Marenčin PT strana 57 z 103

Café Hyena, tradičná kaviareň v centre Bratislavy, v ktorej sa miešajú turisti so štamgastami a milencami. Kniha o tom, aké dôležité je odprevádzať a chrániť milované bytosti. Zvlášť na ceste petržalským bludiskom. Zvlášť po tom, čo sa z neho nenápadne vytratil Minotaurus. Jana Beňová (1974) žije v Bratislave. Vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU. Vydala tri básnické zbierky: Svetloplachý (1993), Lonochod a Nehota (1997). V roku 2000 jej vyšiel Parker (Ľúbostný román), o tri roky neskôr zbierka Dvanásť poviedok a Ján Med (2003) a román Plán odprevádzania – Café Hyena (2008). Od roku 2002 pracuje v denníku SME ako Jana Parkrová, v súčasnosti je redaktorkou Divadelného ústavu Bratislava.

Hana vyrastala v detskom domove. Jej život bol plný zrád a bolesti. Zlom nastal, keď stretla príťažlivého a sebaistého chalana, ktorý obrátil jej život naruby. Vzájomná príťažlivosť a bezhraničná nenávisť sa spoja v jedno. Neexistuje miesto, kam by sa mohla ukryť. Vedie boj o vlastnú česť, slobodu a srdce s protivníkom oveľa silnejším. Kto nakoniec zvíťazí? Laura Fechová (1995, Prešov). Po ukončení základnej školy študovala na Strednej zdravotníckej škole v Košiciach. Chcela by sa venovať psychológii. Voľný čas trávi písaním, rada číta, ale miluje hokej, má rada domáce zvieratá. Nadvihol obočie a jemne sa pousmial. „Zaujímalo by ma, či ti môžem veriť, alebo znova klameš. Máš rada klamstvá, Hana?“ Sklopila som pohľad k zemi a ustavične si hrýzla spodnú peru. „O čom to vlastne všetko bolo? Povedala si: Tým, že dostaneš moje telo, túto bitku nevyhráš. Tak sa ťa pýtam, kto? Kto z nás to teraz vyhral?“

Jednoduché otázky si niekedy žiadajú zložitejšie odpovede. Priblížiť sa k nim ale znamená nájsť aj svoje miesto na svete, svoj súkromný domov. Katarína Vargová svoje poviedky stavia presne takto. Veta k vete, dvere k oknám. Nestavia ich však len pre seba. Žije v nich Šura, jej priatelia, lásky i ľudia, ktorých by radšej nestretla. A, čo je najdôležitejšie, dvere otvorené dokorán má aj čitateľ. Katarína Vargová (1992) študuje na FTF VŠMU v Bratislave odbor dramaturgia a scenáristika. Vyhrala viacero literárnych súťaží (Medziriadky, Akademický Prešov, Poetická Ľubovňa...). Poviedky publikovala časopisecky (Enter, Rak, Dotyky) aj na internete.

