Marenčin PT strana 42 z 92

Všetko je na webe, len jej duša je v hajzli Voľné pokračovanie sitkomu Láska, sex a iné gýče. Frustrovaná Sofia, ktorá medzičasom dozrela, je stále plnoštíhla a osamelá. Statočne však bojuje so svojimi negatívnymi vlastnosťami. Sústavná konfrontácia s jej krajšou a úspešnejšou priateľkou, módnou návrhárkou Luciou, vyvoláva u Sofie závisť, bulímiu, depresiu. Nechce o Lucii a jej šťastí už ani počuť, potom však zvíťazí zvedavosť, opäť otvorí ten prekliaty fejsbuk a... je zhrozená!

Toto je zlá rozprávka pre dospelých. Nebyť posledného ruského cára Mikuláša II., anglického premiéra Winstona Churchilla, ruského prezidenta Vladimíra Putina a komisára västerortskej polície Everta Bäckströma, k udalostiam tejto knihy by neprišlo. Z tohto pohľadu ide o rozprávanie o výsledku činov štyroch mužov, ktoré sa rozpínajú po dobu vyše sto rokov. Ich cesty sa dokonca ani nepreťali, najstarší z nich bol zavraždený štyridsať rokov predtým, ako sa narodil najmladší. Ani zďaleka to nie je prvýkrát, čo komisár Evert Bäckström spraví poslednú bodku za prípadom, nezávisle od toho, s akými ľuďmi sa stretne a v akej situácii sa ocitne.

Príbeh plný napätia, lásky a zrady. Osemnásťročnú Ninu predá jej vlastná sestra do otroctva prostitúcie. Odmieta sa však podriadiť a búri sa proti spôsobu života, do ktorého ju nútia. Jedného dňa jej Mustafa, jeden z najbohatších ľudí Saudskej Arábie, ponúkne manželstvo. To však u nej neprichádza do úvahy, a preto sa rozhodne ujsť. Keď sa jej podarí zorganizovať útek, je bez peňazí a strechy nad hlavou. Zničená blúdi ulicami, až stretne Dávida, ktorý jej pomôže znova sa postaviť na nohy. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa príbeh končí. Minulosť ju však dobieha a pomsta je blízko... Mirka Manáková (1984, Bardejov). Miluje svoju rodinu, manžela, synov Patrika a Dominika. Každý deň sa usiluje prežiť naplno. Písanie je pre ňu droga. Román Araba nemiluj je jej debut.

Alexander Matuška je v širšej kultúrnej verejnosti známy najmä ako burič a boriteľ ustálených hodnôt a knitik oficiálnych osobností, stotožňujúci sa s postavami idúcimi proti prúdu. V profilových statiach tohto výberu (Sládkovič, Hurban, Štefánik, Hviezdoslav, Vajanský, Rázus, Hronský, Rúfus, Tatarka a ďalší) uznáva hodnoty našich klasikov, vzdáva im náležitú úctu, ale vyhýba sa ich okiadzaniu a textom nechýba polemický náboj. Pri čítaní Matuškových textov sa presviedčame, že stále má čo povedať dnešku, ktorý ignorantsky prehliada hodnoty minulosti.

O víťazoch a porazených, férovom, ale aj nečisto vedenom politickom zápase v posledných rokoch, ako ich videl a hodnotil politológ Michal Horský. Politika je neustála hra o moc a možnosť slúžiť verejnému blahu. Obvykle si pamätáme jej víťazov, ale nezabúdame ani na tých, ktorí v nej prežívajú trpké Waterloo. Pokiaľ sú obete a straty zanedbateľné, pokiaľ spoločnosť napreduje, oba póly politiky patria do demokratickej politickej tradície a kultúry. Voľby, kampane a vzájomné súperenie politických strán tvoria živý organizmus politiky. Ak sú však zbavené ideálov a hodnôt, zostávajú iba prázdnou hrou či ohlodanou kostrou.

