Marenčin PT strana 29 z 103

Pre drogy a násilné činy musí Erik odísť z mesta do vyhnanstva na dedinu k starej mame. Prichádza do prostredia a medzi ľudí, ktorí s jeho otcom zdieľajú trýznivé tajomstvo. Postupne sa odkrýva príbeh z dávnej minulosti a jednotlivé epizódy a postavy ako časti skladačky zapadajú do seba. No k rozuzleniu chýba ešte posledný dielik...

V parku pri kostole našli telo zavraždenej mladej ženy. Na tele mala nápis: druhá. Niekoľko dní predtým bola zavraždená iná žena rovnakým spôsobom. Noviny o nich hovoria ako o obetiach sériového vraha. Soňa a Kristína mali ženatých milencov, Marcela milovala vydatú ženu, vydatá Nela si našla náhradu za manžela a Ivana sa nevedela rozhodnúť pre jedného muža, preto mala dvoch naraz. Tak vznikol ich „trojuholníkový klub“. Ibaže dve z nich sú teraz mŕtve a na rade je tretia... Kto je vrahom žien a prečo to robí? Kristína, Soňa a Nela - tri priateľky, ktoré zostali nažive, nevedia, že vrah si už ďalšiu obeť vybral a je to len otázka času, kedy dotyčná zomrie. Nevera, žiarlivosť, láska a túžba mať niečo, čo patrí niekomu inému, je prepletencom, ktorý sa nedarí rozmotať ani jednej z nich. Je to dôvod na vraždu, alebo ten pravý dôvod je celkom iný?

Soňa Valentová (1946), popredná predstaviteľka lyrických postáv, krehkých žien, ale i vášnivých osudových domín. V činohre SND stvárnila takmer deväťdesiat tragických i komediálnych úloh a to nielen v réžii manžela Pavla Haspru, ale aj v inscenáciách Karola L. Zachara, Petra Mikulíka, Jozefa Palku, Jozefa Bednárika, Ľubomíra Vajdičku či Romana Poláka. Soňa Valentová svojou osobnosťou a štýlom prejavu prinášala vždy na javisko, pred kameru a mikrofón originalitu, špecifickosť a hereckú flexibilitu. Aj cez jej herecké osudy možno mapovať vývoj slovenského činoherného herectva druhej polovice 20. a začiatok 21. storočia. Publikácia Soňa Valentová – Cesta herečky nesleduje herečkine privátne osudy, nie je ani adoráciou výnimočnej umelkyne, ale triezvym teatrologickým zhodnotením jej hereckej individuality. Autorovým cieľom je analýza Valentovej hereckého slohu, so všetkými podstatnými spoločenskými a kultúrnymi kontextami, ktoré ovplyvňovali divadelné dianie a tým aj formovanie hereckého súboru SND.

Psychologický román s detektívnou zápletkou unáša čitateľa do Spojených Arabských Emirátov, kde spoločne s Evou nazrie do duše dubajských rezidentov i samotnej hrdinky. Eva sa prostredníctvom komplikovaného vzťahu s partnerom vracia k nemilým spomienkam na svojho otca a rodnú krajinu. Náhle a záhadné úmrtie životnej lásky však psychiatričke odhalí odvrátenú stránku jeho osobnosti a slnečné dni, trávené v oáze na púšti, sa postupne menia na nočnú moru...

Zoznámili ste sa už niekedy cez internet? Potom viete, aké je to loviť v týchto vodách. Narazíte buď na lásku svojho života alebo na obrovský trapas, ktorý sa budete snažiť čím skôr zabudnúť... Vanesa zažije oboje. Najprv sa takmer stane obeťou zvrhlého sexuálneho návrhu. Aj bez toho má však problém s prijatím vlastnej sexuality. Muži ju takmer vôbec nevzrušujú, nevie si s nimi vytvoriť hlbší vzťah. Keď to už vyzerá, že ostane navždy v celibáte, zistí o sebe krutú pravdu. Vanesa má sexuálnu úchylku, ktorú však musí tajiť...

