Marenčin PT strana 44 z 92

Milo Dobrík, učiteľ v prefeminizovanom školstve, si užíva život naplno, neobzerajúc sa na nikoho. A už vôbec nie na vlastnú ženu Annu, ktorú svojím správaním doženie na psychiatriu. Sebaistý frajer je muž dvoch tvárí. So šarmom dokáže obalamutiť každú ženu, na ktorú si ukáže. Keď ho jedna jediná odmietne, Milo ukáže temnú stránku svojej povahy. Vykoná čosi, čo sa neodpúšťa. Nič si však z toho nerobí. Jeho šarmu podľahne aj Magda, ktorej sľúbi, že sa rozvedie. Švagor Tomáš ho varuje, aby nešiel za svojím cez mŕtvoly. Milo sa mu vysmeje netušiac, že on sám sa stane mŕtvolou, že v niekom vzkypí žlč natoľko, že spácha ten najťažší hriech.

Keď tridsiatnička Nela zistí, že sa jej životné hodnoty rozpadli na prach, prepadne panike. Ostala sama, domov je pre ňu nepriateľským miestom. Východisko hľadá v úteku, aby na všetko zabudla a našla pokoj. Podľahne nezvládnuteľnej túžbe, neštíti sa ani zločinu. Tajuplné dobrodružstvo v ďalekej krajine a osudové stretnutia jej pomôžu prelomiť starú rodinnú kliatbu, nájsť lásku a zmysel života.

Tento príbeh sa začína v roku 1969. Mladý Kurt Wallander je pochôdzkárom v Malmö. Wallander nenávidí službu hliadky a chce čo najskôr prejsť na oddelenie trestného vyšetrovania. Keď jeho sused za záhadných okolností spácha samovraždu, Wallander začína vyšetrovať na vlastnú päsť a nakoniec poskytne rozhodujúci impulz k objasneniu prípadu. Hoci je neskúsený a napriek varovaniam nadriadených aby nikdy súkromne nevyšetroval, sa opakovane dostáva do nebezpečenstva. Jeho schopnosti sa osvedčia a dostáva sa na oddelenie vyšetrovania trestnej činnosti. Neskôr sa stáva šéfom oddelenia. Vyrieši niekoľko vrážd, ktoré sa spočiatku javia ako náhodné úmrtia. V decembri 1989 sa v blízkosti mesta Ystad na juhu Švédska udejú krátko po sebe dve zjavné nehody. Malé lietadlo sa zrúti do poľa a obchod dvoch starých slečien s galatériou vyhorí. Všetky obete, piloti aj dve majiteľky galantérie, sú mŕtvi. Počas vyšetrovania vrchný inšpektor Kurt Wallander zistí, že to neboli nehody a čoskoro odhalí vzťah medzi týmito dvoma prípadmi. Dostáva sa na stopu medzinárodného gangu pašerákov drog...

Ambiciózny vysokoškolák Dušan stretne mladučkú Janu, do ktorej sa bezhlavo zamiluje. Ich vzťah má aj „následky“ a pod tlakom rodiny sa musí ženiť. No on nechce prežiť iba takýto obyčajný život. Chce vstúpiť do sveta veľkého biznisu a financií, túži po politickej kariére. Všetko sa mu darí, stáva sa jedným z najväčších oligarchov a sivou eminenciou politikov. No v súkromí veľa šťastia nemá, manželstvo s Janou sa rozpadne a ani v ďalšom vzťahu peniaze nie sú zárukou šťastia. Život naplnený naháňaním sa za peniazmi a mocou si vypýta krutú daň. Je to však silná droga. Kým sa stihne spamätať, topí sa v mútnych vodách morálneho bahna.

Ester sa dostala do brandže, v ktorej dominujú muži. Pekná a mladá taxikárka cíti, že je iná, že svoju prácu robí inak. Zákazníkov vozí v čistom, voňavom aute, ponúka im pohľad na príjemnú, upravenú dobre vyzerajúcu ženu. Čakanie na klienta ju často otravuje, ale zarába presne podľa svojich predstáv. Svoju prácu má rada a nevie si predstaviť, čo iné by v živote robila. Partner Esterinej sestry jej ponúkne kšeft, ktorý Ester radikálne zmení život. Vzrušujúca práca, vzťahy, lásky a tragédie... Román plný napätia, sĺz, osudových pochybení, ale aj lásky.