Neznesiteľná ženská, ktorá pije krv nielen manželovi a celej rodine, ale aj susedom v dome, je pre mnohých nielen otravnou mrchou, ale aj personou non grata. Dokáže niekomu z nich liezť vtieravá, klebetná a zlomyseľná žena v rokoch na nervy, byť pre kohosi natoľko nebezpečná, že ju znesie zo sveta triviálnym spôsobom bez mihnutia oka? Otázkou pre dvojicu vyšetrovateľov je, kto siahol na život žene a kto to urobil s vedomím, že sa nič hrozné nestalo, len je na svete o jednu mrchu menej. Dana Hlavatá (1957, Bratislava) vyštudovala FiFUK – odbor televízna žurnalistika. Napísala desiatky rozhlasových hier a dramatických pásiem, televíznych scenárov, rozprávok, stovky kriminálnych i životných príbehov, fejtónov, poviedok. Vydala niekoľko kníh. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe. Získala literárne ocenenia doma aj v zahraničí. Pracuje v Slovenskej televízii ako dramaturgička. Je matkou dvoch synov, vďaka ktorým sa pozerá na svet cez prizmu humoru. – Pán Baran, kedy ste videli vašu manželku naposledy? – poručík Valent si otvoril notes a v ruke si šikovne pretočil ceruzku s ostrým hrotom. Na Barana uprel spýtavý a chladný pohľad. – Pred chvíľou. Spolu s vami. Hneď mi na nej bolo čosi čudné. Nerozprávala. Nevrieskala a tie jej smaragdové oči na mňa vyčítavo nehľadeli. Povedzte páni, už ste videli takú farbu očí, akú má moja manželka? Poručík Valent a podporučík Malina si krátko vymenili pohľady. Baran sa uškrnul. – Spriahla sa s diablom. Zapredala mu dušu, to vám hovorím rovno. Prisahal by som, že jej chýbalo už len kopyto a chvost, – Baran nadvihol veľavýznamne obrvy. Ťukol sa po čele, akoby si na čosi spomenul, – rohy, páni, rohy jej nechýbali. Odložila si ich na moju hlavu. Aby ste mi rozumeli, s tými parohami, čo mi nasadila, som sa nezmestil cez vchodové dvere. Ale potom..., – Baran odul pery, pokrčil ramená a s uľahčením si vzdychol, – potom, akoby mi vápnik v nich chyboval. A čo ja viem.

Emma si uvedomuje, ako sa jej do psychiky a tela zabodáva každý ďalší pribúdajúci deň, ako sa vekom dostáva do rozporu s vlastnými názormi, ako inak vnímajú celú jej bytosť dcéry aj manžel. Jej mladosť, ukrývajúca sa niekde hlboko v podvedomí, z času na čas prejaví svoju životaschopnosť. Emma podľahne jej ambíciám a... Žije život plný napätia, chýb, ale aj príjemných, neopakovateľných chvíľ. Nevie, či má právo žiť podľa vlastných túžob, predstáv, alebo sa musí držať konvenčných pravidiel, ktoré určuje žene vek... Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako napr. Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala dvanásť kníh, z toho päť poviedkových. Žije a tvorí v Bratislave. Blížila sa k päťdesiatpäťke. Keď jej kaderníčka oznámila, že má vlasy zošedivené na sedemdesiat percent, mala dve možnosti. Nechať ich divoko vytrubovať svetu vek, alebo... Pravidelne sa šedín zbavovať farbením. Nefarbi, pristanú ti takéto, vravieval Emme manžel a v jeho hlase necítila ani zamak falše. Bola mu za to vďačná. Stále ju videl takú ako vtedy, dávno, keď sa stretli a po dvoch zahľadeniach sa do očí boli svoji. Máš nohy od pekla až po nebo, hovorieval vtedy, zamlada, a hovorieva dodnes. Možno aj preto prestala po byte chodiť v šortkách a v krátkych nohaviciach a v minisukničke. Nepotrebuje manžela sklamať celulitídou, vykúkajúcou zo stehien a zadku ako husté, nízke pohorie. Pomarančové ozdoby ju naozaj znervózňovali. Ešte nedávno som mala telo hladučké, pevné... Ešte nedávno som lietala v sukniach vysoko nad kolená a všetci chlapi sa za mnou otáčali, dumala v tichu, aby jej na nostalgické myšlienky nikto neprišiel. Maliarka.

