Najnovšie - Knihy - Slovenská poézia strana 1 z 73
zobraziť:
Osem miliárd básní
Básnická kniha Osem miliárd básní ukazuje rôznorodosť a zároveň jedinečnosť každého človeka a každej rodiny, či už máme na mysli tú našu alebo veľkú ľudskú rodinu celého sveta. Na veselú aj vážnu cestu za najrozmanitejšími osudmi obyčajných aj výnimočných ľudí nás v tejto knihe vezmú poetka Silvia Kaščáková a ilustrátorka Zuzana Kucirková, ktoré vymysleli nápadité básne a obrázky, aby sa na tomto svete nikto necítil osamelo. V posolstve knihy je ukryté želanie, aby sme si všetci našli svoje miesto a aby sme pocítili, že tu nielen patríme prirodzene a ľudsky, ale aj to, že bez nás by tento svet nebol úplný.
Marína
Marína od Andreja Sládkoviča je považovaná za jedno z najvýznamnejších diel slovenskej romantickej literatúry. Sládkovičovou inšpiráciou sa stala Marína Pišlová, s ktorou sa zoznámil v čase, keď študoval na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Touto básnickou skladbou oslávil lásku k žene aj k národu. Vyjadruje v nej hlboké city a obdiv, pričom majstrovsky využíva jazyk a obraznosť. V prvej časti sa sústreďuje na krásu a ideály lásky, zatiaľ čo v druhej na pominuteľnosť a smútok z nenaplnenej lásky, čím poukazuje na kontrast medzi ideálmi a realitou. Básnik zdôrazňuje význam osobnej slobody a individuality, ako aj hodnotu duchovného a estetického prežívania sveta. Sládkovič týmto dielom vyjadruje presvedčenie, že skutočná krása a láska sú večné a nezávislé od vonkajších okolností. Marína je vďaka svojim 2 900 veršom považovaná za najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete a je Sládkovičovým najprekladanejším dielom do cudzieho jazyka.
Vydavateľstvo IKAR ju čitateľom prináša s nádhernými ilustráciami Martina Augustína.
Strmhlav, sliepňajúc
Tretia kniha Viliama Nádaskaya Strmhlav, sliepňajúc pozostáva z viacerých stavebných kameňov: z elegickej skladby, pretkanej básňami o povahe písania, tematickými textami, ktorých ústredným motívom je rez, a prozaizovanými textami-exemplami. Ústrednou témou je, tak ako pri predošlých dvoch knihách, deficitnosť sveta a jeho narastajúca nezmyselnosť, nevyhnutnosť úniku či odchodu. Básnikovo spoznávanie sveta sa v tomto bode dostáva ku skepse, rezignácii na akúkoľvek celistvosť a napokon k zmierovaniu sa so stavom, v ktorom sa rôzne subjekty a postavy jeho básní ocitajú. Autorova poézia smeruje k jednoznačnejším modalitám, no i tak sa kde-tu vyskytne trpký smiech nad absurditami života.
Balada o drakovi alebo Veršovačky pre dospelých, 2. doplnené a prepracované vydanie
Nefalšovaný (a samozrejme príjemný) záujem milovníkov krásnej poézie o zbierku básní „Balada o drakovi“ vyústil celkom prirodzene a v krátkom slede do druhého doplneného a prepracovaného vydania. Za zmienku stojí, že autor do neho zaradil kultovú báseň, v ktorej je bravúrnym spôsobom prebásnený náhly odchod vyľakaných drakov z našich končín na kraj sveta do svojej rodnej krajiny. Týmto originálnym spôsobom autor odpovedal na mnoho otázok a dotazov, ktoré sa týkali obávaných preživších predátorov. Spoločným menovateľom všetkých otázok bol vystrašený tón: Sú ešte nejaké draky na našom území? A ak sú, čo s nimi? Takže, milý čitateľ, draky už u nás nie sú a už nikdy neprídu. Ako konštatuje predmetná báseň, nebudú riskovať…
MOJE /o/ KRUHY
Jednou vetou: básne o prežitom. V druhom zväzku čitateľsky príťažlivých básní ponúka autor zrelé lyricko-reflexívne texty s existencialisticky ladenou optikou.
