Marenčin PT strana 47 z 84

Najznámejšie literárne prúdy vo francúzskej literatúre 19. storočia, počnúc sentimentalizmom cez preromantizmus k romantizmu zavŕšili urputný boj s pretrvávajúcim klasicizmom predchádzajúcich storočí. V literárnom virvare Júlovej monarchie sa stretáva oficiálne angažované umenie (l’art utile) so zástancami umenia pre umenie (l’art pour l’art) a k upadajúcemu romantizmu sa vynára mocný rival – realistická tvorba Balzaca a Stendhala. V druhej polovici 19. storočia na intelektuálnom pozadí rozmachu vedy a filozofie pozitivizmu sa zrodí hnutie Parnasu. Vedúcou osobnosťou poézie sa stáva Charles Baudelaire a v románovej tvorbe Flaubert, bratia Goncourtovci a Emil Zola, zakladateľ naturalizmu. Fenomén prekliatych básnikov (Rimbaud, Verlaine a ďalší) sa na konci storočia stretáva s dekadentným pohybom a symbolistickým hnutím, i so spätným pohybom tzv. románskej školy či neo-romantizmu Edmonda Rostanda (Cyrano z Bergeracu). Francúzska literatúra 19. storočia tak predstavuje úchvatný a dramatický obraz neustále sa meniacich literárnych zoskupení a ich urputný boj o miesto na mape literárnej histórie.

Tri novely zLotta, Dom a Mesto. O živote súčasných mladých ľudí s množstvom intertextuálnych odkazov i iných návykových látok. Autorka rieši ich aktuálne „problémy“ – osamelosť, odcudzenosť, sklony k závislostiam, hľadanie rôznych skratiek, snahu zapáčiť sa spoločnosti v protiklade s nemožnosťou splniť rôzne očakávania a nároky. Kniha je vyjadrením našej skutočnosti prostredníctvom neskutočných motívov a obrazov.

Niekedy robíme rozhodnutia, o ktorých si myslíme, že sú správne. V skutočnosti však nie sú správne. A nie sú ani naše. Niekedy žijeme celý život v klame, ktorý sme prijali, lebo to bolo ľahšie, atraktívnejšie alebo sa to od nás očakávalo. Niektorí to robia vedome. Iní to radšej nechcú vedieť. Pochopenie však príde, akokoľvek sa bránime. Niekedy za zvláštnych okolností. Hlavná hrdinka Lena prijala svoj osud. Až kým sa nestala svedkom krádeže, ktorá prehádzala jej hodnoty a naštrbila krehkú silu dlhoročného rozhodnutia vytrvať kvôli dcére. Stretla zlodeja, ktorý jej viac dal ako vzal.

Edko a Dodko, dvaja predškoláci, zdanlivo žijú rovnako, ale - Edko sa zdravo stravuje a Dodko nie. Preto býva častejšie chorý. Vtedy ho občas starí rodičia strážia doma a spolu s chlapcami sa rozprávajú o prírode, o živote, o tom, ako funguje naše telo, orgány, prečo sa treba zdravo stravovať. Cukroš Hundroš je postavička, ktorú dospelí nevidia ani nepočujú. Zjavuje sa iba deťom a láka ich na sladkosti. Chlapci čoskoro zistia, že sa s ním nechcú kamarátiť. Dodko si kedysi skrýval sladkosti do skrýše, ale dnes to už nerobí. Chce sa stať „doktokuchtíkom“, ktorý bude stravou liečiť ľudí. Edko si sladkosti skrývať nikdy nemusel. U nich doma vždy boli vyložené dve misky a mohol si brať, z ktorej chcel. Sladkosti alebo ovocie a zeleninu. Edko chce byť záhradníkom. Každý je sám zodpovedný za svoje zdravie a môže si vybrať z dvoch misiek, či chce alebo nechce byť zdravý...

