Marenčin PT strana 41 z 103

Nora prežila množstvo sklamaní nielen vo vzťahu s bývalým manželom, ale aj s partnerom, ktorý jej skrížil cestu tak nečakane, ako nečakane sa po rokoch zjavila pri dverách domu jej matka. Tá sa o ňu roky nezaujímala a aj keď sa objavila na scéne takmer súbežne s Milanom, Noriným novým milencom, ani na um jej nezišlo, že by tí dvaja boli spriahnutí a podlo sa snažili pripraviť ju nielen o majetok, ale aj o život.   Zavolal si mi tri či štyri hodiny po tom, ako si sa s ňou vyspal. Povedz mi, išli ste do nejakého hotela alebo ste to robili niekde v lese? Nehovor, že za bieleho dňa v aute! – Nora, prosím ťa. – Nič mi nehovor! Nebudem počúvať tvoje hlúpe reči o tom, že si s ňou nič nemal, že si vôbec nemal v úmysle dostať ju do postele a ani ona sa o teba nepokúšala, keď si jej mohol byť pomaly otcom. Aký bol medzi vami rozdiel? Šestnásť, sedemnásť rokov? Je mi z teba zle! – Nora klesla na stoličku a znovu sa rozplakala. Už sa vôbec nesnažila ovládať. No a čo, pustí ventil svojmu hnevu. Prečo by ho mala dusiť v sebe? Pre čo a pre koho sa má ovládať. Igor sa ani nepohol. Prehovoril, až keď Leon znovu pricupkal do kuchyne a s nádejou pozrel do misky, či sa v nej niečo nezmenilo. Nespokojne zodvihol hlavu, akoby Nore čosi vyčítal, no ona si ho nevšímala. Leon podišiel k Igorovi. Zobral si ho na ruky a znovu si ho položil na kolená.

Životný príbeh mladého dievčaťa, ktoré, pochádzajúc z veľmi chudobných pomerov sa rozhodne stať mníškou. Prechádza najrôznejšími skúškami vôle, charakteru až napokon dosiahne vysnívaný cieľ. Tým však túžby dievčaťa nekončia...

Po nežnej revolúcii si traja kamaráti – novinár, generálny riaditeľ veľkého podniku a vexlák Gubat uvedomili, že ich spokojný život sa končí. Spojili svoje sily a vďaka valutovým špekuláciám získali počiatočný kapitál na podnikanie. Potom sa ich cesty rozchádzajú. Z Gubata sa stáva šéf mafie, generálny riaditeľ Rudi je jedným z najvplynejších mužov Slovenska a z novinára Mikyho sa stáva mediálny boss. Títo traja muži ťahajú nitky na najvyšších miestach v politike, hospodárstve, ale aj ďaleko za hranicami Slovenska. Život na hranici rizika si však vyberá svoju daň.  Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom mesačníka POP HORIZONT, založil reklamnú agentúru AURUM, teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech…, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha a román Nádenník pera vo francúzskych službách. Žije v Bratislave.

Traja kamaráti sa rozhodnú, že na narodeniny darujú svojmu priateľovi múmiu vodcu národov. Plukovník kremeľskej ochranky Vladimír Iľjič má narodeniny naraz s veľkým Iľjičom Leninom a je jeho veľkým obdivovateľom. Doktor z Izraela, vedec z Dánska a miliardár – oligarcha dajú za bieleho dňa ukradnúť Lenina z mauzólea. Odvezú ho na oligarchovu jachtu. Prepadové komando však jachtu potopí. Zachránia sa len dvaja kamaráti – doktor z Izraela a plukovník. A – Lenin, ktorý ožije a začne organizovať novú revolúciu. Angažuje sa v extrémistickej strane... a strhne masy. Groteska sa mení na tragigrotesku... Humoristický román Ukradnúť Lenina (Ukrasť Lenina) s podtitulom Sitzrealistická fantázia. Základ je reálny – v Rusku už celé roky neutícha spor okolo možnosti zrušiť Leninovo mauzóleum na Červenom námestí v Moskve a pochovať Lenina do zeme. Autor s iróniou a talentom tvoriť historické paralely rozpráva o tom, ako súčasné Rusko modifikuje kult osobnosti. Aleks Tarn (1955, Arsenev) je izraelský ruskojazyčný spisovateľ. Do odchodu do Izraela (1989) žil v Leningrade. Vyštudoval Inštitút jemnej mechaniky a optiky. V ZSSR nepublikoval. Publikuje v Rusku i v Izraeli. Debutoval pomerne neskoro (2003), no za osem rokov stihol vydať viac ako desať úspešných románov, zväčša ocenených poprednými ruskými i izraelskými literárnymi cenami. Hneď jeho prvý román Protokoly sionských mudrcov (2004) bol nominovaný na literárnu cenu Ruský Booker. Humoristický román Ukradnúť Lenina vyšiel v Moskve v prestížnom vydavateľstve Eksmo v roku 2008.