Poézia v podobe starostlivo vypracovaných, verzologicky vybrúsených a metaforicky vynaliezavo pestrých básní prináša výzvy, podnety i zamyslenia.
Mimoriadne pôsobivá je záverečná časť, tvorená formou populárnych haiku.
Knižka sa vyznačuje nevšedným nábojom autorovej životnej skúsenosti a nažitej múdrosti.
Dve tváre
Kniha básní ,, dve tváre ,, je pokračovanie zbierky básní s názvom ,,kolobeh,,. Druhá kniha Vás vtiahne hlbšie do sabapoznania, prevedie Vás cestou lásky a ukáže aké náročné môže byť citové dospievanie. Verše sú pozvánkou do nahliadnutia mysle autora, ktorá je rozdelená na dve tváre, kde každú z nich môžete lepšie spoznať.
Na sklade 2Ks
18,99 €
19,99 €
Básne II
- Pláň, Rozprávka, Znelec, Rok, Bazová duša, Ľubovník, Zlatý rez
Buzássyho poézia zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia je poznačená dramatickou životnou situáciou človeka, ktorý na začiatku stratil tak veľa, až sa zdalo, že stratil všetko. Vpád vojsk a okupácia, ktorá si svoju autoritu poisťovala hlavňami zbraní, kruto prerušili umeleckú slobodu a očakávanie, že Pražská jar prerastie azda do plnohodnotného demokratického leta. Len postupne, krok za krokom, sa začína u Buzássyho prejavovať sila a odhodlanie ducha podľa hesla, že život žiť sa musí. A tak vzniká vzdorovitá Pláň, prírodou predchnutý Rok a vedomý návrat k tancu v Rozprávke, ktorá v básnikovi zažínala nové svetlo k hudobnému Znelcu, mýtickej Bazovej duši až k liečivému Ľubovníku. V básnickom Zlatom reze už máme Buzássyho ako suverénneho básnika, silnejšieho o všetku tú námahu, ktorú musel kvôli nepriazni doby prekonávať. Dnes už vieme, že Buzássy v skúške obstál so cťou. Potvrdil, že skutočný umelec dokáže tvoriť za akýchkoľvek okolností a nepriaznivých podmienok, ak si zvolí metódu, v ktorej je okrem toho dočasného zahrnuté aj to nadčasové. Ako básnik sa spúšťal do hĺbok človeka a ľudstva, ozrejmoval si princípy a pravidlá života, cenu dôstojnosti, múdrosť skúsenosti a dôležitosť svedomia. Príťažlivosť Buzássyho poézie spočíva v jedinečnom prepojení rozumu a citu, keď citové pohnútky rozumovo analyzuje a racionálne závery podrobuje skúške citov. Dobre teda rozumie vášni a vzburám romantikov, cudzí mu však nie sú ani klasicisti so svojimi ideálmi krásy. Predložený súbor Buzássyho kníh je bohatý na úrovni básnických jednotlivostí, no ponad tieto texty sa podáva výnimočný príbeh človeka a umelca, ktorý si svojou trpezlivosťou a dôverou v silu poézie vyvzdoroval trvalé miesto v slovenskej literatúre v období, kde iným umelcom došli sily alebo nestačil talent.
Zobliekanie očami
Zobliekanie očami je štvrtá básnická zbierka Jany Šimulčíkovej. Básne spisovateľka popri publicistike, prózach a knihách pre deti a mládež píše od mladosti, ale prevažne len z vnútornej potreby v citovo vypätých chvíľach. Aj preto sú medzi jej zbierkami /Brnkanie na city (1999), Pred zrkadlom (2013), Lyrika do kufríka (2019)/ viacročné prestávky.
