Marenčin PT strana 55 z 92

Kostýmoví výtvarníci nezvyknú písať pamäti. Všetky ich spomienky, emócie aj myšlienky sú uložené v šatách do ktorých obliekajú hercov, aby im pripravili dokonalé zázemie pre tvorbu, aby kostýmom určili správny tón hrania. Milan Čorba porušil mlčanie a urobil dobre. Jeho spomienky sú nielen pútavé a obsažné, ale aj dojímavé, najmä pre čitateľa, ktorý prežil detstvo v tomto meste. Sú to spomienky bratislavského chalana z Podhradia, ale spoznáme sa v nich aj my, čo sme vyrastali v iných štvrtiach. Milan Čorba si nás pozval do kaviarne a vrátil nám kus detstva. Láskavo a s humorom. On, tvorca divadelných i filmových kostýmov, tentoraz vyzliekol donaha dobu v ktorej sme žili a pomáha nám pochopiť jej podstatu. Milan Lasica

Reprezentatívny výber 100 najlepších suchých a polosuchých slovenských vín, ktoré prichádzajú na trh v roku 2011. Vína hodnotené medzinárodnou odbornou komisiou stobodovou metódou sú prehľadne usporiadané, s charakteristikou a vínnou etiketou. Komisi a, ktorej predsedá známy slovenský enológ Fedor Malík, udeľuje každoročne zlaté a strieborné medaily najlepším slovenským vínam. Fedor Malík (nar. 1945, Modra), enológ, vinár, pedagóg a profesor, chemik a spisovateľ, je autorom mnohých vinárskych mon ografií a stoviek vedeckých prác. Ako uznávaný odborník precestoval takmer všetky vinárske krajiny sveta.

Otravná matka, rozdielne sestry, „správni“ chlapi a život. Rodinná pohodička, ktorú môžu narušiť iba príbuzní. Román o dvoch sestrách, ktoré žijú v odlišných svetoch, o nespojiteľnom, ktoré sa spojí, o nezlučiteľnom, ktoré sa zlúči, a to aj napriek neprajníkom z vlastných radov. Autorka píše zo života, pre „ženy z mäsa a kostí“. Dana Hlavatá (1957, Bratislava) vyštudovala FiF UK – odbor televízna žurnalistika. Napísala desiatky rozhlasových hier a dramatických pásiem, televíznych scenárov, rozprávok, stovky kriminálnych i životných príbehov, fejtónov, poviedok. Vydala niekoľko kníh. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe. Získala literárne ocenenia doma aj v zahraničí. Pracuje v Slovenskej televízii ako dramaturgička. Je matkou dvoch synov, vďaka ktorým sa pozerá na svet cez prizmu humoru.

Rímsky tábor pod vaším domom? Konská železnica pred susedným dvorom? Stará bosorka na tenisových kurtoch? Bezhlavý muž pod oknami? Ohnivý kôň na zastávke autobusu? Záhady a tajomstvá starého Prešporka čakajú na odhalenie. Sedemnásť kapitol hravou for mou mapuje sedemnásť mestských častí, ich legendy a povesti, dejiny, zaujímavosti, erby, pôvodné názvy a ich vznik, slávnych obyvateľov, rozlohu, zvyky a osobitosti. PaeDr. Kristína Šudová-Tomčániová (1979, Bratislava) roku 2011 obhájila rigoróznu pr ácu na tému regionálne dejiny Bratislavy na Pedagogickej fakulte UK Tajomstvá mojej ulice je jej druhá kniha s touto tématikou. Je šťastne vydatá, má dve deti. V súčasnosti je na materskej dovolenke, píše rozprávky pre deti. Má rada históriu a Bratis lavu, preto sa väčšina jej príbehov odohráva práve tu.

Julian Treslove je bývalý zamestnanec rozhlasovej spoločnosti BBC, jeho niekdajší spolužiak Samuel Finkler je filozof a trio dopĺňa ich bývalý učiteľ, český emigrant Libor Ševčík. Dvaja z nich ovdoveli a tretí má podobnú, hoci menej tragickú, ale už trojnásobnú skúsenosť. Stretávajú sa na večeri v Ševčíkovom luxusnom londýnskom byte, kde rozjímajú nad svojimi životmi. Jacobson s pichľavou iróniou opisuje postavenie muža v modernom svete, situáciu súčasných britských Židov, ako aj peripetie priat eľstva medzi mužmi. Román získal cenu The Man Booker Prize 2010. Kniha je na prvý pohľad vážna i smutná, no miestami až tragikomická. Howard Jacobson (1942, Manchester), britský spisovateľ a novinár židovského pôvodu. V roku 2010 získal prestížnu cen u The Man Booker Prize. Je známy komickými prózami, ktoré sa väčšinou točia okolo britských židovských postáv. Sám sa rád označuje za židovskú Jane Austenovú, aj keď literárna kritika v ňom najčastejšie vidí anglického Philipa Rotha.

