Dušan Mitana

Prvotina Psie dni, očarila najmä mladých čitateľov, pre ktorých tieto poviedky predstavovali slnečný svet slobody, vystihovali nejakým spôsobom citovo-intelektuálne rozpoloženie mladých ľudí a ich náladu

Zbierka Slovenský poker ponúka tucet hravých, ale aj poetických príbehov, s prvkami humoru, paradoxov a absurdity, ústiacich väčšinou do iracionality.

Humorne o vážnych veciach. Zbierka poviedok jedného z najobľúbenejších súčasných slovenských spisovateľov vychádza v druhom vydaní. „Znovu som si prečítal Mitanove poviedky a knižku KRST OHŇOM - nový kontext. Kedysi mi Ivan Štrpka povedal (asi v roku 1988), že Mitana je normálny spisovateľ, čo istú dobu platilo, teraz si však myslím, že popri tom je aj VIAC. Nedostali ho z osieho hniezda. Rád som, že som sa ešte mohol vrátiť ku všetkému, čo napísal.“ Ivan Laučík

Literárna groteska z rázovitej slovenskej dediny, v ktorej sú klebety, politické dišputy a susedské prekáračky na dennom poriadku. Novelu Môj rodný cintorín začal formou paródie na memoárovú literatúru písať Dušan Mitana dva roky pred vydaním svojho debutu. Prvý fragment o starom hrobárovi a jeho podarenom synovi vyšiel v časopise Mladá tvorba v roku 1968 pod názvom „Hrob ako stvorený pre svadobnú noc“. Druhá kapitola mala byť uverejnená v roku 1970 v poslednom čísle časopisu Mladá tvorba, ktoré však bolo vďaka komunistickej cenzúre zošrotované. Autor dielo dokončil a vydal až po páde komunizmu. Teraz vychádza v treťom vydaní a v tvrdej väzbe. „Pre mňa ako umelca nie je nič tabu, ak to má účel a umelecky to spracujem. No ak je niečo samoúčelné v akomkoľvek zmysle, ako napríklad pornografia, tak to nepovažujem za tabu, ale jednoducho ma to nezaujíma.“ Dušan Mitana

Kriminálno-psychologicko-spoločenský román z obdobia socialistickej normalizácie, kde zločinom nie je samotná vražda, ale porucha ľudskosti v človeku.

Sugestívny román o postupnej strate citu rozpoznať hranice medzi realitou a fikciou – autorom a postavami – dôsledkami a príčinou... Pred štvrťstoročím sa Hľadanie strateného autora stalo v čitateľskej ankete Knihou roka a pre súčasných mladých čitateľov vychádza v novom vydaní. „Celé moje písanie je hľadaním strateného autora... Hľadám základné hodnoty.“ (Dušan Mitana) „Miznutie rozprávača, respektíve jeho rozpustenie sa vo viacerých rozprávačských perspektívach a ohniskových vzdialenostiach je príznačné pre trojicu Mitanových románov „Hľadanie strateného autora“, „Návrat Krista“ a „Zjavenie“, ktoré tvoria akýsi voľný triptych a mohli by sme ich nazvať románmi hľadania, blúdenia a premeny.“ Peter Zajac Kniha Hľadanie strateného autora vyšla v roku 1991 a zdá sa, že práve ona začína tvoriť nový, reflexívno-náboženský trend v tvorbe Dušana Mitanu. Doterajší Mitana si čitateľov získal najmä svojimi krátkymi prózami, ktoré začali vychádzať v 70. rokoch. V týchto poviedkach sa autor často dotýka tém, ktoré boli v socialistickej realite tabuizované, je kontroverzný a tým pádom aj čitateľsky zaujímavejší. Samotný autor v jednom z rozhovorov konštatoval: „tradičná beletria, tradičný príbeh, ma už dávno neoslovuje” a asi preto sa rozhodol napísať antiromán Hľadanie strateného autora. Štruktúra tejto knihy pripomína koláž, skladajúcu sa z viacerých textov, ktoré nie sú len žánrovo, ale aj štýlovo diferencované. Autor skladá jednotlivé fragmenty mozaiky svojho diela pomocou literárnej postavy autora Tomáša Eliáša, ktorý sa za pseudonymom Dušan Mitana asi neskrýva náhodou. Jeho tajuplné zmiznutie a následné hľadanie tvorí jednu z príbehových línii knihy. Mitana komplikuje situáciu hlavného hrdinu (aj čitateľa, ktorý sa podobne ako knižná postava začína strácať v spletitej štruktúre diela) a píše o druhom Dušanovi Mitanovi, čiže o sebe. „Na zámene týchto dvoch mien sa tu buduje veľkolepá tragifraška“ – tvrdí Marta Součková. Avšak peripetie dvoch autorov sú ešte len začiatkom toho, čo Mitana pripravil pre nič netušiaceho čitateľa...“ Izabela Zając „V roku 1991vydal román Hľadanie strateného autora, jeden z prvých domácich pokusov o uplatnenie postmodernistických princípov v literárnom diele. Kniha je vystavaná na princípe textovej koláže, v ktorej sa prostredníctvom protagonistu Tomáša Eliáša zjednocujú a miešajú žánrovo a štýlovo rôznorodé prvky (korešpondencia, administratívny štýl, chorobopis, privátne žánre ako denník, ale aj texty z verejných zdrojov, napr. časopisecký rozhovor so spisovateľom) a uplatňuje sa intertextualita (už v názve, odkazujúcom na monumentálny románový projekt francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta Hľadanie strateného času). Otázkou, ktorú román nastoľuje (a necháva otvorenú), je identita (totožnosť) protagonistu a jeho vzťah k autorovi (autor Mitana je prostredníctvom mena i verejne prístupných biografických údajov vtiahnutý do deja ako alter ego/druhé ja protagonistu). V knihe je uplatnený princíp hry, založený na preskupovaní a kombinácii všetkých personálnych rolí spätých s epickým dielo (autor – rozprávač – postava).“ Vladimír Barborík