Medzi mladými manželmi Kamilou a Dušanom to v poslednom čase poriadne škrípe. Dcéra Vanesska bola donedávna pre oboch centrom vesmíru, no po tom, ako Dušana žena upodozrieva, že si našiel milenku, rodina sa rozsypáva. Žiarlivá Kamila sa dopúšťa fatálnych chýb v snahe zachrániť manželstvo. Je hysterická a koná skratovo. Na nálade jej rozhodne nepridáva Ivona, bývalá manželka Dušana, ktorá ju neustále prenasleduje. Opitá jej v noci vyvoláva, obťažuje ju na ulici i v práci. Raz sa jej vyhráža, inokedy jej zavolá len preto, aby sa jej posmievala a pripomenula, že sa Kamile vrátilo len to, čo urobila ona jej. Ukradla jej muža. Keby nemala Kamila skvelých švagrovcov, keby sa Viktor, brat jej manžela nestal jej bútľavou vŕbou, asi by to vzdala. Keď sa zdá, že sa zo všetkého vymoce, že našla človeka, ktorému na nej naozaj záleží, odrazu šok a všetko je inak. A oveľa horšie, ako si dokázala pripustiť. Dana Hlavatá (1957, Bratislava) vyštudovala FiFUK – odbor televízna žurnalistika. Napísala desiatky rozhlasových hier a dramatických pásiem, televíznych scenárov, rozprávok, stovky kriminálnych i životných príbehov, fejtónov, poviedok. Vydala niekoľko kníh. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe. Získala literárne ocenenia doma aj v zahraničí. Pracuje v Slovenskej televízii ako dramaturgička. Je matkou dvoch synov, vďaka ktorým sa pozerá na svet cez prizmu humoru. Pustila na seba prúd vody a nechala si ho tiecť na hlavu niekoľko minút. Drobné ihličky vody jej masírovali nielen temeno hlavy, ale aj myseľ. Vyšla von z vane, utrela sa a otvorila dvere na kúpeľni. Začula zvonenie mobilu. Preboha, ale veď ho predsa dala na tichý režim. Ak Dušan zobudí malú, pretrhne ho ako hada, pomyslela si. S búšiacim srdcom, s osuškou omotanou okolo pása, siahla po mobile, ktorý v tme blikal a naliehavo vyhrával. Kamila sa ani nepozrela na displej. – Áno, Duško? Ženský hlas v telefóne sa zachechtal. Kamila hneď vedela, že je to Ivona. Chcela ju v okamihu vypnúť, no Ivona jej opitým hlasom stihla ešte aspoň vetu povedať. – Začni si hľadať nového chlapa, ty cundra! Kamila sa roztriasla. Vypla mobil a bolo jej jedno, keby jej volali aj z prezidentskej kancelárie. Do rána ho nezapne. Nech si Ivona volá z okna, keď má pretlak a nemá sa s kým okrem fľašky tvrdého porozprávať. Mobil položila na skrinku a zapla televízor. Odbehla do kúpeľne, aby zavesila na vyhrievaný sušiak uterák a obliekla si pyžamo. Sivé nohavice a sivý vrch, uprostred ktorého bol vyšitý šedý macko v ružových šatočkách a nad ním bolo vyšité, I love you. Kúpil jej ho Dušan na Mikuláša a do balíčka zabalil kopec sladkostí. Rovnaké pyžamko, s tým istým motívom, ale v iných farbách, kúpil aj Vanesske. Povedal im, že Mikuláš sa komínom spustil do izby k dvom najkrajším bytostiam na svete. Všetci traja sa tomu smiali a Kamila si vtedy myslela, že sa pominie od šťastia. Uplynulo pár mesiacov a všetko je inak, vzdychla si.

