Marenčin PT strana 27 z 103

Hana nemá život ustlaný na ružiach. Počas posledných rokov jej osud hádže pod nohy samé polená. Už keď to vyzerá, že sa s tým zmierila, oklame ju človek, ktorého ľúbila a ona sa ocitne v beznádejnej situácii. Na krku má dlhy a v pätách odporného úžerníka, ktorý sa jej vyhráža. Z čistého zúfalstva dá na radu svojej dobrej kamarátky Nataly a prihlási sa do agentúry, ktorá sprostredkúva prácu luxusným spoločníčkam. Čo ju čaká v spoločnosti neznámych mužov? Zapáči sa jej život s peniazmi a v lepšej spoločnosti alebo sa vráti k svojim ideálom, ktorých sa až do nedávna striktne držala?

Evanjelický cintorín pri Kozej bráne bol založený koncom 18. storočia a nachádza sa uprostred evanjelickej štvrti, ktorú ohraničuje Župné námestie, Suché mýto, Palisády, Kozia a Šulekova ulica. Leží v blízkosti evanjelických kostolov, bývalého evanjelického lýcea a nemocnice. Mená na náhrobkoch svedčia o bohatej histórii tejto časti mesta: ležia tu známe osobnosti z obdobia národného obrodenia, významní profesori T. G. Schroer, Kováč-Martiny, J. Grosz, M. Schevrlay, S. H. Glatz, Š. Boleman, S. Tamasko, S. Wölfel, J. Kvačala, J. Pettko, A. Fuchs, F. J. Grailich, V. Michaelis, S. Markusovszký, historik B. Varsík. Nájdeme tu náhrobky predstaviteľov mesta (A. Steckelhuber, J. Lederer ), mestských inštitúcií (I. Daxner, E. Forbát, L. Dobrovits), obchodníkov (T. E. Mader, Ludwigovci), podnikateľov (A. Steltzer, M. Dax , Hackenbergovci, Feitzelmayerovci), kníhtlačiarov (Wigandovci, G. Haeckenast), majiteľov tovární, ktorí sa ako mecenáši zaslúžili o kultúrny a spoločenský rozvoj nášho mesta (Habermayerovci, Jurenákovci, Grünebergovci, Reidnerovci, Slubekovci, Royko), vedcov a vynálezcov, (Bahýľ, J. A. Bäumler), architektov (Ch. Ludwig, J. Merganc), kultúrnych pracovníkov (A. Güntherová, M. Pietor, M. Martinček, J. L. Bella, G. Koričanský), evanjelických farárov (P. Rázga, J. V. Jarius, J. Ch. Tremmel, K. A. Raabe, L. Szeberényi, J. Drobný, M. Bodický) , lekárov (K. Kanka, Ľ. Valach, F. Celler), šľachticov (de Apadia, gróf d´Annecourt), generála R. Viesta, rodiny Kutlíkovcov, či mecéna robotníkov Juraja Schulpeho a stovky dnes už zabudnutých mien spojených s osudmi nášho mesta. Čaro tohto pôvabného cintorína utopeného v zeleni uprostred mesta umocňujú nádherné sochy a náhrobky od známych umelcov akými boli Rigele, Mahr, Feigler, Rumpelmayer, Lipšic, Márton, Mack, Majerský, Bahna, Gibala, Ondruš, Vika, Motoška a ďalší.