Píše sa rok 1531. Ples u vojvodkyne Diany de Poitiers sa neskončil podľa jej predstáv. Nielenže sa nepodarilo zistiť, kto neznáma šľachtičná je, ale náhle niekam zmizla. Jej totožnosť dokáže objasniť len samotný kráľ, František I., ale ten váha, aby nespôsobil škandál. Na povrch presakujú tajomstvá, ktoré by radšej mali zostať zamknuté v minulosti a ktoré nedajú spávať samotnému panovníkovi. Situáciu pri dvore by pomohla upokojiť oficiálna svadba vojvodu de Guisé s krásnou neznámou, ibaže tá sa zo strachu o svoj život, ktorý je stále v ohrození, pokúša uniknúť. Skrýva sa pod ochranou statočného rytiera Marcela, ktorý sa však správa stále záhadnejšie. Takto sa začína román Rytierova druhá šanca, druhý diel historickej trilógie SOPHIE o záhadnej mladej šľachtičnej, desiata kniha z pera autorky Martiny Monošovej.

dôvernosť letmý bozk jemné pohladenie líca chrbtom ruky pevné stisnutie ruky nežné objatie zachovalá dôvernosť

Táto kniha vznikla ako pripomienka 75. výročia povstania väzňov vo vyhladzovacom tábore Sobibor a následného zničenia tohto miesta utrpenia a smrti. Tábor má osobitný význam pre Slovensko. Ako ukazujú najnovšie výskumy, práve tu bolo totiž zavraždených najviac Židov, deportovaných z územia vojnovej Slovenskej republiky. Autormi ôsmich kapitol sú významní odborníci z výskumných a univerzitných pracovísk na Slovensku aj v zahraničí. Ich texty ponúkajú čitateľom viac než len všeobecné informácie o tábore. Ťažisková úvodná kapitola, ktorej autorom je izraelský historik David Silberklang z Jeruzalema, sa zaoberá organizáciou Akcie Reinhard, čo bola najväčšia vyvražďovacia akcia počas holokaustu. Poľský bádateľ Tomáš Oleksy-Zborowski analyzuje vybrané aspekty dejín tábora. V nasledujúcej kapitole historička Sara Berger, ktorá pôsobí v talianskej Fondazione Museo della Shoah, prináša zaujímavé a dôležité podrobnosti o individuálnych a kolektívnych profiloch ľudí, ktorí spáchali neuveriteľné zločiny. Dieter Pohl z univerzity v rakúskom Klagenfurte rozoberá priebeh súdnych procesov, ktoré s páchateľmi prebehli v rôznych štátoch západnej Európy. Ján Hlavinka, pracovník Historického ústavu SAV, spracoval na základe vlastných výskumov priebeh deportácií z územia vojnovej Slovenskej republiky. S využitím výskumnej metódy oral history a s použitím filmovej techniky český historik, filmový dokumentarista a diplomat Lukáš Přibyl približuje spomienky pamätníkov z obcí v okolí tábora. V záverečných kapitolách dvaja autori z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV) obrátili pozornosť na Slovensko. Kým Zuzana Panczová analyzuje fenomén konšpiračných teórií o holokauste, Peter Salner si všíma súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Vďaka širokému spektru a kvalitnému spracovaniu jednotlivých kapitol kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska. Autori: Sara Berger, Fondazione Museo della Shoah, Taliansko • Ján Hlavinka, Historický ústav SAV / Dokumentačné stredisko holokaustu, Bratislava, Slovensko • Tomasz Oleksy-Zborowski, Muzeum i Miejsce Pamięci w Sobibórze · Niemiecki nazistowski obóz zagłady (1942-1943) Oddział Panstwowego Muzeum na Majdanku, Poľsko • Zuzana Panczová, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • Dieter Pohl, Alpen-Adria Universität Klagenfurt, Rakúsko • Lukáš Přibyl, Ministerstvo zahraničních věcí České republiky • Peter Salner, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • David Silberklang, Yad Vashem, Jeruzalem, Izrael

