Marenčin PT strana 55 z 103

Posledný, štvrtý román D. Kosztolányiho je jeho najvydávanejším a najprekladanejším dielom: 60 vydaní v pôvodine a 37 v prekladoch do 17 jazykov od prvého vydania (1926) podnes. Pozadie deja s kriminálnym motívom rámcuje vecne podaný pád maďarskej komúny (1919) a konsolidácia povojnových rokov v potrianonskom Maďarsku (1920). Hlavná postava románu je dokonalá slúžka Anna: čím lepšie pracuje, o to viac sa odcudzuje svojim pánom, až ich z náhleho popudu zavraždí. Čitateľ spolu s rozprávačom je nestranný pozorovateľ a vyšetrovateľ prípadu pri hľadaní odpovede na motívy činu a otázku, či človek môže byť tvorcom svojho vlastného životného údelu.

Triler s happyendom; na hranici reálnych možností; skutočný príbeh. Unikátne svedectvo novinára, ktorý našiel tri unesené deti. Našiel deti, ktoré ukrývali ich vlastní otcovia. Nikto netušil, či sú vôbec nažive. Dve z nich, ktoré ich otec odvliekol do Panamy, našiel po viac ako štyroch rokoch. Ako objavil obyčajný novinár Andreja Gajdára, po ktorom márne pátral Interpol a policajné orgány po celom svete? Dostal tip, ktorý ho ku všetkému priviedol bez ťažkostí? Táto kniha po prvýkrát opisuje snahu obyčajného redaktora a jeho kolegov, ktorí vyvinuli nemalé úsilie, aby našli unesené deti.

Sú tri. Priateľky, spolubývajúce, frajerky, milenky. Možno ste ich stretli vo výťahu, keď utekali do práce, čo ich nebaví, alebo na ďalšie neúspešné rande. Občas sa rozbijú, alebo sa vyspia s úplným magorom. Neustále sa im vracajú traumy z minulosti. Prečo je také ťažké nájsť si normálneho chlapa? Koľko tisíc kilometrov treba preletieť, aby človek našiel, čo hľadá? Nebol by život oveľa jednoduchší bez otázok? Je lepšie rezignovať a akceptovať realitu? Nie pre Miu, Zet a Ši. Ony sa nevzdávajú. Richard Rychtarech (1977, Bánovce nad Bebravou) je absolventom bakalárskeho štúdia masmediálnej komunikácie v Trnave. Pôsobil ako lifestylový redaktor. Publikoval poviedky a fejtóny v časopisoch Dotyky, Adam, Eva a Ok! Magazine. V roku 2009 sa s poviedkou V meste dostal do finále literárnej súťaže. Vydal debutový román Tvoja nočná mora. Žije, pracuje a píše striedavo v Bratislave a v rakúskom cisterciánskom kláštore.

Hrdinkami príbehov sú zväčša mladé Slovenky, ktoré hľadajú svoje miesto v zahraničí, vo vzťahoch s cudzincami, a neskôr objavujú aj radosti a strasti materstva a rozporuplné pocity voči ostatným matkám a deťom. Medzi zlomyseľnými upratovačkami, večne zaneprázdnenými manželmi a impertinentnými predavačmi mladé ženy prichádzajú k poznaniu, že si musia pomôcť samy, a niekedy s hrôzou a prekvapením odkrývajú aj temné a netušené stránky vlastnej povahy.  Ivana Dobrakovová (1982, Bratislava) vydala zbierku poviedok Prvá smrť v rodine (2009) a román Bellevue (2010). Obe knihy sa dostali do finále literárnej ceny Anasoft litera. Poviedky vyšli v prekladoch do viacerých európskych jazykov, román vychádza v preklade do poľštiny. Žije v Turíne. Snívalo sa mi, že sme boli všetci traja v posteli, povedala Blanka raz ráno, Luigi pred skriňou, kravata zatiaľ len prehodená okolo krku, oblek na vešiaku, Blanka si sadla na posteli do tureckého sedu, vlastne nie, vy dvaja ste boli spolu v posteli, ty a Rosa, ja som vošla do spálne a našla vás nahých, nie, nerozdávali ste si to, len ste vedľa seba ležali, a keď ste ma zbadali, ani jeden sa netváril prekvapene, vydesene, zahanbene, žiadne pristihnutí pri čine, žiadne in flagranti, Rosa odvalila perinu, objavilo sa jej pevné olivové telo a nabádala ma, aby som sa k vám pridala, že ma zaučí, je skúsenejšia a vie, ako uspokojiť tunajších mužov, a ty si tam len tak ležal, oproti nej malý, usmieval si sa, trocha prihlúplo.