Úspešná Lyrika do kufríka získala druhú cenu Literárneho fondu za poéziu 2019 a recenzenti ju ocenili ako radostné stretnutie s komunikatívnou poéziou alebo aj pohladenie po duši. Zbierka Zobliekanie očami, v ktorej verše sprevádzajú grafiky výtvarníčky Kvety Fulierovej, akoby bola jej pokračovaním. Obe knižky by sme mohli vnímať ako dvojdielny román z neskorej zaľúbenosti. Básne oboch zbierok spája Šimulčíkovej osobitá poetika, odlišujúca sa od iných aj rytmom a bohatstvom rýmov, nie však na úkor zrozumiteľnosti a účinnosti obsahu básní, na ktorých si autorka zakladá. Zobliekanie očami sa reflexívne dotýka aj širších spoločenských tém a súvislostí. Rovnako aktuálna a súčasná je reč básní v objavných metaforických spojeniach a výstižných spodobeniach, bez poetických klišé. Pre autorku to bolo pódiom na vyslovenie odvekých otázok, aké si kladie poézia o zákonoch života a smrti. Tu sotva možno povedať niečo nové, iba to známe sa dá vysloviť po novom. V Zobliekaní očami je tých otáznikov človeka v neistote súčasného sveta veľa.
Napríklad:
„Aký je ten muší druhý svet?
Už nebzučať, už neletieť?“
Alebo:
„Aké je
myšie
vyššie
poslanie?
V rozmnožovaní?“
„Hrozí nám zatratenie
v globálnom odcudzení?
Aj nebo bez Boha
je iba prázdna obloha?
Alebo pokora
skutky na odpustky
zmení?“
Čitateľ si iste aj sám odpovie...
Cez prsty nepozeraj
Napriek ľadovej dobe, ktorú stvorila spoločnosť, sa zázraky dejú v každodennej prítomnosti, tak možno zhrnúť zbierku básní Cez prsty nepozeraj. Voči svetu prevláda skepsa, vedecké poznanie rozhodne neposkytuje útechu. Klohna však nachádza oporu v zemi, lese, prírode vôbec. Naozaj, taký boj o prežitie, keď honbou za prostriedkami už nejde o dosiahnutie šťastia, ale zaistenie živobytia, nemá obdobu ani v prírode. Potreba súdržnosti či vzájomnej pomoci je tak prirodzenou reakciou na spoločenskú situáciu, čo si vynucuje nanajvýš krátkodobé zväzky. A že pre kozmológa ani zem nemá výnimočné postavenie? Na tom nezáleží. Pre básnika, najmä keď sa nevie zmieriť s neúprosne plynúcim časom, môže byť domovom.
Hľa, človek!
Básnická zbierka Jaroslava Čierneho Hľa, človek! je filozofickou výpoveďou autora, v centre ktorej je tento raz človek ako filozoficko-morálna entita – jeho vnútorné prežívanie sveta a vnímanie ľudského okolia. Zbierka sa začína úvodnou rovnomennou básňou, v ktorej autor podáva komplexné chápanie človeka a jeho vlastností, a zároveň v nej načrtáva témy nasledujúcich básní. Ich názvy sú koncipované formou prídavných mien, ktorých zámerom je odpovedať na úvodnú otázku obsiahnutú ako v názve knihy, tak aj v úvodnej básni: aký človek vlastne je.
Samotné odpovede už poskytuje obsah konkrétnych básní. Tie sú radené logicky a chronologicky, a to od narodenia človeka, ktorý potrebuje a prijíma lásku, cez človeka ľúbiaceho, človeka darujúceho život až po človeka stretávajúceho sa s rôznymi životnými situáciami, ktoré v ňom vyvolávajú isté emócie, cez ktoré sa stáva nejakým (vášnivým, prekvapeným, sklamaným, bezmocným,...). Zbierka je ukončená básňou Pokorný, ktorá prezentuje autorov pohľad na to, kam život a emócie človeka spejú: k pokore a vyrovnanosti.
Hľa, človek! je peknou úvahou, ktorá odkrýva autorovo filozoficko-eticko-morálne nazeranie na človeka ako jedinečnú bytosť, úvahou čisto antropologickou, presiaknutou však hlbokým emocionálnym vzťahom k samotnej ľudskej bytosti i k ľudskému okoliu, v ktorej sa jeho lyrický subjekt nachádza.