Gustáv Husák ostáva v našich dejinách ako veľká a tragická osobnosť. Veľká svojimi zámermi a cieľmi a pritom tragická, pretože ich nedokázal a nemohol uskutočniť. Napriek tomu neklesol ani pod ťarchou svojho zničeného osobného života. Statočne niesol bremeno svojich politických aj osobných neúspechov, i odióznu úlohu bezmocného prezidenta, ktorú neprijal z túžby po sláve a bohatstve, ako tvrdia jeho protivníci, ale z pocitu zodpovednosti a predovšetkým z vôle Kremľa, domácich pseudovlastencov a najmä časti predstaviteľov českého straníckeho aparátu, ktorí boli radi, že majú na koho zvaliť zodpovednosť za všetky hanebnosti i zločiny režimu a sami zostať bezúhonne čistí pred národom a súdom dejín. Príbeh odohrávajúci sa v rokoch mladosti prvého i posledného Slováka na Pražskom hrade, ktorý sa do povedomia verejnosti zapísal už v druhej polovici 30. rokov 20. storočia ako vysokoškolský líder bojujúci za zlepšenie sociálneho postavenia študentov. Gustáv Husák totiž nebol vždy iba vysokým komunistickým funkcionárom či prezidentom republiky. Jeho cesta do sfér vysokej politiky začala ešte v období medzivojnovej ČSR. Narodil sa v jednoduchej chudobnej rodine, ľudovú školu absolvoval v rodnej Dúbravke a gymnaziálne štúdiá v Bratislave. Práve v týchto rokoch sa profilovali jeho názory, pohľad na svet i politická orientácia. Na Právnickú fakultu UK už nastúpil ako vyhranená osobnosť, ktorá sa zaradila medzi najvýznamnejších predstaviteľov mladej ľavicovej inteligencie.

Nemárnime čas pomstami, závisťou, klamaním, nemárnime čas... čakaním... Lebo ak chceme byť štastní, tak buďme. Príbehy, ktoré oslovia srdce, pohladia dušu, utrú slzu.

Keď sa žena sklame, zatne sa, že už nijaký vzťah nechce. Na dobu určitú. Nikoho... Skoro nikoho... Vlastne si jej rozhodnutie vyskúšal vesmír a priplietol jej do cesty urasteného sexi chlapa. A hneď dvoch... Zrazu sa stratí nechuť a život naberá na obrátkach. Ale len pomyselne. Pretože to nie je cesta, ktorou sa treba vydať. Keď citová investícia je vyššia ako výnos. Keď život nie je len o sexe...

Dokáže sa Lea preniesť cez minulosť, ktorá jej tak ublížila? Spozná Lev odvrátenú stranu povahy svojej manželky? Kto je Havran a prečo má z neho každý strach? Čím všetkým si musela Lea prejsť, aby sa zmenila na manipulatívnu mrchu, ktorá má v mysli len jedno: POMSTU. Čo ak pomsta nie je? Možno je to len vykúpenie z pekla.

Takmer zabudnutý príbeh napísaný podľa autentických výpovedí účastníkov plavby. 18. mája 1940 vyplával z bratislavského prístavu parník PENTCHO so štyristo pasažiermi. Na palube boli mladí Židia, sionisti z organizácie Betar, snívajúci o vlastnom štáte v britskej Palestíne, študenti vyhodení z univerzít, a neskôr pristúpilo sto väzňov z koncentračného tábora Dachau. Ten príbeh je plný paradoxov. Na začiatku 2. svetovej vojny nemali ešte dôvod bojovať proti nacistom, o táboroch smrti ešte nikto nevedel a na ceste k ich snu stáli proti nim Briti. Cesta po Dunaji s paraguajským pasom naplánovaná na tri-štyri týždne bola jediná možná. Hranice európskych štátov už boli pre utečencov zavreté. Všetko sa však skomplikovalo. Trvalo tri mesiace, kým sa doplavili do delty Dunaja. Po nekonečných útrapách riečny parník stroskotal pri ostrove v Egejskom mori. Posádku, ktorá na člne hľadala pomoc, zachránili Briti. Zvyšok stroskotancov z pustého ostrova zachránili Taliani. Až neskôr v talianskom koncentračnom tábore sa dozvedeli, čo sa na Slovensku deje a kam odvážajú ich príbuzných. Keď tábor v roku 1943 oslobodili spojenci, mnohí väzni vstúpili do československej a britskej armády. Dejiny sa v tomto príbehu zamotali. Aj preto to bol dobre zabudnutý príbeh, o ktorom sa viac vedelo vo svete ako doma. Je to príbeh o sne a ideáloch, ale aj o omyloch. Stal sa bratislavskou aj slovenskou legendou, rovnako ako sa legendou stal muž, ktorý v Bratislave vymyslel obranný štýl boja Krav maga a učil ho aj pasažierov parníka PENTCHO.

