Marenčin PT strana 47 z 92

Vzťah dvoch nevlastných sestier, dospievajúcej školáčky Vierky a dvadsaťročnej kozmetičky Simony nikdy nebol ideálny. Skomplikuje sa ešte väčšmi, keď ich matka odchádza do Švajčiarska, aby sa mohla ako sociálna sestra starať o starých ľudí. Simona sa zamiluje do rozvedeného Dávida, ktorý, ako sa zdá, má šialenú bývalú ženu a neznesiteľne žiarlivú dcéru Lindu. Za každú cenu sa jedna i druhá snažia prekaziť vzťah Dávida a Simony. Aj za cenu, že by sa dopustili ťažkého zločinu. Kto je nakoniec obeťou a kto sa zamotá do paragrafov vzťahov? Dana Hlavatá (1957, Bratislava) vyštudovala FiFUK – odbor televízna žurnalistika. Napísala desiatky rozhlasových hier a dramatických pásiem, televíznych scenárov, rozprávok, stovky kriminálnych i životných príbehov, fejtónov, poviedok. Vydala niekoľko kníh. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe. Získala literárne ocenenia doma aj v zahraničí. Pracuje v Slovenskej televízii ako dramaturgička. Je matkou dvoch synov, vďaka ktorým sa pozerá na svet cez prizmu humoru.

Dve navlas rovnaké ženy sa náhodne stretnú na berlínskom letisku. Pochádzajú z úplne iných pomerov. Jedna z nich si zúfalo potrebuje vymeniť život. Dokáže klamstvo priniesť skutočné šťastie? Kto bude víťaz a kto porazený? Kristína Ježovičová (1984) vyštudovala germanistiku na pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Písanie je preňu návykové, venuje sa mu aktívne necelé tri roky. Debutovala historickou romancou Uväznená v čase. 17. novembra 2013 sa na koncerte Hurts zaľúbila do ich tvorby, ktorá je jej veľkou múzou. Rada číta a trávi čas so svojou rodinou.

Hana vyrastala v detskom domove. Jej život bol plný zrád a bolesti. Zlom nastal keď stretla príťažlivého a sebaistého chalana, ktorý obrátil jej život naruby. Vzájomná príťažlivosť a bezhraničná nenávisť sa spoja v jedno. Neexistuje miesto, kam by sa mohla ukryť. Vedie boj o vlastnú česť, slobodu a srdce s protivníkom oveľa silnejším. Kto nakoniec zvíťazí? Laura Fechová (1995, Prešov). Po ukončení základnej školy študovala na Strednej zdravotníckej škole v Košiciach. Chcela by sa venovať psychológii. Voľný čas trávi písaním, rada číta, ale miluje hokej, má rada domáce zvieratá.

Jedného dňa sa ku švédskemu pobrežiu priplaví záchranný čln s dvoma mŕtvymi mužmi v obleku. Ich telá sú prepletené, akoby sa navzájom ochraňovali pred neodvratným koncom. Kde sa vzali? Ako sa tam dostali? Všetko nasvedčuje tomu, že pochádzajú z Pobaltia. Švédskej polícii príde na pomoc krátkozraký lotyšský major Karlis Liepa. Keď ho zavraždia, komisár Kurt Wallander je nútený vycestovať do Rigy, aby preskúmal, čo sa stalo. Až tam pochopí, že bol vtiahnutý do hry, ktorej pravidlá nepozná... Henning Mankell (1948, Štokholm) je najčítanejší švédsky autor. Na celom svete sa predalo tridsať miliónov jeho kníh. Veľa cestuje, žije striedavo vo Švédsku a v Mozambiku. Preslávil sa sériou o komisárovi Wallanderovi, v ktorej sa odráža jeho „snaha o pochopenie nášho strašného sveta a hľadanie spôsobov, ako ho zmeniť“.

