Marenčin PT strana 37 z 92

Strašidelné príbehy. V každom vzťahu a aj v tej zdanlivo najobyčajnejšej situácii sa občas objaví čosi, čo sa vymkne realite, zabehanému chodu vecí. Autor nepotrebuje spektakulárne kulisy ani efektné monštrá z cudzích galaxií, aby navodil atmosféru strachu či pocit ohrozenia. Čo sa stane, keď sa začnú zhmotňovať predstavy malého chlapca, ktorého fascinujú levy? Je nočný škriatok realitou, alebo len výplodom unavenej mysle mladej matky, ktorá nezvláda starostlivosť o svoje dieťa? A čo nájde televízny štáb, ktorý prišiel do starého domu nakrúcať reality šou o starom mužovi, ktorý hromadí odpad?...

Počas necelých dvanástich hodín dôjde v Bratislave k brutálnym vraždám. Súkromný detektív Severín Sincilery, vyšetruje vraždu Petra Schmidla, predsedu židovskej organizácie. Stoja za vraždou neonacisti? Alebo ju spáchal profesor, ktorý zavraždeného krátko predtým navštívil? Ďalšia násilná smrť významnej osobnosti však nie je posledná. Sériu záhadných vrážd spája tragický osud Židov, ktorí žili v bratislavskom Podhradí. Tiene minulosti sa začínajú znovu vynárať...

Prvýkrát o dramatických súbojoch v slovenskom mafiánskom podsvetí 90. rokov prehovorí hlas zo záhrobia. Vďaka nájdenému tajnému denníku mafiánskeho bossa Róberta Holuba sledujeme jeho let k výšinám bohatstva, moci a spoločenského postavenia, ktoré drasticky ukončil strmý pád vopred ohlásenej smrti. Svedectvo jeho manželky naznačuje šokujúce pozadie v réžii vtedajšej štátnej moci... Nový pohľad na východoslovenského mafiánskeho bossa. Podľa jeho zápiskov zachránil život Albáncovi, ktorý ho potom skoro zabil; vytiahol svojich budúcich zradcov z bahna a nedočkal sa vďaky; zaplatil krstiny syna svojho pobočníka Kolárikovi a ten namiesto vďaky ukradol, čo mohol z jeho pozostalosti. Holub tiež vyriešil problém Černáka so Svobodom a ten na neho neskôr usporiadal hon s krvavým koncom. Ešte viac (aj o metódach SIS) z mafiánskeho prostredia 90. rokov...

Židia, ich tradície a náboženské zvyky boli od nepamäti neodmysliteľnou súčasťou Bratislavy. Na jej území sa vzmáhali, budovali a tvorili kultúrne a duchovné hodnoty, ale tiež prežívali dramatické chvíle svojej existencie, ktoré vyústili takmer až do zániku židovskej komunity. Židovskú komunitu v Bratislave už od najstarších čias až po likvidáciu charakterizoval prudký rozmach vzdelanosti, kultúry a umenia. Za čias rabína Chatama Sofera sa Bratislava stala centrom židovskej vzdelanosti a hrdila sa titulom Jeruzalem východu. Kniha o židovskej Bratislave, mapuje informácie o živote v židovskej komunite, ktoré dokladujú ako výrazne obohacovala multikultúrny charakter Bratislavy. Kniha obsahuje kapitoly venované významným osobnostiam - rabínom, vedcom a umelcom, ale aj lekárom a predstaviteľom svetového sionistického hnutia či ďalších prúdov židovského myslenia.

Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.

V rokoch 1939-1945 bola Bratislava hlavným mestom Slovenského štátu. Z množstva dobových dokumentov si autor vybral príbehy zo života obyvateľov mesta, ktorí spočiatku nezažili bezprostredné vojnové nebezpečenstvo, ale veľmi intenzívne sledovali, čo vojna so sebou prináša. Autor v dvanástich kapitolách odkryl niektoré epizódy zo života Bratislavy - o modernej výstavbe, o moste do Ríše, o blahobyte uprostred vojnovej Európy, o slávnostiach a politických návštevách, o kultúrnych podujatiach a športových súťažiach, veľtrhoch, kaviarňach a viechach, ale aj o zániku židovskej Bratislavy a o bombardovaní mesta. Jednotlivé príbehy spojil do celku, ktorý odzrkadľuje nielen politický, ale aj spoločenský život v Bratislave za Slovenského štátu so všetkým, čo k nemu patrí.

