaleko a noci boli bez konca. Kniha je oslavou kaviarenského a krčmového života, kde sa dalo hovoriť o literatúre, politike, ale aj o obyčajnom živote. Vedie nás po topografickej mape čarovných miest spätých s koloritom mesta: Kryštál bar, La Paloma, Štefánka, Zbrojnoš, Fajka, Mýtnik, Metropolka a ďalšie. Oživuje panoptikum štamgastov a postavičiek, čašníkov a čašníčiek, plyšové kreslá, cvengot pohárov a mramorové stolíky – kam sa to všetko podelo?

Pre drogy a násilné činy musí Erik odísť z mesta do vyhnanstva na dedinu k starej mame. Prichádza do prostredia a medzi ľudí, ktorí s jeho otcom zdieľajú trýznivé tajomstvo. Postupne sa odkrýva príbeh z dávnej minulosti a jednotlivé epizódy a postavy ako časti skladačky zapadajú do seba. No k rozuzleniu chýba ešte posledný dielik...

Soňa Valentová (1946), popredná predstaviteľka lyrických postáv, krehkých žien, ale i vášnivých osudových domín. V činohre SND stvárnila takmer deväťdesiat tragických i komediálnych úloh a to nielen v réžii manžela Pavla Haspru, ale aj v inscenáciách Karola L. Zachara, Petra Mikulíka, Jozefa Palku, Jozefa Bednárika, Ľubomíra Vajdičku či Romana Poláka. Soňa Valentová svojou osobnosťou a štýlom prejavu prinášala vždy na javisko, pred kameru a mikrofón originalitu, špecifickosť a hereckú flexibilitu. Aj cez jej herecké osudy možno mapovať vývoj slovenského činoherného herectva druhej polovice 20. a začiatok 21. storočia. Publikácia Soňa Valentová – Cesta herečky nesleduje herečkine privátne osudy, nie je ani adoráciou výnimočnej umelkyne, ale triezvym teatrologickým zhodnotením jej hereckej individuality. Autorovým cieľom je analýza Valentovej hereckého slohu, so všetkými podstatnými spoločenskými a kultúrnymi kontextami, ktoré ovplyvňovali divadelné dianie a tým aj formovanie hereckého súboru SND.

Eva sa vráti z dlhodobého pobytu v zahraničí a v jej rodnom meste dôjde k sérii obzvlášť násilných vrážd. Všetky indície naznačujú, že ďalšou obeťou má byť práve ona a na svetlo začnú prenikať dávno zabudnuté hriechy z minulosti. Prečo sú obete zmrzačené rituálnym spôsobom a čo znamená záhadný nápis vyrytý do ich tiel? Kľúč od desivej pravdy sa skrýva v tragédii a vášni minulých rokov, no podarí sa ho Eve objaviť skôr než ju nájde vrah? Komu smie veriť a kto je nepriateľ? Pretože túžba podľahnúť pokušeniu môže byť omamne vzrušujúca, ale aj fatálne nebezpečná.

Biba žije obyčajný život takmer dospelej ženy. Nič viac, nič menej. Škola, chlapi, priateľky, kamaráti, známi, nevera, klebety, ťažká pohoda. Až kým niečo nenaruší jej intímnu zónu. Nastáva kríza, chaos, panika. Keď ju zachvátia hormóny lásky, zacinkajú tiene jej otupeného svedomia. Jej zlosť a nestálosť často smerujú k nesprávnym rozhodnutiam. A zlých koncov je celá kopa. Verte či neverte...

Zanedlho po tom, ako Saudská Arábia umožnila ženám šoférovať, znovu otvorila kiná, zrušila {mutawov} – náboženskú políciu – a nosenie abáje, pristúpila aj k ďalšiemu radikálnemu kroku: k vydávaniu turistických víz. Za prvých pár mesiacov navštívilo krajinu vyše dvesto tisíc zvedavcov z celého sveta a medzi nimi aj Slovenka Adriana, ktorá sem po stanovení diagnózy {vyhorená} prišla hľadať svoje miesto pod slnkom, netušiac, že práve tu sa jej osud naplní, a to úplne inak, ako čakala...

Spisovateľ Ľubo Dobrovoda, jaskyniar Bohuslav Kotrman, novinár Erik Kollárik, dramaturg Vladimír Predmerský, podnikateľ Radovan Grohoľ, Peter Osuský, duchovný Martin Kováč, redaktorka Naďa Földváryová, profesor Ján Vladimír Michalko, Anna Dojčanová – rozprávajú o svojej viere, o Bohu, o svojej cirkvi, o tradíciach a hodnotách, ktoré vyznávajú. Spája ich protestantská viera. Keď sa pýtame prečo by sme mali poznať názory ľúdí možno aj iného vierovyznania ako je naše, židovský rabín nám hneď v úvode knihy odpovedá: „Lebo sme susedia, lebo naše deti sa spolu hrajú, lebo ja verím, že moderný človek musí spoznávať iných ľudí, aby im neublížil a mohol ich pochopiť.“

