Knihy - Slovenská poézia strana 6 z 69
zobraziť:
Posuvné dvere
V súčasnej slovenskej poézii sotva nájdeme takú vážnu, až obradnú dikciu, ako u Dany Podrackej. Poetka pristupuje k písaniu básní ako k rituálu: Splietať rohož, / na ktorej spočívajú moje kolená, píše vo svojej najnovšej, v poradí už štrnástej zbierke. Charakteristický kultivovaný pátos dodáva autorkinej tvorbe konzistenciu a kompaktnosť. Podracká verí v mystické prepájanie vecí, dejov a javov: V každej udalosti, v jej vnútri, je ukryté čosi, / čo je tam nepretržite a je to sväté. Vie, že Smrť nie je navždy. Jej básne sú svojím spôsobom malými esejami o niekom alebo o niečom, čo v nej rozochvieva vedomie, myšlienky aj spomienky. Posuvné dvere neboli napísané rýchlo ani ľahko a ak chceme za ne nazrieť, aj ich čítanie si vyžaduje spomalenie. Rovnako ako dve predošlé autorkine zbierky Kubus (2014) a Paternoster (2018), aj aktuálna je vystavaná z desiatich cyklov po sedem básní a tak spolu tvoria trojicu či triptych.
Nádej zomiera posledná
Najnovšia básnická zbierka Jána Badáňa Nádej zomiera posledná obsahuje 100 tematicky rôznorodých básní, zameraných na súčasné spoločenské javy, ktoré majú ambíciu zaujať každého čitateľa poézie bez rozdielu veku...
Blúdenie telom
Diskurzívna poézia. Básnik vás prevdie od čiernych dier cez vesmírne počasie až k synapsiám a neurónom v mozgu. Ocitnete sa na brehu mora rovnako ako na brehu rieky, v lese, na vidieckej chalupe ako aj v urbánnych exteriéroch a interiéroch. Je to aj o vzťahu človeka a spoločnosti, tiež o vzťahu medzi ženou a mužom.
Metamorfózy človeka
Autorka Eliška Valentová ponúka nazretie do pocitov človeka, s ktorými sa stretáva každý z nás. Vo svojej debutovej zbierke básní s názvom Metamorfózy človeka čitateľ nájde jemné vyznania lásky, ktorá je nekonečná a úprimná, vzťah k životu, k rodine a predovšetkým ku matke ako i kritiku dnešnej doby, jej nedostatky, pach vojny, či smrti.
Zbierka je doplnená nádhernými originálnymi maľbami, ktoré autorka sama vytvorila, a ktorými sa pokúsila zvýrazniť hĺbku básní.
Záhrada
Ó,
Achilles, ty hrdinský a verný,
povedz,
či smrť bolí veľmi, či len tak ako jazva po radosti...
Dagmar Mária Anoca
Na sklade 1Ks
6,56 €
6,90 €
@nebojmesahovorit
O čom je táto zbierka týchto poskladaných slov?
Táto zbierka kratších ale aj dlhších je o slovách šťastných aj tých menej šťastných.
Tieto slová vás prinútia usmiať sa, zamyslieť sa aj uvedomiť si hodnotu samého seba a hodnotu vášho života.
Sú to slová, ktoré vám dokážu pomôcť a rozjasniť váš deň.
Tieto slová vám majú dodať odvahu nebáť sa ísť za tým, čo milujete.
Tieto slová vám pomôžu necítiť sa bezmocne, všímať si maličkosti, ktoré veľakrát nevidíme a taktiež vás naučia nebáť sa hovoriť.
A ak budete týmto slovám veriť tak pocítite silu.
Silu, ktorá vám chýba vo vašom v živote.
Tieto slová sú pre každého a verím, že aspoň v jednom z textov sa nájdete.
Pretože slovo nie je len niečo.
Je to silná energia, ktorá dokáže veľmi veľa..
Nezáleží na tom, či je slovo písané alebo nie.
Ide o hĺbku pocitu, ktorý budete prežívať, keď túto zbierku poskladaných slov budete čítať.
Nech táto kniha vám vždy dá vnútornú pozitívnu iskru, keď budete mať zlý deň, zle obdobie alebo len budete potrebovať podstrčiť vašim životom.