Aký bol všedný život Bratislavy v rokoch 1939 - 1945? Ako sa znášala každodennosť s nenormálnou dobou v znamení celosvetovej vojnovej kataklizmy, ale aj politického režimu, ktorý sa usiloval odstrániť rasovo prenasledovanú časť obyvateľstva zo života krajiny a ostatných obyvateľov spútať svojou ideológiou a mocou?Na tieto otázky sa pokúša odpovedať kniha Kataríny Hradskej: Život v Bratislave 1939 - 1945. Prirodzene, nejde o podrobný a všestranný obraz poskladaný zo všetkých dostupných zdrojov o živote v Bratislave pred vyše šesťdesiatimi rokmi. Autorka si zvolila pohľad na život mesta prostredníctvom vtedajšej oficiálnej tlače, predovšetkým denníka Slovák. Aj takýto pohľad však hovorí veľa o meste, o jeho ľuďoch a dobe, v ktorej žili, ale aj o tlačových médiách, ktoré v tých časoch vychádzali. Úryvky z dobovej tlače ilustrujú unikátne fotografie z archívu STK a zo súkromných zbierok.

Čitateľom sa dnes dostáva do rúk slovenské vydanie. Bratislava mala začiatkom 20. storočia päť mestských častí (Altstadt, Ferdinadstadt, Franz Josefstadt, Theresienstadt a Neustadt). II. mestský obvod sa začiatkom 20. storočia nazýval Ferdinandovo mesto (Ferdinandstadt, Nándorváros) na počesť Ferdinanda V., posledného kráľa korunovaného v Prešporku. Prechádzku touto rušnou štvrťou začíname od Palisád po Kozej ulici, okolo Župného domu a Kostola sv. Trojice dolu po námestí SNP, Špitálskou ulicou a cez ulicu 29. augusta späť, nahor cez Kollárovo námestie popred Grassalkowichov palác na Suché mýto. Pozorný a všímavý historik Ortvay nás sprevádza históriou 25 ulíc tejto mestskej časti. Na dobových fotografiách si pripomenieme dnes už väčšinou zbúrané malebné zákutia starého Prešporka.

Sofia Hobsová, dvadsaťdvaročná študentka práva, sa len ťažko vyrovnáva so smrťou Niny, svojej kamarátky z detstva. Napriek tomu, že polícia prípad posúdila ako nehodu, Sofia má podozrenie, že jej priateľka bola zavraždená. Púšťa sa do pátrania na vlastnú päsť a presťahuje sa do malého mesta, v ktorom k činu došlo. Nebezpečenstvo je nablízku a Sofia sa ocitá v spleti mysterióznych javov, vášnivých citov, silnej nenávisti aj krutej pomsty.

Skutočný príbeh o staronovej osudovej láske, o panike ženy, ktorá sa pozrie do zrkadla a uvidí v ňom nielen svoje vrásky a kilá navyše, ale aj svoje svedomie. To neúprosné svedomie, ktoré jej bráni opustiť chorého manžela, ktoré jej bráni v rozbehu za osudovou láskou, ktorá sa má konečne, po rokoch, naplniť. Zvíťazí láska, či zodpovednosť? Ťažké rozhodovanie jej „uľahčí“ nečakaná správa...

Po násilnej smrti mafiánskeho bossa východu Róberta Holuba sa rozhorela vojna medzi jeho nástupcami. Len čo tento krvavý stret ustal vzájomným vyzabíjaním, aj zásahom štátu, objavil sa nový boss. Jeho kriminálna kariéra trvala len polovicu toho času, za ktorý ukázala slovenská justícia svoju neschopnosť aj pri jasných dôkazoch a svedectvách dospieť k právoplatnému rozsudku. Nezmyselná rivalita Najvyššieho súdu SR so Špecializovaným trestným súdom spôsobila, že tento mafiánsky príbeh trvá dodnes.