Blížia sa voľby a ľudia blízki odchádzajúcej vláde sa potrebujú zbaviť nepohodlného podnikateľa. Vražda na objednávku sa vydarí, no zomierajú pri tom nevinní. Jeden z pozostalých sa so smrťou svojej ženy nedokáže zmieriť a berie spravodlivosť do vlastných rúk. Začína sa samovražedné zúčtovanie s mafiou. Mladý vyšetrovateľ rýchlo odhaľuje súvislosti, avšak narazí na šokujúce zistenie. Osud ho postaví pred morálne rozhodnutie vybrať si medzi zlom a menším zlom a nezapliesť sa pritom s organizovaným zločinom. Pochmúrne ladená, nervy drásajúca konšpirácia o prepojení mafie, podnikateľov a vysokej politiky, plná napätia, sexu, moci, násilia a neočakávaných odhalení. Dokáže jediný muž pomstiť nespravodlivosť?

Jed Martin, hlavný hrdina románu, pomohol komisárovi Jasselinovi vyšetriť vraždu, ktorej príšerná mizanscéna trvalo poznačila celý vyšetrovací tým. Umenie, peniaze, láska, vzťah k otcovi, smrť, práca, Francúzsko, ktoré sa stalo turistickým rajom, to je niekoľko tém románu, ktorý je klasický a pritom moderný. Keby vám mal hlavný hrdina porozprávať svoj príbeh, azda by začal tým, že by opísal, ako sa mu 15. decembra pokazilo kúrenie. Alebo by rozprával o svojom otcovi, známom architektovi, s ktorý m strávil mnoho Štedrých večerov. Určite by spomenul aj Oľgu, krásnu Rusku, ktorú stretol na začiatku svojej kariéry na prvej výstave svojich fotografií. Bolo to predtým, ako získal svetový úspech sériou obrazov venovaných jednotlivým povolaniam, s ériou portrétov osobností zo všetkých prostredí (vrátane Michela Houellebecqa), zachytených na ich pracovisku.

Zachované zápisky z pozostalosti manželov Márie Jančovej a Františka Hečka, ktoré si viedli od roku 1936 až do roku 1960, keď prozaik zomrel, majú denníkový charakter. V období do konca vojny je dominantnou témou najužší rodinný okruh, výchova a zdravie detí, najmä tragická choroba mladšieho syna. V záznamoch, ktoré nasledujú po roku 1948, sa už zrkadlí ambivalentné postavenie talentovaného a zároveň oficiálneho tvorcu, účastníka literárneho života, ale aj „verejného činiteľa“, človeka, ktorý sa v spisovateľskom „svete“ ocitol pomerne neskoro a ktorý sa s týmto prostredím nikdy celkom nezžil. Jeho komentáre sú zamerané najmä na literárny život 50. rokov. Hečkove denníky sú predovšetkým príbehom silného vzťahu dvoch ľudí a históriou ich rodinného mikrosveta, ale aj subjektívnym, vo svojej zaujatosti dodnes zaujímavým svedectvom o štvrťstoročí kultúrneho života na Slovensku.

Zachované zápisky z pozostalosti manželov Márie Jančovej a Františka Hečka, ktoré si viedli od roku 1936 až do roku 1960, keď prozaik zomrel, majú denníkový charakter. V období do konca vojny je dominantnou témou najužší rodinný okruh, výchova a zdravie detí, najmä tragická choroba mladšieho syna. V záznamoch, ktoré nasledujú po roku 1948, sa už zrkadlí ambivalentné postavenie talentovaného a zároveň oficiálneho tvorcu, účastníka literárneho života, ale aj „verejného činiteľa“, človeka, ktorý sa v spisovateľskom „svete“ ocitol pomerne neskoro a ktorý sa s týmto prostredím nikdy celkom nezžil. Jeho komentáre sú zamerané najmä na literárny život 50. rokov. Hečkove denníky sú predovšetkým príbehom silného vzťahu dvoch ľudí a históriou ich rodinného mikrosveta, ale aj subjektívnym, vo svojej zaujatosti dodnes zaujímavým svedectvom o štvrťstoročí kultúrneho života na Slovensku.