Stalinov stihomam poznali desiatky miliónov ľudí. Chceli žiť ako iní ľudia na svete ale boli kruto nútení pracovať „v okovách“ a pritom spievať oslavné piesne. Až revolúcia im umožnila vstúpiť do slobodného sveta a ukázalo sa, že komunizmus a jeho ideológia nie sú schopné súperiť s demokraciou. Rozpadli sa samé od seba. My tu ale stále žijeme, sme národ tvorivých, slobodných ľudí ktorých politici a svetové udalosti z času na čas dotlačia do situácie akoby neriešiteľnej. Z každej „šaškárne“ sa však vieme dostať svojim sedliackym rozumom. Ivan Čarnogurský (1933). Narodil sa v rodine učiteľov ľudovej školy. Rodičia boli z roľníckeho prostredia malej dediny. Vyrastal u starej mamy vo Vajnoroch pri Bratislave a od začiatku vojny v Malej Frankovej na goralskom gazdovstve Spišskej Magury. Svetové udalosti vnímal ako chlapec raz cez ruských partizánov, potom cez nemeckých vojakov a od roku 1945 cez Červenú armádu a Česko-Slovenskú republiku, v ktorej ukončil gymnázium aj vysokú školu technickú. Pracovný život od r. 1956 prežíval v propagande budovania socializmu a všemocnej strany a vlády, ktorá zasahovala do osobného aj verejného života. Od študentských rokov bol aktívnym organizátorom. Spolu s miliónmi Slovákov zažíval každodenný údel s nedostatkom ale aj s nadšením povojnovej obnovy. Po prvých politických previerkach v r. 1958 sa stal stavebným robotníkom. Pri betóne už ostal celý život s karíérou opravára strojov, majstra, vedúceho strediska, špecialistu-technológa a vedúceho odboru rozvoja podniku až do pádu socializmu v novembri 1989. V marci 1990 bol zvolený za generálneho riaditeľa stavebného podniku Hydrostav, za poslanca Národnej Rady, jej prvého podpredsedu a za člena európskych hospodárskych organizácií v Mníchove a Bruseli. Prežil celý život s ľuďmi v prvej línii najprv na nútených roľníckych družstvách, potom na stavbách na Slovensku aj v zahraničí a nakoniec v úzkom kruhu politikov, ktorí mali rozdeliť štát na dve republiky. Práve zákulisie týchto udalostí a osobné skúsenosti priviedli Ivana Čarnogurského k myšlienke napísať knihu o našom spoločnom živote, ktorý každý poznal iba v malom výseku svojho okolia. Nepíše o ľudskej tragédii, píše o schopnosti Slovákov vždy a v každej situácii nájsť to najlepšie riešenie – a je jedno či na stavbe maštale, alebo pri budovaní nového štátu.

Na miestach, kde ešte nedávno stáli fabriky a robotnícke štvrte, ktoré pripomínali industriálny rozmach mesta na prelome 19. a 20. storočia, dnes vyrastá nová zástavba. Priemyselná Bratislava už ostane len na starých fotografiách: Marschallova továreň na koče, fabrika na kefy bratov Grünebergovcov, Feit­zelmayerova fabrika, výroba klavírov Wernerovcov, Dynamitka, Stollwerck, Patrónka, Kühmayerova továreň, Klingerka, Kablovka, Gumonka, Siemenska, Matadorka, električka do Viedne, mestská vodáreň, plynáreň a elektráreň, bitúnky, starý Meštiansky pivovar, Stei­nov pivovar, Slubekova likérka a ďalšie.

Aký je život, ktorý Vám neustále hádže pod nohy polená? Dokedy je človek ochotný to znášať? Aká situácia musí nastať, aby ste sa vzopreli vlastnému osudu? Toto je príbeh Hany, mladej dievčiny, ktorá celý život poslušne znáša svoj údel, až do momentu, kedy ju oklame a zradí človek, ktorého ľúbila a ona sa ocitne v beznádejnej situácii. Na krku má dlhy, chorú mamu a v pätách odporného úžerníka, ktorý sa jej vyhráža. Z čistého zúfalstva dá na radu svojej dobrej kamarátky Nataly a prihlási sa do agentúry, ktorá sprostredkúva prácu luxusným spoločníčkam. Čo ju čaká v spoločnosti neznámych mužov? Zapáči sa jej život s peniazmi a v lepšej spoločnosti tak, ako sa to stalo jej dvom kamarátkam, ktoré túto prácu robia už roky, alebo sa vráti k svojim ideálom a naďalej bude pokorne prekonávať úskalia svojho osudu?

