Števa Opremčáková

Po dlhoročnej úspešnej právnickej praxi odchádza Heda do dôchodku. Hoci sa naň ešte necíti. V jedno jesenné ráno ju prepadne srdcová nevoľnosť. Infarkt? Je to tetánia, panický atak a úzkostná porucha. Ako sa s ňou dá nažívať v mieri, zamilovať sa a dokonca znova cítiť šťastie, sa dozviete v tomto príbehu.

Heda, po dlhoročnej, úspešnej právnickej praxi odchádza do dôchodku, hoci sa naň ešte necíti. V jedno podjesenné ráno ju prepadne srdcová nevoľnosť. Infarkt? Je to tetánia, panický atak a úzkostná porucha. Ako sa s ňou dá nažívať v mieri, zamilovať sa, znova cítiť šťastie, sa dozviete v tomto príbehu.

Hylda chodieva behať, športuje, má perfektnú postavu a jedného dňa si kúpi dovolenku v Egypte. Letí sama, cestou na letisko si zraní ruku. V rezorte ju stále bolí, tak navštívi miestneho lekára Monta, s ktorým nadviaže priateľský vzťah. Postupne sa do seba zamilujú. Nič však netrvá večne – dovolenka skončí a ona sa vráti domov. Prekoná ich vzťah tisíce kilometrov? Rozhodne sa Hylda správne? Dokáže moslim akceptovať židovku?

Hylda chodieva behať, športuje, má perfektnú postavu a jedného dňa si kúpi dovolenku v Egypte. Letí sama, cestou na letisko si zraní ruku. V rezorte ju stále bolí, tak navštívi miestneho lekára Monta, s ktorým nadviaže priateľský vzťah. Postupne sa do seba zamilujú. Nič však netrvá večne – dovolenka skončí a ona sa vráti domov. Prekoná ich vzťah tisíce kilometrov? Rozhodne sa Hylda správne? Dokáže moslim akceptovať židovku?

Žofia išla vždy proti osudu. Je pripravená zaplatiť za svoje rozhodnutia akúkoľvek cenu. O ďalšej kapitole svojho života má podstatne odlišnú predstavu a je rozhodnutá konať. Všetci muži jej života sú tak vtiahnutí do dômyselne rozohranej hry, ktorej cieľ je jasný – nájsť svojmu ešte nenarodenému synovi otca. Strhujúci príbeh židovského dievčaťa, slobodnej matky, ktorá sa rozhodla aj za cenu podvodu vydobyť si od života svoj podiel šťastia. Števa Opremčáková (1957, Rožňava) vyštudovala sociálne právo. Autorka projektu azylového domu pre bezdomovcov a sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej uviedla tieto projekty do života aj v Košiciach. Autorka kníh V Írsku prší inak a Planisko. Viac na http://www.facebook.com/stefania.opremcakova a http://opremcakova.blog.sme.sk/ – Nechcel som ťa pobúriť. Ja viem, že si židovka, a ja si židov vážim, – nadškrtol opatrne, akoby spomenul chorobu, o ktorej neradno hovoriť nahlas. – Ale no... veď ja nie som ortodoxná židovka. V synagóge som nikdy nebola. Čo to všetci majú. A ani tu nechcem prekrúcať fakty, aby sa potvrdili moje úvahy. Ja len chcem vidieť veci také, aké v skutočnosti sú. Židovka... občas si pripadám ako chránená muránska medvedica a inokedy sa bojím, že kdesi pre mňa stavajú plynovú komôrku. Nerieš to, prosím ťa, nikto by nemal. – Keď zomrela mama, mala som iba osem rokov a jasne si pamätám, ako sa vo mne zrodilo čosi ako zlo. Krivda, čo sa nikdy nezmazala... – Hovoríš, že zlo, ja by som to tak nenazval. Jednoducho si dospela bez vývojových medzistupňov. Máš to v očiach. Je to múdrosť, prezieravosť a všestrannosť. – Rozumiem, čo chceš povedať. Tak akosi. – Zaplavila ju bezmedzná dôvera. Na okamih sa zľakla tohto nového pocitu, lebo priveľa odkrýval a ochromoval jej ostražitosť, ale bol taký blaživý, že sa usmiala, podišla bližšie a pobozkala ho na rednúce vlasy na temene hlavy. Schytil ju za ruku, pritiahol si ju k sebe a posadil do lona. Aj bez nej sa nohy stoličky sotva držali spriama a on to musel cítiť, ale nič nedbal. Len čo dopadla svojou váhou na jeho stehná, vratká stolička sa podvrtla a obaja sa v objatí zvalili do nepokosenej trávy.