O morskej reči
Sogel nepatrí medzi autorov, ktorí sa vydali na prvú plavbu okolo sveta poézie, skúsenosti získal už omnoho skôr a využil ich práve v básnickej zbierke O morskej reči. Vo vnútorných dialógoch sa najčastejšie obracia k žene, ale neraz polemizuje i s pomyselným druhým ja. Ťažiskom jeho lyriky je intímnosť chvíle. Tá, najmä vo dvojici, je vždy vítaná, umožňuje zabudnúť na problémy či občasnú únavu, prináša nadovšetko dôležité očarenie a poskytuje ešte aj východisko z blúdenia. Jej oslobodzujúcemu účinku nemôže nič zabrániť, ani sklamanie. V tomto presvedčení, keď tvoriť má zmysel napriek ničeniu, autor prirodzene spája hravosť a vážnosť výpovede, zachováva si odstup od skutočnosti a usúvzťažňuje fenomény na hranici jazyka, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nespojiteľné. Využíva tušenie ako kľúč k tajomstvu a vďaka tomu, že sa opiera o vlastnú skúsenosť, dôveryhodne analyzuje vzťah človeka k človeku a svetu.
Dielo X
Desiaty zväzok edície DIELO MILANA RÚFUSA obsahuje úvahy, eseje, príhovory, nekrológy, recenzie a články M. Rúfusa z rokov 1953 – 1979, publikované v knihách Človek, čas a tvorba (1968), Štyri epištoly k ľuďom (1969), O literatúre (1974) a v príležitostných tlačiach. Autor básnických kníh Až dozrieme, Zvony, Stôl chudobných a kníh pre deti Kniha rozprávok, Sobotné večery sa tu v polemických i filozoficky ladených textoch prejavil tiež ako významný esejista, ktorý vnášal do celospoločenského diskurzu závažné témy mravnosti, humanizmu a kresťanského postoja k rozporuplnému vývinu slovenskej spoločnosti, najmä v oblasti kultúry a tvorby ľudských hodnôt.
Dielo XI
Jedenásty zväzok edície DIELO MILANA RÚFUSA obsahuje úvahy, eseje, príhovory, nekrológy, recenzie a články M. Rúfusa z rokov 1981 – 2008, publikované v knihách Epištoly staré a nové (1996), Život básne a báseň života (2002) a v priležitostnych tlačiach. Básnik „veľkého mravného i umeleckého výtlaku“, v tom čase najväčšia osobnosť v slovenskej literatúre, sa tu zamýšľa nad tvorbou svojich generačných druhov (výtvarníkov, spisovateľov, literárnych vedcov), dáva priestor spomienkam na detstvo, mladosť a priateľstvo s básnikmi a maliarmi, lúči sa s inými, najmä staršími kolegami, dvíha varovný prst v období gorbačovovskej perestrojky a v čase po „nežnej revolúcii“, nadväzuje na diaľku kontakt s básnikmi celého sveta.
Verše z karantény
Autor (*1933) je významný slovenský lekár – gastroenterológ a vedec. V roku 1969 odišiel do USA, v New York City získal profesúru v odbore interného lekárstva a dlhé roky bol prednostom oddelenia gastroenterológie. Uverejnil stovky výskumných prác z oblasti chorôb zažívania a výživy. S manželkou Milenou žijú striedavo v New Yorku, na Floride a v Bratislave. Vyšli mu dve zbierky poézie Verše z diaľavy (2011) a Zblízka i diaľavy (2018).
Tretia zbierka Verše z karantény vznikala najmä v USA, kam sa autor aj s manželkou uchýlili medzi dvomi vlnami pandémie. Epidémia Covidu 19 poznačila väčšinu napísaných básní a jej silnou reflexiou na jej priebeh. Časť básní má však inšpiráciu aj krásou prírody a dejinami Slovenska alebo aj bystrými aj reakciami na našu súčasnú politickú situáciu.Táto útla zbierka svedčí autorovej skúsenosti, vzdelanosti a nadhľade človeka, ktorý videl kus sveta a veľa toho zažil. Krátkym veršom dokáže navodiť náladu, či mimoriadne vystihnúť situáciu (pozri básne na s. 92 a 93). Knižočku kresbami jemne a priliehavo ilustroval blízky priateľ Vladimír Kordoš.