Každý v sebe nosi svoje peklo, s ktorým sa musi naučiť žiť. Hanin život nie je jednoduchý a skrýva rodinné tajomstvo, ktoré by chcela pochovať a zabudnúť. No spomienky sa nedajú vygumovať ako pismená v školskom zošite...

Román Spolu je voľným pokračovaním románu História a druhým dielom plánovanej trilógie. Skladá sa z troch dejových línií, ktorých nositeľom je hlavný predstaviteľ románu hudobný publicista, moderátor, skladateľ a dj Daniel. Prvá línia sa sústredí na zložitý milostný vzťah Daniela s dvomi ženami Michaelou a Andreou a na ich spoločný vzťah k dennej realite, druhá línia sa odohráva v Danielovom profesionálnom živote, vo svete umenia a hudby, kam sa protagonista snaží unikať pred nihilisticky naladenou spoločnosťou. Tretia línia sa odohráva v prvých desaťročiach uplynulého storočia. Pozostáva zo spomienok na Danielovho starého otca, veterána prvej svetovej vojny, ktorý ušiel z ruského zajatia a cez celú Áziu nakoniec po desiatich rokoch doputoval domov. Práve táto rovina tvorí juxtapozíciu prvej línii, súčasnosti nadstavuje zrkadlo a hodnoty dôb dávno minulých testujú tie dnešné.

Rozhovory s pozoruhodnými umelcami, historikmi, vedcami a intelektuálmi vznikali v období rokov 2006 až 2014. Ich spoločným znakom je snaha pomenovať čo najpresnejšie stav našej spoločnosti.

Výber z Matuškových statí a brilantných esejí o mravných či nemravných činoch v hraničných situáciách. Matuška nemoralizuje, vie o ľudskom správaní, o zlyhaniach, ale i o nečakanej odvahe. Duchovné kolaborantstvo nie je typicky slovenský problém. Matuška rieši naše „zlyhania“ dané najmä konfliktom slovenský štát verzus SNP, neskôr postojmi tých, ktorí sa zapojili, ale nie celkom, ktorí uverili víťazstvu Nemecka, ale nedali mu svoje duše (Milo Urban, J.C. Hronský). Brilantne vystihol charakter slovenskej spoločnosti, najmä jej negatívne stránky. Čo napísal, to platí dodnes.

Mala som celý zverokruh

Čo odjakživa fascinuje ľudí na smrti? Doktor Weiss so svojou pomocníčkou Oľgou dopomáhajú vybraným zákazníkom okúsiť jej korenistú príchuť. Dokáže však zblíženie s tým najhorším, čo môže žijúcu bytosť postihnúť, ovplyvniť celého človeka? Akým spôsobom sa takýto strašný zážitok premietne do zmýšľania, či konania človeka? Je možná cesta späť? Je dovolené úplné oslobodenie? A je vôbec možné ešte ďalej normálne žiť?

Prečo som prelomil mlčanie a po viac ako šestnástich rokoch strávených za mrežami rozprávam o všetkých zločinoch, čo sme spáchali v dobe, ktorá sa, chvalabohu, už nikdy nevráti? Cieľom tejto knihy nie je zbavovanie sa zodpovednosti za spáchané zlo, pretože tak, ako som bol svojprávny vtedy, som aj dnes. Chcem, aby ma čitatelia spoznali takého, aký som skutočne bol, ako som uvažoval, konal. Za celé tie dlhé roky riešenia mojich káuz sa toho o mne popísalo veľa. Bulvárne denníky, týždenníky aj samozvaní spisovatelia sa zviditeľňovali a profitovali na mojom mene – ,,o mne bezo mňa“. Budem uvádzať skutočné mená všetkých aktérov, pretože toto je to najdôležitejšie poslanie tejto knihy – skutočná pravda napísaná rukou toho, kto ju prežil. Je mi jasné, že mnohých aktérov tej doby nepoteší, keď si prečítajú o sebe to, na čo by už najradšej zabudli, ale ja som čakal dosť dlhú dobu v týchto tvrdých väzenských podmienkach a stratil som okrem rodiny aj najlepšie roky svojho života. A výsledok? Celé tie roky samá zrada, zbabelý postoj, intrigy, nové a nové obvinenia od tých, ktorí mi mali byť aspoň vďační za to, že som bol celých šestnásť rokov ticho a nesedia tu vedľa mňa. Pritom som im poslal jasný odkaz: „Či niekedy prehovorím? Neviem. Viete, kto som bol, viete, čo sa dialo. Keby som prehovoril, išli by ďalší. Mám len jeden život a po tom, ako sa správajú tvrdí chlapci z podsvetia, by asi nebolo ťažké rozhodnúť sa.“ (SME 25. 9. 2010) No „tvrdí“ chlapci z podsvetia boli aj naďalej takí zbabelí, že im to úplne zatienilo racionálne myslenie a toto je výsledok – moje prelomené mlčanie.