Evanjelický cintorín pri Kozej bráne bol založený koncom 18. storočia a nachádza sa uprostred evanjelickej štvrti, ktorú ohraničuje Župné námestie, Suché mýto, Palisády, Kozia a Šulekova ulica. Leží v blízkosti evanjelických kostolov, bývalého evanjelického lýcea a nemocnice. Mená na náhrobkoch svedčia o bohatej histórii tejto časti mesta: ležia tu známe osobnosti z obdobia národného obrodenia, významní profesori T. G. Schroer, Kováč-Martiny, J. Grosz, M. Schevrlay, S. H. Glatz, Š. Boleman, S. Tamasko, S. Wölfel, J. Kvačala, J. Pettko, A. Fuchs, F. J. Grailich, V. Michaelis, S. Markusovszký, historik B. Varsík. Nájdeme tu náhrobky predstaviteľov mesta (A. Steckelhuber, J. Lederer ), mestských inštitúcií (I. Daxner, E. Forbát, L. Dobrovits), obchodníkov (T. E. Mader, Ludwigovci), podnikateľov (A. Steltzer, M. Dax , Hackenbergovci, Feitzelmayerovci), kníhtlačiarov (Wigandovci, G. Haeckenast), majiteľov tovární, ktorí sa ako mecenáši zaslúžili o kultúrny a spoločenský rozvoj nášho mesta (Habermayerovci, Jurenákovci, Grünebergovci, Reidnerovci, Slubekovci, Royko), vedcov a vynálezcov, (Bahýľ, J. A. Bäumler), architektov (Ch. Ludwig, J. Merganc), kultúrnych pracovníkov (A. Güntherová, M. Pietor, M. Martinček, J. L. Bella, G. Koričanský), evanjelických farárov (P. Rázga, J. V. Jarius, J. Ch. Tremmel, K. A. Raabe, L. Szeberényi, J. Drobný, M. Bodický) , lekárov (K. Kanka, Ľ. Valach, F. Celler), šľachticov (de Apadia, gróf d´Annecourt), generála R. Viesta, rodiny Kutlíkovcov, či mecéna robotníkov Juraja Schulpeho a stovky dnes už zabudnutých mien spojených s osudmi nášho mesta. Čaro tohto pôvabného cintorína utopeného v zeleni uprostred mesta umocňujú nádherné sochy a náhrobky od známych umelcov akými boli Rigele, Mahr, Feigler, Rumpelmayer, Lipšic, Márton, Mack, Majerský, Bahna, Gibala, Ondruš, Vika, Motoška a ďalší.

Dvadsať príbehov o pamiatkach a pamätihodnostiach Prešporka-Bratislavy. Sú medzi nimi zaujímavosti o kráľovskej pokladnici či o zasadaní uhorského snemu v budove Kráľovskej uhorskej komory na Michalskej ulici, o oslave víťazstva nad Turkami, o Kalvárii, o protinapoleonských valoch neďaleko nákupného centra v Petržalke, o kaplnke sv. Rozálie v Lamači, ktorou sa poďakovali obyvatelia mesta za ochranu pred morom, o Balassovom paláci bez krídel na Panskej ulici, o cintoríne v záhrade kláštora milosrdných bratov, o prepriahacích staniciach a zájazdných hostincoch, zaujímavosti z Podhradia – o ľadovni, prístave či Arsenáli, o kúpeľoch Grossling, o Dynamitke a pomníkoch na Kamzíku, príbeh hotela Carlton, o predmestí Blumentál v 18. storočí, kde sídlil gróf Sedlitz, o rozlúčkovej kaplnke a fabrike na súkno, niečo z histórie cintorína v Slávičom údolí, kde na počiatku boli drevené kríže... Autorka sa venuje pamiatkám a histórii Bratislavy. Jednotlivé príbehy dokumentuje množstvom unikátnych archívnych dokumentov, fotografií, plánov, ktoré sa jej podarilo nájsť pri bádaní v archívoch.

Aký je život, ktorý Vám neustále hádže pod nohy polená? Dokedy je človek ochotný to znášať? Aká situácia musí nastať, aby ste sa vzopreli vlastnému osudu? Toto je príbeh Hany, mladej dievčiny, ktorá celý život poslušne znáša svoj údel, až do momentu, kedy ju oklame a zradí človek, ktorého ľúbila a ona sa ocitne v beznádejnej situácii. Na krku má dlhy, chorú mamu a v pätách odporného úžerníka, ktorý sa jej vyhráža. Z čistého zúfalstva dá na radu svojej dobrej kamarátky Nataly a prihlási sa do agentúry, ktorá sprostredkúva prácu luxusným spoločníčkam. Čo ju čaká v spoločnosti neznámych mužov? Zapáči sa jej život s peniazmi a v lepšej spoločnosti tak, ako sa to stalo jej dvom kamarátkam, ktoré túto prácu robia už roky, alebo sa vráti k svojim ideálom a naďalej bude pokorne prekonávať úskalia svojho osudu?

