Marenčin PT strana 29 z 84

V chudobnom kroji zišla žiť z lazov do mesta, medzi mešťanov. Ana, žena pastiera Jana. A priniesla si so sebou všetky schopnosti a vedomosti. Z dvora vyháňala zlé sily, ovládala démonov, uriekla ľudí so srdcom ako skala, liečila... Nik v meste nedokázal vyhnať z tela chorobu pilulkami tak, ako Ana bylinami. Pretože bylinám a ich sile vládla od detstva. Báli sa jej bosorovania, potrebovali ju však v chorobách. Pomáhala i škodila, bránila sa ľudskej zlobe, prinavracala lásku. Bosorka Ana, ktorú poznalo celé mesto a celé mesto si o nej aj šepotalo. Príbeh plný partnerskej bolesti, emócií a bosoráckych chvíľ. Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako napr. Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala pätnásť kníh, z toho päť poviedkových. Žije a tvorí v Bratislave.

Výber z výbušných textov a esejí publikovaných v denníku Sme. O ľudáctve, malosti, bratislavskej kaviarni a malosti strednej Európy. Michal Havran (1973), študoval klasickú literatúru a jazyky v Bratislave a protestantskú teológiu vo Francúzsku. Založil portál jetotak.sk, je spoluautorom divácky úspešného filmu Kandidát, v RTVS má tolkšou Večera s Havranom. Označuje sa za salónneho teológa.

Dielo Milana Kališa Rozdrásané duše je ojedinelým javom v slovenskej literatúre. Psychologickým rozkrývaním ,,čiernych miest“ v osobnostiach, ktoré v diele vystupujú, môže spustiť polemiku o tom, kam až môže zájsť literárny text v odkrytí osobnosti. Dielo totiž hovorí o často tabuizovaných témach vzhľadom na osobnosť človeka, jeho psychiku a tým aj jeho dušu. Zachádza do hlbín duše s metafyzickými odkazmi, autor sa zaoberá zmyslom života a vzťahov bez toho, aby sa prvoplánovo pýtal. Otázky plynú samé z kontextu diela. Skutočná literatúra by mala hovoriť sama za seba, a to dielo Rozdrásané duše absolútne napĺňa. Dielo sa skladá z troch poviedok (Róbert, Milan, ECB), jednej novely (Omyl) a jedného celku šesťdesiatichdvoch mikropríbehov (Život nie je samozrejmý).

13 veselých rozprávočiek pre najmenších, menších, malých, ale aj tých, čo už vyrástli, no nikdy neprestali byť zvedavými.

Tridsiate roky. Z pohľadu udalostí dosť dramatická doba, poznačená svetovou krízou, predvojnovým stavom, ale i novými technologickými vymoženosťami ako rozhlas a film. Medzi médiami dominovali noviny a časopisy. Rád listujem v starých, zožltnutých novinách a časopisoch. Človek v nich nájde niečo, čo sa v učebniciach nikdy nedozvie. Na prvých stránkach sú väčšinou reakcie na hlavné udalosti v krajine a v meste, ale ďalej sa nájdu i stopy naozajstného života – škriepky, reakcie, inzeráty, kritika, skrátka veci, ktoré ľudí bežne v tej dobe trápili. Niekedy vznikne spolu s dobovými fotografiami celkom zaujímavý materiál. Juraj Šebo

Posledný, štvrtý román D. Kosztolányiho je jeho najvydávanejším a najprekladanejším dielom: 60 vydaní v pôvodine a 37 v prekladoch do 17 jazykov od prvého vydania (1926) podnes. Pozadie deja s kriminálnym motívom rámcuje vecne podaný pád maďarskej komúny (1919) a konsolidácia povojnových rokov v potrianonskom Maďarsku (1920). Hlavná postava románu je dokonalá slúžka Anna: čím lepšie pracuje, o to viac sa odcudzuje svojim pánom, až ich z náhleho popudu zavraždí. Čitateľ spolu s rozprávačom je nestranný pozorovateľ a vyšetrovateľ prípadu pri hľadaní odpovede na motívy činu a otázku, či človek môže byť tvorcom svojho vlastného životného údelu.