Výklad významu
Básnické texty v zbierke Výklad významu svojou formou pripomínajú slovníkové zápisy. Archivujú diskrétny príbeh lásky, ktorý je prežívaný, ale nie žitý. Dôležitým v zbierke sa tak stáva jazyk a testovanie jeho schopnosti zastaviť proces miznutia druhého. Autorské gesto prenikania do podpovrchových štruktúr jazyka, rozkladanie zaužívaných fráz v úsilí pochopiť jeho tvorivú a záchovnú silu, pripomína chlapcov, ktorí rozoberajú hodiny, aby pochopili, čo je čas (R. Barthes). Únikom pred zlyhávajúcim jazykom sa potom stáva príroda, ústup od ľudského, možnosť chytať sa
každého stebla, každého pierka.
Separácia (hygienické opatrenia reči)
Pre niekoho to môže byť rezignácia, pre iného sila vystačiť si s minimálnymi nárokmi na seba aj na druhých. Poddať sa niečomu, „čo vnímame ako silnejšie“. Trpezlivo upriamovať myseľ na každodennosť, každodenné činnosti povyšovať na obrad. Premeniť na báseň varenie obeda i novinovú správu, sledovaný film i lúštenú krížovku. Separáciu odpadu nazerať predovšetkým v metaforickom zmysle ako potrebu triedenia vlastných hodnotiacich súdov, predsudkov, spomienok, reči, jazyka. Prijať vlastné oddeľovanie, do ktorého nás prirodzene vrhá lineárnosť vymedzeného času rovnako ako prudké, nečakané scvrknutie času v celosvetovej karanténe či pri individuálnej izolácii v chorobe. Básnické texty v zbierke Separácia (hygienické opatrenia reči) majú podobu svojského, jemne ironického lyrického denníka, osobných meditácií ako možného spôsobu obrany pred civilizačnou úzkosťou, naberaním odvahy byť iba pierko / sadnúť niekomu na nos / nechať sa chvíľu pohadzovať dychom.
Opona večnosti
Tretia publikácia Jozefa Janta, ktorá vyšla pod názvom Opona večnosti je celoživotnou zbierkou jeho básni. Kým v predchádzajúcich knihách poviedok (Púť za poznaním, Na ostrých streľbách) založených na spomienkach autor odkrýva, o. i., neľudskosť komunistického režimu v 50. rokoch minulého storočia a mapuje stav armády, keď vládol vojenský dril podľa sovietskeho vzoru, vo svojom najnovšom diele sa pozerá na svet poetickým jazykom. Prvú časť básnickej zbierky Janto nazval Pred oponou a hovorí v nej o láske, túžbe po poznaní a sníva o krásnej budúcnosti bez zla a vojen. Druhá časť knihy Za oponou (Epitafy) je akoby skráteným vysvedčením života tých, čo sú už po smrti. Pritom nejde len o starších ľudí, ale aj o mladých, ktorí zomreli v detstve, pre chorobu, úraz a pod. Spomienky na nich sú naplnené bôľom a súcitom. Autor tu ale spomína aj na ľudí, ktorí v živote páchali väčšie či menšie zlo, dokonca sa dopustili i vrážd.
Traja slepí
V ťaživej atmosfére a biednom položení sa v roku 1945 v Ríme stretávajú tri osobnosti slovenskej poézie ? „vydedenci všetkých svetov“ Rudolf Dilong, Karol Strmeň a Ján Okáľ ? a spoločne napíšu jedinečnú modernú baladu Traja slepí, ako hlboké svedectvo tých dní, keď mnohí navždy stratili svoju vlasť. Reprezentujú tak tisícky ľudí, čo nedobrovoľne opúšťajú svoju vlasť, zanechávajú všetko, stávajú sa vyhnancami a odchádzajú do exilu. Pred sebou majú viac ako neistú budúcnosť. Mnohí z nich sa späť už nikdy nevrátia. Tragika chvíle vo vyhnanstve sa kruto zvýrazňuje v závere tohto pohnutého roka ? počas vianočných sviatkov, ktoré sa tradične spájajú s obrazmi domova a rodiny.
Táto nielen svojím vznikom ojedinelá básnická skladba ostala dlho v rukopise. Bezmála osemdesiat rokov bola neznáma a zabudnutá. Dnes sa predstavuje slovenským čitateľom po prvýkrát v limitovanom bibliofilskom vydaní.
Sprievodnú štúdiu napísal Matúš Marcinčin.
