Karol Mišovic

Monografia Karola Mišovica Karol Machata. Herec v zrkadle dejín, je publikácia približujúca umelecké aj životné osudy jedného z najvýznamnejších slovenských hercov 20. storočia. Autor na základe dobových prameňov, spomienok pamätníkov, audiovizuálnych materiálov i vlastných hypotéz približuje výnimočnosť a špecifickosť hercovej osobnosti, no vyhýba sa nekritickej adorácii. Kniha nie je kompilátom zákulisných príhod a dejepisných skratiek, ale odborným pohľadom snažiacim sa objasniť fakt, prečo bol Karol Machata už za života považovaný za legendu slovenského herectva. Publikácia sa pritom nesústreďuje výhradne na kariéru jedného herca a analýzu konkrétnych, dnes už ikonických výkonov, ale snaží sa Machatovo herectvo vnímať cez širšie spoločensko-politické a estetické súvislosti. Usiluje sa podať plastické svedectvo o vývoji slovenského divadla, filmu a rozhlasu od konca štyridsiatych rokov až po záver posledného desaťročia minulého milénia, a to práve cez herecký profil Karola Machatu.

Eva Krížiková (1934 – 2020) patrí bezpochyby k najvýraznejším zjavom slovenského herectva s širokým záberom, od divadla, cez film, rozhlas i televízie a jej najrôznejšie zábavné formáty. Už na začiatku kariéry na seba poukázala ako na interpretku s ojedinelým komediálnym talentom, a tak sa spočiatku stala predovšetkým predstaviteľkou excentrických malomestských kokiet či temperamentných vidiečaniek. Postupom rokov v nej režiséri na scéne, pred kamerou aj za mikrofónom objavili aj výnimočnú predstaviteľku výsostne dramatických osudov a Krížiková sa prirodzene prehrala od rolí ľudovej živelnosti k veľkým tragickým úlohám klasického repertoáru, ale aj k postavám z pôvodnej drámy herečkou modelovanými cez autentický výraz ženy súčasníčky. Na pozadí umeleckej kariéry Evy Krížikovej tak možno mapovať vývoj aj emancipáciu slovenského divadla, filmu, televízie i rozhlasu od úvodu päťdesiatych rokov minulého storočia až po prvé desaťročie nového milénia. Kolektívna monografia autorov Karola Mišovica, Renáty Lokšovej a Jany Dudkovej približuje jednak špecifiká Krížikovej hereckej osobnosti a osobitosti, ale zároveň cez jej kariéru podáva plastické svedectvo o genéze slovenského dramatického umenia.

Zborník vedeckých príspevkov z teatrologického sympózia

Soňa Valentová (1946), popredná predstaviteľka lyrických postáv, krehkých žien, ale i vášnivých osudových domín. V činohre SND stvárnila takmer deväťdesiat tragických i komediálnych úloh a to nielen v réžii manžela Pavla Haspru, ale aj v inscenáciách Karola L. Zachara, Petra Mikulíka, Jozefa Palku, Jozefa Bednárika, Ľubomíra Vajdičku či Romana Poláka. Soňa Valentová svojou osobnosťou a štýlom prejavu prinášala vždy na javisko, pred kameru a mikrofón originalitu, špecifickosť a hereckú flexibilitu. Aj cez jej herecké osudy možno mapovať vývoj slovenského činoherného herectva druhej polovice 20. a začiatok 21. storočia. Publikácia Soňa Valentová – Cesta herečky nesleduje herečkine privátne osudy, nie je ani adoráciou výnimočnej umelkyne, ale triezvym teatrologickým zhodnotením jej hereckej individuality. Autorovým cieľom je analýza Valentovej hereckého slohu, so všetkými podstatnými spoločenskými a kultúrnymi kontextami, ktoré ovplyvňovali divadelné dianie a tým aj formovanie hereckého súboru SND.