Marenčin PT strana 61 z 103

Klasický, skutočne-neskutočný príbeh mladej Lenky. Býva s mamou a babkou. Je v poslednom ročníku na strednej škole. Po skončení chce odísť pracovať do zahraničia za lepším životom. Na lásku veľmi neverí a ani ju nevyhľadáva... Kým nestretne Riša. Ten jej zmení život a obráti priority. Naučí ju ľúbiť a ona mu to vracia tým, že stojí pri ňom, keď jeho mama umiera. Dostáva sa do sveta dospelých, ktorý sa jej vôbec nezdá fér. Raz v noci ju znásilní neznámy muž. Myslela si, že nič horšie sa jej nemôže stať, ale mýlila sa... Dominika Würll (1991, Prešov). Vždy si ide za svojím. Nepozná slovo nie. Miluje svoju rodinu, manžela, dcéru Sárku, knihy, herca Sylvestra Stalloneho, hokej a filmy so šťastným koncom. Býva na východnom Slovensku, kde je šťastná. Nemala som síl ani plakať, aj keď sa mi veľmi chcelo. Cítila som sa bezmocne. Potrebovala som ho vidieť, objať ho a pobozkať, lenže on už o to nestojí. Nerobilo mu problém, aby si niekoľko mesiacov po našom rozchode hneď našiel nový vzťah. Debil. A vraj ma miluje. Chlapi sú rovnakí, nie je to len taká fráza, je to pravda. Všetci. Od hajzlov až po svine. Vzala som čipsy a zapla telku. Práve dávali Priateľov, môj obľúbený seriál. Kašlem na všetko. Život si riadime sami a ja si ho zariadim tak, že budú všetci pozerať.

Ira a jej deti sú poznačené minulosťou. Šarlota vidí vo svojich deťoch božstvá. Koronis sa zamiluje do zabávača na hostinách. Osudy postáv sú posplietané, ich príbehy, podobné antickým mýtom, plynú pod povrchom obrazov navzájom previazaných vnútornými súvislosťami. Kniha nastoľuje otázky o zmysle vlastnenia a bytia, ukazuje obmedzenia, prepadliská a pasce pre súčasného človeka. Poznanie sprevádzajú sarkazmus a irónia. Dej speje k tragickému koncu. Všetko je to však zložitejšie aj v živote aj v literatúre... Rút Lichnerová (1951), spisovateľka a teoretička umenia. Vyštudovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Pracovala v Slovenskom banskom múzeu – v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Je autorkou šiestich prozaických kníh a scenáristkou viac ako stovky výstav výtvarného umenia.

Nemárnime čas pomstami, závisťou, klamaním, nemárnime čas... čakaním... Lebo ak chceme byť štastní, tak buďme. Príbehy, ktoré oslovia srdce, pohladia dušu, utrú slzu. Katarína Machová (1977, Trenčín) študovala na univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súčasnosti žije v Motešiciach pri Trenčíne a pracuje v súkromnej firme. Je vydatá a má syna Samuela. Pozerá na dievča za pultom, ono na neho, váha, premýšľa... Nevie... Laco sa pousmeje, dopije whisky, objednáva drink. Slamka mizne medzi krvavými perami, poťahuje, čaká. Nevie... Je to skutočný princ? Alebo žabiak? Laco čaká, nemá sa kam ponáhľať, on si svoj sen splnil. Doma žena, deti, stavba, hotel. Všetko, čo kedy chcel, si splnil. No ona ešte nie. Jej nohy zoskakujú, asi sa už rozhodla...