Stalinov stihomam poznali desiatky miliónov ľudí. Chceli žiť ako iní ľudia na svete ale boli kruto nútení pracovať „v okovách“ a pritom spievať oslavné piesne. Až revolúcia im umožnila vstúpiť do slobodného sveta a ukázalo sa, že komunizmus a jeho ideológia nie sú schopné súperiť s demokraciou. Rozpadli sa samé od seba. My tu ale stále žijeme, sme národ tvorivých, slobodných ľudí ktorých politici a svetové udalosti z času na čas dotlačia do situácie akoby neriešiteľnej. Z každej „šaškárne“ sa však vieme dostať svojim sedliackym rozumom. Ivan Čarnogurský (1933). Narodil sa v rodine učiteľov ľudovej školy. Rodičia boli z roľníckeho prostredia malej dediny. Vyrastal u starej mamy vo Vajnoroch pri Bratislave a od začiatku vojny v Malej Frankovej na goralskom gazdovstve Spišskej Magury. Svetové udalosti vnímal ako chlapec raz cez ruských partizánov, potom cez nemeckých vojakov a od roku 1945 cez Červenú armádu a Česko-Slovenskú republiku, v ktorej ukončil gymnázium aj vysokú školu technickú. Pracovný život od r. 1956 prežíval v propagande budovania socializmu a všemocnej strany a vlády, ktorá zasahovala do osobného aj verejného života. Od študentských rokov bol aktívnym organizátorom. Spolu s miliónmi Slovákov zažíval každodenný údel s nedostatkom ale aj s nadšením povojnovej obnovy. Po prvých politických previerkach v r. 1958 sa stal stavebným robotníkom. Pri betóne už ostal celý život s karíérou opravára strojov, majstra, vedúceho strediska, špecialistu-technológa a vedúceho odboru rozvoja podniku až do pádu socializmu v novembri 1989. V marci 1990 bol zvolený za generálneho riaditeľa stavebného podniku Hydrostav, za poslanca Národnej Rady, jej prvého podpredsedu a za člena európskych hospodárskych organizácií v Mníchove a Bruseli. Prežil celý život s ľuďmi v prvej línii najprv na nútených roľníckych družstvách, potom na stavbách na Slovensku aj v zahraničí a nakoniec v úzkom kruhu politikov, ktorí mali rozdeliť štát na dve republiky. Práve zákulisie týchto udalostí a osobné skúsenosti priviedli Ivana Čarnogurského k myšlienke napísať knihu o našom spoločnom živote, ktorý každý poznal iba v malom výseku svojho okolia. Nepíše o ľudskej tragédii, píše o schopnosti Slovákov vždy a v každej situácii nájsť to najlepšie riešenie – a je jedno či na stavbe maštale, alebo pri budovaní nového štátu.

Blížia sa voľby a osoby spriaznené s členmi odchádzajúcej vlády sa potrebujú zbaviť nepohodlných podnikateľov. V pizzerii Capone v Dunajskej Strede opäť dochádza ku krvavému masakru, tentoraz je vystrieľaná šesťčlenná skupina mafiánskeho gangu Rózsovcov. Avšak medzi dvoma náhodnými obeťami je aj Jana, ktorá v tom čase prežíva manželskú krízu s Adamom. Prípadu sa ujíma Adrián, mladý bratislavský kriminalista, Adamov spolužiak a kamarát. S výsledkami je oboznamovaný aj Adam, ten sa však so stavom vyšetrovania nedokáže zmieriť a vezme spravodlivosť do vlastných rúk. Pochmúrne ladený, nervy drásajúci triler o prepletení organizovaného zločinu, podnikateľského prostredia a vysokej politiky, plný napätia, sexu, moci, násilia a neočakávaných odhalení. Dokáže osamelý pomstiteľ napraviť nespravodlivosť? Martin Jurík (1973, Bratislava) publikoval a žil v Nemecku a na Slovensku. Napísal romány Kým nás smrť nerozdelí, Harlekýn, steampunkové sci-fi Projekt Zenta a dystopický román 2084. Je tiež autorom satirického fantasy seriálu Škoricovník.

V čase korona krízy mnohých všeličo postihlo a niektorí sa aj nakazili. Pavol Demeš sa dobrovoľne nechal nakaziť vtipom a ironickým pohľadom na situáciu, ktorej koniec je už azda v dohľadne. Urobil dobre. Jeho denník nás presviedča o tom, že aj najvážnejšie veci sa dajú zvládnuť s humorom. O tom, že ak nám nechýba humor, nemôžeme podľahnúť panike. Milan Lasica, humorista, herec, spisovateľ Pavol Demeš (1956, Vráble) je občiansky aktivista, bývalý minister medzinárodných vzťahov SR, spoluzakladateľ SAIA-SCTS pre tretí sektor, fotograf a politický analytik.