Dana Podracká

Slovenská ľudová rozprávka Tri citróny je podobenstvom o srdci. Dvojica autorov: kardiológ a člen Nadácie C. G. Junga v New Yorku Rastislav Kučinský a poetka a esejistka Dana Podracká interpretujú jej obsah metódami historiografie, symboliky či psychoanalýzy ako aj rozkrývaním archetypálnych prvkov obraznosti. Vychádzajú z judaisticko-kresťanskej tradície, v ktorej nachádzajú odkazy na symboliku citrónov, skleného vrchu či stupňov zasväcovania počas putovania za výlučnou podobou ľudskej Božej lásky. Interpretácie oboch autorov sú poctou Pavlovi Dobšinskému. Poskytujú presahy do súčasnosti (Pieseň Citrón hudobnej skupiny U2 či podobenstvá zo súčasnej poézie) ako aj do priestorov metafyziky. Každý človek nesie v sebe stopy kultúrnych kódov, ktoré majú podiel na posúvaní jednotlivcov aj spoločenstva do vyššej sféry vedomia. Umenie neexistuje bez transformácie a platí to aj o reflektovaní podôb erosu a thanatosu z doby, v ktorej žili naši predkovia až po súčasnosť.

Slovenská ľudová rozprávka Tri citróny je podobenstvom o srdci. Dvojica autorov: kardiológ a člen Nadácie C. G. Junga v New Yorku Rastislav Kučinský a poetka a esejistka Dana Podracká interpretujú jej obsah metódami historiografie, symboliky či psychoanalýzy ako aj rozkrývaním archetypálnych prvkov obraznosti. Vychádzajú z judaisticko-kresťanskej tradície, v ktorej nachádzajú odkazy na symboliku citrónov, skleného vrchu či stupňov zasväcovania počas putovania za výlučnou podobou ľudskej Božej lásky. Interpretácie oboch autorov sú poctou Pavlovi Dobšinskému. Poskytujú presahy do súčasnosti (Pieseň Citrón hudobnej skupiny U2 či podobenstvá zo súčasnej poézie) ako aj do priestorov metafyziky. Každý človek nesie v sebe stopy kultúrnych kódov, ktoré majú podiel na posúvaní jednotlivcov aj spoločenstva do vyššej sféry vedomia. Umenie neexistuje bez transformácie a platí to aj o reflektovaní podôb erosu a thanatosu z doby, v ktorej žili naši predkovia až po súčasnosť.

Básnická kniha Vec osebe je spoločným dielom dvojice popredných slovenských autorov, Dany Podrackej a Jána Tazberíka, ktorí sa formou vnútornej sondy odhodlali uchopiť ľudský prienik do filozofie myslenia, vnímania a bytia. A hoci na to využili celú svoju bohatú básnickú a ľudskú skúsenosť, čitateľ predsa len nadobúda pocit, akoby otvárali čosi po prvý raz, akoby sa im pred vnútorným a vonkajším zrakom odhalili nepoznané duchovné súradnice človeka ako jednotlivca a v prenesenom význame aj ako druhu. Kniha vychádza ako súčasť „špeciálnej“ edície časopisu Vertigo v osobitej dizajnovej úprave, v ktorej je každá strana knihy vždy tá prvá, posledná a zároveň uprostred.

