Marenčin PT strana 36 z 84

Prechádzka po jednom z najstarších zachovaných cintorínov na území Bratislavy. Vznikol okolo roku 1784 a sú tu pochované významné prešporské rodiny, remeselníci, umelci, podnikatelia a mnohé vynikajúce osobnosti. V knihe sa spomína viac ako 170 osobností a množstvo umelecky zaujímavých náhrobkov, ktoré sú zobrazené na vyše 200 dobových fotografiách.Mená ako Pálffy, Esterházy, Feigler, Ortvay, Manderla, Palugyay, Justi, Kozics, Werner, Ludwig, Marshall, Rigele, Lanfranconi, Albrecht, bratislavský "Robinson" Karl Jetting, Majsch, Tido Gašpar, J. E. Hubert, Gessay, Žabota, Vavro Šrobár, Melkovič, Satinský a mnohé ďalšie - tvorili históriu mesta. Na prechádzke po Ondrejskom cintoríne si pripomenieme ich zaujímavé osudy.

Poznáme ich z médií, stretávame na ulici. Známe tváre, výnimoční ľudia. Luteráni, ktorí majú odvahu verejne hovoriť aj o intímnych a duchovných veciach, o večnosti aj o zázrakoch, o Bohu aj o vzťahu k evanjelickej cirkvi. Simona Bubánová, Deana Jakubisková, František Kovár, Tomáš Krčméry, Alexandra Kusá, Janko Lehotský, Hana Lasicová, Fedor Malík, Vladimír Petrík, Jakub Pavlús, Iveta Radičová, Anka Šikulová

Čitateľom sa dnes dostáva do rúk slovenské vydanie. Bratislava mala začiatkom 20. storočia päť mestských častí (Altstadt, Ferdinadstadt, Franz Josefstadt, Theresienstadt a Neustadt). II. mestský obvod sa začiatkom 20. storočia nazýval Ferdinandovo mesto (Ferdinandstadt, Nándorváros) na počesť Ferdinanda V., posledného kráľa korunovaného v Prešporku. Prechádzku touto rušnou štvrťou začíname od Palisád po Kozej ulici, okolo Župného domu a Kostola sv. Trojice dolu po námestí SNP, Špitálskou ulicou a cez ulicu 29. augusta späť, nahor cez Kollárovo námestie popred Grassalkowichov palác na Suché mýto. Pozorný a všímavý historik Ortvay nás sprevádza históriou 25 ulíc tejto mestskej časti. Na dobových fotografiách si pripomenieme dnes už väčšinou zbúrané malebné zákutia starého Prešporka.

Židia, ich tradície a náboženské zvyky boli od nepamäti neodmysliteľnou súčasťou Bratislavy. Na jej území sa vzmáhali, budovali a tvorili kultúrne a duchovné hodnoty, ale tiež prežívali dramatické chvíle svojej existencie, ktoré vyústili takmer až do zániku židovskej komunity. Židovskú komunitu v Bratislave už od najstarších čias až po likvidáciu charakterizoval prudký rozmach vzdelanosti, kultúry a umenia. Za čias rabína Chatama Sofera sa Bratislava stala centrom židovskej vzdelanosti a hrdila sa titulom Jeruzalem východu. Kniha o židovskej Bratislave, mapuje informácie o živote v židovskej komunite, ktoré dokladujú ako výrazne obohacovala multikultúrny charakter Bratislavy. Kniha obsahuje kapitoly venované významným osobnostiam - rabínom, vedcom a umelcom, ale aj lekárom a predstaviteľom svetového sionistického hnutia či ďalších prúdov židovského myslenia.

Aký bol všedný život Bratislavy v rokoch 1939 - 1945? Ako sa znášala každodennosť s nenormálnou dobou v znamení celosvetovej vojnovej kataklizmy, ale aj politického režimu, ktorý sa usiloval odstrániť rasovo prenasledovanú časť obyvateľstva zo života krajiny a ostatných obyvateľov spútať svojou ideológiou a mocou?Na tieto otázky sa pokúša odpovedať kniha Kataríny Hradskej: Život v Bratislave 1939 - 1945. Prirodzene, nejde o podrobný a všestranný obraz poskladaný zo všetkých dostupných zdrojov o živote v Bratislave pred vyše šesťdesiatimi rokmi. Autorka si zvolila pohľad na život mesta prostredníctvom vtedajšej oficiálnej tlače, predovšetkým denníka Slovák. Aj takýto pohľad však hovorí veľa o meste, o jeho ľuďoch a dobe, v ktorej žili, ale aj o tlačových médiách, ktoré v tých časoch vychádzali. Úryvky z dobovej tlače ilustrujú unikátne fotografie z archívu STK a zo súkromných zbierok.

