Marenčin PT strana 34 z 92

V Bratislave sa na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia etablovala prvá generácia slovenskej umeleckej bohémy. Tvorili ju spisovatelia a výtvarníci, tzv „zlatá bohéma“. Dvadsiate a tridsiate roky predstavovali obdobie bez politických obmedzení a nevídaného kultúrneho a spoločenského rozvoja. Zlatá bohéma pod vedením Tida J. Gašpara sa stala legendárnou už v čase vzniku vďaka zábavnému štýlu, ktorý uznávali bratislavskí meštiaci, ale aj maďarská aristokracia. Vďaka výskumu dobových spomienok a korešpondencie nahliadneme do sociálneho mikrokozmu umeleckej bohémy, do jej každodenného i nočného života vo všetkých podobách: strasti, dlhy, ale aj družná veselosť, posedenia v kaviarňach, viechach, hostincoch, baroch a ateliéroch, elegantný dandyzmus, gavalierstvo, komplikovaný vzťah s meštiakmi, svet mecénov, ctiteľov a ctiteliek ale aj ženské múzy – inšpirátorky.

V medzivojnovom období sa inšpektor Šétaffy preslávil vysokou úspešnosťou pri vyšetrovaní pridelených kriminálnych prípadov a neštandardnými postupmi pri odhaľovaní zločinu a jeho páchateľov. Mal povesť dôsledného a nekompromisného kriminalistu, pritom rešpektoval zákonné práva páchateľov, ich ľudské slabosti a ťažké životné situácie. Preto ho aj mnohí ľudia z podsvetia považovali za korektného „partnera“ a mnohokrát s ním spolupracovali pri objasňovaní najťažších prípadov. Povrávalo sa, že niektorí páchatelia, keď sa dozvedeli, že ich „prípad“ vyšetruje inšpektor Šétaffy, prišli sa sami prihlásiť s vedomím, že budú tak či tak odhalení, ale zároveň aj s oprávnenou nádejou, že pán inšpektor to zohľadní pred sudcom ako poľahčujúcu okolnosť. Inšpektor Šétaffy sa zapísal do histórie medzivojnovej Bratislavy ako kriminalistická legenda. Spomienky na najzaujímavejšie prípady uchoval vo svojom archíve. Z autentických materiálov jeho vnuk Jozef Šétaffy zostavil túto knihu a zdokumentoval zaujímavý životný príbeh tejto legendárnej postavy „Starej Bratislavy“.

Príbeh mladej ženy, ktorú život donútil prekročiť svoj tieň a prijať prácu v sexbiznise. Upätá, neskúsená a seriózna učiteľka je prinútená zmeniť svoje vnútorné nastavenie a zvyknúť si na zvrátené požiadavky mužov. Zo šedej myšky sa tak postupne stáva príťažlivá šelma a aj v osobnom živote sex pre ňu prestáva byť tabu. Ale je taká naozaj? Alebo je to len jej imidž! Imidž šelmy, ktorý jej pomáha prežiť v džungli bizarných vzťahov, násilia a nečakaných situácií, ale aj v otázkach lásky.

Životný príbeh mladého dievčaťa, ktoré, pochádzajúc z veľmi chudobných pomerov sa rozhodne stať mníškou. Prechádza najrôznejšími skúškami vôle, charakteru až napokon dosiahne vysnívaný cieľ. Tým však túžby dievčaťa nekončia...

Opustená farma, krvavé jatky, starý muž, ktorého utýrali a ubili na smrť. Jeho žena leží pri ňom na zemi polomŕtva. Jedného chladného januárového rána o piatej hodine zavolajú vyšetrovateľa Wallandera na miesto činu. Myslí si, že je to rutinný výjazd. Keď však dorazí na farmu, nájde dve obete nezmyselného násilia. Tak to vyzerá na začiatku. Wallanderov život je v troskách, žena ho opustila, dcéra sa s ním nerozpráva a ani jeho starnúci otec nemá preňho pochopenie. Stále pracuje, zle sa stravuje, noci prepije sám v opustenom byte. Teraz však musí zabudnúť na svoje problémy a pustiť sa do boja s časom.

Vincent Giordano sa v 60. rokoch v New Yorku stáva členom neslávne známej mafiánskej rodiny Locatelliovcov. Ako krst ohňom dostane za úlohu zbaviť sa svedka. Vo Fredrikstade je zavraždený najbohatší muž v meste a všetko naznačuje, že motívom boli peniaze. Vyšetrovanie vedie Anton Brekke – trúfalý a drzý policajný inšpektor, so slabosťou pre ženy a poker. S horlivým študentom policajnej akadémie Magnusom Torpom v pätách postupne odhaľujú niekoľko navzájom prepletených príbehov, ktoré prekvapivým spôsobom vyústia do veľkého finále.

