Marenčin PT strana 59 z 84

Etnológ Peter Salner sa pokúša definovať problémy židovskej komunity na Slovensku. V siedmich kapitolách prináša odborný (etnologický), ale aj osobný pohľad na sedem problémov súčasnej židovskej kultúry. Zaoberá sa radosťami a problémami etnologického výskumu židovských tém, časom a rozdielmi v jeho vnímaní, dobrovoľnou, ale najmä vynútenou migráciou židovskej komunity. Rozsiahly priestor venuje reflexiám na obdobie holokaustu a komunistickej moci. Predmetom jeho výskumu sú osudy synagóg a cintorínov, ktoré ostali opustené po holokauste, premeny židovskej rodiny a sviatkov. V závere sa venuje židovskej identite, vrátane humoru, ktorý tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.

Gizi Fleischmannová (1892 – 1944) sa narodila v Bratislave v tradičnej židovskej rodine. Bola vedúcou predstaviteľkou ženskej sionistickej organizácie na Slovensku. V čase holokaustu viedla Pracovnú skupinu, ilegálnu odnož Ústredne Židov. Ako žena a sionistka riadila mužov zo všetkých prúdov židovského spektra. Organizovali pomoc na zastavenie deportácií a zmiernenie utrpenia. Uplácaním úradníkov zachránila tisíce Židov, sama však neunikla pozornosti štátnej bezpečnosti. Zahynula v jednom z posledných transportov do Osvienčimu.

Ema žije bežným stereotypným životom. Má stabilnú prácu, svojského priateľa, ktorý je zároveň jej šéfom a mladšieho brata, o ktorého sa stará od otcovej smrti. Žije si spokojne vo svojej bubline. Všetko sa však zmení, keď sa s ňou rozíde frajer a ona príde o prácu. Nemôže si dovoliť ostať doma, najmä teraz, keď jej brata prijali na zahraničnú univerzitu a bude treba platiť školné. Ihneď si začne hľadať prácu. Má vysokú školu, ovláda reči a už má aj nejaký ten rok praxe. Dobré pracovné ponuky sa jej však podozrivo vyhýbajú... Po neúspešných pokusoch zamestnať sa aspoň za podpriemerný plat, prijme ponuku svojej známej a začne pracovať ako gazdiná v dome neznesiteľného advokáta. Cez víkendy sa vracia k svojej starej záľube, k pečeniu zákuskov. Onedlho ju už ľudia v meste prezývajú „Madam Koláčovú“, ktorá vyrába famózne sladkosti. Z chlapa, ktorý sa zo začiatku tváril ako Boh pomsty sa stáva priateľský šéf. Kto je tento muž? Stretli sa už niekedy? A prečo sa jej začali vracať nočné mory z detstva? Aby toho nebolo málo, dievča z jej snov, o ktorom si myslela, že ju už nikdy neuvidí sa zrazu objaví pred dverami jej domu...

Neistotu v každodennom živote vyvolávajú najmä existenčné problémy, ale aj nedostatok zmysluplnej komunikácie, nestálosť citov, nechuť k zodpovednosti a chaos v hodnotovom systéme. Ľudia zúfalo hľadajú svoje miesto v živote a podvedome cítia, že základné istoty im pomôže nájsť návrat k prírode, k rodinným koreňom. Tento proces je zdĺhavý, vyžaduje si odvahu a neochvejnosť presvedčenia, že človek je harmonickou súčasťou všetkého živého. Pobyt v prírode Čertovice hlavným hrdinom príbehu pomáha zistiť aké sú najdôležitejšie hodnoty a že pokoj môžu nájsť len sami v sebe.

Hlavná hrdinka, pevne zakotvená v rodnom meste, kde je potrebná a šťastná, sa sťahuje zo Slovenska k sestre do bavorského Franska. Už-už, keď cíti, že by v novej zemi mohla byť rovnako šťastná ako doma, jej niečo vnútri zašepká, že rodnú krajinu nikto nikdy nedokáže nahradiť. Zároveň cíti, že jej maličkí krstní synovia, dvojčatá zvané Orlíčatá, by po rozvode rodičov potrebovali jej oporu. Chcela by im okamžite priletieť na pomoc, no také ľahké to nie je, nakoľko má vo Fransku prácu, ktorá ju baví, má tu priateľov – hudobníkov, druha Libiho, sestru i obľúbenú samotu. Rozhodne sa spojiť oba svety tak, aby ich diaľka nerozdeľovala, ale spájala. Na pomoc si volá svojich predkov, rodinu i priateľov, múdreho otca, no najmä krstného otca Janka, ktorý ju po tragickej smrti v lese neustále sprevádza. Otec a Janko jej posielajú na pomoc ich detskú loďku s menom Červený delfín, aby ňou mohla kedykoľvek doplávať po Dunaji domov a tak spojiť oba milované svety. V myšlienkach aj v skutočnosti.