S Elenou sa osud nemaznal. Dostala krutú ranu, ktorú ešte viac prehĺbil jej manžel. Nočnú moru premenil na to najkrutejšie peklo na zemi. Po rozvode odchádza z ruchu veľkomesta, aby sa vymanila spod vplyvu direktívneho otca, zabudla na zničené manželstvo a nešťastie, ktoré prežívala. Len čas zahojí všetky bôle, ak je dobrý liečiteľ. V niektorých prípadoch ani ten nepomôže... Dúfa, že svoj pokoj nájde na vidieku. Netúži po mužoch, no napriek tomu si ju opantá príťažlivý Max. Je balzamom na jej zlomenú dušu a do života jej prináša radosť. Lenže Max skrýva temné tajomstvo...

Rozhovory s pozoruhodnými umelcami, historikmi, vedcami a intelektuálmi vznikali v období rokov 2006 až 2014. Ich spoločným znakom je snaha pomenovať čo najpresnejšie stav našej spoločnosti.

V malomeste plynie život podľa svojich vlastnych pravidiel - čo sa však stane, keď naložíš tomu nesprávnemu náckovi? Vlado Valas, mladý skrachovaný filozof, uteká zo svojho rodného mesta a vydáva sa na podivuhodnú cestu do Bratislavy, plnú pochybných existencií a stroskotancov, kráčajúc po stopách svojej spackanej mladosti, aby zistil, že každé dno sa dá nakoniec preraziť. Rauš je temná paródia na motivačné romány o pozitívnom myslení, a zároveň psychedelický výlet do slovenského podzemia, kde aj náckovia môžu byť obete a pankáči pekní hajzli... Egor Indiani sa narodil 3. augusta 1983 v stredoslovenskej Hnúšti. Študoval na FF UK v Bratislave Slovenský jazyk a literatúru, no nedoštudoval. Vystriedal mnoho rôznych povolaní od predajcu v antikvariáte v Britskom Walese, až po fotografa na výletných lodiach v Karibiku. V roku 2013 natočil gonzo dokument DFF: Lost in Poland. Rauš je jeho literárny debut. Momentálne žije v Prahe. http://blog.dejavuorama.net/dasa-fon-flasa-lost-in-poland/ „Rauš je krátky a presný ako úder sekerou. V jednom rýchlom švihu sa preženiete na horskej dráhe cez marazmus dnešnej reality Slovenska. Na pestrej palete pochybných existencií sa pritom nerieši iba sex, drogy a rock’n’roll, ale aj kruté skutočnosti pod povrchom, ktoré vyrážajú na svetlo sveta v tom najnepríjemnejšom koktejli. Je to novela o tom, o čom sa v ‚slušnej‘ spoločnosti nechcú baviť, ale aj o hľadaní pokoja v duši. Je to čítanie zábavné a ostré. Spolu s načasovaním vydania do dnešnej nepokojnej doby je to perfektné zrkadlo.“ Dáša Fon Fľaša