Výber z poézie Byť paňou svojho Muzotu Dany PODRACKEJ (* 1954) ponúka prierez všetkými štrnástimi básnickými zbierkami, ktoré poetka vydala od svojho básnického debutu v roku 1981 – popri esejistike, tvorbe pre deti a odborných knihách. Ide o úctyhodné dielo pokrývajúce štyri desaťročia jej pôsobenia v slovenskej poézii. Výber vznikal konsenzuálne medzi poetkou, autorkou doslovu a vydavateľom. Čitateľom ponúka nielen možnosť oboznámiť sa s premenami Podrackej poetiky v čase, ale aj nevšedný básnický zážitok, potvrdený kritikou i čitateľmi jej básní. Hoci ide o tematicky rozložitú poéziu so silnou obrazovou a metaforickou zložkou, angažovanými postojmi, do ktorých sa otláča náš svet s jeho nepokojom i kataklizmami, a neraz aj so spirituálnym vyústením básní, jadro poetkinho záujmu ostáva stále rovnaké: človek, jeho skryté hlbiny i vonkajšie vzťahy, siete a kontexty ľudskej existencie, ľudstvo na križovatkách dejín... a v neposlednom rade aj žena ako subjekt dejín s jej rodovo podmienenou a nestálou identitou. „Nový básnický výber Byť paňou svojho Muzotu, ako i celá Podrackej poézia sú dnes pozoruhodným skrúteným hadom objavovania vlastnej cesty. Lyrickej hrdinke ju ukazuje láska, mementá zločinov druhých a všetko, čo ako Jakubov rebrík (pyramída či paternoster) dvíha hore a zjavuje ďalší nový horizont. Primárny fókus je na vyrovnávaní narušenej celistvosti ženy a spoločenstva, v ktorom dnes ako ľudstvo žijeme. Žene sa navracia status sebahľadania, identita premýšľajúcej, ktorá neprestáva mať kontakt primárne so svojou dušou – no ani so svojím telom alebo so svetom tam vonku“ (z doslovu M. ZUMRÍKOVEJ KEKELIAKOVEJ). Kniha je vybavená kvalifikovaným doslovom spod pera literárnej vedkyne Moniky ZUMRÍKOVEJ KEKELIAKOVEJ a obsahuje tiež Kalendárium s citátmi z recenzií jednotlivých diel D. Podrackej, ale aj poetkinými explicitnými komentármi tvorivých míľnikov, na ktoré v texte upozorňuje. Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela výtvarníčky Viery GERGEĽOVEJ, knižný dizajn je dielom grafičky Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Koncepcia výberov z poézie v rámci edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľa súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+ / –), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú (niektorí) už piate desaťročie, a okrem iného tak prispieť aj k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej i odbornej identifikácie. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR.

V súčasnej slovenskej poézii sotva nájdeme takú vážnu, až obradnú dikciu, ako u Dany Podrackej. Poetka pristupuje k písaniu básní ako k rituálu: Splietať rohož, / na ktorej spočívajú moje kolená, píše vo svojej najnovšej, v poradí už štrnástej zbierke. Charakteristický kultivovaný pátos dodáva autorkinej tvorbe konzistenciu a kompaktnosť. Podracká verí v mystické prepájanie vecí, dejov a javov: V každej udalosti, v jej vnútri, je ukryté čosi, / čo je tam nepretržite a je to sväté. Vie, že Smrť nie je navždy. Jej básne sú svojím spôsobom malými esejami o niekom alebo o niečom, čo v nej rozochvieva vedomie, myšlienky aj spomienky. Posuvné dvere neboli napísané rýchlo ani ľahko a ak chceme za ne nazrieť, aj ich čítanie si vyžaduje spomalenie. Rovnako ako dve predošlé autorkine zbierky Kubus (2014) a Paternoster (2018), aj aktuálna je vystavaná z desiatich cyklov po sedem básní a tak spolu tvoria trojicu či triptych.

Daniel Pastirčák o knihe Strážca zadných dvier: "Danka Podracká rozprávku nerozpráva, ocitne sa v nej. Do rozprávky možno vstúpiť iba tam, kde pre nás všetko začalo. Chlapca so svietiacim korálikom stretá v Banskej Štiavnici. Ukáže jej mapu poslania: Mapa poslania je o stretnutiach. Každé stretnutie je dôležité. Inak sa poslanie nenaplní. Danka rozprávku spriada z poézie. Danka je mladšou sestrou Carla Sanburga a jeho rozprávok z krajiny Rootabogo. Keď prehovorí démon, poézia sa mení v nonsens podobný postavičkám z Alice v ríši divov. Poézia a nonsens zostupujú až k symbolom duše, ktorá sa hľadá. Nachádza sa tam, kde sa presahuje v láske. Preto nás neprekvapí, že Dankine postavy sa podobajú tým biblickým."