Roviny symetrie
Básnická zbierka Roviny symetrie Danuše Dragulovej-Faktorovej je prierezom jej básnickej tvorby v ostatných desiatich rokoch. Autorka v nej vzdáva úctu všetkému, čo človek vytvoril, či už sa to týka vedy, umenia... Vyjadruje postoj aj k ďalším nehmotným sféram, pod ktoré sa podpisuje ruka človeka – predovšetkým ide o vzťahy, ktoré vytvára. Nadväzuje na svoje predchádzajúce zbierky básní, ale siaha aj po experimente a objavovaní ďalších možností modernej poézie. Hľadá a nezriedka aj nachádza odpovede na mnohé otázky. Vytvára podnet na úvahy čitateľa a podnet na jeho spoluvytvárane dosahu básní. Knihu dotvárajú monotypy Milana Lukáča. Grafický dizajn vytvoril Ján Mikulčík.
Na sklade 2Ks
8,36 €
8,80 €
Možnosti neúspechu
Možnosti neúspechu Ivony Pekárkovej sú, azda paradoxne, básnickou zbierkou o úspechu – o predstavách a očakávaniach, ktoré od nás má spoločnosť a napokon aj my sami. Rovnako, ako v predchádzajúcich zbierkach Lepšia verzia seba alebo Manželská poézia (spolu s Vladom Šimekom), aj v Možnostiach neúspechu vystupuje Pekárková ako precízna pozorovateľka s mimoriadnym zmyslom pre humor a prepracovanou poetikou. Výrazným krokom vpred oproti jej predchádzajúcej tvorbe je však zmysel pre civilizačnú melanchóliu. Pekárková v básňach plasticky modeluje svet, smerujúci k zániku, v ktorom fantázie úspechu a autority poskytujú poslednú falošnú nádej pre hľadanie zmyslu. Ivona Pekárková ukazuje, že dúfať v úspech je márne (ba dokonca márnivé). Pred sebou totiž máme len rôzne možnosti neúspechu.
„Marketingová, reklamná, výkonnostná rétorika, ktorú Lepšia verzia seba tak radostne ironizovala, sa v nových básňach objavuje už len ako rezíduum, nefunkčný artefakt, nad ktorým výraznejšie prevládajú existenciálne témy, aj keď treba povedať, že Pekárková občas ironizácii ľudského sveta neodolá. Častejšie však zamyslene na okraji mesta alebo pri jazere hľadí na púšť, v úsilí rozpomenúť sa, čo to vlastne celé tisícročia zažívame.“
- Mária Ferenčuhová
Antigony, Ifigénie, Heleny a iné užitočné deje
Kniha je autorský a súčasne konsenzuálny (autorka – literárna veda – redakcia) výber zo šiestich básnických zbierok poetky Stanislavy CHROBÁKOVEJ REPAR (*1960), ktorá za štyri desaťročia svojich tvorivých aktivít (knižne debutovala v r. 1994) vniesla do slovenskej, ale i slovinskej poézie silnú osobnostno-existenciálnu pečať svojich básní. Kritika si všimla najmä autorkino posilňovanie rodovej perspektívy písania, ale tiež výrazný jazykovo-experimentálny „habitus“ jej textov, ktorý ťaží tak z auditívneho, ako aj vizuálneho plánu „prebývania v jazyku“ a postupne sa mení až na slobodnú básnickú performanciu. Poetka sa tak ocitá v samom srdci básnického paradoxu; bez tohto opusu by bola súčasná slovenská poézia zjavne ochudobnená o jednu neopakovateľnú dimenziu svojho sebauskutočnenia.
Kniha je vybavená kvalifikovaným doslovom spod pera literárnej vedkyne Maríny ŠIMÁKOVEJ SPEVÁKOVEJ a obsahuje tiež autorkino Kalendárium s citátmi z recenzií jednotlivých Reparovej diel. Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela Miroslava CIPÁRA, knižný dizajn je dielom Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA.
Koncepcia edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľa súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+ / –), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú už piate desaťročie, a okrem iného tak prispieť k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej i odbornej identifikácie.