Sprievodca z roku 1931 od známeho publicistu a popularizátora Bratislavy Karla Benyovszkeho v dobovom – dnes už archaickom preklade Jána Kaššovica. Mnohé z toho, čo vtedy charakterizovalo modernú Bratislavu – počnúc príchodom do mesta električkou z Viedne či paroloďou a končiac zoznamom luxusných kaviarní, hotelov, reštaurácií a viech, ale aj kín, divadiel, štátnych inštitúcií či viacjazyčných denníkov a časopisov – už poznáme len z histórie či spomienok pamätníkov. Taká bola Bratislava začiatkom tridsiatych rokov.

13 veselých rozprávočiek pre najmenších, menších, malých, ale aj tých, čo už vyrástli, no nikdy neprestali byť zvedavými.

Po stretnutí s exmanželkou muža, ktorý sa zásadným spôsobom podpísal pod mizériu, ktorú prežíva, a po nočnom rozhovore s bezdomovcom Ďurim dospeje Ema k najzásadnejšiemu poznaniu svojho života. Musí sa zmeniť. Musí sa prestať obviňovať a musí pochovať všetko ťaživé, čo ju postretlo. V tej chvíli však netuší, aké prevratné prekvapenia si pre ňu život ešte prichystal. Mária Blšáková (1967) Roky žijúca v krásnom podtatranskom kraji. Milovníčka písaného slova, ku ktorému v školských časoch výdatne prispievala. Neskôr svoje práce ukladala do šuplíka, kým ju priatelia nepresvedčili, že jej tvorba má čo povedať i širšiemu okoliu. A tak v roku 2014 vyšla jej prvotina s názvom Kaleidoskop. Písanie je pre autorku nevyhnutnosťou. Ako sama hovorí, má malú hlavu na to veľké množstvo myšlienok a nápadov, ktoré sa v nej skrývajú.

Po stretnutí s exmanželkou muža, ktorý sa zásadným spôsobom podpísal pod mizériu, ktorú prežíva, a po nočnom rozhovore s bezdomovcom Ďurim dospeje Ema k najzásadnejšiemu poznaniu svojho života. Musí sa zmeniť. Musí sa prestať obviňovať a musí pochovať všetko ťaživé, čo ju postretlo. V tej chvíli však netuší, aké prevratné prekvapenia si pre ňu život ešte prichystal. Mária Blšáková (1967) Roky žijúca v krásnom podtatranskom kraji. Milovníčka písaného slova, ku ktorému v školských časoch výdatne prispievala. Neskôr svoje práce ukladala do šuplíka, kým ju priatelia nepresvedčili, že jej tvorba má čo povedať i širšiemu okoliu. A tak v roku 2014 vyšla jej prvotina s názvom Kaleidoskop. Písanie je pre autorku nevyhnutnosťou. Ako sama hovorí, má malú hlavu na to veľké množstvo myšlienok a nápadov, ktoré sa v nej skrývajú.