Ženy týrané svojím okolím aj najbližšou rodinou sa snažia skryť domáce násilie pred vonkajším svetom. Monika je jednou z nich. Raz si však povedala DOSŤ! Zbavila sa svojho násilníckeho, zvráteného manžela a rozhodla sa žiť s dcérkou Natálkou po svojom. To ešte nevedela, čo jej život prinesie a koľko útrap, radosti a šťastia jej nadelí, keď stretne sympatického a vtipného Erika. Bude tento muž pre ňu vykúpením? Magdaléna Pirožeková žije a tvorí v malebnej podtatranskej obci Ľubica. Venuje sa svojej rodine a pracuje v gastronómii. K písaniu kníh ju inšpirovala túžba po dobrodružstve, niekedy aj za hranicami reality. V detstve snívala o svojom vysnenom princovi. Vyšli jej romány Nádej v utajení a Iba nádej nestačí.

Po tragédii, ktorá mi vzala všetko, na čom mi kedy záležalo, je život bolestivý a márny. Prenasleduje ma túžba stratiť rovnováhu. Zrútiť sa z pomyselného lana, na ktorom denne balansujem. Prajem si potknúť sa o šnúrky na topánkach. Absurdne verím, že si udriem hlavu o balvan a už nikdy neotvorím oči. Ale želá si to aj Všemohúci? Odpoveď netuším. Boh si totiž dovolil písať môj osud celkom sám. Iba atrament som mu poskytla... Kristína Ježovičová (1984) vyštudovala germanistiku na pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Písanie je preňu návykové. Debutovala historickou romancou Uväznená v čase. 17. novembra 2013 sa na koncerte Hurts zaľúbila do ich tvorby, ktorá je jej veľkou múzou. Rada číta a trávi čas so svojou rodinou. Je autorkou románu Podvodníčka. Opretá o jeho plece si hryziem pery, očami blúdim po izbe. Skúmam ju. Pod oknom je kreslo a lampa na čítanie. Hneď vedľa na poličke gramofón a úžasná zbierka platní. V tejto izbe budeme tráviť večery, počúvať hudbu a zhovárať sa pritom. V tejto obývačke budeme prijímať návštevy, keď sa nám narodí dieťa. Tu v tomto byte zostarneme. Veľmi si to prajem, predstavy sú však zahmlené a veľmi nejasné. Premáhajú ma zimomriavky pominuteľnosti všetkých okolo nás a zároveň sa mi v srdci rozlieva sladké očakávanie budúcnosti. V tomto okamihu sme tu a zajtra tu byť nemusíme, preto nesmiem od seba Michala odháňať. Už nikdy. Silný nápor rozhodnosti mi do žíl vlieva odvahu. Sadnem si mu do lona, stále zakvačená o kus látky. „Ach Bože, prepáč,“ odtiahnem sa od neho, pretože ucítim jeho vzrušenie. Pohladí ma po tvári. „Som strašný zvrhlík. Mám chuť zneužiť tvoju situáciu.“ Preglgnem. „Práve som ti to chcela navrhnúť.“