Walter Malaschitz vyrastal na Zuckermandli pod ruinami Hradu, na divom, neregulovanom brehu Dunaja. Táto romantická časť Bratislavy zanechala v jeho chlapčenskej duši nezmazateľné stopy, keď sa po rokoch rozpamätáva na ľudské osudy, na domy a ulice, ktoré čas dávno zniesol zo sveta. Jeho prekvapujúco presné svedectvo, jeho presvedčivo podané osobné dejiny sa stávajú súčasťou dejín generácie, spoločnosti, krajiny, súčasťou histórie, ktorá sa prehnala mestom na Dunaji.

Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.

Na samom počiatku v roku 2011 sa vo svetových médiách objavilo takmer fascinujúce spojenie Arabská jar. Malo ísť o sériu tzv. demokratických revolúcii v rozsiahlom regióne arabského sveta. Projekt nadväzoval na americkú intervenciu v Iraku, ktorá si vyžiadala státisíce mŕtvych. Po abesení irackého prezidenta Saddáma Husajna sa však žiadna demokracia nekonala, a preto stratégovia dvoch amerických prezidentov Georga Busha juniora a Baracka Obamu prišli s konceptom tzv. zmeny režimov. Plán zakryli falošne znejúcim heslom o arabskej jari. Vo Washingtone nadobudli dojem, že ak sa im za pomoci „širšieho“ hnutia, najmä mládeže, podarí odstrániť ďalších „diktátorov“, najmä plukovníka Muammara Kaddáfího v Líbyi, či Bašára Asáda v Sýrii, a s prižmúrenými očami budú sledovať aj pád egyptského prezidenta Husního Mubaraka, zavládne v arabskom svete pokoj a nový „demokratický začiatok“. Plán totálne zlyhal a na scéne sa čoskoro objavilo nové spojenie, tzv. Islamský štát. Irak dnes ako štát nejestvuje, Líbya má dve vlády a veľké časti územia ovládajú islamisti, v Egypte je znovu pri moci armáda, Jemen krváca, Sýria sa stále nespamätáva z občianskej vojny a Európu zaplavili milióny utečencov. A ak niečo funguje, tak sú to stredoveké monarchie v Saudskej Arábii či v Katare, podporované Západom. Autor ako novinár krajiny navštívil a podáva svedectvo o nepredstaviteľnej tragédii arabského sveta, ktorý platí daň za strategickú polohu a ropné bohatstvo.

Skutočný príbeh o staronovej osudovej láske, o panike ženy, ktorá sa pozrie do zrkadla a uvidí v ňom nielen svoje vrásky a kilá navyše, ale aj svoje svedomie. To neúprosné svedomie, ktoré jej bráni opustiť chorého manžela, ktoré jej bráni v rozbehu za osudovou láskou, ktorá sa má konečne, po rokoch, naplniť. Zvíťazí láska, či zodpovednosť? Ťažké rozhodovanie jej „uľahčí“ nečakaná správa...

Keď sa Stela vzdáva tanca a minulosti objaví sa Vinči. Prizná svoje city a Stela je opäť plná pochybností a strachu. Miluje sladkú Bony a rovnako vášnivo túži po mužovi, ktorý v nej prebúdza túžbu a zmyselnosť. Stela váha a bojuje s vlastným zmätkom i nerozhodnosťou, nechce stratiť ani jedného z nich. Nečakané okolnosti jej však ukážu cestu a otvoria srdce. Strávi s Vinčim neopakovateľné chvíle, ktoré ju donútia k definitívnemu rozhodnutiu. Vtedy sa jej však zmocní šialenec a začína peklo...

Spomenula som si na niektorých, ktorí mi nejako pomáhali žiť a odrazu ich niet. Poznáte ich aj vy. Na tomto svete totiž žiarili. Možno sa ešte niekedy stretneme vo výškach Večnosti, možno ani nie. Neviem. Som však vďačná za to, že si na mnohé posledné stretnutia s priateľmi veľmi presne pamätám a nezabudla som z nich nič. Ani náš rozhovor, ani čo mali oblečené. Lebo všetci dobre vieme, že našim najväčším služobníkom je pamäť. Spomienkami vie tak dokonale potešiť...

Ten, kto má zmysel pre humor, tomu sa aj zdanlivo neriešiteľné situácie podarí prekonať. Možno nie vždy, možno s odretými ušami a možno ani nie k úplnej spokojnosti, ale aj to stačí. Optimistický pohľad autorky na život, ktorá síce nezľahčuje životné problémy svoje a aj druhých, no svojím prístupom k nim ich pomáha rozlúsknuť a vytiahnuť z nich všetko to pozitívne. A na prospech toho, kto si myslí, že jeho starosti sú najväčšími na svete. Núti človeka nielen sa zamyslieť, ale sa aj zasmiať. A to je dobre. Pretože úsmevu, dobrej nálady a smiechu nie je nikdy dosť.