Polstoročie v živote matky a dvoch dcér, ktorým ich minulosť a spoločenské konvencie nedovoľujú žiť naozaj šťastne. Až do chvíle, keď už nie sú so svojím osudom zmierené. Ženy sú silnejšie ako muži. S pokorou znášajú svoj osud. Pre dieťa sú ochotné obetovať všetko. Sú tieto všeobecne zaužívané frázy naozaj pravdivé? Čo ženy motivuje k tomu, že dokážu niesť zodpovednosť aj za ľudí okolo seba? Aké sú "ženy nášho rodu" sa dozviete z novej knihy Petry Nagyovej-Džerengovej. Život slobodnej matky s dvoma deťmi nie je závideniahodný ani dnes. Ak sa však slobodnou matkou stalo dievča v dedinke kdesi na východe Slovenska v päťdesiatych rokoch minulého storočia, bola to hanba a poníženie pre celú jej rodinu. Rozhodne sa preto odísť do anonymného mesta, úplne sa odstrihnúť od svojho dovtedajšieho života a vychovávať svoje dve dcéry úplne sama. Helena a Marína sú celkom odlišné. Helena žije búrlivým životom uvoľnených rokov šesťdesiatych, no je to práve mladšia Marína, ktorá začne pátrať po svojich koreňoch, zisťovať ako žili jej starí rodičia a kto je vlastne jej otcom. Ako mladá vysokoškoláčka prežíva aj rok 1968, pod vplyvom politických udalostí v Československu je dokonca odhodlaná odísť aj so svojím priateľom Michalom do zahraničia. Helena však otehotnie a je zrejmé, že história sa bude opakovať – svoje dieťa bude vychovávať sama. Michal opúšťa krajinu sám, Marína sa rozhodne zostať a pomôcť tehotnej sestre aj starnúcej chorej matke. To však nie je to najťažšie, čo jej osud nachystal...

Denníkové záznamy novinára Juraja Alnera z roku 1968 sa striedajú s citátmi z domácej a zahraničnej tlače. Rok 1968 bol pre mnohých symbolom túžby po demokracii, pre iných okupáciou a tragédiou z 21. augusta s mnohoročnými dôsledkami. Od augusta 1968 uplynulo polstoročie a na Slovensku žije niekoľko generácií, ktorým mená a pojmy ako socializmus s ľudskou tvárou, august ’68, šesťdesiate roky, Pražská jar či Alexander Dubček nehovora vôbec nič.

V zime 2008 počas svojej každodennej prechádzky vysoký námorný dôstojník vo výslužbe Hakan von Enke zmizne. Detektív Wallander sa vydáva na stopu páchateľa. Nitky hľadania ho vedú do minulosti, do čias studenej vojny, pôsobenia pravicových extrémistov a nájomných vrahov z východnej Európy. Zdá sa, že sa dostal na stopu veľkého tajomstva.

Pred bankomatom leží mŕtvy muž s bielym lístočkom v ruke. V Ystade dve mladé dievčatá zavraždia taxikára. Počas jedného neskorého večera zrazu zhasne svetlo. Výpadok prúdu odpojí od elektriny veľkú časť južného Švédska. Vysvetlenie sa nachádza vo vzdialenej budove rozvodne, kde leží mŕtvola, ktorá pripomína múmiu. Komisár Wallander začína tušiť, že všetky tieto udalosti spolu súvisia. Objavia sa ľudia s veľkými plánmi a cieľmi, ktorí si uvedomili krehkosť modernej spoločnosti a plánujú ju zneužiť.

Vasil Biľak (1917-2014). Životný príbeh vyučeného krajčíra, kariérneho komunistického straníka a verného súdruha, ktorý počas svojho 50-ročného pôsobenia v radoch komunistickej strany zažil a spoluvytváral všetky jej politické vzostupy a dramatické prehry – ilegálne pôsobil v rokoch druhej svetovej vojny, zúčastnil sa v bojoch počas SNP, po vojne pomáhal budovať stranícky aparát a cestu k moci, zažil krvavé obdobie stalinizmu s masovými perzekúciami skutočných aj domnelých odporcov v 50. rokoch až po liberalizáciu 60. rokov, kedy sa formoval ako politik otvorený demokratizácii a podporujúci Dubčeka. Pre väčšinu spoločnosti bol vlastizradca a prosovietsky kolaborant, pre dogmatických komunistov bol zásadový politik, ktorý v roku 1968 pomohol „zachrániť výdobytky socializmu“. V období normalizácie bol hlavný ideológ a šedá eminencia KSČ. Po novembri 1989 a páde komunistického režimu definitívne stratil vplyv v strane. Utiahol sa do súkromia svojej vily, z ktorého vychádzal iba na súdne prejednávania – obvinenia z vlastizrady za podpísanie tzv. pozývacieho listu v auguste 1968. Súdny proces bol ukončený bez vynesenia rozsudku v januári 2011.

