Marenčin PT strana 30 z 103

Mila bola mníška, ale opustila kláštor. Aj keď od detstva túžila po mníšskom habite a chcela milovať iba Boha, zamilovala sa do Ondreja. Nasťahovali sa do bytu na sídlisku v malom meste a Mila si zvykala na život v domácnosti. Pridala sa k Svedkom Jehovovým, občas sa objavila na ulici a ponúkala náboženskú literatúru. Ondrej sa časom zmenil na agresívneho pijana, ubližoval jej a ponižoval ju. Napokon zostala žiť sama. Oľutovala odchod z kláštora. Opatrovala starých ľudí a spolu s nimi prežívala ich osudy. Silný príbeh plný napätia, lásky, sĺz, výčitiek, obetovania sa, aj ráznych rozhodnutí.

dôvernosť letmý bozk jemné pohladenie líca chrbtom ruky pevné stisnutie ruky nežné objatie zachovalá dôvernosť

Edko a Dodko, dvaja predškoláci, zdanlivo žijú rovnako, ale - Edko sa zdravo stravuje a Dodko nie. Preto býva častejšie chorý. Vtedy ho občas starí rodičia strážia doma a spolu s chlapcami sa rozprávajú o prírode, o živote, o tom, ako funguje naše telo, orgány, prečo sa treba zdravo stravovať. Cukroš Hundroš je postavička, ktorú dospelí nevidia ani nepočujú. Zjavuje sa iba deťom a láka ich na sladkosti. Chlapci čoskoro zistia, že sa s ním nechcú kamarátiť. Dodko si kedysi skrýval sladkosti do skrýše, ale dnes to už nerobí. Chce sa stať „doktokuchtíkom“, ktorý bude stravou liečiť ľudí. Edko si sladkosti skrývať nikdy nemusel. U nich doma vždy boli vyložené dve misky a mohol si brať, z ktorej chcel. Sladkosti alebo ovocie a zeleninu. Edko chce byť záhradníkom. Každý je sám zodpovedný za svoje zdravie a môže si vybrať z dvoch misiek, či chce alebo nechce byť zdravý...

Lucia bojuje so svojimi vnútornými démonmi, ktoré skomplikuje nečakaná rodinná situácia a vzťah so ženatým mužom. Príbeh rodiny Šípkovcov, v ktorom každý jeden z nich predstavuje zdroj i trpiteľa vlastných problémov, ktorých akoby sa nedokázali vzdať, akoby na nich lipli, a čím viac ich tie trápenia zraňovali, tým viac sa ich zubami-nechtami držali, neustále sa vracali k tomu, čo im ubližovalo. Každý z nich sa drží v bubline svojich osobných tragédií, z ktorých sa akosi nevie vymotať či vzájomne s ostatnými komunikovať a porozumieť si. Týmto témam sa venuje prvá časť knihy o začarovanej rodine, ktorá sa nedokáže zo svojho začarovaného kruhu vykrútiť , a ktorá je možno skôr prekliata než začarovaná. Hlavná hrdinka Lucia bojuje so svojimi vnútornými démonmi, ktoré skomplikuje nečakaná rodinná situácia a vzťah so ženatým mužom.