Novinár Richard sa dozvie, že jeho skutočným starým otcom je americký vojak, ktorý spoznal jeho starú mamu cez druhú svetovú vojnu. Osud ich rozdelil skôr ako zistili, že čakajú dieťa - Richardovho otca. Richard sa ho pokúša vypátrať. Ak ešte žije, mohol by mať 90 rokov. Odlieta do Ameriky, stretne tam atraktívnu novinárku Amandu, ktorá mu pomáha v pátraní. Netušia, že ich spája čosi z minulosti...

Poznáme ich z médií, stretávame na ulici. Známe tváre, výnimoční ľudia. Luteráni, ktorí majú odvahu verejne hovoriť aj o intímnych a duchovných veciach, o večnosti aj o zázrakoch, o Bohu aj o vzťahu k evanjelickej cirkvi. Simona Bubánová, Deana Jakubisková, František Kovár, Tomáš Krčméry, Alexandra Kusá, Janko Lehotský, Hana Lasicová, Fedor Malík, Vladimír Petrík, Jakub Pavlús, Iveta Radičová, Anka Šikulová

Nespútaný vtipný príbeh o žene, ktorej zopár želaní obráti život naruby Sandra je obyčajná žena s tridsiatkou na krku, s pár kilami navyše, bez chlapa a nespokojná so svojim životom, ktorý jej ešte k tomu v práci znepríjemňuje arogantná šéfka. Po tom, ako vo svojom starom zápisníku nájde zoznam želaní, zaumieni si, že svojmu lenivému osudu trochu dopomôže. Rozhodne sa, že do svojich tridsiatych narodenín zmení svoj nudný osamelý život a uhasí tak plameň výčitiek, ktoré sa s jej pribúdajúcim vekom ozývajú hlasnejšie. Čo ak bude všetko inak a nič nepôjde tak, ako si Sandra naplánovala? Prečo s ňou má osud iné plány?

Štyri priateľky. Na všetko. Na život, aj na smrť. Jedna ochorie, dve opustia manželia a štvrtá od neho odíde sama. Príliš veľa zmien pre každú z nich… Našťastie, majú jedna druhú a podržia sa navzájom. Lebo vedia, že muži prichádzajú a odchádzajú, ale priateľky sú tu navždy. Aby prežili, zvolia si heslo: Carpe diem, užívaj dňa a ich najobľúbenejším dňom sa tak stane dnešok. Lebo včerajšok je minulosť a zajtrajšok záhada. A okrem toho, nikdy neviete, kedy sa vám prihodí dobre. Román o priateľstve, láske a smrti...

Imunológ, virológ, začal svoju kariéru v čase, keď tieto disciplíny boli ešte v zárodku. Narodil sa v sekulárnej židovskej rodine v Bratislave, v dobe najväčšieho pogromu v novodobých dejinách. Emigroval do USA so svojou manželkou Maricou v šeťdesiatych rokoch minulého storočia. Už ako mladý vedecký pracovník v Bratislave publikoval v prestížnom časopise Nature a organizoval prvú medzinárodnú konferenciu o interferone. V New Yorku pokračoval vo výskume interferonu a prispel k jeho uvedeniu do lekárskej praxe. Jeho výskum viedol k objavom nových génov a proteínov, ktoré naznačili cestu k novým možnostiam liečby autoimunitných a zápalových ochorení ako reumatoidná artritída, Crohnova choroba či psoriáza. Kniha Láska a veda opisuje cestu k poznaniu, ktorá je mnohokrát dláždená čiastkovými neúspechmi ale najmä potrebou podeliť sa o svoje poznatky a kolektívne rozvíjať povedomie o danom probléme. Priateľstvo, spoločný cieľ a tímová práca sú základom napredovania v súčasnej vede. Ján Vilček a jeho kniha pamätí je toho dôkazom.