V skorých ranných hodinách je kapitán Dávid Meizner privolaný na miesto činu. Obeť nájdená v chatovej oblasti neďaleko Košíc bola brutálnym spôsobom dobitá, znásilnená a uškrtená. Stopy privedú Dávida a jeho kolegyňu Emu do malej dediny pod Tatrami, kde sa mladá žena narodila. Prečo obeť pred rokmi odišla do hlavného mesta a čo ju prinútilo vrátiť sa na východ Slovenska? Aby vyšetrovatelia zistili identitu páchateľa, musia rozmotať pavučinu tajomstiev ukrytú v minulosti. Pátranie po vrahovi však komplikuje nielen nový nadriadený, ale aj Dávidova povaha. Je to svojrázny detektív, nevrlý a nepríjemný, večný sukničkár, ktorý ľudí nemá príliš v láske. Teda až na jednu výnimku...

Ferdiš Juriga (1874 Gbely, 1950 Bratislava). Katolícky kňaz, poslanec, politik a buditeľ. Doktorát z teológie získal na prestížnom viedenskom Pazmaneu. Mal veľký prehľad o dejinách Slovákov a aj Slovanov. Popri svojom kňazskom povolaní sa venoval buditeľskej práci, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vo Viedni sa zoznámil s Dr. Pavlom Blahom, ktorý ho predstavil Vavrovi Šrobárovi. Na istý čas sa stal Hlasista. Zaujala ho Masaryková „Drobná práce“. Medzi farníkmi bol mimoriadne obľúbený. Na svojich farách dbal na to, aby v dedine prevládal slovenský živel. Raz odslúžil omšu po slovensky, za čo dostal od biskupa pokarhanie. V roku 1905 kandidoval do uhorského snemu a stal sa poslancom. Jeho hviezdnou chvíľkou bol 19. október 1918, keď na sneme vystúpil po slovensky, nemecky a maďarsky a zaskočeným poslancom oznámil, že Slováci si už nedajú rozkazovať a chcú byť samostatní. Aktívne sa zúčastnil aj na príprave martinskej deklarácie 30. októbra 1918. Založil Slovenskú ľudovú stranu a podieľal sa na vzniku Slovenských ľudových novín, do ktorých aktívne prispieval. Pre jeho články ho maďarský súd v roku 1906 odsúdil na dva roky väzenia. Neskôr sa spojil s Andrejom Hlinkom. Ich spoluprácu rozdelila až aféra Vojtecha Tuku, z ktorého sa vykľul maďarský špión a Hlinka sa ho zastával. Po vzniku ČSR bol poslancom v Národnom zhromaždení. Jeho politická kariéra skončila v roku 1929, keď ho pre nezhody s Hlinkom vylúčili z HSĽS a biskupi päť dní pred voľbami vydali obežník, v ktorom upozorňujú kňazov, že mu nedovolili kandidovať za poslanca. Strana, ktorú potom založil, dostala len niečo vyše päťtisíc hlasov. Krátko na to, po prehratom civilnom a cirkevnom súde pre urážku Hlinku, požiadal o penziu a v roku 1929 odchádza z verejného života. Po siedmich rokoch sa síce z Hlinkom zmieril, ale to už na jeho ďalšiu činnosť nemalo vplyv. Zostal osamotený a znechutený. Zomrel v roku 1950 v Bratislave.

Začína to nesmelými pohľadmi, romantickým randením na lavičkách v parkoch. Nasledujú kiná, divadlá, spoločné večere, spoločné bývanie. Svadba však všetko mení a svet sa často obráti naruby. Nie hneď. Zaľúbenosť trvá nejaký čas, aj vášnivé bozky, milovanie... Jedného dňa sa ale partneri akoby zobudili do celkom iného sveta. Ona zistí, že on má milenku, on zistí, že mu dostatočne neslúži, že dostatočne nerešpektuje jeho mačovskú povahu. A začína sa boj. Skutočné príbehy ľudí, ktorí si boli veľmi blízki, ale všetko pekné už pominulo, nastúpilo násilie, rešpekt zmizol do nenávratna. Facky, krik, plač, zloba. Fyzická sila partnerov dokazuje svoju nadvládu, na tvárach slabších zostávajú podliatiny. Taký je záver mnohých manželstiev a mnohých vzťahov.

„V istom zmysle sme všetci len obete obetí...“ Klára chce matku. Matka chce slávu. Otec chce, aby všetci boli šťastní... Román je analýzou rozkladu dysfunkčnej rodiny, a zároveň sa snaží sa vysledovať z čoho pramenia príčiny násilia. Avšak nie v globálnom merítku, ale na malej vzťahovej ploche jednej rodiny. Pretože korene všetkého zla začínajú v rodinách a vzťahoch medzi ich členmi.