Žofia išla vždy proti osudu. Je pripravená zaplatiť za svoje rozhodnutia akúkoľvek cenu. O ďalšej kapitole svojho života má podstatne odlišnú predstavu a je rozhodnutá konať. Všetci muži jej života sú tak vtiahnutí do dômyselne rozohranej hry, ktorej cieľ je jasný – nájsť svojmu ešte nenarodenému synovi otca. Strhujúci príbeh židovského dievčaťa, slobodnej matky, ktorá sa rozhodla aj za cenu podvodu vydobyť si od života svoj podiel šťastia. Števa Opremčáková (1957, Rožňava) vyštudovala sociálne právo. Autorka projektu azylového domu pre bezdomovcov a sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej uviedla tieto projekty do života aj v Košiciach. Autorka kníh V Írsku prší inak a Planisko. Viac na http://www.facebook.com/stefania.opremcakova a http://opremcakova.blog.sme.sk/ – Nechcel som ťa pobúriť. Ja viem, že si židovka, a ja si židov vážim, – nadškrtol opatrne, akoby spomenul chorobu, o ktorej neradno hovoriť nahlas. – Ale no... veď ja nie som ortodoxná židovka. V synagóge som nikdy nebola. Čo to všetci majú. A ani tu nechcem prekrúcať fakty, aby sa potvrdili moje úvahy. Ja len chcem vidieť veci také, aké v skutočnosti sú. Židovka... občas si pripadám ako chránená muránska medvedica a inokedy sa bojím, že kdesi pre mňa stavajú plynovú komôrku. Nerieš to, prosím ťa, nikto by nemal. – Keď zomrela mama, mala som iba osem rokov a jasne si pamätám, ako sa vo mne zrodilo čosi ako zlo. Krivda, čo sa nikdy nezmazala... – Hovoríš, že zlo, ja by som to tak nenazval. Jednoducho si dospela bez vývojových medzistupňov. Máš to v očiach. Je to múdrosť, prezieravosť a všestrannosť. – Rozumiem, čo chceš povedať. Tak akosi. – Zaplavila ju bezmedzná dôvera. Na okamih sa zľakla tohto nového pocitu, lebo priveľa odkrýval a ochromoval jej ostražitosť, ale bol taký blaživý, že sa usmiala, podišla bližšie a pobozkala ho na rednúce vlasy na temene hlavy. Schytil ju za ruku, pritiahol si ju k sebe a posadil do lona. Aj bez nej sa nohy stoličky sotva držali spriama a on to musel cítiť, ale nič nedbal. Len čo dopadla svojou váhou na jeho stehná, vratká stolička sa podvrtla a obaja sa v objatí zvalili do nepokosenej trávy.

Mladú asistentku nájdu mŕtvu v centrále významnej slovenskej politickej strany. V čase jej smrti, len pár metrov od miesta činu, zasadalo najvyššie stranícke vedenie. Prípad vyšetruje polícia. Zoznam podozrivých je dlhý, okolnosti nejasné, strana čelí finančným škandálom, a to všetko krátko pred voľbami. Do prípadu sa zapletie aj ex-policajt Jozef Pátek. Skutočné meno autora tejto politickej detektívky nepoznáme - Alexander Max je pseudonym. Kým mnohí dnes píšu o „gorilách“, on medzi nimi žil... Pod pseudonym Alexander Max sa ukryl autor, ktorý dôverne pozná zákulisie politickej strany. Reálie vmiešal do klasickej detektívky, okorenenej mystifikáciou a bonmotmi. Jozef Pátek – „Veľký Detektív“ uzemnený v slovenských pomeroch, má rovnakú ambíciu ako celý rad jeho literárnych predchodcov: v dlhom zozname podozrivých sa dopátrať pravdy a popritom sa vyrovnať so svetom, v ktorom žije.