Alena sa na brigáde zoznámi s Milanom, sú mladí, život je bezstarostný a nalinkovaný. Vezmú sa. Milan postupuje v kariére, pracuje na katedre, majú dom a s novembrovými demonštráciami sa im narodí vytúžená dcérka Lea. Prichádzajú roky zmeny, a to nie len v spoločnosti. Milan zavesí kariéru akademika na klinec a založí si firmu. Alena sa tiež chce realizovať. Obaja drú od svitu do mrku, až si bolestivo uvedomia, ako sa od seba vzďaľujú. Ich dcéra medzitým vyrastá v mladú talentovanú športovkyňu, ktorá na internáte popri príprave na majstrovstvá a preteky okúsi omnoho viac, než len prvú lásku...

Kultúrny vplyv Paríža na slovenských spisovateľov a výtvarníkov, ktorí tam mali možnosť v priebehu 20. storočia absolvovať kratší alebo dlhší pobyt, bol veľký a mal priame dosahy nielen na samotnú umeleckú tvorbu, ale aj na zmeny v uvažovaní o úlohách a postavení kultúry a na samotný životný štýl viacerých slovenských umelcov. Spoločnou črtou bola evidentná snaha zúročiť nadobudnuté kultúrne skúsenosti v domácej slovenskej kultúre. Získané kultúrne vplyvy sa neredukovali len na oblasť umenia, ale prakticky na všetky oblasti každodenného života, v rámci ktorých bola významným aspektom snaha nadväzovať na francúzsky radostný a hedonistický prístup k životu. Kultúrny vplyv Paríža sa tak u slovenských umelcov mohol prejavovať vo svojej komplexnosti s presahom nielen do umeleckých sfér, ale aj do konceptov každodenného života. Vďaka výskumu zachovaných spomienok, korešpondencie a článkov môžeme na reprezentatívnom výbere osobností slovenskej literatúry a výtvarného umenia nahliadnuť do zákulisia týchto unikátnych kultúrnych a životných skúseností a pochopiť ich význam a prínos nielen pre samotných umelcov, ale aj pre modernú slovenskú kultúru.

V čase korona krízy mnohých všeličo postihlo a niektorí sa aj nakazili. Pavol Demeš sa dobrovoľne nechal nakaziť vtipom a ironickým pohľadom na situáciu, ktorej koniec je už azda v dohľadne. Urobil dobre. Jeho denník nás presviedča o tom, že aj najvážnejšie veci sa dajú zvládnuť s humorom. O tom, že ak nám nechýba humor, nemôžeme podľahnúť panike. Milan Lasica, humorista, herec, spisovateľ Pavol Demeš (1956, Vráble) je občiansky aktivista, bývalý minister medzinárodných vzťahov SR, spoluzakladateľ SAIA-SCTS pre tretí sektor, fotograf a politický analytik.

Dvadsať príbehov o pamiatkach a pamätihodnostiach Prešporka-Bratislavy. Sú medzi nimi zaujímavosti o kráľovskej pokladnici či o zasadaní uhorského snemu v budove Kráľovskej uhorskej komory na Michalskej ulici, o oslave víťazstva nad Turkami, o Kalvárii, o protinapoleonských valoch neďaleko nákupného centra v Petržalke, o kaplnke sv. Rozálie v Lamači, ktorou sa poďakovali obyvatelia mesta za ochranu pred morom, o Balassovom paláci bez krídel na Panskej ulici, o cintoríne v záhrade kláštora milosrdných bratov, o prepriahacích staniciach a zájazdných hostincoch, zaujímavosti z Podhradia – o ľadovni, prístave či Arsenáli, o kúpeľoch Grossling, o Dynamitke a pomníkoch na Kamzíku, príbeh hotela Carlton, o predmestí Blumentál v 18. storočí, kde sídlil gróf Sedlitz, o rozlúčkovej kaplnke a fabrike na súkno, niečo z histórie cintorína v Slávičom údolí, kde na počiatku boli drevené kríže... Autorka sa venuje pamiatkám a histórii Bratislavy. Jednotlivé príbehy dokumentuje množstvom unikátnych archívnych dokumentov, fotografií, plánov, ktoré sa jej podarilo nájsť pri bádaní v archívoch.

Podoby zločinu a trestu v stredovekom slobodnom kráľovskom meste Prešporku. Kniha približuje atmosféru a jednotlivé vrstvy obyvateľov stredovekého mesta, protagonistov spravodlivosti aj zločinu, načrtáva zásady uhorského a mestského trestného práva a opisuje kriminálne a súdne prípady ako aj spôsoby trestania zločincov. Bohatý obrazový materiál a dobové ilustrácie plasticky dokresľujú opisované skutočnosti.

Dráždivé sexi poviedky mladej ženy, ktorá miluje život, slobodu a sex. S láskou či bez nej, ale vždy vášnivo. Intímna sonda do hlavy hrdinky, ktorá sa nehanbí povedať, že sex stojí jednoducho za to. Že jeho prítomnosť ju robí šťastnou a iba vtedy sa cíti živá. Že láska a sex vždy budú patriť k sebe, no vedia existovať aj oddelene. Presvedčte sa, že tieto krátke poviedky vás vyrušia a spôsobia jemné chvenie. Veď sú predsa o sexe.

Zanedlho po tom, ako Saudská Arábia umožnila ženám šoférovať, znovu otvorila kiná, zrušila {mutawov} – náboženskú políciu – a nosenie abáje, pristúpila aj k ďalšiemu radikálnemu kroku: k vydávaniu turistických víz. Za prvých pár mesiacov navštívilo krajinu vyše dvesto tisíc zvedavcov z celého sveta a medzi nimi aj Slovenka Adriana, ktorá sem po stanovení diagnózy {vyhorená} prišla hľadať svoje miesto pod slnkom, netušiac, že práve tu sa jej osud naplní, a to úplne inak, ako čakala...

Spisovateľ Ľubo Dobrovoda, jaskyniar Bohuslav Kotrman, novinár Erik Kollárik, dramaturg Vladimír Predmerský, podnikateľ Radovan Grohoľ, Peter Osuský, duchovný Martin Kováč, redaktorka Naďa Földváryová, profesor Ján Vladimír Michalko, Anna Dojčanová – rozprávajú o svojej viere, o Bohu, o svojej cirkvi, o tradíciach a hodnotách, ktoré vyznávajú. Spája ich protestantská viera. Keď sa pýtame prečo by sme mali poznať názory ľúdí možno aj iného vierovyznania ako je naše, židovský rabín nám hneď v úvode knihy odpovedá: „Lebo sme susedia, lebo naše deti sa spolu hrajú, lebo ja verím, že moderný človek musí spoznávať iných ľudí, aby im neublížil a mohol ich pochopiť.“

Biba žije obyčajný život takmer dospelej ženy. Nič viac, nič menej. Škola, chlapi, priateľky, kamaráti, známi, nevera, klebety, ťažká pohoda. Až kým niečo nenaruší jej intímnu zónu. Nastáva kríza, chaos, panika. Keď ju zachvátia hormóny lásky, zacinkajú tiene jej otupeného svedomia. Jej zlosť a nestálosť často smerujú k nesprávnym rozhodnutiam. A zlých koncov je celá kopa. Verte či neverte...

Niekto sa po odchode manžela utápa v žiali a niekto urobí všetko pre to, aby to tak nebolelo. Vyhádže jeho veci, urobí si poriadok v byte aj v hlave, dá šancu láske, hoc aj arabskej. Uverí v neuveriteľné, lebo zdravý rozum nemusí byť vždy indikátorom šťastia. Niekedy nám skrátka postačia len tie chvíle lásky, prchavej a neistej lásky. A potom príde vytriezvenie. S trvalými následkami.

Eva sa vráti z dlhodobého pobytu v zahraničí a v jej rodnom meste dôjde k sérii obzvlášť násilných vrážd. Všetky indície naznačujú, že ďalšou obeťou má byť práve ona a na svetlo začnú prenikať dávno zabudnuté hriechy z minulosti. Prečo sú obete zmrzačené rituálnym spôsobom a čo znamená záhadný nápis vyrytý do ich tiel? Kľúč od desivej pravdy sa skrýva v tragédii a vášni minulých rokov, no podarí sa ho Eve objaviť skôr než ju nájde vrah? Komu smie veriť a kto je nepriateľ? Pretože túžba podľahnúť pokušeniu môže byť omamne vzrušujúca, ale aj fatálne nebezpečná.