Pútavý príbeh hlavnej hrdinky Moniky odkrýva postupne množstvo krutých rán, ktoré jej prinesie život. Dokáže sa vymaniť z područia agresívneho manžela, vyrovnať sa s postihnutím syna Paťka, zvládnuť odlúčenie od dcéry Katky? Osud jej dopraje opäť objaviť lásku. Je šťastná. Prežíva krásne obdobie. Nie však nadlho. Život jej uštedrí ďalšiu krutú ranu. Najťažšiu v jej živote. V nešťastnom okamihu sa jej zrúti svet. Dokáže sa opäť naštartovať a bojovať s nepriazňou osudu? Splní sa jej nakoniec sen o krásnej a šťastnej rodine?

Viete, ja si ešte pamätám, keď sme sa dorozumievali tak, že za tichého počasia, najlepšie v lete, podvečer, sme sa naklonili tesne nad Dunaj a kričali sme svoje správy na druhú stranu. Tetszik tudni, én még emlékszem azokra az időkre, mikor úgy kommunikáltunk, hogy csendes időjárásnál, leginkább nyári kora este, közel a Duna szintje felett kiabáltuk át a híreinket a másik oldalra. Wissen sie, ich kann mich noch an die Zeiten erinnern, als wir uns so verständigt haben, dass wir bei stillem Wetter, am besten am sommerlichen Vorabend, dicht über das Wasser der Donau unsere Nachrichten auf die andere Seite gerufen haben. Ladislav Zahovay (Peter Kerekes, Moje mesto: Štúrovo)

Tramping, pocit voľného táborenia, kamarátstva a romantiky. Ako chlapci z Zuckermandlu sme prežívali mladosť v časoch totálnej asanácie Podhradia. Preto sa chcem ešte raz vrátiť do tienistých uličiek, na vysoké skalné bralo zaliate večným slnkom, ktoré nás obklopovalo z jednej strany a z druhej strany veľrieka a jej rozpálené brehy, na ktorých sme vyrastali. Neboli sme veľmi odlišní od chlapcov z iných štvrtí starej Bratislavy, Ziegelfeldu, alebo Jaskového radu... Tieto moje spomienky na náš starý Dunaj a jeho ramená obklopené lužnými lesmi a na Malé Karpaty venujem všetkým mojim žijúcim a tiež už nežijúcim priateľom a vám všetkým následníkom, kráčajúcim po zarastených chodníkoch našej krásnej prírody. Walter Malaschitz – Apač

Až odliv ukáže, kto plával bez plaviek. Jean Ravaillac, tento buržuj-bohém parížsky, potreboval odísť. Nie odísť. Ujsť! Nájsť sa. Búrlivý život bol prázdny, sýtil viac jeho telo ako dušu. Nevedel to, ale le vide, to prázdno, ho neuspokojovalo. Jeho papa, poslanec Assemblée nationale, mu navrhol: „... Ani Brazília, Čína či Japonsko, to sú rastúce či vyspelé krajiny. Potrebuješ ísť tam, kde musia ešte riešiť veci podstatné, nie čerešňu na torte, ale korpus – navrhujem ti Slovensko...“ a tam stretne Hanku Ciprianovú...

Aj vám chýba v domácnosti chlap a keď treba niečo opraviť, ste bezradná? Alebo by ste potrebovali aj niečo iné? Sex, lásku, porozumenie? Či len osvieženie v horúcich letných dňoch? Potom je hodinový manžel pre vás ideálnym riešením. Hodinový manžel je román o mužovi, ktorý vie opraviť všetko okrem vlastných vzťahov. Keď vstúpi do domu, kde žijú tri generácie žien a kde chýba mužská ruka, má chuť utiecť. Presila žien mu nedá šancu. Ktorá v súťaži o chlapa zvíťazí? A bude toto víťazstvo vôbec výhrou, alebo...

Véčko, hlavné mesto najlepšieho miesta vo vesmíre – našej mladosti. Večer čo večer to bolo miesto rituálneho postávania, sácania, hladkania, tárania, bozkávania, tancov a popíjania s fajčením. Vytváral sa véčkarsky parfum, ktorý bol namiešaný z vône umytých vlasov, červeného vína a šťastného potu. Boli sme to my, naše lásky, naše hry, straty a nálezy. Tá miestnosť je tam stále, ale Véčko zmizlo. Zmizlo spolu s nami. Boris Filan V-klub mal nejaké fluidum. Bolo to príťažlivé miesto. Tam mohol človek prísť a pozerať sa, ako druhí tancujú, potom zase mohol osloviť hociktoré dievča, sadnúť si s ním na schody a debatovať. Každý mohol ku každému prísť a porozprávať sa, vziať do ruky pohár. Takého miesta, akým bolo Véčko, dnes už niet. A vytratila sa aj atmosféra doby medzi mladými ľuďmi. Už to nie je také spontánne. Teraz, keď na niekoho zamierim fotoaparát, ten človek sa už kontroluje, má strach a cíti nedôveru. Všetko sa na niečo hrá. Vo Véčku sa nik na nič nehral. Peter Procházka