Román je zavŕšením trilógie História – Spolu – Fytopaleontológia. Má tri dejové, priestorové a časové roviny, ktoré sa v závere románu stretnú a zavŕšia nielen samotný prozaický text, ale aj celú trilógiu. Na postavách troch hlavných protagonistov Mira, Petra a Daniela a ich priateľov autor reflektuje súčastnú spoločnosť. V ďalšej rovine sa odvíja monológ umelej inteligencie, túžiacej dostať sa na vyššiu kognitívnu úroveň, odohrávajúci sa mimo času a priestoru, vo virtuálnom priestore paralelných vesmírov. Napokon bude v blízkej budúcnosti planéta pretkaná dátovou sieťou, svetlom a elektrónmi, avšak spoločnosť ešte nie je natoľko informačná, aby štáty a etniká vymizli bez stopy. Daniela, vnučka Daniela, pátra po archeologickom náleze, ktorý by mohol zmeniť osud vymierajúceho ľudstva. Distopická vízia budúcnosti plná kyberpunkovo temnej atmosféry opisuje Bratislavu ako preľudnený megapolis, kde každý deň je bojom o prežitie. Autor sa zamýšľa nad vývojovými vzorcami (nielen) slovenskej spoločnosti, ale v širšom meradle aj Európskej únie a celej planéty – migráciou, klimatickými zmenami, nástupom nových technológií, genetickými manipuláciami a ďalšími výzvami, ktorým bude musieť ľudstvo čeliť. Román je písaný experimentálnou formou, využíva množstvo žánrov a (post)moderných techník. Distopická vízia budúcnosti plná kyberpunkovo temnej atmosféry. V preľudnenom megapolise je každý deň je bojom o prežitie. Mimo času a priestoru, vo virtuálnom svete paralelných vesmírov sa odohráva monológ umelej inteligencie, túžiacej dostať sa na vyššiu kognitívnu úroveň. V blízkej budúcnosti bude planéta pretkaná dátovou sieťou, svetlom a elektrónmi, avšak spoločnosť ešte nie je natoľko informačná, aby štáty a etniká vymizli bez stopy. Peter Šulej (1967, Banská Bystrica). Básnik a prozaik. Je spoluautorom tanečných predstavení a projektu Generator X: Hmlovina. Píše romány, rozhlasové hry a sci-fi poviedky. Jeho poézia bola preložená do väčšiny európskych jazykov a odznela na mnohých medzinárodných fórach. Žije v Bratislave.

Príbeh o architektúre a meste, budovanom v zložitých časoch vojnovej a povojnovej konjunktúry. Je to mozaika poskladaná zo života vojnovej Bratislavy, osudov architektov a staviteľov, z tragédií, zlyhaní aj víťazstiev, ktoré mesto prežilo. Autori cez príbehy domov, námestí a celých štvrtí odkrývajú meniacu sa mapu histórie mesta počas najničivejšej vojny akú naša civilizácia zažila.

Od vydania knihy Pozsony város, utcái és terei – Ulice a námestia Bratislavy (1905) uplynulo vyše sto rokov. Čitateľom sa dnes dostáva do rúk druhé slovenské vydanie. Bratislava mala začiatkom 20. storočia päť mestských častí (Altstadt, Ferdinadstadt, Franz Josefstadt, Theresienstadt a Neustadt). Prvý mestský obvod je pôvodnou a najstaršou časťou Bratislavy. Historické jadro bolo kedysi obkolesené hradbami s obrannými vežami, cvingrami a baštami. Po stáročia si zachovalo pôvodný pôdorys, ulice a námestia v takmer nezmenenej podobe. Naša prechádzka Starým mestom vedie Michalskou ulicou k Rybárskej bráne a odtiaľ popri bývalých hradbách okolo Dómu Sv. Martina, kostolov a kostolíkov, palácov a pamätníkov a ukončí sa na Hlavnom a Primaciálnom námestí. V tomto priestore sa tvorili dejiny mesta a v najslávnejších dobách aj dejiny Rakúsko-Uhorska. Sídlili tu významné inštitúcie, bývala tu uhorská šľachta, korunovali kráľov, zasadal Uhorský snem. Ortvay podrobne popisuje históriu jednotlivých domov, spomína osobnosti a udalosti, ktoré ovplyvnili dejiny nášho mesta.