Chutné a rýchle recepty na život a na tanier vznikli na základe skutočného príbehu autorky. V jednu marcovú noc pri autonehode sa jej osud zvrtol o stoosemdesiat stupňov. Dostala ďalšiu šancu na život, ale zrazu bolo všetko inak. Akou cestou musela prejsť, kým sa z invalidného vozíka postavila na vlastné nohy, a čo jej to v živote vzalo, a čo dalo. Jej príbeh sa s receptami prelína. 70 receptov dokazuje, že varí chutne a rýchlo.

Jestvujú veru filmy, ktoré človeka poznačia na celý život a takisto aj seriály. V Djordjeho prípade to boli hneď dva, Baywatch a Knight rider. Djordje bol totiž najväčším „obožavatelom“ (zbožnovateľom) Davida Hasselhoffa v Chorvátsku a zrejme aj na celom Balkáne. (Je však možné, že aj na svete a že miloval Davida Hasselhoffa dokonca viac ako David Hasselhoff sám seba!) Poviedkový román Djordje je príbehom amatérskeho plážového a dobrovoľníckeho bejvočera, ktorý hliadkuje na pláži v Mošćeničkej Drage v Chorvátsku a príbehmi ľudí tohto turistického mestečka.

Mafiáni z Mexika chcú investovať do nehnuteľností v Chile. Natrafia na silného protivníka – šikovnú zlodejku, indiánsku miešanku Elvíru. Dramatický útek s vrecom peňazí, naháňačky na lietadlách nad Patagóniou ako z čias vzdušných súbojov. Karty mieša hustá hmla a víchrica. Boj o život nad Atlantikom končí pádom lietadla do mora... Ospalý argentínsky vidiek sa stáva dejiskom drámy. Skutočné osoby, skutočné udalosti, neskutočné napätie

Unikátny dokument o bratislavskom Podhradí na starých pohľadniciach a fotografiách. Podhradie, to neboli len uličky okolo hradu, ale aj kedysi samostatné osady Zuckermandel a Vydrica. V šesťdesiatych rokoch sa začalo búranie stoviek domov až postupne zanikla celá táto malebná štvrť. Walter Malaschitz (1941, Bratislava) narodil sa na Žižkovej ulici 28 v dome, ktorý bol v dávnej minulosti Zuckermandlu radnicou. Detstvo prežil v Podhradí a pri Dunaji. Živil sa ako remeselník. V roku 1968 emigroval aj s manželkou do Kanady. Pravidelne navštevuje rodné mesto. Má dvoch synov.

Spomienky bratislavského rodáka A. Romi Cohna na jeho detstvo a mladosť. Narodil sa v Bratislave koncom 20-tych rokov (rodina bývala na Vysokej ulici). V prvých kapitolách sa sústreďuje na rodinný život, spomína na vtedajšie pomery v Bratislave. V druhej polovici 30-tych rokov. Na základe svojich skúseností opisuje, ako sa po nástupe nacistickej ideológie menil vzťah bratislavských úradov a obyvateľov voči židom. Ťažiskom sú osudy najbližších rodinných príslušníkov, najmä ale Cohnove osobné zážitky v priebehu holokaustu: skrývanie, útek k partizánom a život medzi nimi. Pozornosť venuje aj prvým mesiacom po oslobodení a februáru 1948 v Bratislave. Po roku 1948 emigroval do Kanady a neskôr do USA. V New Yorku sa stal významným podnikateľom v stavebníctve (vybudoval viac ako 15000 domov). Napriek utrpeniu a osudom rodiny nestratil vieru a žije naďalej ako silne veriaci ortodoxný žid, ktorý neskrýva obdiv k životu a dielu Chatama Sofera. Pôsobí aj ako mohel a urobil niekoľko tisíc obriezok. Jeho skúsenosti využívajú aj newyorské nemocnice, kam ho často volajú v zložitých situáciach ako konzultanta. Svoj vzťah k Bratislave prejavil na prelome milénia, kedy sa ako predseda Medzinárodného výboru pre záchranu hrobov mudrcov z Bratislavy rozhodujúcou mierou pričinil o záchranu cintorína a vybudovanie dnešnej podoby memoriálu Chatama Sofera.