„Lyrická subjektka Stanislavy Chrobákovej Repar sa vyznačuje silnou potrebou vydať zo seba autentický ženský hlas, dopĺňa ho však aj potreba stelesňovať čosi ako jeho univerzálnu kvalitu; tá prichádza zďaleka (ako ozvena pôvodnej orálnej kultúry) a odznieva doďaleka, rozkolísavajúc zavedené vzorce správania. Poetka si zároveň plne uvedomuje aj protirečivý dosah takéhoto prístupu, pretože sloboda prekračujúca zaužívané predstavy a obrazce si vždy vyberie svoju daň [...]“ (z doslovu M. Šimákovej Spevákovej).
Selfie
Selfie je autorský a súčasne konsenzuálny (autor – literárna veda – redakcia) výber zo šiestich básnických zbierok básnika Mariána MILČÁKA (*1960), ktorý za štyri desaťročia svojich tvorivých aktivít (knižne debutoval v r. 1989) vniesol do slovenskej poézie obdivuhodné motivické a tematické rozsahy – v závislosti od predhistorických a pohanských cez duchovné a spirituálne až po vedecké a historické inšpirácie. Svojimi textami zároveň iniciuje prieskum moderných výrazových foriem, vrátane stratégií spojených s využívaním „hypostazovaného subjektu“ či významovým paralelizmom. V neposlednom rade: kvalita jeho písania vyúsťuje do výrazného autorského rukopisu, ktorému dominuje radikálny skepticizmus dnešného „homo universalis“; bez tohto opusu by bola súčasná slovenská poézia zjavne ochudobnená o jednu neopakovateľnú dimenziu svojho sebauskutočnenia.
Kniha je vybavená kvalifikovaným doslovom spod pera literárnej vedkyne Jany JUHÁSOVEJ a obsahuje tiež autorovo Kalendárium s citátmi z recenzií jednotlivých Milčákových diel. Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela Jána LEBIŠA, knižný dizajn je dielom Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA.
Koncepcia edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľa súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+ / –), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú už piate desaťročie, a okrem iného tak prispieť k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej i odbornej identifikácie. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR.
„Etické gesto, na ktoré M. Milčák ani tu [v zbierke Teserakt] nerezignuje, stále viac zviditeľňuje jeho príslušnosť k bezprostredne prednovembrovej a potom aj ponovembrovej generácii, ktorej potrebou sa stala i reflexia veľkých dejinných obratov – pocit individuálnej zodpovednosti za vznikajúci, no tiež rýchlo sa strácajúci ,slobodný‘ svet“ (z doslovu J. Juhásovej).
Reči bokom
Posledná zbierka Jána Buzássyho je rozdelená do dvoch častí: Z testamentov a Reči bokom. Ako už oba názvy napovedajú, autor sa v knihe snaží vnoriť do hĺbky ľudskej psychiky a zážitkov pozemského života v konfrontácii s povrchom sveta. Citlivo reflektuje súčasné dianie — teda to, čo sa nás všetkých bytostne dotýka. Jednoducho povedané: z pohľadu duchovne založenej individuality autor vníma povrch sveta aj ako povrch ľudskej bytosti — človeka dneška, človeka hľadajúceho východiská. Najnovšiu básnickú zbierku farebnými abstrakciami ilustruje významný slovenský výtvarník Vladimír Kordoš. Dizajn a zalomenie Matúš Chalupa.
Hermovská chôdza
Básnické médium v Hermovskej chôdzi Štrpku reflektuje aj pohlcuje nejednoznačnú, komplikovanú podobu sveta, ktorú zachytáva viacrozmerná významová sieť pripomínajúca hologram s naznačenou dynamickou hĺbkou, sémanticky ekvipolentnými perspektívami, ale paradoxne aj istou premenlivou difúziou významu a prebleskujúceho zmyslu. V texte koexistujú motívy a podtextové úvahy o zdanlivej inherentnosti vecí a javov na istej spoločnej platforme, ktorou môže byť len prenikajúce sa vedomie subjektu a jeho čitateľa.