Príbeh o tom, že nie každá strata končí bolesťou. Ema, štyridsiatnička plná života, má manžela, prácu, ktorá ju baví a čosi, o čom netuší... Na dovolenke si nahmatá výrastok. Na gynekológii potvrdia diagnózu a stanovia termín operácie. Zlomená sa vracia domov k milujúcemu manželovi. Ten ju však nečaká tak, ako bola zvyknutá. Svet sa jej rúca a operácia, ktorá ju má zbaviť posledných zvyškov ženskosti ju ešte len čaká... Operuje ju sympatický primár. Podarí sa mu vrátiť Eme chuť do života a prebudiť v nej lásku k sebe samej, životu, mužovi?

Príbeh o tom, že nie každá strata končí bolesťou. Ema, štyridsiatnička plná života, má manžela, prácu, ktorá ju baví a čosi, o čom netuší... Na dovolenke si nahmatá výrastok. Na gynekológii potvrdia diagnózu a stanovia termín operácie. Zlomená sa vracia domov k milujúcemu manželovi. Ten ju však nečaká tak, ako bola zvyknutá. Svet sa jej rúca a operácia, ktorá ju má zbaviť posledných zvyškov ženskosti ju ešte len čaká... Operuje ju sympatický primár. Podarí sa mu vrátiť Eme chuť do života a prebudiť v nej lásku k sebe samej, životu, mužovi?

Mladá žena so starým mužom vyvoláva úsmev. Stará žena a mladý muž tiež, lenže celkom iný úsmev. Keď sa to však stane vám, prestanete sa škľabiť. Najprv sa vám nechce uveriť, že ten zbožňujúci mladý pohľad patrí len vám. Potom rozoberiete všetko na drobné, a napokon, keď to prijmete ako prirodzenú vec, príde aj šťastie. Úsmevy sú tu stále, ale tie vám už nevadia. Ste v tom až po uši. Príbeh lásky, akú si nezaslúži ani jeden z tých dvoch. Števa Opremčáková (1957, Rožňava) vyštudovala sociálne právo. Autorka projektu azylového domu pre bezdomovcov a sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej uviedla tieto projekty do života aj v Košiciach. Autorka románov Zatiaľ navždy, Židovská krv, V Írsku prší inak, Planisko, Každý má svojho Igora a Ja, svokra. Viac na http://www.facebook.com/stefania.opremcakova a http://opremcakova.blog.sme.sk/ „Aj ja ťa milujem.“ Reagovala som presne podľa očakávania, podľa šablóny. Všetko ako má byť. Ako v povinnej jazde. Ale to bolo vlastne posledné takéto ráno. Potom to už šlo rýchlo. Keby človek vedel, že je to posledný raz, zapamätal by si aspoň aké bolo počasie, alebo hocičo iné, čo by dokreslilo spomienku. Ale tak to nefunguje.

Mladá žena so starým mužom vyvoláva úsmev. Stará žena a mladý muž tiež, lenže celkom iný úsmev. Keď sa to však stane vám, prestanete sa škľabiť. Najprv sa vám nechce uveriť, že ten zbožňujúci mladý pohľad patrí len vám. Potom rozoberiete všetko na drobné, a napokon, keď to prijmete ako prirodzenú vec, príde aj šťastie. Úsmevy sú tu stále, ale tie vám už nevadia. Ste v tom až po uši. Príbeh lásky, akú si nezaslúži ani jeden z tých dvoch.