Michaela pracuje ako čašníčka. Bezhlavo sa zamiluje do sexy potetovaného mladíka Daniela. Osud jej však nepraje. Rozhodne sa ujsť do zahraničia hľadať šťastie. Nájde tam lásku svojho života? Alebo sa vráti späť na Slovensko k Danielovi? Je im dvom súdené byť spolu? Čo všetko jej prinesie osud do cesty?

Neuveriteľný príbeh dvoch kamarátok, ktoré odišli za lepším životom do cudziny. Zatiaľ čo jedna tam pracuje, aby mohla študovať, tá druhá sa chce čím skôr vydať. Zoznámi sa s mužom, ktorý spĺňa jej predstavy a nevadí jej ani to, že je moslim, no svadba sa nekoná. Príde ďalší muž, ďalšie sklamanie... Jej vzťahy sú plné dramatických situácií, emocionálnych výkyvov, nečakaných odhalení, či arabských paradoxov a nechýba ani viera v Alaha či boj s temnými silami. Skrátka, v jej živote sa stále niečo deje a kamarátka sa ju márne snaží pochopiť, pretože nič nie je také, ako sa spočiatku zdá. Kde končí reálny život a začína čosi iné?

Kristína je Slovenka. Po rokoch strávených v Bruseli nasleduje manžela spolu s ich dvoma synmi za prácou do Turína, kde sa chcú usadiť. Tam stretne Olgu, južanku z Otranta, s ktorou sa spriatelí. Ukáže sa však, že stretávanie ich rodín má ničivé následky pre všetkých. Banálny príbeh nevery skrýva netušené riziká a má fatálny dopad na tých, ktorých by chceli pred všetkým zlým ochrániť. Medzi nedokonalými matkami, poznačenými deťmi, prítomnými či neprítomnými mužmi a Turínom, ktorý všetkých uväzňuje vo svojom „válove“, sa zdá, že všetko smeruje ku katastrofe, ktorá však napokon naberie celkom nečakanú podobu. Je naozaj možné uniknúť z miesta, ktoré sa do vás zakvačí svojimi pazúrmi, z miesta, kde ste sa stali niekým, koho ste si nevedeli predstaviť ani v tých najhorších nočných morách?

V lesoch pri Hnúšti našli hubári mŕtvolu ženy. Nohu mala chytenú v pytliackej pasci, jednu ruku odrezanú, po celom tele známky krutého mučenia. Detektív Pupala sa zdráha uveriť výsledkom pitvy - žena sa do pasce v lese chytila niekoľko hodín po svojej smrti. Napínavý psychotriler vás zavedie tam, odkiaľ sa ľudia vracať nezvyknú...

Vysokoškolský učiteľ Tomáš raz náhodou na ulici stretne svoju bývalú študentku a pozve ju na kávu. Niekto ich nafotí a on je obvinený zo zvádzania študentiek. Pomocou nastrčenej milenky sa mu podarí škandál ustáť. Tomáš ale zostal poznačený (poškvrnený) a inak banálne rozhodnutia a náhody mu zmenia život. Jeho svet, o ktorom sa domnieval, že je tu navždy, sa rozloží. Aký život vlastne žil? Kde bola jeho pravá tvár? Nebola to všetko len falošná identita? A kde je tá pravá? Kde ju hľadať? Vo vede, v politike, v láske? Existuje identita alebo sa vždy nakoniec vyjaví iba falošná náhrada? Poskytuje súčasná spoločnosť človeku možnosť identifikovať sa s niečím alebo ide vždy skôr o náhodu, omyl?

Fotograf Karovič z bulvárneho denníka je svedkom vraždy mladíka na bratislavských Zlatých pieskoch. S kolegom, novinárom, sa púšťa do pátrania. Pri hľadaní svedkov preniknú do sveta mladých ľudí ponorených vo virtuálnom priestore. Obaja sú však zo starej školy. Chcú len vedieť prečo a ako ten mladý človek zomrel.

Romanticko-tragický príbeh plný emócii, žalostných epizód, v ktorých si dve jednoduché ženy navzájom kruto ubližujú. Irča nebola krásavica, nemala žiadne výhody v živote. Narodila sa bez podnebia v ústach a to určovalo kvalitu jej vyjadrovania. Huhňavá Irča sa však nevzdávala. Žila s osamelou matkou. Otec sa vzdal oboch ešte pred jej narodením. Možno práve jeho surovosť spôsobila postihnutie a život, ktorý sa s dievčaťom nehral. Po šikane v škole začala pracovať v trafike. Netrápila sa, rada čítala a tajne dúfala, že sa jedného dňa pri okienku zjaví princ, zahrnie ju láskou a unesie niekam ďaleko. Takmer sa tak aj stalo. Princ bol predavač z potravín od naproti. Prišiel si pre škatuľku cigariet a zápalky. Irča ho očarila bohatými vlasmi. Začali sa stretávať. Románik však trval len do chvíle, kým sa do chlapca nezapozerala Irčina matka. Skúsená, zrelá žena ho prilákala do teplej postele plnej vášne a Irča zostala na vedľajšej koľaji.