Milan Kališ

Dielo Milana Kališa Rozdrásané duše je ojedinelým javom v slovenskej literatúre. Psychologickým rozkrývaním ,,čiernych miest“ v osobnostiach, ktoré v diele vystupujú, môže spustiť polemiku o tom, kam až môže zájsť literárny text v odkrytí osobnosti. Dielo totiž hovorí o často tabuizovaných témach vzhľadom na osobnosť človeka, jeho psychiku a tým aj jeho dušu. Zachádza do hlbín duše s metafyzickými odkazmi, autor sa zaoberá zmyslom života a vzťahov bez toho, aby sa prvoplánovo pýtal. Otázky plynú samé z kontextu diela. Skutočná literatúra by mala hovoriť sama za seba, a to dielo Rozdrásané duše absolútne napĺňa. Dielo sa skladá z troch poviedok (Róbert, Milan, ECB), jednej novely (Omyl) a jedného celku šesťdesiatichdvoch mikropríbehov (Život nie je samozrejmý).

Škandalózny román o prostitúcii, telesnej či duševnej, kde sa dvaja, povahovo diametrálne odlišní bratia podieľajú na prevádzkovaní nezvyčajného nevestinca s jedinou kurtizánou. Jane má zásluhou genetickej úpravy mimoriadne schopnosti, vďaka ktorým vytlačí všetky konkurentky v okolí a šokujúcim spôsobom pripomína očakávaného spasiteľa sveta. Mnohovrstvový príbeh je okrem hlavnej postavy, ktorá si prejde zložitým vývojom (pokus o samovraždu, psychiatrická liečebňa, drogy, odvykacie centrum...), plný bizarných postáv, ako napríklad osoba šialeného vedca – stvoriteľa Jane, filozofa, dekana fakulty – nevlastného otca Jane a mnohých iných, ktorí vidia svet cez zmyselnosť, sex a moc. Román je plný šokujúcich scén a myšlienok, ktoré oslovujú čitateľa a pýtajú sa ho na zmysel sexuality, vzťahov a komplexne ľudskej spoločnosti ako takej.

O podobách lásky a všetkom, čo nám lásku berie. Boj človeka o podstatu lásky, súboj s nízkymi pudmi, zvrátenosťou, závislosťami a šialenstvom. Tento súboj sa v knihe prezentuje raz ako metafora o lízatku, ktoré sa mení z detského predmetu okúzlenia na sexuálnu pomôcku a predsa je vyjadrením lásky, raz ako autorské tour de force, ktoré je vyznaním nielen jednej žene, ale aj naplnením zmieneného súboja, a raz ako príbeh o búrlivom vzťahu, v ktorom je pár zmietaný medzi krutou sexualitou a snahou nájsť úprimný cit.

Čo by naozaj napísal Nietzsche po Tak vravel Zarathustra, ak by sa udržal v štádiu normálnosti o jeden deň naviac? Odpoveď je: Zrod. Aj keď irónia o Nietzschem je zároveň aj iróniou o autorovi Zrodu. Metaforická transformácia praveku na modernú spoločnosť, kde sa prelieva biológia s filozofiou, a zase naopak. Zrod sa však nevyhýba ani sociológii, etike a štruktúre myslenia, keďže v knihe sa človek dopracuje k úvodnému sebauvedomeniu v stvorení, čo so sebou prináša plusy aj mínusy na všetky možné spôsoby, teda nasleduje uvedomenie v sexe (z čoho vzniká vždy problém), uvedomenie v láske (z čoho vzniká vždy ekvivalent čistej slobody ducha), uvedomenie si smrti (hoci, dá sa smrť skutočne uvedomiť?) a tak ďalej. A čuduj sa svete, úvodné sebauvedomenie sa nazýva „TotalSick“.

Na prvý pohľad ide o komerčný špionážny príbeh. Na druhý pohľad sa však z textu vynárajú otázky, ktoré zaujmú čitateľa s návykom pýtať sa na komplexné životné pravdy. Na prvý pohľad ide o knihu o agentovi CIA nasadenému na sledovanie, ovplyvňovanie a manipuláciu Elvisa Presleyho, ako jedného z prvých pop idolov, ktorí ovplyvnili vývoj adolescentov. Na druhý pohľad však kniha zachádza až ku kafkovskému „dobýjaniu zámku“ všetkými možnými prostriedkami. Autorovi, ako veľkému fanúšikovi hudby, sa nedá uprieť relevantné využívanie hudobných faktov. Napriek tomu, že román je fikcia.

Jozef je mladý židovský učiteľ gymnázia. Patrícia je lekárka. Rómka. Zamiluje sa do Jozefa. Ten sa však zapozerá do Zuzky, talentovanej matematičky, ktorá má zložitý vzťah s Vladom, geniálnym fyzikom. V tridsiatych rokoch minulého storočia, v malom mestečku na Slovensku. V dobe, kedy láska čelí oveľa väčšiemu súperovi ako spoločenská norma. Ide o život. A predsa chcú všetci naplniť svoj osud. Zlyhať, napraviť a znova vykročiť. Veď doba sa zmení. Stačí vytrvať. Alebo...

Jozef je mladý židovský učiteľ gymnázia. Patrícia je lekárka. Rómka. Zamiluje sa do Jozefa. Ten sa však zapozerá do Zuzky, talentovanej matematičky, ktorá má zložitý vzťah s Vladom, geniálnym fyzikom. V tridsiatych rokoch minulého storočia, v malom mestečku na Slovensku. V dobe, kedy láska čelí oveľa väčšiemu súperovi ako spoločenská norma. Ide o život. A predsa chcú všetci naplniť svoj osud. Zlyhať, napraviť a znova vykročiť. Veď doba sa zmení. Stačí vytrvať. Alebo...

O podobách lásky a všetkom, čo nám lásku berie. Boj človeka o podstatu lásky, súboj s nízkymi pudmi, zvrátenosťou, závislosťami a šialenstvom. Tento súboj sa v knihe prezentuje raz ako metafora o lízatku, ktoré sa mení z detského predmetu okúzlenia na sexuálnu pomôcku a predsa je vyjadrením lásky, raz ako autorské tour de force, ktoré je vyznaním nielen jednej žene, ale aj naplnením zmieneného súboja, a raz ako príbeh o búrlivom vzťahu, v ktorom je pár zmietaný medzi krutou sexualitou a snahou nájsť úprimný cit.

Na prvý pohľad ide o komerčný špionážny príbeh. Na druhý pohľad sa však z textu vynárajú otázky, ktoré zaujmú čitateľa s návykom pýtať sa na komplexné životné pravdy. Na prvý pohľad ide o knihu o agentovi CIA nasadenému na sledovanie, ovplyvňovanie a manipuláciu Elvisa Presleyho, ako jedného z prvých pop idolov, ktorí ovplyvnili vývoj adolescentov. Na druhý pohľad však kniha zachádza až ku kafkovskému „dobýjaniu zámku“ všetkými možnými prostriedkami. Autorovi, ako veľkému fanúšikovi hudby, sa nedá uprieť relevantné využívanie hudobných faktov. Napriek tomu, že román je fikcia.