Intímne rozhovory o Bohu cez Luthera, ale aj o duchovnom svete známych osobností. S Milanom Lasicom, Ľubomírom Feldekom, Kamilom Peterajom, Petrom Jarošom, Milanom Kňažkom a ďalšími sa zhovára Ivana Havranová. Kniha plná vyznaní, jedinečných odhalení a krásnych myšlienok... Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako napr. Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala dvanásť kníh, z toho päť poviedkových. Žije a tvorí v Bratislave.

Poviedky, ktoré boli v literárnej súťaži diskvalifikované pre obscénnosť a pornografiu. Po prečítaní spáliť! Potešia však (chvíľu pred spálením) všetkých, ktorí majú radi SEXUS, ale tiež zástancov tradičnej rodiny, keďže propaguje manželský sex bez ochrany. Poviedky spája postava tridsiatničky Kristíny, ktorá aby si našla a udržala dobrú prácu, urobí čokoľvek. Takmer. Monika Pálušová (1.1.1978, Považská Bystrica) Od pätnástich sa sťahuje. Naposledy ju videli v Púchove. Po dokončení štúdia slovenského jazyka a estetiky na FF PU. Učila na cirkevnom gymnáziu, potom utiekla do lokálnej televízie, novín, rozhlasu a súkromnej televízie. Nezastavil ju ani manžel a dve deti. Písať začala zo zúfalstva, keď už nebolo možné tak rýchlo unikať (zbaliť chlapa je ľahšie, ako zbaliť dve deti). Žije v naivnej nádeji, že sa písaním dá uživiť.

Sára, jej najlepšia priateľka Nikol a magic mama spoločne podniknú dobrodružnú dovolenku do Maroka k maminej priateľke Elvíre, kde zažijú mnoho príhod. Po ich návrate domov sa zdá, že je všetko tak, ako si Sára vždy želala. Milujúci manžel Michal, do m, práca, ktorá ju baví, písanie kníh a dieťatko na ceste. Jedného zimného dňa však príde v Sárinom živote k nečakanému zlomu, ktorý ju posunie úplne inam, kam plánovala a svoj život musí uchopiť pevne do svojich rúk. V románe nechýbajú chutné a magi cké kulinárske recepty s úsmevnými názvami, Sárina cesta do čarovného Toskánska, láska, priateľstvo ale i mnoho úsmevných príhod. Román Tak sa to stalo je voľným pokračovaním úspešného debutu autorky Tak som to chcela. Erika Hornáková (1975). Pochá dza z Myjavy. Vyskúšala viaceré povolania. Bola vedúca predajne, realitná maklérka, ale i kozmetická poradkyňa. Vymenila mestský život za život na tvrdých myjavských kopaniciach, kde sa v lone prírody venuje svojej malej rodinnej farme, čo pokladá ok rem kníh a písania za svoju najväčšiu záľubu. Miluje zvieratá, knihy, písanie, výborné jedlo, čokoládu, hudbu, tanec, svoje rómske korene, spoločnosť dobrých ľudí. Je autorkou románov Tak som to chcela, Nebezpečne blízko a Nikdy nehovor nie.

Utrpenie Mikuláša Horna zobrazuje muža v stredných rokoch, ktorý sa v šedivej jednotvárnosti každodenného stereotypu manželského života bezhlavo, vášnivo zamiluje, pričom získava novú osobnú skúsenosť. Uvedomuje si trpkú príchuť vlastného mileneckého šťastia, ktoré nedokáže postaviť na bolestnom zraňovaní a nešťastí najbližších. Ako človek so zmyslom pre zodpovednosť tragicky naráža na múry konvencií a kresťanskej morálky. Poviedka bola v čase jej vzniku publikovaná v časopise, v zdramatizovanej podobe ju uviedol Československý rozhlas – štúdio Bratislava. Peter Gregor (1944-2014). Básnik, dramatik a satirik, rodák z Prešova. Debutoval v roku 1968 básnickou zbierkou Potreba visieť. Po nej nasledovali Nebeský policajt, Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna, Delta, Odniesť si oheň z horiaceho domu, Zberateľ hodín, Muž menom Jób, Listy zo záhrady Eden. Vydal výber aforizmov z celoživotnej tvorby Etudy, alebo malá prechádzka veľkým lunaparkom, zbierku humoresiek a aforizmov Idiotár, výber z rozhlasových hier, poviedkový triptych Denník nebožtíka, rozhovory Pohybovať sa vo vlastnej koži. Výber básní z takmer päťdesiatročnej tvorby pod názvom Poznáš ten príbeh? si zostavil a pripravil na vydanie ako svoju labutiu pieseň. Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií.