Kríza mladého veku
Agonické vojny v hamižných, pokryteckých korporátoch trvajú v lepších
prípadoch do 17:00. Po príchode z práce domov dopadajú na gauč ťažké vyhoreté
horniny, ktoré v telke sledujú páranie slovenskej vlajky v priamom prenose. Na gauč,
ktorý ešte raz za čas zažije pubertálnu lásku ľudí, ktorí s pubertou už pár rokov nemajú
nič spoločné. Na gauč, ktorý je nasiaknutý nekončiacou kocovinou a delíriom, a na
ktorom paralyzovaní ležíme bez šance na únik z existenčnej krízy.
Takto opisuje svoju čerstvú básnickú zbierku jej autor - Mesiac. Kniha ponúka mladú,
živelnú poéziu v jej najsurovejšej, špinavej forme, ale na svoje si prídu aj tí, ktorým viac
ulahodia jemnejšie, podmanivejšie verše. S Mesiacovou tvorbou ste sa už mohli stretnúť
na umeleckom festivale Tehláreň či v literárnom časopise Romboid.
Poézia srdca
Narodila sa 31. októbra 1953 v Štiavniku pri Bytči. Pochádza z dvanástich detí.
Po maturite na gymnáziu v Bytči a po štúdiu na Strednej zdravotníckej škole v Banskej Bystrici pracovala od roku 1975 ako zdravotná sestra v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Bratislave – Podunajských Biskupiciach známej tiež ako nemocnica s poliklinikou Milosrdných sestier Svätého kríža a aj Geriatrická nemocnica. Od roku 2007 pracovala v UNB, nemocnica Ružinov v Bratislave na Klinike pneumológie a ftizeológie I.
V súčasnosti žije v rodnom Štiavniku. V roku 2000 vyšla vo vydavateľstve Don Bosco jej prvotina – básnická zbierka s názvom Poézia v bielom plášti.
Pohľadnice
Debut mladého oceňovaného básnika Alfréda Tótha, ktorý nanovo objavuje tradíciu ekfrastického písania, pri ktorom aktom imaginácie dospieva k príbehu za scénou či výjavom umeleckého diela. V Pohľadniciach autor píše básne svojim priateľom na pohľadnice z turistických miest a galérií zo 70-tych a 80-tych rokov 20.storočia, ktoré si vyberú. Klasická kultúra sa tu pritom premiešava s výjavmi zo socialistického výletného miesta Soči zo série turistických pohľadníc, aby sa pred nami rozohrali večné drámy života a smrti, lásky a zrady.
Človek v človeku
Básnická zbierka Človek v človeku ponúka pohľad autora na púť človeka ako jedinečnej bytosti, na hľadanie samého seba, ale aj viery a nádeje v tomto neraz chaotickom svetskom bytí.
Okamihy života
Kniha básní môže motivovať ľudí v dnešnej uponáhľanej dobe k zastaveniu, k zamysleniu sa nad svojím životom, prípadne si zvoliť i inú cestu.
Táto kategória je venovaná básnickému umeniu v slovenskom jazyku a ponúka vám unikátnu príležitosť objaviť bohatstvo a rozmanitosť slovenskej literatúry. Nájdete tu básnické diela od slávnych klasikov až po súčasných autorov, ktoré vás prenesú do sveta krásy, vášne a hlbokých emócií slovenského jazyka.
Táto kategória ponúka básnické diela od slávnych klasikov, ako Ján Smrek, Ivan Krasko, Janko Kráľ, a ďalších, až po súčasných autorov, ktorí oslovujú modernú generáciu. Nájdete tu básne plné nádeje, lásky, smútku, pýchy, odrazu a hĺbky ľudskej duše.
Pri prehľadávaní tejto kategórie narazíte na básnické zbierky rôznych štýlov a tematiky, od lyrických básní o prírode a láske k Slovensku, cez introspektívne diela o existenciálnych otázkach a ľudských citoch, až po spoločensky angažované básne, ktoré reflektujú súčasnú realitu.
Naše knihy slovenskej poézie vám umožnia objaviť bohatstvo jazyka, krásu básnického umenia a hlbšie porozumieť slovenskej kultúre. Bez ohľadu na vaše literárne preferencie, nájdete tu básne, ktoré vás oslovia a potešia.