Prečo som prelomil mlčanie a po viac ako šestnástich rokoch strávených za mrežami rozprávam o všetkých zločinoch, čo sme spáchali v dobe, ktorá sa, chvalabohu, už nikdy nevráti? Cieľom tejto knihy nie je zbavovanie sa zodpovednosti za spáchané zlo, pretože tak, ako som bol svojprávny vtedy, som aj dnes. Chcem, aby ma čitatelia spoznali takého, aký som skutočne bol, ako som uvažoval, konal. Za celé tie dlhé roky riešenia mojich káuz sa toho o mne popísalo veľa. Bulvárne denníky, týždenníky aj samozvaní spisovatelia sa zviditeľňovali a profitovali na mojom mene – ,,o mne bezo mňa“. Budem uvádzať skutočné mená všetkých aktérov, pretože toto je to najdôležitejšie poslanie tejto knihy – skutočná pravda napísaná rukou toho, kto ju prežil. Je mi jasné, že mnohých aktérov tej doby nepoteší, keď si prečítajú o sebe to, na čo by už najradšej zabudli, ale ja som čakal dosť dlhú dobu v týchto tvrdých väzenských podmienkach a stratil som okrem rodiny aj najlepšie roky svojho života. A výsledok? Celé tie roky samá zrada, zbabelý postoj, intrigy, nové a nové obvinenia od tých, ktorí mi mali byť aspoň vďační za to, že som bol celých šestnásť rokov ticho a nesedia tu vedľa mňa. Pritom som im poslal jasný odkaz: „Či niekedy prehovorím? Neviem. Viete, kto som bol, viete, čo sa dialo. Keby som prehovoril, išli by ďalší. Mám len jeden život a po tom, ako sa správajú tvrdí chlapci z podsvetia, by asi nebolo ťažké rozhodnúť sa.“ (SME 25. 9. 2010) No „tvrdí“ chlapci z podsvetia boli aj naďalej takí zbabelí, že im to úplne zatienilo racionálne myslenie a toto je výsledok – moje prelomené mlčanie.

Triler s happyendom; na hranici reálnych možností; skutočný príbeh. Unikátne svedectvo novinára, ktorý našiel tri unesené deti. Našiel deti, ktoré ukrývali ich vlastní otcovia. Nikto netušil, či sú vôbec nažive. Dve z nich, ktoré ich otec odvliekol do Panamy, našiel po viac ako štyroch rokoch. Ako objavil obyčajný novinár Andreja Gajdára, po ktorom márne pátral Interpol a policajné orgány po celom svete? Dostal tip, ktorý ho ku všetkému priviedol bez ťažkostí? Táto kniha po prvýkrát opisuje snahu obyčajného redaktora a jeho kolegov, ktorí vyvinuli nemalé úsilie, aby našli unesené deti.

Rozhovory s pozoruhodnými umelcami, historikmi, vedcami a intelektuálmi vznikali v období rokov 2006 až 2014. Ich spoločným znakom je snaha pomenovať čo najpresnejšie stav našej spoločnosti.

Mala som celý zverokruh

Čo odjakživa fascinuje ľudí na smrti? Doktor Weiss so svojou pomocníčkou Oľgou dopomáhajú vybraným zákazníkom okúsiť jej korenistú príchuť. Dokáže však zblíženie s tým najhorším, čo môže žijúcu bytosť postihnúť, ovplyvniť celého človeka? Akým spôsobom sa takýto strašný zážitok premietne do zmýšľania, či konania človeka? Je možná cesta späť? Je dovolené úplné oslobodenie? A je vôbec možné ešte ďalej normálne žiť?

Výber z Matuškových statí a brilantných esejí o mravných či nemravných činoch v hraničných situáciách. Matuška nemoralizuje, vie o ľudskom správaní, o zlyhaniach, ale i o nečakanej odvahe. Duchovné kolaborantstvo nie je typicky slovenský problém. Matuška rieši naše „zlyhania“ dané najmä konfliktom slovenský štát verzus SNP, neskôr postojmi tých, ktorí sa zapojili, ale nie celkom, ktorí uverili víťazstvu Nemecka, ale nedali mu svoje duše (Milo Urban, J.C. Hronský). Brilantne vystihol charakter slovenskej spoločnosti, najmä jej negatívne stránky. Čo napísal, to platí dodnes.

Výber najkrajších myšlienok o láske od umelcov, spisovateľov, duchovných, vedcov, psychológov, filozofov z ich diel a prejavov. Viac ako 2000 citátov o láske v rozličných podobách od staroveku až po súčasnosť. Usporiadanie citátov do 69 láskou prepletených tém, akými sú napríklad milovanie, zamilovanosť, sex, city, narcizmus, duchovnosť, empatia, smrť, agresivita, manželstvo, nevera, dôvera, ilúzie, rozvod, žiarlivosť, deti, rodina, výchova atď. Index autorov uľahčujúci vyhľadávanie. Martin Podolan (1974, Trnava) Autor Knihy citátov (2014). Absolvent nemeckého jazyka na Univesity of North Carolina a práva na Wake Forest University v USA. Štúdium psychoterapeutických vied a pychoanalýzy na Sigmund Freud Universität vo Viedni. Vo voľnom čase sa venuje behaniu a alpinizmu. Žije v Trnave s manželkou a dvoma deťmi.