Nič, než nenaplnenie dokáže lásku umocniť až na posadnutosť. Lebo žiadna skutočnosť by nebola taká úžasná, ako predstava o nej. Kvôli takej láske sa rúcajú mosty a vracia sa späť na záchrannom člne, lebo inak sa nedá existovať. Aj Tesy takú zažila. Vykašľala sa na kariéru i domov a odišla do rodnej dediny, kde stretá Dana, maliara, ktorý sa práve vrátil z Japonska a zaumieni si napísať knihu. Ako sa v úzkoprsom prostredí vidieka rozvinie vzťah tak protichodných osobností a či úprimná ľudská náklonnosť dokáže nahradiť spaľujúcu túžbu po mužovi z minulosti, to sa dozviete v príbehu.

Ešte neboli vyvolané fotky z osláv jeho šestnástych narodenín a on bol už na druhej strane sveta. Sám, vydaný na milosť zazobanému bisexuálovi, ale aj svojim chlapčenským fantáziám. Či naozaj musel utiecť pred svojvoľným počínaním polície, ukrutne umára jeho matku, hoci denne nachádza nespočetné množstvo indícií, že zo všetkých ziel, bol Jakubov únik do Izraela, tým najmenším. Autorka šokujúco otvorene zachytáva nielen meniaci sa vzťah so synom, ktorý sa živelne vyrovnáva s náhlou nezávislosťou, ale aj so šarmantným Arabom a extraordinárnou príbuznou, niekoľkokrát väznenou za protikomunistické činy. Čitateľ tak, ako vo všetkých autorkiných dielach, nachádza aj v tejto knihe námet na myšlienku, nie iba na prijatie jej vyjadrenia. Znova sa ukáže, že odvaha nie je iba prázdne hrdinstvo, ale základný evolučný fenomén. Števa Opremčáková (1957, Rožňava) vyštudovala sociálne právo. Autorka projektu azylového domu pre bezdomovcov a sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej uviedla tieto projekty do života aj v Košiciach. Autorka bestsellerov Židovská krv, V Írsku prší inak a Planisko. Viac na http://www.facebook.com/stefania.opremcakova a http://opremcakova.blog.sme.sk/

Žofia išla vždy proti osudu. Je pripravená zaplatiť za svoje rozhodnutia akúkoľvek cenu. O ďalšej kapitole svojho života má podstatne odlišnú predstavu a je rozhodnutá konať. Všetci muži jej života sú tak vtiahnutí do dômyselne rozohranej hry, ktorej cieľ je jasný – nájsť svojmu ešte nenarodenému synovi otca. Strhujúci príbeh židovského dievčaťa, slobodnej matky, ktorá sa rozhodla aj za cenu podvodu vydobyť si od života svoj podiel šťastia. O autorovi Štefánia Opremčáková (1957, Rožňava) vyštudovala sociálne právo. Autorka projektu azylového domu pre bezdomovcov a sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej uviedla tieto projekty do života aj v Košiciach. Autorka kníh V Írsku prší inak a Planisko. Viac na

Kniha je sondou do duše dievčaťa, ktorá odráža jej vnútorný i vonkajší svet. Žofka za svoju snahu uspokojiť morálku malomestskej spoločnosti dostane trojku z chovania, riaditeľ gymnázia ju pošle ku psychiatrovi a aby naplnila svoju najväčšiu túžbu - stať sa právničkou, predáva svoje telo. Telesne postihnutý učiteľ, ktorému dôveruje, ju napokon sexuálne zneužije a aby si zachoval kredit, vo vypätej atmosfére ju... Nie, toto už neprezradíme. Celý príbeh napriek vážnej téme sprevádza sviežosť a nezlomná nádej a viera v život.

