Iris Kopcsayová

Autorka vystavala silný príbeh na problematike vzťahu muža a ženy. Niekto by mohol povedať, že tu zrejme pôjde o typické dielo ženy určené ženskému publiku. Početné reflexívne pasáže však svedčia o opaku, obsahujú iróniu, ba až sarkazmus, sú zárukou istej svojskej sviežosti. Zemitosť autorkinho štýlu odkazuje k minimalistickej tradícii, na začiatku ktorej stál Rudolf Sloboda. Treba priznať, že je celkom vzrušujúce čítať takúto „slobodovčinu“ spod ženskej ruky. Iris Kopcsayová podnikla touto prózou zaujímavý experiment, ide o zbližovanie sa zavrhovaného ženského písania s intelektuálnejšou sférou. Dielo má viacero plánov, rozmerov, odbočiek; hlavné príbehy majú svoje podpríbehy a odbočky, a nad tým všetkým sa klenie nielen frustrácia „ženy“, ale aj jej vtip, ostrý vhľad a energia bojovať ďalej.

Kniha rozhovorov Iris Kopcsayovej s Pavlom Brankom obsahuje debaty na spoločenské, politické a filozofické témy: o konzumnej spoločnosti, o utečencoch, o slovenskom štáte, o filme, o viere v boha, ateizme, eutanázii či o zmysle života. Odkrýva Brankove postoje k osobnejším otázkam, ako sú vernosť, láska, manželstvo či problematický vzťah k ženám. Sú to všetko originálne názory vzdelaného človeka, ktorý má za sebou životnú skúsenosť z viacerých politických režimov, človeka, ktorý prežil Mauthausen, ale uchoval si duševnú sviežosť a životný optimizmus. "Hovorí sa, že keď sa šesťdesiatnik ráno zobudí a nič ho nebolí, znamená to, že je mŕtvy. Ja už mám deväťdesiatpäť a keď sa ráno zobudím, zväčša ma nič nebolí. A predsa nie som mŕtvy. .. " Pavel Branko

Kniha o starnutí a o tom, čo vás čaká, keď ste ženou, čas sa stane nepriateľom a nepomôže ani životná poistka. Táňa a Regina sú priateľky, dve starnúce ženy, ktorých život sa nevyvíjal tak, ako si predstavovali. Nerozumejú dnešnej dobe, nerozumejú jazyku mladých ľudí, svet pre ne stratil pôvab, ktorý mal v časoch ich mladosti. V dnešnom svete sa cítia byť cudzinkami. Táňa je novinárka, dlhší čas nezamestnaná, prekonala onkologické ochorenie. Regina pracuje v poisťovni, no veľmi by si priala stať sa novinárkou. **************** Táňa a Regina sú priateľky, ženy pred päťdesiatkou. Svet pre ne stratil pôvab, ktorý mal v časoch ich mladosti. Regina sa s pribúdajúcim vekom sústreďuje na starých ľudí okolo seba a bojí sa starnutia. Táňa je lúzerka, novinárka, ktorá prišla o prácu a má podlomené zdravie. Spájajú ich podobné pocity, rozdeľuje ich rivalita. Táňa túži po láske. Regina hľadá záchrannú brzdu, poistku proti plynúcemu času v naplnení vlastných ambícií. Ich životy sa zmenia, keď do deja vstúpi muž posadnutý túžbou po ženskom tele. Nad všetkým sa vznáša prízrak choroby a staroby, mnohé životné situácie však vyznievajú komicky. Kniha ukazuje aj na biedu komunikácie a krízu médií. Je tiež paródiou symptómu dneška, ktorým je upínanie sa k písanému slovu – posadnutosť literárnymi ambíciami u ľudí rôznych profesií. Možno ju však chápať aj ako chválu slova, ktoré jediné nestráca hodnotu v čase. Je to román o každodennosti, ktorá môže byť nudná aj krásna, ale vždy sa končí rovnako. Nato je tu však životná poistka...

Žena dievča, žena dospelá, žena matka, žena manželka, žena rozvedená a žena starnúca. Hlavne žena neustále pochybujúca o sebe a o svete, ktorý ju obklopuje. Žena v trysku desaťročí. Hrdinkou týchto poviedok, ktoré vznikli v rokoch 1987 až 2017, je skrátka žena. Trápia ju problémy finančné, vzťahové aj filozofické. Ako hovorí názov jednej americkej telenovely, tak plynie čas. A čas plynie neúprosne aj našej hrdinke.