Príbeh Uli je naplnený láskou k mladému právnikovi, tragédiou, profesionálnym úspechom aj utrpením v koncentračnom tábore. Detstvo prežila bez otca, matka pracovala vo Vysokých Tatrách. Spolu s bratmi žila u starých rodičov. Po štúdiách na učiteľskom ústave odišla za prácou do Užhorodu. Tu zažila mrazivú zimu, chudobu, tragické životné osudy detí a ich rodičov. Po roku získala prácu v tatranskom hoteli Grand, kde pokračuje jej životný príbeh...

Od vydania knihy Pozsony város, utcái és terei – Ulice a námestia Bratislavy (1905) uplynulo vyše sto rokov. Čitateľom sa dnes dostáva do rúk druhé slovenské vydanie. Bratislava mala začiatkom 20. storočia päť mestských častí (Altstadt, Ferdinadstadt, Franz Josefstadt, Theresienstadt a Neustadt). Prvý mestský obvod je pôvodnou a najstaršou časťou Bratislavy. Historické jadro bolo kedysi obkolesené hradbami s obrannými vežami, cvingrami a baštami. Po stáročia si zachovalo pôvodný pôdorys, ulice a námestia v takmer nezmenenej podobe. Naša prechádzka Starým mestom vedie Michalskou ulicou k Rybárskej bráne a odtiaľ popri bývalých hradbách okolo Dómu Sv. Martina, kostolov a kostolíkov, palácov a pamätníkov a ukončí sa na Hlavnom a Primaciálnom námestí. V tomto priestore sa tvorili dejiny mesta a v najslávnejších dobách aj dejiny Rakúsko-Uhorska. Sídlili tu významné inštitúcie, bývala tu uhorská šľachta, korunovali kráľov, zasadal Uhorský snem. Ortvay podrobne popisuje históriu jednotlivých domov, spomína osobnosti a udalosti, ktoré ovplyvnili dejiny nášho mesta.

Niekto sa po odchode manžela utápa v žiali a niekto urobí všetko pre to, aby to tak nebolelo. Vyhádže jeho veci, urobí si poriadok v byte aj v hlave, dá šancu láske, hoc aj arabskej. Uverí v neuveriteľné, lebo zdravý rozum nemusí byť vždy indikátorom šťastia. Niekedy nám skrátka postačia len tie chvíle lásky, prchavej a neistej lásky. A potom príde vytriezvenie. S trvalými následkami.

Dávid bol len dieťaťom, keď zažil to, čo by nemal zažiť nikto a nikdy! Dlhé roky sa s tým snažil vyrovnať, no jeho túžba po tom, aby bol konečne milovaný a chápaný, ho zahnala tam, kde vlastne nikdy nechcel byť... Nepekný, kontroverzný, poburujúci, promiskuitný, dojemný, úprimný – ale hlavne autentický príbeh o tom, čo prežíva chlapec, ktorého zradia najbližší.