Sára, jej najlepšia priateľka Nikol a magic mama spoločne podniknú dobrodružnú dovolenku do Maroka k maminej priateľke Elvíre, kde zažijú mnoho príhod. Po ich návrate domov sa zdá, že je všetko tak, ako si Sára vždy želala. Milujúci manžel Michal, dom, práca, ktorá ju baví, písanie kníh a dieťatko na ceste. Jedného zimného dňa však príde v Sárinom živote k nečakanému zlomu, ktorý ju posunie úplne inam, kam plánovala a svoj život musí uchopiť pevne do svojich rúk. V románe nechýbajú chutné a magické kulinárske recepty s úsmevnými názvami, Sárina cesta do čarovného Toskánska, láska, priateľstvo ale i mnoho úsmevných príhod. Román Tak sa to stalo je voľným pokračovaním úspešného debutu autorky Tak som to chcela. Erika Hornáková (1975). Pochádza z Myjavy. Vyskúšala viaceré povolania. Bola vedúca predajne, realitná maklérka, ale i kozmetická poradkyňa. Vymenila mestský život za život na tvrdých myjavských kopaniciach, kde sa v lone prírody venuje svojej malej rodinnej farme, čo pokladá okrem kníh a písania za svoju najväčšiu záľubu. Miluje zvieratá, knihy, písanie, výborné jedlo, čokoládu, hudbu, tanec, svoje rómske korene, spoločnosť dobrých ľudí. Je autorkou románov Tak som to chcela, Nebezpečne blízko a Nikdy nehovor nie. „Tak tomu neuveríte, dámy. Jej staršia vnučka si dala na sociálnu sieť fotografiu, na ktorej je so svojím chlapcom.“ „No a?“ nechápala som, na tom predsa nebolo nič nezvyčajné. „Bozkávali sa na nej, to je úplne dostačujúci dôvod, aby skončili za mrežami.“ „To snáď nie,“ zhíkla mama a so zhíknutím sa vytratil aj jej pokoj. „Za bozky do väzenia?“ „Bože... Mňa by tu iste ukameňovali či upálili...“

Príbeh jedného ľudského osudu, ktorý je v krátkych dejinách Slovenska ojedinelý a hrozivý, zostavil Dávid Kičin. Život Mikuláša Černáka od jeho narodenia po odsúdenie na výnimočný trest odňatia slobody – doživotie.

Keď som sa v septembri 2014 pustil do písania tohto príbehu, netušil som, že keď ho v polovici decembra toho istého roku dokončím, onedlho budú veľkou spoločenskou témou hranice. A nielen tie fyzické, ale aj tie mentálne. A tak mi na napadá, že hľadanie a nachádzanie hraníc vypĺňa veľkú časť nášho života. Musíme nájsť hranice svojich schopností, hranice svojej odvahy, chceme vedieť, kam môžeme zájsť vo vzťahoch s rôznymi ľuďmi, kde je hranica medzi mnou a tebou, priateľu, medzi mnou a tebou, láska moja, kde je hranica, za ktorú nehodno ísť, aby sa človek nemusel za svoje činy hanbiť... A ešte, ktoré hranice treba zbúrať a ktoré ešte zvýšiť.

Devätnásťročná Alica, vychovávaná starou mamou v skromných podmienkach, zostáva po jej smrti žiť úplne sama na vidieku, ďaleko od mestského ruchu. Jednotvárne dni jej vypĺňa zamestnanie a snívanie o skutočnej láske. Všetko sa radikálne zmení, keď sa do susedstva nezávisle od seba prisťahujú dvaja muži. Jeden z nich, suverénny a úspešný Adam, ju osudovo priťahuje a prebúdza v nej dovtedy nepoznané emócie. No okolnosti ju donútia vziať prácu u bohatého architekta s tragickou minulosťou. Vzťah medzi neskúsenou mladou ženou a citovo chladným štyridsiatnikom je od začiatku plný vzájomnej nevraživosti a tlejúcej nenávisti. Situácia sa ešte skomplikuje, keď sa v jeho dome začnú diať nevysvetliteľné udalosti a Alica nechtiac príde na stopu temného tajomstva, ktoré malo zostať naveky pochované. Čo ten záhadný muž tak úzkostlivo skrýva za zamknutými dverami? A ako to súvisí so smrťou jeho ženy? Alica si prineskoro uvedomí, že je kľúčovou figúrkou v nebezpečnej hre a jej boj o lásku sa zmení na boj o holý život.