V roku 2015 je situácia na Blízkom východe v stredobode pozornosti celého sveta. Pokračujúca vojna v Sýrii, kruté praktiky Islamského štátu, nepokoje v Jemene, nová saudská vláda... Ako toto všetko ovplyvní život našich hrdiniek, ktoré teraz žijú v rôznych častiach sveta? Pretrhne vzdialenosť putá priateľstva, ktoré sa medzi nimi vytvorili pred pár rokmi po ich príchode do Rijádu? Akceptujú novú dušu medzi sebou? Ostanú aj naďalej silnými a nezávislými ženami, ktoré sa stále rovnako neohrozene pasujú so svojím osudom? O tom všetkom, ale aj mnohom inom, sa dočítate v tejto knihe, ktorá je pokračovaním kníh Ženy z Rijádu a Z Rijádu do sveta... Rok 2015 mňa osobne našiel stále v Rijáde... užívam si horúce podnebie Saudskej Arábie a mapujem život slovenskej a českej komunity tu. Teším sa z mimoriadne priaznivých ohlasov na moju tretiu knihu Tajomstvo závoja, vďaka ktorej mnohí z vás už vedia toho o živote v Saudskej Arábii celkom veľa. A dúfam, že moja mailová schránka [email protected] bude zaplnená pozitívnymi ohlasmi aj po výjdení tejto knihy... Soňa Bulbeck „Ako? Žiadna matrika, žiaden svadobný certifikát?“ „Nie, iba ti vystavia Iqamu, v ktorej bude uvedené, že Mahmúd je tvoj manžel a sponzor...“ „A... čo pas?“ „No, pas máš teraz slovenský – ten ti ostane, pokiaľ si nezmeníš meno. Môžeš ho stále používať, až kým nevyprší jeho platnosť, ale cestovať naň zo Saudi a do Saudi nemôžeš bez víz a princovho povolenia. Samozrejme, ako veľvyslancova manželka by si mala dostať diplomatický pas – predpokladám však, že to bude len nejaký provizórny saudský dokument, keďže saudská občianka v podstate nebudeš a ani nemôžeš byť... jedine tvoje deti, nakoľko stať sa saudským občanom môže iba niekto, kto sa narodí saudskému otcovi.“ „Čiže podľa slovenských zákonov v podstate nebudem vôbec vydatá?“ prekvapene sa opýtala Martina. „Presne tak, nebudeš, keďže nebudete mať sobáš na slovenskej matrike alebo na veľvyslanectve Slovenska niekde inde... takže v podstate nebudeš mať žiaden právny doklad o svadbe. Bohužiaľ, je to tak...,“ pokrčila Nora plecami, hľadiac na priateľku, ktorej pomaly dochádzalo, že byť saudskou princeznou nemusí byť až taká výhra...

Gustáv Husák ostáva v našich dejinách ako veľká a tragická osobnosť. Veľká svojimi zámermi a cieľmi a pritom tragická, pretože ich nedokázal a nemohol uskutočniť. Napriek tomu neklesol ani pod ťarchou svojho zničeného osobného života. Statočne niesol bremeno svojich politických aj osobných neúspechov, i odióznu úlohu bezmocného prezidenta, ktorú neprijal z túžby po sláve a bohatstve, ako tvrdia jeho protivníci, ale z pocitu zodpovednosti a predovšetkým z vôle Kremľa, domácich pseudovlastencov a najmä časti predstaviteľov českého straníckeho aparátu, ktorí boli radi, že majú na koho zvaliť zodpovednosť za všetky hanebnosti i zločiny režimu a sami zostať bezúhonne čistí pred národom a súdom dejín. Príbeh odohrávajúci sa v rokoch mladosti prvého i posledného Slováka na Pražskom hrade, ktorý sa do povedomia verejnosti zapísal už v druhej polovici 30. rokov 20. storočia ako vysokoškolský líder bojujúci za zlepšenie sociálneho postavenia študentov. Gustáv Husák totiž nebol vždy iba vysokým komunistickým funkcionárom či prezidentom republiky. Jeho cesta do sfér vysokej politiky začala ešte v období medzivojnovej ČSR. Narodil sa v jednoduchej chudobnej rodine, ľudovú školu absolvoval v rodnej Dúbravke a gymnaziálne štúdiá v Bratislave. Práve v týchto rokoch sa profilovali jeho názory, pohľad na svet i politická orientácia. Na Právnickú fakultu UK už nastúpil ako vyhranená osobnosť, ktorá sa zaradila medzi najvýznamnejších predstaviteľov mladej ľavicovej inteligencie.

Nemárnime čas pomstami, závisťou, klamaním, nemárnime čas... čakaním... Lebo ak chceme byť štastní, tak buďme. Príbehy, ktoré oslovia srdce, pohladia dušu, utrú slzu.

Dokáže sa Lea preniesť cez minulosť, ktorá jej tak ublížila? Spozná Lev odvrátenú stranu povahy svojej manželky? Kto je Havran a prečo má z neho každý strach? Čím všetkým si musela Lea prejsť, aby sa zmenila na manipulatívnu mrchu, ktorá má v mysli len jedno: POMSTU. Čo ak pomsta nie je? Možno je to len vykúpenie z pekla.

