Dana Podracká strana 2 z 2

Nová básnická zbierka renomovanej slovenskej poetky a esejistky presvedčivo dokazuje výnimočné postavenie jej tvorby v kontexte súčasnej slovenskej poézie. V tejto zbierke siahla po žánri elégie a téme národnej histórie. Jej prístup k danej téme char akterizuje hĺbková reflexia skĺbená s úprimným osobným prežívaním lyrického subjektu. Básne zaujmú i vysoko kultivovaným, moderným metaforickým jazykom.

Jazyky z draka sú pokusom o rekonštrukciu duchovnej mapy slovenského sveta, duševné vademékum skúsenosti našich predkov. Všetky cesty, hory a kráľovstvá tvoria celistvý vesmír odkazov a podobenstiev, filozofiu prežitia.

K roku 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra vydalo LIC triptych kníh. Esejistická kniha Dany Podrackej je pokusom nájsť v Štúrovom diele duchovnú zem a zrekonštruovať za pomoci jeho myšlienok, ako aj myšlienok jeho rovesníkov, čím je a čím by mohol byť duchovný štát ako vedomá kultúrna voľba. Názov esejistickej knihy je hľadaním odpovede na otázku, prečo trvá zatykač na Štúra dodnes. Jedni mu vyčítajú zbytočné teologické závažia, iní príklon k Slovanstvu, osobitne k Rusku, ešte ďalší jeho metafyzickú podstatu, ktorej sa nedokážu zmocniť. Štúr prečnieval a aj preto je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej histórie. Knihu ilustroval Svätopluk Mikyta a graficky upravil Palo Bálik.

Esejistka a poetka Dana Podracká zostavila publikáciu venovanú najvýraznejšej slovenskej prozaičke Božene Slančíkovej Timrave (1867 – 1951), ktorej 150. výročie narodenia si tento rok pripomíname. Z úryvkov jej diel a korešpondencie sa pokúsila vytvoriť plastický obraz autorky, ktorej „spoločnicou bola po celý tvorivý život samota – tá vonkajšia i tá vnútorná“ (A. Matuška). Timravina existencia je aj plná duchovnej driny. Je to prvá moderná slovenská ženská spisovateľka, ktorej prózy sa neprestávajú čítať a interpretovať dodnes.

Osemdesiat poeticky prerozprávaných príbehov inšpirovaných Bibliou a apokryfmi v zrkadle obrazov súčasného sveta otvára nový priestor na chápanie Starého a Nového zákona.

Daniel Pastirčák o knihe Strážca zadných dvier: Danka Podracká rozprávku nerozpráva, ocitne sa v nej. Do rozprávky možno vstúpiť iba tam, kde pre nás všetko začalo. Chlapca so svietiacim korálikom stretá v Banskej Štiavnici. Ukáže jej mapu poslania: Mapa poslania je o stretnutiach. Každé stretnutie je dôležité. Inak sa poslanie nenaplní. Danka rozprávku spriada z poézie. Danka je mladšou sestrou Carla Sanburga a jeho rozprávok z krajiny Rootabogo. Keď prehovorí démon, poézia sa mení v nonsens podobný postavičkám z Alice v ríši divov. Poézia a nonsens zostupujú až k symbolom duše, ktorá sa hľadá. Nachádza sa tam, kde sa presahuje v láske. Preto nás neprekvapí, že Dankine postavy sa podobajú tým biblickým. Ilustrácie: Janka Bálik