Trojveršia spod trojvršia
Autor tejto zbierky chce dosiahnuť líniu priameho dotyku čitateľa s hodnotami a nádherami života. V jeho veršoch je cítiť prepojenie orientácie chcenia so skutkami. Pritom odkrýva aj nutnosť snaženia sa o dosiahnutie pochopenia prijať zvnútornenie všetkých k tomu potrebných predpokladov. Ako sám autor hovorí, k vzájomnej symbióze poézie a života je potrebné dosiahnuť rovnováhu srdca a mozgu.
Štyri nočné obdobia
Súborné básnické dielo Jozefa Mokoša Štyri nočné obdobia pozostáva zo zbierok Praskanie krvi (1962), Jesenné litánie (1969), Pribúdanie kruhov (1983), Písanie/é do snehu (2002) a sprevádzajú ich ilustrácie od Miloša Koptáka. Súčasťou knihy sú literárno-vedecké reflexie na dielo Jozefa Mokoša, ktoré vyšli v rozmedzí rokov 1961 - 2002.
Gestotexty
Debutová zbierka TJ Vjugu, semiotextového performera, a-poeta, hudobníka a fotoamatéra, ktorú tvoria parabásnické objekty, rébusy, žarty, parafrázy úradných formulárov, vedomostného kvízu, ako aj neverbálne fotobásne a fotodokumentácie performancií. Sú výsledkom jeho prekérnych hier so všemožnými textami.
Ako píše Peter Macsovszky v tzv. Predoslove ku Gestotextom: TJ Vjuga do aktuálneho sveta mediálnych konštruktov, pseudoreality, vyfabrikovaných i spontánnych hoaxov, fakticky doložiteľných konšpirácií, desivejších ako najdivokejšie konšpiračné teórie, ktoré sa medzičasom stali súčasťou zábavného priemyslu, nevstupuje len v slovenčine a so slovenčinou, pretože niektoré jeho básnické objekty (či skôr sochy-objekty: sculpture-objects), práve preto, že sú objektmi (sochami, hoci zdanlivo len dvojrozmernými), majú aj mimojazykový presah. (...)
Z hľadiska antropocentrického svetonázoru aby som sa vrátil k dielu, ktoré nekomentujem, lebo nechcem kaziť vzduch slovné, textové, typografické, vizuálny hry a špásy TJ Vjugu kopú byrokratov do riti. ,,Byrokrat staromódne slovo. Veď dnešnými byrokratmi sú mediálni manipulátori, reklamní černokňažníci, predsedovia predstavenstiev, šéfovia politických kampaní, strojcovia propagandistickej rétoriky, medicínski žongléri a psychopati najpokročilejších technológií. Realita prestala byť realitou, zastierajú ju fabrikované správy, ktoré sa valia z oficiálnych médií. (...) No a do pseudoreality plnej pseudoinfomácií a faktoidov, vstupuje TJ Vjuga so svojimi parabásničkami. Inú možnosť sotva má ak chce silou-mocou vstupovať. Povedať si svoje. Spôsobom, aký mu vyhovuje. Spôsobom natoľko vtipným a podvratným, až by z toho mala krv tuhnúť.,,
Táto kategória je venovaná básnickému umeniu v slovenskom jazyku a ponúka vám unikátnu príležitosť objaviť bohatstvo a rozmanitosť slovenskej literatúry. Nájdete tu básnické diela od slávnych klasikov až po súčasných autorov, ktoré vás prenesú do sveta krásy, vášne a hlbokých emócií slovenského jazyka.
Táto kategória ponúka básnické diela od slávnych klasikov, ako Ján Smrek, Ivan Krasko, Janko Kráľ, a ďalších, až po súčasných autorov, ktorí oslovujú modernú generáciu. Nájdete tu básne plné nádeje, lásky, smútku, pýchy, odrazu a hĺbky ľudskej duše.
Pri prehľadávaní tejto kategórie narazíte na básnické zbierky rôznych štýlov a tematiky, od lyrických básní o prírode a láske k Slovensku, cez introspektívne diela o existenciálnych otázkach a ľudských citoch, až po spoločensky angažované básne, ktoré reflektujú súčasnú realitu.
Naše knihy slovenskej poézie vám umožnia objaviť bohatstvo jazyka, krásu básnického umenia a hlbšie porozumieť slovenskej kultúre. Bez ohľadu na vaše literárne preferencie, nájdete tu básne, ktoré vás oslovia a potešia.