Všetko je na webe, len jej duša je v hajzli Voľné pokračovanie sitkomu Láska, sex a iné gýče. Frustrovaná Sofia, ktorá medzičasom dozrela, je stále plnoštíhla a osamelá. Statočne však bojuje so svojimi negatívnymi vlastnosťami. Sústavná konfrontácia s jej krajšou a úspešnejšou priateľkou, módnou návrhárkou Luciou, vyvoláva u Sofie závisť, bulímiu, depresiu. Nechce o Lucii a jej šťastí už ani počuť, potom však zvíťazí zvedavosť, opäť otvorí ten prekliaty fejsbuk a... je zhrozená!

Toto je zlá rozprávka pre dospelých. Nebyť posledného ruského cára Mikuláša II., anglického premiéra Winstona Churchilla, ruského prezidenta Vladimíra Putina a komisára västerortskej polície Everta Bäckströma, k udalostiam tejto knihy by neprišlo. Z tohto pohľadu ide o rozprávanie o výsledku činov štyroch mužov, ktoré sa rozpínajú po dobu vyše sto rokov. Ich cesty sa dokonca ani nepreťali, najstarší z nich bol zavraždený štyridsať rokov predtým, ako sa narodil najmladší. Ani zďaleka to nie je prvýkrát, čo komisár Evert Bäckström spraví poslednú bodku za prípadom, nezávisle od toho, s akými ľuďmi sa stretne a v akej situácii sa ocitne.

Príbeh plný napätia, lásky a zrady. Osemnásťročnú Ninu predá jej vlastná sestra do otroctva prostitúcie. Odmieta sa však podriadiť a búri sa proti spôsobu života, do ktorého ju nútia. Jedného dňa jej Mustafa, jeden z najbohatších ľudí Saudskej Arábie, ponúkne manželstvo. To však u nej neprichádza do úvahy, a preto sa rozhodne ujsť. Keď sa jej podarí zorganizovať útek, je bez peňazí a strechy nad hlavou. Zničená blúdi ulicami, až stretne Dávida, ktorý jej pomôže znova sa postaviť na nohy. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa príbeh končí. Minulosť ju však dobieha a pomsta je blízko... Mirka Manáková (1984, Bardejov). Miluje svoju rodinu, manžela, synov Patrika a Dominika. Každý deň sa usiluje prežiť naplno. Písanie je pre ňu droga. Román Araba nemiluj je jej debut.

Alexander Matuška je v širšej kultúrnej verejnosti známy najmä ako burič a boriteľ ustálených hodnôt a knitik oficiálnych osobností, stotožňujúci sa s postavami idúcimi proti prúdu. V profilových statiach tohto výberu (Sládkovič, Hurban, Štefánik, Hviezdoslav, Vajanský, Rázus, Hronský, Rúfus, Tatarka a ďalší) uznáva hodnoty našich klasikov, vzdáva im náležitú úctu, ale vyhýba sa ich okiadzaniu a textom nechýba polemický náboj. Pri čítaní Matuškových textov sa presviedčame, že stále má čo povedať dnešku, ktorý ignorantsky prehliada hodnoty minulosti.

O víťazoch a porazených, férovom, ale aj nečisto vedenom politickom zápase v posledných rokoch, ako ich videl a hodnotil politológ Michal Horský. Politika je neustála hra o moc a možnosť slúžiť verejnému blahu. Obvykle si pamätáme jej víťazov, ale nezabúdame ani na tých, ktorí v nej prežívajú trpké Waterloo. Pokiaľ sú obete a straty zanedbateľné, pokiaľ spoločnosť napreduje, oba póly politiky patria do demokratickej politickej tradície a kultúry. Voľby, kampane a vzájomné súperenie politických strán tvoria živý organizmus politiky. Ak sú však zbavené ideálov a hodnôt, zostávajú iba prázdnou hrou či ohlodanou kostrou.

Každý v sebe nosi svoje peklo, s ktorým sa musi naučiť žiť. Hanin život nie je jednoduchý a skrýva rodinné tajomstvo, ktoré by chcela pochovať a zabudnúť. No spomienky sa nedajú vygumovať ako pismená v školskom zošite...