Števa Opremčáková po tom, čo sa na knižný trhu mimoriadne úspešne uviedla titulom V Írsku prší inak, prichádza s mrazivým príbehom osirelého dievčaťa. Čitateľovi sa jej nežičlivý údel môže zdať bezútešný, ale duchaplný nadhľad, s akým ho prekonáva, s a vyznačuje osviežujúcou živosťou. Dievčatko, ktoré v útlom veku osirelo, bolo dané na adopciu a ako neplatná minca sa vrátila ku svojim starým rodičom. Odmietané malomestskou spoločnosťou sa dozvedá, že je Židovka. Na vlastnej koži skúsi, že inakosť každého druhu človeka nekompromisne vytlačí na okraj spoločnosti. V takej skľučujúcej opustenosti je najjednoduchšie odovzdať sa vôli osudu. Žofia Kornfeldová však nie. Bola tým najúbohejším stvorením na svete, ale nikdy sa necítila nešťastná ani n aštvaná. Vo svojom spôsobe zmýšľania vidí svet, kde niet komu sa zavďačiť, kde nie je obeťou rodičovských inštinktov a neexistuje láskyplné slovo my, iba bezútešné ja, ako slobodný vesmír plný nekonečných možností. Ako si Žofka pomeria sily so sv etom, o tom rozpráva vrúcne a úprimne dej knihy.

Števa Opremčáková po tom, čo sa na knižný trhu mimoriadne úspešne uviedla titulom V Írsku prší inak, prichádza s mrazivým príbehom osirelého dievčaťa. Čitateľovi sa jej nežičlivý údel môže zdať bezútešný, ale duchaplný nadhľad, s akým ho prekonáva, s a vyznačuje osviežujúcou živosťou. Dievčatko, ktoré v útlom veku osirelo, bolo dané na adopciu a ako neplatná minca sa vrátila ku svojim starým rodičom. Odmietané malomestskou spoločnosťou sa dozvedá, že je Židovka. Na vlastnej koži skúsi, že inakosť každého druhu človeka nekompromisne vytlačí na okraj spoločnosti. V takej skľučujúcej opustenosti je najjednoduchšie odovzdať sa vôli osudu. Žofia Kornfeldová však nie. Bola tým najúbohejším stvorením na svete, ale nikdy sa necítila nešťastná ani n aštvaná. Vo svojom spôsobe zmýšľania vidí svet, kde niet komu sa zavďačiť, kde nie je obeťou rodičovských inštinktov a neexistuje láskyplné slovo my, iba bezútešné ja, ako slobodný vesmír plný nekonečných možností. Ako si Žofka pomeria sily so sv etom, o tom rozpráva vrúcne a úprimne dej knihy.

Števa Opremčáková po tom, čo sa na knižný trhu mimoriadne úspešne uviedla titulom V Írsku prší inak, prichádza s mrazivým príbehom osirelého dievčaťa. Čitateľovi sa jej nežičlivý údel môže zdať bezútešný, ale duchaplný nadhľad, s akým ho prekonáva, s a vyznačuje osviežujúcou živosťou. Dievčatko, ktoré v útlom veku osirelo, bolo dané na adopciu a ako neplatná minca sa vrátila ku svojim starým rodičom. Odmietané malomestskou spoločnosťou sa dozvedá, že je Židovka. Na vlastnej koži skúsi, že inakosť každého druhu človeka nekompromisne vytlačí na okraj spoločnosti. V takej skľučujúcej opustenosti je najjednoduchšie odovzdať sa vôli osudu. Žofia Kornfeldová však nie. Bola tým najúbohejším stvorením na svete, ale nikdy sa necítila nešťastná ani n aštvaná. Vo svojom spôsobe zmýšľania vidí svet, kde niet komu sa zavďačiť, kde nie je obeťou rodičovských inštinktov a neexistuje láskyplné slovo my, iba bezútešné ja, ako slobodný vesmír plný nekonečných možností. Ako si Žofka pomeria sily so sv etom, o tom rozpráva vrúcne a úprimne dej knihy.