Román Emma je príbehom päťdesiatpäťročnej ženy, ktorá si uvedomuje, ako sa do jej psychiky aj tela zabodáva každý ďalší pribúdajúci deň. Ako sa dostáva do rozporu s vlastnými názormi, ako inak vnímajú celú jej bytosť dcéry aj manžel. Druhá strana príbehu starnúcej Emmy je však mladosť, ukrývajúca sa niekde hlboko v podvedomí a práve tá z času na čas prejaví svoju životaschopnosť. Žena vtedy podľahne jej ambíciám a žije život plný napätia, možno chýb, no v každom prípade aj príjemných, neopakovateľných chvíľ. Emma sa nevie rozhodnúť: má právo žiť podľa vlastných túžob, predstáv, alebo sa má držať konvenčných pravidiel, ktoré žene určuje vek...

Neznesiteľná ženská, ktorá pije krv nielen manželovi a celej rodine, ale aj susedom v dome, je pre mnohých nielen otravnou mrchou, ale aj personou non grata. Dokáže niekomu z nich liezť vtieravá, klebetná a zlomyseľná žena v rokoch na nervy, byť pre kohosi natoľko nebezpečná, že ju znesie zo sveta triviálnym spôsobom bez mihnutia oka? Otázkou pre dvojicu vyšetrovateľov je, kto siahol na život žene a kto to urobil s vedomím, že sa nič hrozné nestalo, len je na svete o jednu mrchu menej. Dana Hlavatá (1957, Bratislava) vyštudovala FiFUK – odbor televízna žurnalistika. Napísala desiatky rozhlasových hier a dramatických pásiem, televíznych scenárov, rozprávok, stovky kriminálnych i životných príbehov, fejtónov, poviedok. Vydala niekoľko kníh. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe. Získala literárne ocenenia doma aj v zahraničí. Pracuje v Slovenskej televízii ako dramaturgička. Je matkou dvoch synov, vďaka ktorým sa pozerá na svet cez prizmu humoru.

Jurajovi Šebovi sa podarilo vytvoriť originálny subžáner historickej koláže, kde sa akoby na smetisku alebo v nejakej truhlici prehrabávate v rozličných predmetoch a vytešujete sa, čo všetko – aké poklady – ste tam našli. Som rád, že priblížil našu históriu tak, ako to urobil. Zasvietil do jej kútov a skrytých miest tak, že si v nej môžeme listovať ako v albume, ktorý poteší, vyvolá mnoho spomienok a hlavne – nedeformuje. To je veľká devíza tejto populárnej, ale potrebnej literatúry. Kamil Peteraj Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

Jednoduché otázky si niekedy žiadajú zložitejšie odpovede. Priblížiť sa k nim ale znamená nájsť aj svoje miesto na svete, svoj súkromný domov. Katarína Vargová svoje poviedky stavia presne takto. Veta k vete, dvere k oknám. Nestavia ich však len pre seba. Žije v nich Šura, jej priatelia, lásky i ľudia, ktorých by radšej nestretla. A, čo je najdôležitejšie, dvere otvorené dokorán má aj čitateľ. Katarína Vargová (1992) študuje na FTF VŠMU v Bratislave odbor dramaturgia a scenáristika. Vyhrala viacero literárnych súťaží (Medziriadky, Akademický Prešov, Poetická Ľubovňa...). Poviedky publikovala časopisecky (Enter, Rak, Dotyky) aj na internete.