Poznáte ten pocit keď je všetko priam ideálne? Je to klam. Domček z karát. Muž, ktorý zničil dotyky šťastia, prežije každú jednu vraždu. Stačí len jedna myšlienka venovaná tomuto príbehu a osud vás nezastihne úplne bezbranných. V zlomku sekundy sa môže nájsť odbočka, pred ktorou už nestihnete zabrzdiť. Michaela Izsáková (1995, Bratislava) študuje na gymnáziu. Venovala sa dabingu. Cez herectvo sa dostala k písaniu krátkych poviedok. Ako každý mladý človek si prechádza závislosťou... momentálne od segedínu. Žije v Bratislave. „Prichádza,“ zašepká a vyberie mi nôž z ruky. Hodí ho na zem. Otvorí dvere a zmizne. Až teraz si všimnem, že som v tmavej miestnosti, priviazaný o stoličku. Nedržia ma žiadne laná, sú to len pomyselné myšlienky hriechov, ktoré ma spútavajú. Dvere sa neotvoria, ale predsa vstúpila dovnútra. Dievčatko v bielych šatách s nebeským pokojom v tvári. Na bledom čele má krvavú dieru. Usmeje sa na mňa. Z očí mi vytekajú slzy. Nie, nebojím sa... Mám strach! „Prečo si ma zabil?“ opýta sa ma s detskou naivitou v hlase. Odpovedám jej bolestivými spomienkami. V hlave si premietam celý svoj život. Občas prikývne a smutne sa usmeje. „Ja ti rozumiem. Ale vieš, stačilo povedať nie. Musím ti prezradiť, že je to tu krásne. Také bezstarostné...“ Príde ku mne a malou rúčkou mi pohladí krk, ktorý sa začne takmer okamžite hojiť. Odstúpi a sklopí zrak. „Asi som ti odpustila. Oni ti však neodpustili...“

Klára, ambiciózna obchodná riaditeľka, urobila zásadnú chybu. Pripravila svojho šéfa o milióny eur. V strachu o vlastnú bezpečnosť sa dáva na útek, nechávajúc za sebou prázdny byt aj celý doterajší život. Neďaleko kláštora, kam sa ukryla, stretáva študenta Rada, ktorý prežíva zo dňa na deň v bezstarostnom žúrovom opare. Napriek zjavnej odlišnosti pováh obaja dúfajú, že v tom druhom nájdu lásku. Postupne však zisťujú, že ich k sebe priťahuje čosi temnejšie a osudovejšie ako vzájomná náklonnosť. Desaťročia staré tajomstvo sa derie na povrch...  Richard Rychtarech (1977, Bánovce nad Bebravou) je absolventom bakalárskeho štúdia masmediálnej komunikácie v Trnave. V minulosti pôsobil ako lifestylový redaktor. Publikoval poviedky a fejtóny v časopisoch Dotyky, Adam, Eva a Ok! Magazine. V roku 2009 sa s poviedkou V meste dostal do finále literárnej súťaže Jašíkove Kysuce. Publikačné aktivity utlmil pred dvomi rokmi, aby sa naplno sústredil na svoj debutový román Tvoja nočná mora. V súčasnosti žije, pracuje a píše striedavo v Bratislave a v rakúskom cisterciánskom kláštore. Už dosť dlho ma nikto tak nerozčuľoval a zároveň nepriťahoval. Triasli sa predo mnou mocní muži a tento študentský holobriadok, potomok nejakého slovanského Tatára, pochádzajúceho z ázijskej stepi, ktorý by bezo mňa, potomka Abrahámovho, doteraz stál niekde na ceste, urážal mojich predkov bez mihnutia oka a bolo to tak sexi! Izba mu prospela. Umyl si vlasy, bol oholený, voňal nejakým dobrým parfumom. Rifľové kraťasy, čisté zelené tričko s potlačou, šľapky. Vyzeral mlado, sviežo a bol pekne opálený. Mala som chuť si doňho zahryznúť a zároveň mu vyškriabať oči. Nový pocit. „Vieš, čo ešte pokladám za veľký problém?“ „Ako ťa počúvam, tak zrejme to, že v koncentrákoch ukončili prevádzku.“

Mirka, po náročnom detstve bez materinskej lásky, vychovávaná otcom alkoholikom, čelí životným vzostupom a pádom po svojom; spolieha sa na pomoc z neba. To jej má podobu levanduľovej lúky, na ktorej nikdy nie je sama. V dobrom aj zlom ju sprevádza matka, o ktorú pri tragickej udalosti prišla v detstve. Čo sa však stane, keď sa s ňou jedného dňa príde mama rozlúčiť? Je Tomáš skutočne tým pravým? A naozaj už stretnutia na levanduľovej lúke nepotrebuje? Svet zostáva rovnaký. Plný trápenia, aj radostí. A nič v ňom nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá...