Niekto sa po odchode manžela utápa v žiali a niekto urobí všetko pre to, aby to tak nebolelo. Vyhádže jeho veci, urobí si poriadok v byte aj v hlave, dá šancu láske, hoc aj arabskej. Uverí v neuveriteľné, lebo zdravý rozum nemusí byť vždy indikátorom šťastia. Niekedy nám skrátka postačia len tie chvíle lásky, prchavej a neistej lásky. A potom príde vytriezvenie. S trvalými následkami.

Dávid bol len dieťaťom, keď zažil to, čo by nemal zažiť nikto a nikdy! Dlhé roky sa s tým snažil vyrovnať, no jeho túžba po tom, aby bol konečne milovaný a chápaný, ho zahnala tam, kde vlastne nikdy nechcel byť... Nepekný, kontroverzný, poburujúci, promiskuitný, dojemný, úprimný – ale hlavne autentický príbeh o tom, čo prežíva chlapec, ktorého zradia najbližší.

Príbeh Uli je naplnený láskou k mladému právnikovi, tragédiou, profesionálnym úspechom aj utrpením v koncentračnom tábore. Detstvo prežila bez otca, matka pracovala vo Vysokých Tatrách. Spolu s bratmi žila u starých rodičov. Po štúdiách na učiteľskom ústave odišla za prácou do Užhorodu. Tu zažila mrazivú zimu, chudobu, tragické životné osudy detí a ich rodičov. Po roku získala prácu v tatranskom hoteli Grand, kde pokračuje jej životný príbeh...

Psychologický román s detektívnou zápletkou unáša čitateľa do Spojených Arabských Emirátov, kde spoločne s Evou nazrie do duše dubajských rezidentov i samotnej hrdinky. Eva sa prostredníctvom komplikovaného vzťahu s partnerom vracia k nemilým spomienkam na svojho otca a rodnú krajinu. Náhle a záhadné úmrtie životnej lásky však psychiatričke odhalí odvrátenú stránku jeho osobnosti a slnečné dni, trávené v oáze na púšti, sa postupne menia na nočnú moru...

Zoznámili ste sa už niekedy cez internet? Potom viete, aké je to loviť v týchto vodách. Narazíte buď na lásku svojho života alebo na obrovský trapas, ktorý sa budete snažiť čím skôr zabudnúť... Vanesa zažije oboje. Najprv sa takmer stane obeťou zvrhlého sexuálneho návrhu. Aj bez toho má však problém s prijatím vlastnej sexuality. Muži ju takmer vôbec nevzrušujú, nevie si s nimi vytvoriť hlbší vzťah. Keď to už vyzerá, že ostane navždy v celibáte, zistí o sebe krutú pravdu. Vanesa má sexuálnu úchylku, ktorú však musí tajiť...

Ako sa bývalo v Bratislave v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia? Čo sa jedávalo, ako sa obliekali rôzne spoločenské skupiny, ako sa zabávali, ako trávili voľné chvíle? Publikácia predstaví vily, paláce, nájomné domy, kolónie, sídliská v Bratislave, ich obyvateľov a životný štýl. Dozvieme sa zaujímavosti o ich lokalizácii, projektantoch, interiérovom vybavení. Kde býval známy mykológ Ján Andreas Bäumler či hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella? Aké miestnosti sa v roku 1892 nachádzali v paláci Vidora Csákyho na Štúrovej ulici, ako vyzerala obytná izba v robotníckej Schulpeho kolónii či zariadenie kúpeľne na prelome 19. a 20. storočia? Kde mali svoje ateliéry Alois Pinkas, Frico Motoška, Gustáv Mally? Kam sa vyhadzovali smeti v objektoch Mierovej kolónie projektovanej architektom Karfikom? Podobné zaujímavosti a mnohé iné bežné veci z každodenného života pútavo opisujú autorky v publikácii, ktorá nám okrem iného umožní nahliadnuť aj do všedného chodu domácností na prelome storočí v Bratislave.