Román je zavŕšením trilógie História – Spolu – Fytopaleontológia. Má tri dejové, priestorové a časové roviny, ktoré sa v závere románu stretnú a zavŕšia nielen samotný prozaický text, ale aj celú trilógiu. Na postavách troch hlavných protagonistov Mira, Petra a Daniela a ich priateľov autor reflektuje súčastnú spoločnosť. V ďalšej rovine sa odvíja monológ umelej inteligencie, túžiacej dostať sa na vyššiu kognitívnu úroveň, odohrávajúci sa mimo času a priestoru, vo virtuálnom priestore paralelných vesmírov. Napokon bude v blízkej budúcnosti planéta pretkaná dátovou sieťou, svetlom a elektrónmi, avšak spoločnosť ešte nie je natoľko informačná, aby štáty a etniká vymizli bez stopy. Daniela, vnučka Daniela, pátra po archeologickom náleze, ktorý by mohol zmeniť osud vymierajúceho ľudstva. Distopická vízia budúcnosti plná kyberpunkovo temnej atmosféry opisuje Bratislavu ako preľudnený megapolis, kde každý deň je bojom o prežitie. Autor sa zamýšľa nad vývojovými vzorcami (nielen) slovenskej spoločnosti, ale v širšom meradle aj Európskej únie a celej planéty – migráciou, klimatickými zmenami, nástupom nových technológií, genetickými manipuláciami a ďalšími výzvami, ktorým bude musieť ľudstvo čeliť. Román je písaný experimentálnou formou, využíva množstvo žánrov a (post)moderných techník. Distopická vízia budúcnosti plná kyberpunkovo temnej atmosféry. V preľudnenom megapolise je každý deň je bojom o prežitie. Mimo času a priestoru, vo virtuálnom svete paralelných vesmírov sa odohráva monológ umelej inteligencie, túžiacej dostať sa na vyššiu kognitívnu úroveň. V blízkej budúcnosti bude planéta pretkaná dátovou sieťou, svetlom a elektrónmi, avšak spoločnosť ešte nie je natoľko informačná, aby štáty a etniká vymizli bez stopy. Peter Šulej (1967, Banská Bystrica). Básnik a prozaik. Je spoluautorom tanečných predstavení a projektu Generator X: Hmlovina. Píše romány, rozhlasové hry a sci-fi poviedky. Jeho poézia bola preložená do väčšiny európskych jazykov a odznela na mnohých medzinárodných fórach. Žije v Bratislave.

Kto rozhoduje o tom, čo robíme? Sme zodpovední za svoje činy, alebo sme len obeťami okolností? Malé divadlo, monodráma o žene, ktorá sa snaží prísť na to, prečo podviedla manžela, a necíti žiadnu vinu. Dôvody hľadá v nedávnych tragických udalostiach, rovnako v detstve, vo vzťahoch s rodičmi či s partnerom. Takmer neustále drží v ruke mobil, vyzýva divákov, aby s ňou komunikovali, a nie je tak celkom jasné, či si pýta ich súcit alebo hnev. V hľadisku sedí muž, ktorý ženu na pódiu pozná a netuší, prečo ho sem dnes večer pozvala.

Príbeh o architektúre a meste, budovanom v zložitých časoch vojnovej a povojnovej konjunktúry. Je to mozaika poskladaná zo života vojnovej Bratislavy, osudov architektov a staviteľov, z tragédií, zlyhaní aj víťazstiev, ktoré mesto prežilo. Autori cez príbehy domov, námestí a celých štvrtí odkrývajú meniacu sa mapu histórie mesta počas najničivejšej vojny akú naša civilizácia zažila.

Táto kniha vznikla ako pripomienka 75. výročia povstania väzňov vo vyhladzovacom tábore Sobibor a následného zničenia tohto miesta utrpenia a smrti. Tábor má osobitný význam pre Slovensko. Ako ukazujú najnovšie výskumy, práve tu bolo totiž zavraždených najviac Židov, deportovaných z územia vojnovej Slovenskej republiky. Autormi ôsmich kapitol sú významní odborníci z výskumných a univerzitných pracovísk na Slovensku aj v zahraničí. Ich texty ponúkajú čitateľom viac než len všeobecné informácie o tábore. Ťažisková úvodná kapitola, ktorej autorom je izraelský historik David Silberklang z Jeruzalema, sa zaoberá organizáciou Akcie Reinhard, čo bola najväčšia vyvražďovacia akcia počas holokaustu. Poľský bádateľ Tomáš Oleksy-Zborowski analyzuje vybrané aspekty dejín tábora. V nasledujúcej kapitole historička Sara Berger, ktorá pôsobí v talianskej Fondazione Museo della Shoah, prináša zaujímavé a dôležité podrobnosti o individuálnych a kolektívnych profiloch ľudí, ktorí spáchali neuveriteľné zločiny. Dieter Pohl z univerzity v rakúskom Klagenfurte rozoberá priebeh súdnych procesov, ktoré s páchateľmi prebehli v rôznych štátoch západnej Európy. Ján Hlavinka, pracovník Historického ústavu SAV, spracoval na základe vlastných výskumov priebeh deportácií z územia vojnovej Slovenskej republiky. S využitím výskumnej metódy oral history a s použitím filmovej techniky český historik, filmový dokumentarista a diplomat Lukáš Přibyl približuje spomienky pamätníkov z obcí v okolí tábora. V záverečných kapitolách dvaja autori z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV) obrátili pozornosť na Slovensko. Kým Zuzana Panczová analyzuje fenomén konšpiračných teórií o holokauste, Peter Salner si všíma súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Vďaka širokému spektru a kvalitnému spracovaniu jednotlivých kapitol kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska. Autori: Sara Berger, Fondazione Museo della Shoah, Taliansko • Ján Hlavinka, Historický ústav SAV / Dokumentačné stredisko holokaustu, Bratislava, Slovensko • Tomasz Oleksy-Zborowski, Muzeum i Miejsce Pamięci w Sobibórze · Niemiecki nazistowski obóz zagłady (1942-1943) Oddział Panstwowego Muzeum na Majdanku, Poľsko • Zuzana Panczová, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • Dieter Pohl, Alpen-Adria Universität Klagenfurt, Rakúsko • Lukáš Přibyl, Ministerstvo zahraničních věcí České republiky • Peter Salner, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • David Silberklang, Yad Vashem, Jeruzalem, Izrael