Daniel Pastirčák o knihe Strážca zadných dvier: Danka Podracká rozprávku nerozpráva, ocitne sa v nej. Do rozprávky možno vstúpiť iba tam, kde pre nás všetko začalo. Chlapca so svietiacim korálikom stretá v Banskej Štiavnici. Ukáže jej mapu poslania: Mapa poslania je o stretnutiach. Každé stretnutie je dôležité. Inak sa poslanie nenaplní. Danka rozprávku spriada z poézie. Danka je mladšou sestrou Carla Sanburga a jeho rozprávok z krajiny Rootabogo. Keď prehovorí démon, poézia sa mení v nonsens podobný postavičkám z Alice v ríši divov. Poézia a nonsens zostupujú až k symbolom duše, ktorá sa hľadá. Nachádza sa tam, kde sa presahuje v láske. Preto nás neprekvapí, že Dankine postavy sa podobajú tým biblickým. Ilustrácie: Janka Bálik

Daniel Pastirčák o knihe Strážca zadných dvier: Danka Podracká rozprávku nerozpráva, ocitne sa v nej. Do rozprávky možno vstúpiť iba tam, kde pre nás všetko začalo. Chlapca so svietiacim korálikom stretá v Banskej Štiavnici. Ukáže jej mapu poslania: Mapa poslania je o stretnutiach. Každé stretnutie je dôležité. Inak sa poslanie nenaplní. Danka rozprávku spriada z poézie. Danka je mladšou sestrou Carla Sanburga a jeho rozprávok z krajiny Rootabogo. Keď prehovorí démon, poézia sa mení v nonsens podobný postavičkám z Alice v ríši divov. Poézia a nonsens zostupujú až k symbolom duše, ktorá sa hľadá. Nachádza sa tam, kde sa presahuje v láske. Preto nás neprekvapí, že Dankine postavy sa podobajú tým biblickým. Ilustrácie: Janka Bálik

Z identity sa nedá vystúpiť ani utiecť, pretože tvorí stred našej integrity. Eseje Dany Podrackej načierajú do hlbín slovenskej identity. Originalita kultúry má svoju tvár, za ktorou sa ukrývajú známe i neznáme tváre histórie. Autorku zaujímajú myšlienky, postoje a činy tých, ktorí sa spolupodieľali na duchovných dejinách Slovákov. Nepostupuje lineárne, ale cez okruhy tém ako sú zranenia identity, mentálne obrazy, archetypy prežitia či identita on-line – od Tatarkovej Obce božej po Dobšinského archetypy prežitia, od tajomných znakov na krasliciach z Polichna po evanjelium podľa Hviezdoslava, od charazskej polemiky po bytie s avatarmi v kyberpriestore.

Dana Podracká sa nám v zbierke Paternoster, podobne ako vo väčšine svojej predošlej básnickej aj esejistickej tvorby, predstavuje ako autorka skúmajúca mýtické súradnice nášho sveta, vnútorné vzťahy jednotlivých vrstiev najvšeobecnejšej ľudskej skúsenosti a rozličné stránky kozmického rozmeru bytia. Hoci nijako neskrýva, že svoje ľudské a umelecké poznanie čerpá z osobnej skúsenosti, ba často priam ostentatívne štylizuje svoje texty do prvej osoby jednotného čísla, jej popisy, odkazy a postrehy nikdy neskĺzavajú do narcistického privátna či do egocentrického sentimentu, ale odkrývajú tie siločiary jej vedomia a podvedomia, čo celkom prirodzene a nenásilne korešpondujú s najvnútornejšou skúsenosťou každého z nás.