Vojtech Tuka (1880 – 1946) patrí medzí významné politické osobnosti dejín Slovenska a Československa v rokoch 1918 – 1946. Počas Slovenského štátu bol z pozície predsedu vlády zodpovedný za oficiálnu štátnu politiku a politické rozhodnutia, osobitne za perzekúciu židovského obyvateľstva na Slovensku. V roku 1946 bol v procese pred Národným súdom odsúdený na trest smrti. Bol to v poradí už druhý proces s Vojtechom Tukom. Sedemnásť rokov predtým bol v roku 1929 v Bratislave odsúdený na pätnásť rokov ťažkého žalára. Bol uznaný vinným zo zločinu vojenskej zrady a zločinu prípravy úkladov o republiku v procese, o ktorom existujú pochybnosti, či nebol zmanipulovaným, politickým procesom. Monografia V jubilejnom roku republiky: Od Vacuum iuris po proces s Vojtechom Tukom prináša detailný pohľad na priebeh samotného procesu aj na okolnosti, ktoré proces sprevádzali a ktoré mu predchádzali. Detailný rozbor jednotlivých bodov obžaloby a samotných svedectiev umožňuje vytvoriť si obraz o ich hodnovernosti. Z historického pohľadu je politická stránka procesu dôležitejšia ako právna. Z toho dôvodu má veľký význam analýza Tukovej politickej činnosti a zasadenie procesu do kontextu dejín Československa a Slovenska počas prvej dekády existencie republiky. Rok 1928 bol rozhodujúci pre symbolickú aj politickú demonštráciu moci Československej republiky, ale aj pre demonštráciu odhodlania slovenských autonomistov dosiahnuť vytúženú autonómiu. Samotný proces vo svojej podstate odkazuje na dôležitú skutočnosť, že v prípade skutočne nebezpečnej činnosti pre štát, ktorou bol autonomistický program a nie existencia tzv. Tukovej špionážnej kancelárie vo Viedni, Vojtech Tuka konal nie ako politický solitér, ale ako splnomocnenec Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Súkromný detektív Martin Blaho a Andrej Szabo z bratislavskej kriminálky sa postupne dostanú k vyšetrovaniu rovnakého zločinu. Výsledkom hľadania stôp a súvislostí spred mnohých rokov je dokonaná dvojnásobná vražda. Szabo sa okrem tohto prípadu musí zaoberať aj sériou vykrádačiek, ktoré sa prepracovanosťou a rozsahom škôd vymykajú doterajším štatistikám. Jeho osobnou prioritou však zostáva vypátranie vraha, ktorého k hroznému činu donútili nebezpečné spomienky na mŕtve, vystrašené oči, hľadiace naňho z dávnej minulosti. Nebezpečné spomienky však znamenajú ešte jednu istotu – smrť. Ak vrah znovu zaútočí, zomrú ďalší nevinní ľudia...

Život Imricha Karvaša je príbeh o smutnom osude človeka, ktorý pre Slovensko urobil viac ako mnohí pred ním a aj po ňom. Koncom päťdesiatych rokov ho odsúdili za práce o ekonómii, v ktorých poukazoval na bezperspektívnosť komunistickej ideológie a tiež zato, že s komunistami odmietol spolupracovať. Noc po vynesení rozsudku, v roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. Zostal v cele sám. Uvedomil si, že v podobnej situácii je aj jeho spolubojovník Gustáv Husák, ktorý si svoj ortieľ doživotia vypočul už pár rokov pred ním. Autor sa pomocou ich pomyselných dialógov vrátil do rokov Karvašovho slobodného života a do čias keď sa na Slovensku diali osudové veci a Karvaš v nich nie raz hral hlavnú úlohu. Obaja, Karvaš aj Husák, hľadajú odpovede na otázky prečo udalosti vyústili do tragédie. V rozhovoroch sa vynárajú aj ich spomienky na politikov (prezident Tiso, predseda vlády Tuka, minister vnútra Mach, šéf propagandy Gašpar, povstalecký predseda SNR Šrobár, minister zahraničia ČSR Clementis, básnik Novomeský, spisovateľ Erenburg).

15 fragmentov o živote a osude autorky a o veľkých dejinách dvadsiateho storočia. Autorka píše o osude svojich rodičov. Mamu deportovali prvým transportom do Osvienčimu v marci 1942. Otec si zachránil život vďaka zázraku. Ťažiskom knihy je autorkin exil vo Francúzsku. Jej prvý manžel náhle zomrel, keď mala dvadsaťdva rokov a bola s ním tehotná. Čakali prvé dieťa, syna Gabriela, ktorý má dnes 45 rokov. Píše otvorene o svojom zložitom vzťahu s mamou, opisuje, ako prežila prvé roky v Štrasburgu, rozpráva o šťastných aj smutných udalostiach života...

Anna sa vydávala skoro hoci nečakala dieťa. Juraj bol chlap, ktorý k nej privandroval aj so svojou temnou minulosťou, usadil sa a pracoval ako robotník. Kým žili v činžiaku v malom meste, ešte sa ako-tak držal. Neskôr, keď postavili dom sa týranie manželky za jeho múrmi začalo. Ponižoval, šikanoval, fackoval... Nevedela o jeho živote nič. Až po manželovej smrti sa dozvedela, že žila s bývalým dozorcom z pracovného tábora v Seredi a majstrom republiky v boxe. A podľa toho sa k ľuďom, ktorých nacisti a gardisti odvliekli z domovov do koncentračného tábora aj správal. Bil, vraždil... Annino svedomie sa topilo vo výčitkách. Zabudla na bolestivý manželský život plný nadávok a kopancov, myslela na ľudí, k smrti umlátených rukami jej manžela. A aby to nemala také jednoduché, duch mŕtveho sa správal v dome takmer ako za živa. Zjavoval sa, odchádzal, robil si čo chcel...