Čo urobíte, ak zistíte, že vašu najlepšiu priateľku podvádza manžel? Máte sa do toho zamiešať, alebo sa radšej tváriť, že o ničom neviete? Je nutné jej za každú cenu povedať pravdu? Čo ak by radšej ďalej žila vo svojej bubline, ktorú považuje za realitu? Filipa má čosi po štyridsiatke, jednu pubertálnu dcéru a problémy s mladým arogantným riaditeľom školy, kvôli ktorému ju prestáva učenie baviť. Doma to celkom klape, aspoň si to myslí, až do momentu, keď sa jej priateľky rozhodnú ju konfrontovať s manželovou neverou. Poslovia zlých správ však nikdy nebývajú vítaní. Komu má veriť? Manžel neveru popiera, snaží sa ju presvedčiť, že to, čo videla, nebolo tým, čo si myslí a do toho dostane záhadný telefonát... Veci sa začínajú ešte viac komplikovať...

Niekedy robíme rozhodnutia, o ktorých si myslíme, že sú správne. V skutočnosti však nie sú správne. A nie sú ani naše. Niekedy žijeme celý život v klame, ktorý sme prijali, lebo to bolo ľahšie, atraktívnejšie alebo sa to od nás očakávalo. Niektorí to robia vedome. Iní to radšej nechcú vedieť. Pochopenie však príde, akokoľvek sa bránime. Niekedy za zvláštnych okolností. Hlavná hrdinka Lena prijala svoj osud. Až kým sa nestala svedkom krádeže, ktorá prehádzala jej hodnoty a naštrbila krehkú silu dlhoročného rozhodnutia vytrvať kvôli dcére. Stretla zlodeja, ktorý jej viac dal ako vzal.

Píše sa rok 1531. Ples u vojvodkyne Diany de Poitiers sa neskončil podľa jej predstáv. Nielenže sa nepodarilo zistiť, kto neznáma šľachtičná je, ale náhle niekam zmizla. Jej totožnosť dokáže objasniť len samotný kráľ, František I., ale ten váha, aby nespôsobil škandál. Na povrch presakujú tajomstvá, ktoré by radšej mali zostať zamknuté v minulosti a ktoré nedajú spávať samotnému panovníkovi. Situáciu pri dvore by pomohla upokojiť oficiálna svadba vojvodu de Guisé s krásnou neznámou, ibaže tá sa zo strachu o svoj život, ktorý je stále v ohrození, pokúša uniknúť. Skrýva sa pod ochranou statočného rytiera Marcela, ktorý sa však správa stále záhadnejšie. Takto sa začína román Rytierova druhá šanca, druhý diel historickej trilógie SOPHIE o záhadnej mladej šľachtičnej, desiata kniha z pera autorky Martiny Monošovej.