Števa Opremčáková strana 2 z 2

Hylda chodieva behať, športuje, má perfektnú postavu a jedného dňa si kúpi dovolenku v Egypte. Letí sama, cestou na letisko si zraní ruku. V rezorte ju stále bolí, tak navštívi miestneho lekára Monta, s ktorým nadviaže priateľský vzťah. Postupne sa do seba zamilujú. Nič však netrvá večne – dovolenka skončí a ona sa vráti domov. Prekoná ich vzťah tisíce kilometrov? Rozhodne sa Hylda správne? Dokáže moslim akceptovať židovku?

Silne emocionálny príbeh ženy, ktorá v návale pnutia života ukončila všetko "slovenské" a v znamení hesla, že zmena je nádej, sa vybrala do Írska zarobiť, ale hlavne nájsť samu seba. Typický žensky napísaný román autorky z Košíc rozpráva o všetkom č o ju stretlo a neminulo na jej životnej púti sebapoznávania - láska k zadanému mužovi, potrat, všemožné druhy citového upírstva a príkoria zo strany zamestnávateľov. Autorka pútavo približuje typický írsky naturel, ako aj drsnú írsku prírodu a formou autobiografického vyznania s hlbokým citom popisuje, ako sa s ním ona i jej slovenské kamarátky popasovali. S témou sa vysporiadava z hĺbky milujúcej duše, uvedomujúc si pritom, že často upadá do tragikomickej polohy. Dokáže sa v ďalekom upršanom a zelenom Írsku vymaniť z metastáz zakázanej lásky, kvôli ktorej opustila domov?

Števa Opremčáková po tom, čo sa na knižný trhu mimoriadne úspešne uviedla titulom V Írsku prší inak, prichádza s mrazivým príbehom osirelého dievčaťa. Čitateľovi sa jej nežičlivý údel môže zdať bezútešný, ale duchaplný nadhľad, s akým ho prekonáva, s a vyznačuje osviežujúcou živosťou. Dievčatko, ktoré v útlom veku osirelo, bolo dané na adopciu a ako neplatná minca sa vrátila ku svojim starým rodičom. Odmietané malomestskou spoločnosťou sa dozvedá, že je Židovka. Na vlastnej koži skúsi, že inakosť každého druhu človeka nekompromisne vytlačí na okraj spoločnosti. V takej skľučujúcej opustenosti je najjednoduchšie odovzdať sa vôli osudu. Žofia Kornfeldová však nie. Bola tým najúbohejším stvorením na svete, ale nikdy sa necítila nešťastná ani n aštvaná. Vo svojom spôsobe zmýšľania vidí svet, kde niet komu sa zavďačiť, kde nie je obeťou rodičovských inštinktov a neexistuje láskyplné slovo my, iba bezútešné ja, ako slobodný vesmír plný nekonečných možností. Ako si Žofka pomeria sily so sv etom, o tom rozpráva vrúcne a úprimne dej knihy.