Keď sa žena sklame, zatne sa, že už nijaký vzťah nechce. Na dobu určitú. Nikoho... Skoro nikoho... Vlastne si jej rozhodnutie vyskúšal vesmír a priplietol jej do cesty urasteného sexi chlapa. A hneď dvoch... Zrazu sa stratí nechuť a život naberá na obrátkach. Ale len pomyselne. Pretože to nie je cesta, ktorou sa treba vydať. Keď citová investícia je vyššia ako výnos. Keď život nie je len o sexe...

Takmer zabudnutý príbeh napísaný podľa autentických výpovedí účastníkov plavby. 18. mája 1940 vyplával z bratislavského prístavu parník PENTCHO so štyristo pasažiermi. Na palube boli mladí Židia, sionisti z organizácie Betar, snívajúci o vlastnom štáte v britskej Palestíne, študenti vyhodení z univerzít, a neskôr pristúpilo sto väzňov z koncentračného tábora Dachau. Ten príbeh je plný paradoxov. Na začiatku 2. svetovej vojny nemali ešte dôvod bojovať proti nacistom, o táboroch smrti ešte nikto nevedel a na ceste k ich snu stáli proti nim Briti. Cesta po Dunaji s paraguajským pasom naplánovaná na tri-štyri týždne bola jediná možná. Hranice európskych štátov už boli pre utečencov zavreté. Všetko sa však skomplikovalo. Trvalo tri mesiace, kým sa doplavili do delty Dunaja. Po nekonečných útrapách riečny parník stroskotal pri ostrove v Egejskom mori. Posádku, ktorá na člne hľadala pomoc, zachránili Briti. Zvyšok stroskotancov z pustého ostrova zachránili Taliani. Až neskôr v talianskom koncentračnom tábore sa dozvedeli, čo sa na Slovensku deje a kam odvážajú ich príbuzných. Keď tábor v roku 1943 oslobodili spojenci, mnohí väzni vstúpili do československej a britskej armády. Dejiny sa v tomto príbehu zamotali. Aj preto to bol dobre zabudnutý príbeh, o ktorom sa viac vedelo vo svete ako doma. Je to príbeh o sne a ideáloch, ale aj o omyloch. Stal sa bratislavskou aj slovenskou legendou, rovnako ako sa legendou stal muž, ktorý v Bratislave vymyslel obranný štýl boja Krav maga a učil ho aj pasažierov parníka PENTCHO.

Pútavý príbeh hlavnej hrdinky Moniky odkrýva postupne množstvo krutých rán, ktoré jej prinesie život. Dokáže sa vymaniť z područia agresívneho manžela, vyrovnať sa s postihnutím syna Paťka, zvládnuť odlúčenie od dcéry Katky? Osud jej dopraje opäť objaviť lásku. Je šťastná. Prežíva krásne obdobie. Nie však nadlho. Život jej uštedrí ďalšiu krutú ranu. Najťažšiu v jej živote. V nešťastnom okamihu sa jej zrúti svet. Dokáže sa opäť naštartovať a bojovať s nepriazňou osudu? Splní sa jej nakoniec sen o krásnej a šťastnej rodine?

Viete, ja si ešte pamätám, keď sme sa dorozumievali tak, že za tichého počasia, najlepšie v lete, podvečer, sme sa naklonili tesne nad Dunaj a kričali sme svoje správy na druhú stranu. Tetszik tudni, én még emlékszem azokra az időkre, mikor úgy kommunikáltunk, hogy csendes időjárásnál, leginkább nyári kora este, közel a Duna szintje felett kiabáltuk át a híreinket a másik oldalra. Wissen sie, ich kann mich noch an die Zeiten erinnern, als wir uns so verständigt haben, dass wir bei stillem Wetter, am besten am sommerlichen Vorabend, dicht über das Wasser der Donau unsere Nachrichten auf die andere Seite gerufen haben. Ladislav Zahovay (Peter Kerekes, Moje mesto: Štúrovo)