Dana Podracká sa nám v zbierke Paternoster, podobne ako vo väčšine svojej predošlej básnickej aj esejistickej tvorby, predstavuje ako autorka skúmajúca mýtické súradnice nášho sveta, vnútorné vzťahy jednotlivých vrstiev najvšeobecnejšej ľudskej skúsenosti a rozličné stránky kozmického rozmeru bytia. Hoci nijako neskrýva, že svoje ľudské a umelecké poznanie čerpá z osobnej skúsenosti, ba často priam ostentatívne štylizuje svoje texty do prvej osoby jednotného čísla, jej popisy, odkazy a postrehy nikdy neskĺzavajú do narcistického privátna či do egocentrického sentimentu, ale odkrývajú tie siločiary jej vedomia a podvedomia, čo celkom prirodzene a nenásilne korešpondujú s najvnútornejšou skúsenosťou každého z nás.

Dana Podracká je pokladaná za najvýraznejšiu slovenskú poetku súčasnosti. Jej nová básnická zbiera Kubus je bohatá „na osobne ladené obrazy a zároveň vzrušujúce ponory do našich kolektívnych podvedomí a výletov do nadosobných kozmických labyrintov,“ hodnotí nové básne jej kolega I. Čičmanec. „Všetko v tejto zbierke prezrádza autenticitu zážitku a veľký zmysel pre najširšie kultúrne, civilizačné a existenciálne súvislosti. Podrackej obrazy nedogmaticky odhaľujú čosi veľmi podstatné, človečie, čo býva nášmu prvoplánovému zraku skryté, čo však neustále hýbe našimi životmi. Je to v pravom zmysle slova vizionárska poézia.“

Nová básnická zbierka renomovanej slovenskej poetky a esejistky presvedčivo dokazuje výnimočné postavenie jej tvorby v kontexte súčasnej slovenskej poézie. V tejto zbierke siahla po žánri elégie a téme národnej histórie. Jej prístup k danej téme char akterizuje hĺbková reflexia skĺbená s úprimným osobným prežívaním lyrického subjektu. Básne zaujmú i vysoko kultivovaným, moderným metaforickým jazykom.

Zbierka básní Vysoká zver sa vyznačuje osobitou poetickou intuitívnosťou, silnou metaforickosťou i filozofickou výpoveďou, čo je prízračné pre celú autorkinu básnickú tvorbu. V zbierke rezonujú verše pôsobivo spájajúce osobné i nadosobné, časové i nadčasové myšlienkové roviny. Vlastnú autenticitu prežitých skúseností, zážitkov i dojmov pretlmočila do širších spoločenských súvislostí, ktorých v kontexte hľadá odpovede na zásadné existenčné otázky a naliehavé výzvy doby.

Vybrané básne poprednej slovenskej poetky strednej staršej generácie.Podracká je jedna z mála tých, ktorí ešte dávajú poézii zmysel existencie, lebo pochopili, že aktuálne to potrebuje viac ako kedykoľvek predtým. Cez seba pre ňu objavila modus opera ndi - spôsob, akým vie hovoriť originálne a účinne: posvätný oheň treba zhasínať / a nanovo posväcovať v ústach, / maličkom chráme. Nachádzame u nej bezprostrednú vieru v kompetencie básnickej výpovede, presvedčenie, že k básni pravda prirodzene pa trí, že báseň dokáže vlastným jazykom uchopiť pravdu, aj a najmä univerzálnu. (...) Charakteristické momenty originality tejto poézie dopĺňajú prvky legiend a mýtov, náboženské, spoločenské a umelecké kontexty. Stavba básne sa však nerozpadá pod tlakom významovej rôznorodosti, nerozleptá ju ani jeden zo spomenutých prvkov. Do ohnisk a významového diania sa od prvého po posledný riadok dostáva lyrická rozprávačka, jej fabulácie a paraboly, etudy otvorené pôsobeniu reality a pocitov, jej detailná názornosť i exponované zamĺknutia, jej schopnosť lapidárne konštruovať nové významy o d prvotného impulzu až k pointe, pritom nič neubrať z ich tajomnej, nevysloviteľnej hĺbky, nič nestratiť z možností poznávania prostredníctvom kontemplatívnej intuície, akéhosi posvätného odkrývania (sacrum). V tomto je postavenie Dany Podrackej v na šej poézii naozaj jedinečné. Radoslav Matejov