Popredný ruský spisovateľ Jurij Poľakov predostiera v novele Nebo padlých príbeh lásky s prvkami detektívky a politickej satiry. Je to próza o „nových Rusoch“ – o novej triede, ktorá vznikla v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v období „divokého kapitalizmu“, keď právo a zákon nahradilo mafiánske násilie. Pred nami sa odvíja príbeh mladíka, ktorý sa z radového programátora stal miliardárom, zadovážil si dlhonohú sekretárku a žije životom, typickým pre ruských zbohatlíkov. No Poľakova nezaujímajú ani tak vonkajšie atribúty, ale to, čo sa odohráva v duši tých, ktorým sa hovorí „noví Rusi.“ Čo sa deje v duši bystrého človeka, ktorý vedie svoj biznis medzi Scyllou deravých postsovietskych zákonov a Charybdou drsného mafiánstva? V duši človeka, ktorý si za svoje prachy môže kúpiť hárem, no nie lásku? Jurij Poľakov (1954) je jedným z najpopulárnejších súčasných ruských spisovateľov. Vo svojich románoch s neobyčajnou iróniou opisuje každodenný život vo svojej vlasti. Je šéfredaktor týždenníka Literaturnaja gazeta.

Príbeh o ľudskom nešťastí, o nezvládnutí, či schopnosti predísť životným prekážkam. Trojica hlavných hrdinov, ktorí sa točia vo víre nebezpečenstva, klamstiev, nešťastia a všadeprítomnej smrti, a to všetko v nádhernom prostredí hôr Malej Fatry, Žiliny a priľahlých lokalít. Aký je hlavný motív vraha? Skutočne sa podarí detektívovi spolu s ostatnými vyriešiť prípad a oslobodiť tak svet z pazúrov ďalšieho krutého šialenca? Aké tajomstvá začnú postupne vyplavovať na povrch? Roman Kulich (1980, Ružomberok). Po maturite doštudoval Akadémiu vzdelávania, odbor malé a stredné podnikanie, ktoré mu pomohlo pri pracovnej činnosti v rodinnej firme, zaoberajúcej sa gastro podnikaním. Písaniu sa venuje od šestnástich rokov. Požierač je jeho prvý román. Poviedky mu vyšli v časopisoch Fantázia, Dotyky a v zbierkach Fantastická 55 a Utekajme, už ide. Momentálne žije na sídlisku v Žiline a s vervou sa venuje rodinnej firme...

Ako ho rozoznať skôr, kým nám roztrhá srdce na franforce? Táto kniha síce nie je návodom na hajzlíkov, ale Lujza, hlavná hrdinka všetkých príbehov, môže byť pre čitateľky výstrahou a poučením, kadiaľ cesta nevedie. Dvanásť šťavnatých častí tvorí jeden životný príbeh o tom, že v osemnástich je svet gombička a následky si nesieme celý život. O tom, že dieťa je často prekážkou vzťahu a rozvedená žena len nástrojom sexu. Poviedkový román, ktorý si nájde miesto nielen vo vašej kabelke, ale aj v knižnici. Vrátite sa k nemu vždy, keď vám bude mizerne, keď budete nešťastne zamilovaná, sklamaná. A s úľavou si poviete: Nie som na tom až tak zle! Ester Anaswah, autorka úspešných kníh Za všetkým hľadaj chlapa a Imidž šelmy (vyšla aj v českom jazyku) aj tentoraz načrela do problematických vzťahov, aby čitateľkám priblížila mužov, ktorí sú pre ženy všetkých vekových skupín v konečnom dôsledku sklamaním.

Eva Hrašková (1988). Vyštudovala účtovníctvo, ekonomiku a manažment podniku, pracuje ako personalistka, no jej skutočným hobby je literatúra. Žije a tvorí v meste pod Zoborom a vo voľnom čase bloguje pre známe internetové kníhkupectvo. Zbožňuje čítanie a ešte viac miluje písanie. Je autorkou úspešného románu Len kým si tu.