Príbehy mladej Kristíny potešia všetkých, ktorí majú radi SEXUS, ale tiež zástancov tradičnej rodiny, keďže propaguje manželský sex bez ochrany. Kristína urobí čokoľvek, aby si našla a udržala dobrú prácu. Takmer. Monika Pálušová (1.1.1978, Považská Bystrica) Od pätnástich sa sťahuje. Naposledy ju videli v Púchove. Po dokončení štúdia slovenského jazyka a estetiky na FF PU učila na cirkevnom gymnáziu, potom utiekla do lokálnej televízie, novín, rozhlasu a súkromnej televízie. Nezastavil ju ani manžel a dve deti. Písať začala zo zúfalstva, keď už nebolo možné tak rýchlo unikať (zbaliť chlapa je ľahšie, ako zbaliť dve deti). Žije v naivnej nádeji, že sa písaním dá uživiť. Autorka románu fakbuk.com. „S tým som sa ešte u žiadneho chlapa nestretla. Navyše vyzerá, že je aj prudko normálny, čo ma vzrušuje najviac po tom, čo mám doma,“ dodám sarkasticky. „Myslíš teda, že na to, aby sa urobil, nepotrebuje nikoho zmlátiť alebo aspoň zbiť po holej?“ takto vytrvalo sa zo mňa smiať som ju nepočula ešte nikdy. „Vyzerá, že nie, ale aj medzi masovými vrahmi sa určite nájdu sympaťáci...“

Simona rozpráva príbeh, v ktorom sa rozhodne darovať svoju túžbu a telo svojmu učiteľovi. V priebehu jedného mimoriadneho dňa sa udeje množstvo krásnych zážitkov. Vtip, romantika, vášeň a na konci sladké vyvrcholenie. Milovanie strieda sex a orgazmus prichádza po ďalšom nekonečnom bozku. Simona Anima (1991) sa narodila na Žitnom ostrove. Študuje psychológiu. Miluje krásne knihy a skvelé pančušky. Jej snom je precestovať Európu a milovať sa na rozkvitnutých letných lúkach pri malom Dunaji. Má rada rozhovory o psychológii, spoznávanie zákutí ľudskej duše, csirkepaprikás a za najkrajší pohlavný orgán považuje ľudský mozog, môže byť aj mužský. Rozhodla som sa osloviť človeka, ktorý ma jednoducho priťahuje. Žensky cítim, že by som chcela vyskúšať milovanie s ním. Je Mikuláš, aj podľa mena, aj podľa správania. A, ako mi povedal, aj podľa dátumu narodenia. Trocha výstredný, slobodomyseľný, vtipný, dobre oblečený i voňajúci. A Mikuláš, to je predsa človek, ktorý dáva. Prečo ho neoblažiť?

Tridsať skutočných príbehov zo života bežných smrteľníkov s nádychom erotiky. Na každý deň v mesiaci jeden príbeh, ktorý vás dostane svojou spontánnosťou, živočíšnosťou a prekvapivou pointou. Príbehy sú návodom pre tých, ktorí radi experimentujú v intímnom živote a považujú sex za čosi, bez čoho by bol svet čiernobiely. Kiara Dreams žije na Slovensku niekoľko rokov so svojím životným partnerom. Je ženou a matkou v domácnosti na plný úväzok. Venuje sa dcére, keramike a ženskému futbalu. – Máte šťastie, idem až do Košíc, – povedal barytónom, z ktorého sa jej kolená rozochveli. – Zapnite si bezpečnostný pás, – povedal. Ľudmila bojovala s pásom. Muž sa cez ňu naklonil a uchopil do prstov pravej ruky kovovú sponu. Len čo jej pás prekrížil hruď, prsia jej akoby vystúpili. Muž to zaregistroval. Mlčal. Sústredene hľadel na cestu a bez úsmevu, po pár minútach prehovoril. – Máš krásne prsia. Ľudmila prekvapene otvorila ústa. Chcela povedať „to si vyprosím, čo si to dovoľujete?! Okamžite zastavte!“ no vydala zo seba len povzdych.