Krutohory. Maranatha, 2. vydanie

---

Mitanov diptych Krutohory / Maranatha je pripomienkou básnickej tvorby jedného z najtalentovanejších slovenských spisovateľov. V tejto strhujúcej výpovedi sa objavujú nielen trýznivé krutohory ľudskej a tentoraz i básnickej existencie, ale aj absurdita, s ktorou sa autor vyrovnáva ironickým odstupom a nečakaným paradoxom. Do temných zákutí ducha, kde sa rodia nadčasové úvahy o povahe skutočnosti, presvitá svetlo nehmotného sveta a nádeje vykúpenej autentickým životom. Dušan Mitana je laureátom Panta rhei Awards. Opätovné vydanie jeho poézie je čitateľsky atraktívnou syntézou autorovej filozofie a očisťujúcej spirituality.

VTÁCI

Deň zvoľna zhasínal

V purpurovej žiare
západu
zhárali vtáci

Vtáci
najkrídlatejší z tvorov


Vracali sa domov



MALÝ NOČNÝ OMYL

Nočná električka blúdi
ulicami
Hľadá koľajnice
ktoré v tej tme
nemôže
(samozrejme)
vidieť
Nechce sa prezradiť
preto si neposvieti
Až na svitaní
zistí
že je autobus

Sú aj väčšie omyly
utešujem ju

Rozplače sa mi na pleci



OTEC

Po rokoch postavil
dom
so štyrmi izbami
Pred okná
maku rozosial
Zostalo miesto
pre jediný
orech
(Tam sme sa pásli)
Slnečné izby podelil
medzi deti

A on sedí
ticho a sám
v poslednej izbe

Pomaly obrastá
machom
zo severnej strany
studenej a čistej



KRUTOHORY

„Duša neexistuje
ale bolí“
povedal otec
a ticho dodal:
(gramatickým rýmom – pozn. red.)
„Bo tam kde sídli
v mozgu
horí“

Šialené vetry
dujú
V Krutohorí
menej