Umenovedec a estetik, ale aj filozof, axiológ a psychológ Marian Váross patril medzi najvzdelanejších Slovákov druhej polovice 20. storočia. Výber z jeho publicistickej tvorby – zbierka esejí a glos, úvahy o dialektike, človeku a strachu, o analógii v dejinách, viere a ideáloch, o spoločenských systémoch. O politike medzi privátnym a verejným, o reálnom (alibistickom) socializme či komunistickom cynizme, totalite a entropii, ale aj o fašizme a komunistickej xenofóbii, o postavení a pocitoch človeka v socialistickej prítomnosti – je aj po desaťročiach stále aktuálny pre kriticky mysliaceho čitateľa.

Lindu po rozchode s Norbertom trápia nočné mory, ktorým nerozumie. Keď sa ako tak spamätáva z nešťastnej lásky, stretáva Samira, ktorý jej nečakane vstúpi do života. Samir je sexi, milý a bohatý Arab, ktorý pochádza z Egypta. Okamžite si ju získava. Zdá sa, že nič nebráni ich šťastiu až do dňa, kým sa jej nočné mory, ktorými trpí, nezačnú napĺňať...

V kysuckých horách zmizne muž a stopy po ňom sa po dvadsiatich rokoch objavia tam, kde ich zdravý rozum nepripúšťa. Mladý košický zbohatlík si to rozdá s novou drogou a doslova vyletí z kože, do ktorej sa nie a nie vrátiť. Úplne obyčajná učiteľka v Banskej Štiavnici sa jedného rána zobudí a poprosí manžela, či by nemohol odstreliť istého vplyvného, priam najvplyvnejšieho muža. Alebo ten lotor, ktorý umláti svoju ženu na smrť, aby ráno pochopil, že to nestačí. Plus ďalších desať príbehov, ktoré je rozhodne lepšie stokrát čítať, ako raz (ne)prežiť.

Mladého spisovateľa Daniela Dárskeho zastihne telefonát vo chvíli, keď priletí na pracovnú dovolenku do Fínska. Slovenská kriminálka ho žiada, aby sa okamžite vrátil domov pre podozrenie z vraždy historika Milana Hromnicu. Muža, ktorý učil na Danielovej alma mater, niekto brutálnym spôsobom dobodal. Nedôverujúc štátnym orgánom, spisovateľ sa na vlastnú päsť rozhodne pátrať po ozajstnom vrahovi. S pomocou súkromného detektíva sa mu podarí odhaliť utajenú tvár historikovho života. Pátranie však prekazí zásah polície a z ďalšej vraždy obvinia Daniela...

Petra sa často utápa v pochybnostiach. Neverí v silu Dávidovej lásky. Cíti, že v ich vzťahu je niečo nezdravé, ale nevie to presne definovať. Čas jej dáva za pravdu. Dávid sa správa spôsobom, ktorý prekračuje hranice normálneho a už aj hranice jej tolerancie a únosnosti. Je podivná záľuba v kúpaní ich dcérky prejavom prehnanej otcovskej lásky, alebo je za tým niečo nechutné a zvrátené, ako naznačuje aj tajomstvo v Emmkinom denníku?

Kálmán Mikszáth (1847 – 1910) svoju poslednú rozsiahlu románovú fresku (vyšla posmrtne 1910) vytvoril na podklade staršej anekdotickej legendy spišskej rodiny Görgejovcov z Hrhova pri Levoči: „za psa richtára a za richtára paloš.“ Autorova románová verzia sa odohráva na pozadí kuruckého odboja proti Habsburgovcom v rozpätí piatich rokov, počnúc novoročnou poľovačkou roku 1700. Romantický začiatok (smrť richtára) a romantický záver (poprava podžupana) tvorí rámec historicky a faktograficky bohatého a neopakovateľného rozprávania o spore a živote slávneho „saského“ spišského mesta a rázovitej spišskej stolice na čele s potomkami nemeckých Sasov. Symbolicky ide vlastne o dva nezmieriteľné, rozdelené svety v jedinom Uhorsku, kde nič nezmôže ani láska spišského Romea a Júlie, mladého richtára, ktorý dal popraviť otca svojej spanilej Rozálie.

Hana, Tereza, Nitka. Tri ženy spojené jedným osudom. Každá má svoj príbeh, každá sa snaží vymaniť spod vplyvu rodinnej kliatby. Ktorej sa to podarí? Do neba ma nevezmú rozpráva príbehy troch žien a ich boja s každodenným životom. Kniha plná sklamaní a pádov, ktorá však ponúka aj nádej na cestu k šťastiu.