Marián Kvetan je chlap na zabitie. Hneď niekoľko ľudí má dôvod zniesť ho zo sveta. Manželka, ktorú podvádza a vydeľuje peniazmi, ohrdnutá milenka, ktorá je životnou láskou jeho obchodného partnera, jediný syn, ku ktorému sa správa, akoby ani nebol jeho. Podozrivá je aj nádejná nevesta. Dôvodov na zabitie je aspoň toľko, koľko hlavných postáv krúži okolo obete... Ale kto je skutočný vrah? Dana Hlavatá (1957, Bratislava) vyštudovala FiFUK – odbor televízna žurnalistika. Napísala desiatky rozhlasových hier a dramatických pásiem, televíznych scenárov, rozprávok, stovky kriminálnych i životných príbehov, fejtónov, poviedok. Vydala niekoľko kníh. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe. Získala literárne ocenenia doma aj v zahraničí. Pracuje v Slovenskej televízii ako dramaturgička. Je matkou dvoch synov, vďaka ktorým sa pozerá na svet s humorom. Poručík Hrabko skúmavo nadvihol obrvy a zahľadel sa na mladíka, ktorý bol zjavne vyspelejší ako jeho rovesníci. Súvisí to s prežitým, napadlo mu. Nebol ďaleko od pravdy a vedel to. Richard Kvetan sa tvári, akoby svet bol pre neho gombička, akoby sa ho nič bytostne netýkalo. Je to len póza alebo sa za tým skrýva čosi iné? Má dosť času, aby to zistil. – A čo vy? K vám sa ako správal? Richard Kvetan si krátko odfrkol. Naklonil sa dopredu, vystrel nohy, no vzápätí nato si ich pokrčil v kolenách a oprel sa o operadlo. – ... pch... v jeho prípade platí žiadny foter, lepší foter.

Denníkové záznamy novinára Juraja Alnera z roku 1968 sa striedajú s citátmi z domácej a zahraničnej tlače. Rok 1968 bol pre mnohých symbolom túžby po demokracii, pre iných okupáciou a tragédiou z 21. augusta s mnohoročnými dôsledkami. Od augusta 1968 uplynulo polstoročie a na Slovensku žije niekoľko generácií, ktorým mená a pojmy ako socializmus s ľudskou tvárou, august ’68, šesťdesiate roky, Pražská jar či Alexander Dubček nehovora vôbec nič.

Newhontskú trilógiu tvoria tri romány U nás doma, v New Honte (2001), Hromadný hrob pri New Honte (1999) a Kráľ Matej v New Honte (2005). Autor v nich rozpráva s prísadou humoru, irónie, paródie, ale aj grotesky a absurdity o pomyselnom meste a kraji New Hont niekde medzi Tekovom a Hontom. V prírodnom a spoločenskom prostredí sa staré (Hont) spája s novým (New), čo poznačuje charakter Newhonťanov, najmä z akéhosi hontianského „záhoria“, pomyselnej dediny Pohorného. Pohorniaci s predponou „po“ v mene sú svojrázne po/mýlení, po/rábajú tak i onak to aj ono, po/žívajú si tak aj onak (hlavne za tmy) A keď sa po/milujú, život sa im nezdá ani taký po/...tý...

V malebnej dedinke Vlkolínec, v horách pri Ružomberku, prežíva rodina Rúčkových strašné prekliatie. Ich usadlosť navštevuje zohavená bytosť v spoločnosti krkavca, ktorú nazvali Havran. Odkiaľ sa tento krutý tvor vzal? Prečo im neustále ubližuje a zabíja dobytok? Deti sa odsťahujú, no po rokoch sa opäť vracajú, aby vyriešili tento problém. Kto je tajuplný Havran? Ako sa zachová otec, ktorý odišiel od matky? Prečo všetkých zožiera nenávisť a kto napokon prežije? Rodinná dráma vyvrcholí nečakaným rozuzlením, pri ktorom potečie krv...

Hriech. Slovo, ktoré samo o sebe pôsobí ako výkričník, či zdvihnutý prst Boží. Tak často vidíme hriechy iných a zabúdame na svoje. Pritom hriešnosť je našou súčasťou už od narodenia a počas života rozširujeme repertoár o ďalšie pochybenia. Ak si myslíš, že si bez viny, hoď kameňom, alebo sa ponor do tejto hriešnej zbierky. Z predaja knihy venujú autorky svoj honorár neziskovej organizácii ŽELAJ SI. Autorky: Emily D. Beňová, Mária Blšáková, Lucia Braunová, Eva Hrašková, Kristína Ježovičová, Magdaléna Lunáková, Mirka Manáková, Inéz Melichová, Michaela Mihoková, Kristína Pavelková, Monika Wurm, Dominika Würll