Zachované zápisky z pozostalosti manželov Márie Jančovej a Františka Hečka, ktoré si viedli od roku 1936 až do roku 1960, keď prozaik zomrel, majú denníkový charakter. V období do konca vojny je dominantnou témou najužší rodinný okruh, výchova a zdravie detí, najmä tragická choroba mladšieho syna. V záznamoch, ktoré nasledujú po roku 1948, sa už zrkadlí ambivalentné postavenie talentovaného a zároveň oficiálneho tvorcu, účastníka literárneho života, ale aj „verejného činiteľa“, človeka, ktorý sa v spisovateľskom „svete“ ocitol pomerne neskoro a ktorý sa s týmto prostredím nikdy celkom nezžil. Jeho komentáre sú zamerané najmä na literárny život 50. rokov. Hečkove denníky sú predovšetkým príbehom silného vzťahu dvoch ľudí a históriou ich rodinného mikrosveta, ale aj subjektívnym, vo svojej zaujatosti dodnes zaujímavým svedectvom o štvrťstoročí kultúrneho života na Slovensku.

Rozprávanie Jána Roznera, založené na zážitkoch z niekoľkých návštev hradu Devín. Spočiatku to boli výlety loďou s matkou a bratom kvôli zdravotným problémom. Potom sa tam dostal v dramatických rokoch nástupu fašizmu, keď sa bratislavskí Nemci schádz ali na Devíne na politických manifestáciách. Napokon v povojnovom období, keď sa na Devíne konali všeslovanské slávnosti s patričnými politickými prejavmi a vystúpeniami sovietskych súborov. Devín bol pre Roznera symbol dejinných zvratov a politickýc h manipulácií s ľudským vedomím pri radikálne sa meniacich režimoch. Tomu poslednému uveril aj on sám, kým sa nepresvedčil, že prax protirečí pôvodným ideám. Roznerove návraty do minulosti, na ktorú sa pozerá pohľadom účastníka a intelektuála, majú c harakter autentického svedectva o dobe valcujúcej v jednotlivých vlnách ľudské osudy.

Davidova žena zahynula pri autonehode. Od tej chvíle úpenlivo prosil Boha, aby mu ju vrátil. No jej návrat do života nevyzerá tak, ako by si predstavoval... Elvy práve doopatrovala senilného, ťažko chorého manžela. Jeho pohreb sa má konať o dva dni. No uprostred noci sa ozve klopanie na dvere... Štokholm, 13. august 2002. Po dlhotrvajúcej vlne horúčav mesto akoby zahalil mrak nabitý elektrickým napätím. Nedajú sa zhasnúť lampy a prístroje sa nevypínajú. Zvláštny úkaz vrcholí hromadnou bolesťou hlavy obyvateľov mesta. Hrozí vypuknutie totálneho chaosu. Rovnako nečakane sa však všetko vracia do normálnych koľají. Ale keď penzionovanému novinárovi Gustavovi Mahlerovi zatelefonuje starý známy z nemocnice Danderyd, Mahler začne dúfať. Oznámi m u neuveriteľnú zvesť: mŕtvi v márnici odrazu ožili... Švédsky spisovateľ John Ajvide Lindqvist sa narodil roku 1968. Vyrástol v Blackebergu, na predmestí Štokholmu. Od detstva ho priťahovali tajomstvá a zázračné veci. Pôvodne bol kúzelníkom a získal aj cenu na severskom šampionáte v kartárskych trikoch. Dvanásť rokov sa venoval žánru stand-up comedy a vystupoval v kabaretoch. Preslávil sa ako spisovateľ hrôzostrašných príbehov. Vydal niekoľko románov a zbierok poviedok, ktoré vyšli vo viac ako p ätnástich jazykoch. Venuje sa aj divadlu a televíznej scenáristike.

Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou. Kto neskúsil, čo je to kríza po heroíne, ťažko pochopí. Pichala si čierny heroín, ktorý je oveľa silnejší a nebezpečnejší ako ten bežný. Prišla rovno z ulice, kde robila prostitútku a podľa toho aj vyzerala. Tvrdila, že chce s takým životom skoncovať, no počas tých rokov, čo sa zaoberám vyťahovaním ľudí z ich vlastných výkalov, som vedel, že o dve hodiny to už asi nebude pravda. Drogy sú veľmi silný súper a nezávisle od zdravého rozumu s človekom robia, čo chcú. Melisa napísala úžasnú knihu – je to kniha plná bolesti, drog, a špiny, ktorú sme osprchovali z jej nešťastnej duše. Vlado Schwandtner Tatiana Melasová sa narodila v máji roku 1982. Pochádza a žije v Senci. Absolvovala Hotelovú akadémiu v Piešťanoch. Od pätnástich rokov závislá od tvrdých drog. Podstúpila niekoľko neúspešných liečení. Od roku 2009 liečená v zariadení v Budmericiach u Vlada Schwandtnera, zatiaľ úspešne. Tam napísala túto knihu.

Lucia Piussi (1971, Bratislava), spieva vlastné texty v kapele Živé kvety a pracovala ako herečka (a aj upratovačka) v divadle Stoka, kde hrala takmer vo všetkých inscenáciách. Vyštudovala scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Písala básne a poviedky do časopisov. Román Láska je sliepka je jej oneskorený literárny debut. Láska je úplná chudera. Nechajte ju tak! Nesnažte sa jej pomôcť vstať z toho poníženia, do ktorého sa sama uvrhla a v ktorom tu tak hanebne pred vami kľačí ako žobráčka a spína k vám ruky. Je zmyslov zbavená. Mala by sa hanbiť, ale ona sa naopak svojou nahotou ešte aj vystatuje! Ako úchyl v lesoparku odhalí svoj kabát, pod ktorým nič nemá na každého, čo ide okolo. Zvestuje posolstvo svojich vesmírnych rozmerov! Láska je slepá sliepka, kotkodákajúca od samého vzrušenia po dvorku, pretože nejaký načeperený kohút po nej hodil svojím sliepňajúcim okom. Alebo sa jej to len zdalo? Veď ona, tá slepica si v tej svojej slepote tým jeho pohľadom predsa ani nemôže byť istá! Nič to! Nevadí! Stačí jej, že si to celé iba predstavila, tam s ním na rebríku! Už v tom aj lieta, kotkodáka a naráža do tých úbohých, nakrivo zbúchaných latiek na svojom malom dvorku a cíti sa ako býk v aréne. Ohromná. Nesmrteľná. Krv tlčúca v samotnom oku kondora. A kohút? Ten starý ďábel predsa tiež len sliepňa, možno mu tam, do toho oka, niečo iba padlo a tak na ňu ďalej žmurká a ona, slepica mu už aj rýchlo beží na pomoc, kooootkotkot, piča, už ho aj zachraňuje, veď to nie je brvno, vraví mu od samej zvestovanej lásky! Veď tam máš len špinku, nemusíš sa trápiť ty môj milionárik, že hladné deti v Etiópii tam majú rovno muchu!

V čom sa odlišujú Parížanka, Milánčanka, a Slovenka? Podľa čoho ich spoznáte a ako žijú? Ako sa žije u grófky v zámku? Ako si podajú študenta na pohovoroch na najprestížnejšie svetové školy? Kde nájdete intelektuálneho grázla, buržuj-bohéma alebo mladé Sarkozyho kádre? Autor je v pozícii „chirurga“ parížskej spoločnosti. Dozviete sa, aké kasty existujú v Paríži. Nahliadnete do hlavy typickej Parížanky z Marie Claire ale aj francúzskej grófky. Krása, šarm, lesk, sláva, prestíž, potešenie, toto všetko a ešte oveľa viac nájdete v Paríži. Svoje unikátne skúsenosti s parížskym svetom vám autor, mysliac na svojho starého otca narodeného v Paríži, odovzdá pútavou a hravou formou. Entrez! Vstúpte!

Veselý realistický román o súčasnom svete médií. Čarodejnice, plastickí chirurgovia, moderátorky a predavači zbraní do krajín tretieho sveta tvoria spoločnosť, kde každý na každého niečo vie. Hovorí sa v ňom o ťažkostiach, ktoré môžu stretnúť novinárskeho spasiteľa sveta, keď sa zaľúbi do emancipovanej ženy. Na ceste za šťastím stretne troch ľudí s kapucňami na hlavách. Je to príbeh o rozmnožovaní, či román o tom, ako múdro sa dá zmeniť svet. Hoci podľa všetkého je však jeho koniec blízko, takže na zmenu nebude čas.