Karamelky na káve

---

Autorka svoje básne stavia na minipríbehoch s pointou, používa jednoduché jazykové prostriedky, aby si ich každý v krátkom časovom horizonte mohol prečítať a v dlhšom o nich porozmýšľať. Čitateľom zároveň necháva priestor unášať sa na vlnách vlastnej fantázie a vytvárať si svoje obrazy, videnie sveta, vlastnú hudbu, farby, prípadne aj domyslieť si dej. Prečo? Lebo každý z nás je jedinečný. Po prečítaní tejto knižky, ktorá nebude ťažkou cestou do hlbín, verím, že sa na chvíľu zastavíte, lepšie spoznáte ženu a pochopíte všetko, čo s ňou súvisí, čo už poznáte alebo tušíte. My „dokonalí“ muži – mnohokrát vedení svojim egom - sa často nevenujeme tej úchvatnej bytosti, s ktorou žijeme. Nevšímame si a zabúdame, koľko je v nej nehy, vášne, lásky a túžby po jednote, splynutí, harmónii, po odovzdaní a prijímaní, po naplnení Vami svoje prázdno a Vaše prázdno sebou. Agi Jankuláková svoje básnické minipríbehy podáva jednoduchým jazykom, pocity vyjadruje konkrétnymi obrazmi, nič netají, neukrýva, obnažuje svoju citlivosť, zmyslovosť aj zmyselnosť a ticho kričí - chcem viac, chcem všetko! Peter Kováč, dramaturg SLOVO je základnou stavebnou jednotkou vesmíru a mám k nemu až posvätnú úctu. Úprimne obdivujem ľudí, talent či zručnosti tých, ktorí s ním pracujú, hrajú sa, milujú, rodia a zomierajú. Ak ho raz vypustia na obežnú dráhu našich životov, dobre namieria, vyslovia a precítia, SLOVO už nič nezastaví, koná svoju prácu a smeruje k nekonečnu... A to nemyslím vatu, smog, každodenný odpad zo sociálnych sietí, ale NAOZAJSTNÉ SLOVO, ktoré pohladí, poláska, poteší, ale dokáže aj nemilosrdne zraniť a fatálne zmeniť trajektóriu života. Myslím tým SLOVÁ, aké existujú v tvorbe autorky a som si istý, že aj v jej každodennom živote. Lebo také sú aj jej básne, NAOZAJSTNÉ. Jozef Jopo Poláček, producent
menej