Platí vždy rovnica – nájsť si bohatého a úspešného muža rovná sa šťastie? Viem, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. V mojom príbehu sa volám Lila. Lila je mladá žena, ktorá dúfa v lásku a túži nájsť „Pána Božského“. Keď stretne bohatého a charizmatického Olivera, myslí si, že žije svoj sen. Neskôr stráca ružové okuliare a kladie si otázku: Môže nová vuittonka ospravedlniť egoistické správanie muža? Nájde napokon svoje šťastie, alebo zostane uväznená medzi drahými vecami s prázdnotou v srdci? Ivana Klein (1984) vyštudovala univerzitu v Trnave, odbor germanistika a slovenský jazyk. V súčasnosti pracuje ako učiteľka. Písanie je jej vášeň. Pochádza z malého mesta pri Trenčíne. Pozerala som raz na poukážku, raz na Olivera. Ten sa usmieval, asi si, somár, myslel, že sa teším. „Kráska, viem, po čom ženy túžia, vedel som, že sa potešíš, ale že a to až takto nadchne, to som netušil,“ radoval sa. Evidentne bol so sebou spokojný. Ešte stále som bola ticho, nezmohla som sa na slovo. V mysli mi vírili nadávky. Len som sa trikrát pomaly nadýchla a vydýchla, aby som sa trocha upokojila. „Ale ja nestojím o žiadnu plastiku. Ako si na to prišiel, ako ti také niečo vôbec mohlo napadnú?!“ nechápavo som na neho pozerala.

Strašidelné príbehy. V každom vzťahu a aj v tej zdanlivo najobyčajnejšej situácii sa občas objaví čosi, čo sa vymkne realite, zabehanému chodu vecí. Autor nepotrebuje spektakulárne kulisy ani efektné monštrá z cudzích galaxií, aby navodil atmosféru strachu či pocit ohrozenia. Čo sa stane, keď sa začnú zhmotňovať predstavy malého chlapca, ktorého fascinujú levy? Je nočný škriatok realitou, alebo len výplodom unavenej mysle mladej matky, ktorá nezvláda starostlivosť o svoje dieťa? A čo nájde televízny štáb, ktorý prišiel do starého domu nakrúcať reality šou o starom mužovi, ktorý hromadí odpad?...

Krátke prózy pozostávajú zo štyroch častí: Abeceda, Črepy, Miniatúry a Fragmenty. Abeceda obsahuje bizarné poviedky o zvláštnych ľuďoch, často smutné, s tragickým koncom. V časti Črepy sú zhrnuté aforizmy odkrývajúce mnohé prekvapivé aspekty tohto sveta, ktoré sa zdali byť pred našimi zrakmi ukryté. V aforizmoch dominujú témy lásky, samoty, odcudzenia, osudu. V Miniatúrach sú krátke filozofické podobenstvá na zamyslenie, v ktorých rozoberá témy samoty a osudu. V poslednej časti Fragmenty sú krátke básne zväčša o láske. Tragická smrť autora vo veku nedožitých 26 rokov a odchod na vrchole síl mu zabránili pokračovať v literatúre, ktorú mal tak rád.

Lotta je mladá žena, stratená v sieťach svojich vzťahov, predstáv, závislostí, smútkov a občasných záchvevov radosti. Krátke prózy s ústrednou postavou Lotty sú dôkazom toho, že „sex, drogy a rokenrol“ (nie) je vždy zárukou šťastia a spokojnosti.

Príbeh mladej ženy, ktorá si po rozvode hľadá svoje miesto v živote. Stretáva sa s mužom, o ktorom je presvedčená, že zapláta dieru v jej utrápenej duši. Príchodom jej matky, o ktorej nepočula celé roky, sa všetko zmení. V jej živote sa začínajú diať veci, z ktorých naskakujú zimomriavky, objavuje sa niekto, kto sa ju snaží pripraviť o zdravý rozum a ešte o čosi viac. Kniha plná napätia, nečakaných zvratov a situácií, ktoré nie sú všedné, ale sú skutočné. Voľné pokračovanie románu vyjde na jeseň. Dana Hlavatá (1957, Bratislava) vyštudovala FiFUK – odbor televízna žurnalistika. Napísala desiatky rozhlasových hier a dramatických pásiem, televíznych scenárov, rozprávok, stovky kriminálnych i životných príbehov, fejtónov, poviedok. Vydala niekoľko kníh. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe. Získala literárne ocenenia doma aj v zahraničí. Pracuje v Slovenskej televízii ako dramaturgička. Je matkou dvoch synov, vďaka ktorým sa pozerá na svet cez prizmu humoru. Nora si sadla vedľa Milana. Odrazu cítila potrebu dotknúť sa ho. Položila si dlaň na jeho ruku posiatu hrubými žilami a uvedomila si, že takú má aj Maroš. Rýchlo ju odtiahla. Milan sa na ňu spýtavo pozrel. – Čo je? Spravil som ešte niečo? – Áno. Zatajil si mi, že máš so ženou... bývalou manželkou dcéru. Kde je? – Nemali sme spolu dcéru. – Tak s kým ju potom máš? Keby nebola tvoja, nenosíš fotku cudzieho dieťaťa. – Nenosím ju. Ty si ju našla. Vyhrabala si ju a... – Máš pravdu, – pritakala Nora a keď ju Milan objal, nebránila sa, – kto je potom to dieťa?