Po stretnutí s exmanželkou muža, ktorý sa zásadným spôsobom podpísal pod mizériu, ktorú prežíva, a po nočnom rozhovore s bezdomovcom Ďurim dospeje Ema k najzásadnejšiemu poznaniu svojho života. Musí sa zmeniť. Musí sa prestať obviňovať a musí pochovať všetko ťaživé, čo ju postretlo. V tej chvíli však netuší, aké prevratné prekvapenia si pre ňu život ešte prichystal.

Svet sa potkol na povrchnosti a zlomil si pritom členok už dávno. Napriek tomu, že kríval, Zem sa točila ďalej. Škaredé zranenie sa pri rýchlom pokroku nemalo šancu zrásť do pôvodného stavu a ľudia ho jednoducho nevládali zrehabilitovať. Dali mu barličky v podobe pushupiek, výrazných líčidiel, umelých rias, anorexie, či čohokoľvek, čo by ich urobilo krajšími. A mužov prestalo zaujímať, aká je žena vo vnútri, pokým vyzerala sakramentsky dobre v červených minišatách.

Príbeh o tom, že nie každá strata končí bolesťou. Ema, štyridsiatnička plná života, má manžela, prácu, ktorá ju baví a čosi, o čom netuší... Na dovolenke si nahmatá výrastok. Na gynekológii potvrdia diagnózu a stanovia termín operácie. Zlomená sa vracia domov k milujúcemu manželovi. Ten ju však nečaká tak, ako bola zvyknutá. Svet sa jej rúca a operácia, ktorá ju má zbaviť posledných zvyškov ženskosti ju ešte len čaká... Operuje ju sympatický primár. Podarí sa mu vrátiť Eme chuť do života a prebudiť v nej lásku k sebe samej, životu, mužovi?

Anabela už ani nedúfala, že bude opäť šťastná. Potom, čo ju bez vysvetlenia opustila jej prvá láska, zostali jej v živote už len milovaná sestra a kamarát Libor. No Daniel všetko zmenil. Prináša jej šťastie a ona sa opäť teší zo života. Keď však Daniel odchádza na služobnú cestu, objaví sa ON a rozpúta búrku citov. Vzťah medzi Anabelou a Danielom sa začína meniť. Po návrate je Daniel akýsi iný a ona si jeho premenu nedokáže vysvetliť. Začnú sa diať čudné a priam hrozivé veci, okolo oboch mužov je čoraz viac záhad. Keď sa Bela pustí do pátrania, je takmer na dosah pravdy. No stačí jediná nepozornosť a dostáva sa do smrteľného nebezpečenstva, na konci ktorého ju čaká desivé odhalenie.

Newhontskú trilógiu tvoria tri romány U nás doma, v New Honte (2001), Hromadný hrob pri New Honte (1999) a Kráľ Matej v New Honte (2005). Autor v nich rozpráva s prísadou humoru, irónie, paródie, ale aj grotesky a absurdity o pomyselnom meste a kraji New Hont niekde medzi Tekovom a Hontom. V prírodnom a spoločenskom prostredí sa staré (Hont) spája s novým (New), čo poznačuje charakter Newhonťanov, najmä z akéhosi hontianského „záhoria", pomyselnej dediny Pohorného. Pohorniaci s predponou „po“ v mene sú svojrázne po/mýlení, po/rábajú tak i onak to aj ono, po/žívajú si tak aj onak (hlavne za tmy) A keď sa po/milujú, život sa im nezdá ani taký po/...tý...

Ženatý päťdesiatnik a mladučká kráska – zrejme neexistuje väčšie a patetickejšie klišé! V dejinách naň narážame od nepamäti a nič na ňom neznemila ani dnešná rýchla internetová doba. Vždy v ňom figurujú traja, ktorým toto „klišé“ prevráti život naruby, pričom každý z nich dúfa v iný koniec... Notoricky známu tému manželského trojuholníka prináša Martina Monošová vo svojom románe Klišé novým, moderným, no hlavne však originálnym spôsobom. Príbeh každého z troch protagonistov popisuje z jeho vlastného uhla pohľadu a čitateľovi umožňuje, aby sa vcítil do kože každého z nich. Príbeh neverného Maxa, podvádzanej Magdy a nešťastne zamilovanej Mirky napokon nepriamo vytvorí štvrtú vrstvu románu, ktorá sa pravde približuje zrejme najbližšie... Nič totiž v našich životoch nie je také, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať!