Marenčin PT strana 27 z 92

Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma výraznými postavami našej nedávnej histórie, ktoré zosobňujú dve protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud poznal z rodiska, keďže vyrastal neďaleko pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 s ním Špitzer viedol dialóg o jeho podiele na tragickom osude slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol Balážovi, vtedy poslucháčovi žurnalistiky, napísať diplomovú prácu o Machovej novinárskej tvorbe. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do ich prerušenia Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa v knihe odvíja príbeh rozhovorov, v ktorých mal autor možnosť zoznámiť sa nielen s Machovou novinárskou tvorbou, jeho polemikami i priateľstvom s poprednými komunistickými intelektuálmi Novomeským a Clementisom, „z prvej ruky“ poznať a zaznamenať Machov pohľad na celú garnitúru slovenských i nemeckých politikov, osobitne na Tuku a Hitlera a byť svedkom jeho úvah, za akých okolností a za akú cenu vznikol a existoval Slovenský štát. Juraj Špitzer sa v čase vylúčenia z literatúry a zákazu publikovania vracal vo svojich textoch i rozhovoroch k svojej odbojárskej identite, k osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol prvým veliteľom a hľadal aj odpovede na otázku prečo nechcel byť Žid ani v povojnovej slovenskej spoločnosti.

Kratšie filozofické texty maďarského spisovateľa a filozofa. V humorom okorenených reflexiách sa zameriava na rôzne duchovné, spoločenské a estetické témy. Uvažuje o priateľstve, o význame klauna v umeleckých dielach, ale aj o poetike Williama Wordswortha či významných sakrálnych dielach ľudstva ako je napríklad Stonehenge. Titulný, najrozsiahlejší text možno považovať za akýsi autoportrét či prierez životnou i spirituálnou múdrosťou (a skúsenosťou) tohto na dlhé roky umlčaného autora.

Najznámejšie literárne prúdy vo francúzskej literatúre 19. storočia, počnúc sentimentalizmom cez preromantizmus k romantizmu zavŕšili urputný boj s pretrvávajúcim klasicizmom predchádzajúcich storočí. V literárnom virvare Júlovej monarchie sa stretáva oficiálne angažované umenie (l’art utile) so zástancami umenia pre umenie (l’art pour l’art) a k upadajúcemu romantizmu sa vynára mocný rival – realistická tvorba Balzaca a Stendhala. V druhej polovici 19. storočia na intelektuálnom pozadí rozmachu vedy a filozofie pozitivizmu sa zrodí hnutie Parnasu. Vedúcou osobnosťou poézie sa stáva Charles Baudelaire a v románovej tvorbe Flaubert, bratia Goncourtovci a Emil Zola, zakladateľ naturalizmu. Fenomén prekliatych básnikov (Rimbaud, Verlaine a ďalší) sa na konci storočia stretáva s dekadentným pohybom a symbolistickým hnutím, i so spätným pohybom tzv. románskej školy či neo-romantizmu Edmonda Rostanda (Cyrano z Bergeracu). Francúzska literatúra 19. storočia tak predstavuje úchvatný a dramatický obraz neustále sa meniacich literárnych zoskupení a ich urputný boj o miesto na mape literárnej histórie.

Posledný autorský výber Lajosa Grendela (1948-2018) obsahuje romány, ktoré prvýkrát vychádzajú v slovenčine v preklade Karola Wlachovského: Théseus a čierna vdova (1991), Posledné ráno (2013), Cesta doprázdna (2014), Padlí anjeli (2017). Súčasťou výberu sú aj nové, prepracované preklady diel Einsteinove zvony (1992) a Láska na diaľku (2012). Štýlovo rozdielne romány (historická alúzia, ironická absurdita, psychologická sonda) sceľuje autorov pohľad za clonu javovej skutočnosti všedného života. Jeho prvoradým zámerom je odhaliť odvrátenú tvár verejného a súkromného života (kariéra, politika; sex, rodina), v ktorom sa napriek beznádeje predsa len blysnú autenticky a zmyselne prežité nevšedné a zmysluplné dni. Doteraz vo vydavateľstve Marenčin PT vyšli tri zväzky súborného diela Lajosa Grendela: Newhontská trilógia (2017), Odtienené oblomky (2017) a Obsažné batožiny (2018).

Lindu po rozchode s Norbertom trápia nočné mory, ktorým nerozumie. Keď sa ako tak spamätáva z nešťastnej lásky, stretáva Samira, ktorý jej nečakane vstúpi do života. Samir je sexi, milý a bohatý Arab, ktorý pochádza z Egypta. Okamžite si ju získava. Zdá sa, že nič nebráni ich šťastiu až do dňa, kým sa jej nočné mory, ktorými trpí, nezačnú napĺňať...

Explodujúce sexuálne vzťahy. Neurózy a závislosti od výmyslu sveta. Opakované návštevy psychológov a psychiatrov, ktoré hraničia s absurdnom. Tragédie (aj antických rozmerov) miestami prešpikované humorom. Hlavná hrdinka, moderná Európanka, je na ceste hľadania vlastnej identity. V tejto divokej jazde je do veľkej miery určujúci jej ambivalentný vzťah s matkou. Autorka knihy ironizuje zaužívané metódy, ktorými sa ľudia snažia rýchlo a bez námahy vyriešiť svoje problémy a cestu vidí jedine v bolestnom ponorení sa do hĺbky. Nevyhýba sa pri tom tabuizovaným témam. Je to príbeh aj o tom, ako detstvo a vzťah s rodičmi predurčuje výber partnerov v dospelosti. Ide o sebaobnažujúcu spoveď, ktorá je sondou do generácie súčasných tridsiatnikov.

Z archívov, dobovej literatúry, spomienok umelcov i dám najstaršieho remesla oživuje autor bratislavskú Vydricu, pôvodne štvrť dunajských rybárov, lodníkov a remeselníkov, v ktorej sa už v 18. storočí usadili prostitútky a uličky na hradnom návrší sa postupne stali centrom rozsiahlej remeselnej prostitúcie. Autor dokumentárne verne zaznamenáva likvidáciu prostitúcie v Bratislave po roku 1948. Po nej nasledovala aj likvidácia Vydrice ako súčasti bratislavského Podhradia. Aj keď Vydrica patrí nenávratne minulosti, genius loci tohto miesta zostáva stále živou súčasťou dejín Bratislavy. Na dobových fotografiách, pohľadniciach a vo výtvarných dielach sa nám zachovala už len nostalgická spomienka na toto romantické zákutie mesta.

Mladého spisovateľa Daniela Dárskeho zastihne telefonát vo chvíli, keď priletí na pracovnú dovolenku do Fínska. Slovenská kriminálka ho žiada, aby sa okamžite vrátil domov pre podozrenie z vraždy historika Milana Hromnicu. Muža, ktorý učil na Danielovej alma mater, niekto brutálnym spôsobom dobodal. Nedôverujúc štátnym orgánom, spisovateľ sa na vlastnú päsť rozhodne pátrať po ozajstnom vrahovi. S pomocou súkromného detektíva sa mu podarí odhaliť utajenú tvár historikovho života. Pátranie však prekazí zásah polície a z ďalšej vraždy obvinia Daniela...

V kysuckých horách zmizne muž a stopy po ňom sa po dvadsiatich rokoch objavia tam, kde ich zdravý rozum nepripúšťa. Mladý košický zbohatlík si to rozdá s novou drogou a doslova vyletí z kože, do ktorej sa nie a nie vrátiť. Úplne obyčajná učiteľka v Banskej Štiavnici sa jedného rána zobudí a poprosí manžela, či by nemohol odstreliť istého vplyvného, priam najvplyvnejšieho muža. Alebo ten lotor, ktorý umláti svoju ženu na smrť, aby ráno pochopil, že to nestačí. Plus ďalšie príbehy, ktoré je rozhodne lepšie stokrát čítať, ako raz (ne)prežiť.

Umenovedec a estetik, ale aj axiológ, filozof a psychológ Marian Váross patril medzi najvzdelanejších Slovákov druhej polovice 20. storočia. Výber z jeho publicistickej tvorby – zbierka esejí a glos, úvahy o dialektike, človeku a strachu, o analógii v dejinách, viere a ideáloch, o spoločenských systémoch, o politike medzi privátnym a verejným, o reálnom (alibistickom) socializme či komunistickom cynizme, totalite a entropii, ale aj o fašizme a komunistickej xenofóbii, o postavení a pocitoch človeka v socialistickej prítomnosti – je aj po desaťročiach stále aktuálny pre kriticky mysliaceho čitateľa.

Básničky pre detičky. Od najútlejšieho veku. Na ukolísanie i pobavenie. Dievčatko Tánička sa zabáva s deťmi a pritom im recituje svoje obľúbené básničky.

Príbeh o smutnom osude Imricha Karvaša, prvého guvernéra Slonenskej národnej banky. Koncom päťdesiatych rokov ho odsúdili za práce o ekonómii, v ktorých poukazoval na bezperspektívnosť komunistickej ideológie a tiež za to, že s komunistami odmietol spolupracovať. Noc po vynesení rozsudku, v roku 1958, bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. Zostal v cele sám. Uvedomil si, že v podobnej situácii je aj jeho spolubojovník Gustáv Husák, ktorý si svoj ortieľ doživotia vypočul už pár rokov pred ním. Autor sa pomocou ich pomyselných dialógov vrátil do rokov Karvašovho slobodného života a do čias, keď sa na Slovensku diali osudové veci a Karvaš v nich nie raz hral hlavnú úlohu. Obaja, Karvaš aj Husák, hľadajú odpovede na otázky, prečo udalosti vyústili do tragédie. V rozhovoroch sa vynárajú aj ich spomienky na politikov (prezident Tiso, predseda vlády Tuka, minister vnútra Mach, šéf propagandy Gašpar, povstalecký predseda SNR Šrobár, minister zahraničia ČSR Clementis, básnik Novomeský, spisovateľ Erenburg).

15 fragmentov o živote a osude autorky a o veľkých dejinách dvadsiateho storočia. Autorka píše o osude svojich rodičov. Mamu deportovali prvým transportom do Osvienčimu v marci 1942. Otec si zachránil život vďaka zázraku. Ťažiskom knihy je autorkin exil vo Francúzsku. Jej prvý manžel náhle zomrel, keď mala dvadsaťdva rokov a bola s ním tehotná. Čakali prvé dieťa, syna Gabriela, ktorý má dnes 45 rokov. Píše otvorene o svojom zložitom vzťahu s mamou, opisuje, ako prežila prvé roky v Štrasburgu, rozpráva o šťastných aj smutných udalostiach života...

Lucia bojuje so svojimi vnútornými démonmi, život jej skomplikuje nečakaná rodinná situácia a vzťah so ženatým mužom. Býva v rodine, v ktorej každý je zdrojom aj trpiteľom vlastných problémov, ktorých sa nedokážu vzdať a lipnú na nich, neustále sa vracajú k tomu, čo im ubližuje. Žijú v bubline svojich osobných tragédií, z ktorých sa nevedia vymotať ani vzájomne komunikovať a porozumieť si.

Anna sa vydávala skoro, hoci nečakala dieťa. Juraj bol chlap, ktorý k nej privandroval aj so svojou temnou minulosťou, usadil sa a pracoval ako robotník. Kým žili v činžiaku v malom meste, ešte sa ako-tak držal. Neskôr, keď postavili dom, za jeho múrmi sa to začalo. Ponižoval ju, šikanoval, fackoval... O jeho predošlom živote nevedela nič. Až po jeho smrti sa dozvedela, že žila s bývalým dozorcom z pracovného tábora v Seredi a majstrom republiky v boxe. A podľa toho sa aj správal k ľuďom, ktorých nacisti a gardisti odvliekli z domovov do koncentračného tábora... Annino svedomie sa topilo vo výčitkách. Zabudla na bolestivý manželský život, myslela na ľudí, k smrti umlátených rukami jej manžela. A aby to nemala také jednoduché, duch mŕtveho sa správal v dome takmer ako za živa. Zjavoval sa, odchádzal, robil si čo chcel...

Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes jedno z najväčších panelákových sídlisk v strednej Európe.Autor popisuje históriu Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, odpor Budapešti odovzdať územie Československu v r. 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie Petržalky k Československu. Medzi historické pramene vsúva spomienky starých Petržalčanov a ilustruje dobovými fotografiami ľudí, domov, ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.