Pararomán Návrat Krista autor vystaval ako literárnu koláž faktografie s fantáziou. „Skúsený a uznávaný prozaik sa tu pokúsil v dosť náročnom texte odpovedať na tie najzákladnejšie otázky, ktoré by mali znepokojovať ľudstvo ako celok, ale aj každučkého, čo len trocha súdneho a zodpovedného ľudského tvora. Venuje sa výkladu ľudských dejín, no predovšetkým vývinu kresťanstva s dôrazom na rôzne proroctvá, veštby, vízie.“ (Jozef Špaček) „Autor, ktorému nie je nič také sväté, aby sa proti tomu nevzbúril, rebel, recesista, blasfemik a heretik Dušan Mitana predviedol na konci minulého tisícročia svojmu čitateľstvu šokujúcu premenu fantasticko-faktografickým pararománom s vesmírnou zápletkou, s podtitulom Dejiny spásy v 10 častiach s prológom a epilógom a charizmatickým názvom Návrat Krista. Jeho úporné sebazničujúce hľadanie strateného subjektu vo svete ,,na prahu sebazničenia“ a bezuzdné prekračovanie ontológie metafyzikou a mystikou tu vyústilo do „faktografickej“ analýzy dejín náboženského myslenia, na konci ktorej čnie onen návrat Krista ako zmierenie s nezmieriteľným, ale súčasne aj ako autorova najbytostnejšia vzbura.“ Alexander Halvoník „Text z istého pohľadu pripomína Ecove hry s interpretáciou. Podobne ako vo Foucaultovom kyvadle i tu je hlavnou témou „tajomné”, poháňa ju dychtivosť objavovať tajné kódy, lúštiť inotaje pod povrchom textov, mystické sprisahania za dejinami sveta. Mitana používa ecovskú metódu zmätenia významov, podobne spája cudzorodé pramene do nových významov, aj bez overovania prameňa. Text Návratu Krista je rozsiahlou kolážou pozliepanou z útržkov ufologických prednášok, evanjelizačných traktátov, špekulatívnej teológie, biblickej exegézy, novinových správ, mediálnych súdov. Miestami sa citovaný text nedá rozoznať od autorovho, o to je neuchopiteľnejší. Na rozdiel od Eca, ktorý zaplieta postavy do sietí inotajov, Mitanov text nemá príbeh, jedinou do siete inotajov vpletenou postavou je autor. Ak sú Ecove knihy postmoderným textom, Mitanova kniha je postmoderným javom.“ Daniel Pastirčák „Mitana patrí k tomu vzácnemu typu autorov, ktorým sa darí spájať a integrovať to, čo sa zvyčajne pokladá za nespojiteľné a nezintegrovateľné: klasicky jasný spôsob podania problémov nejasných až temných. Alebo inak - darí sa mu spájať presnosť vyjadrenia s približnosťou a mnohovýznamovosťou príbehu.“ Peter Zajac

Dušan Mitana pokladá Zjavenie za „generačný román svojej generácie“. „Mitanova kniha je zábavná jednoducho preto, že je dobre napísaná. Radosť z čítania - túto už takmer zabudnutú emóciu slovenskej literatúry - dokáže Mitana sprostredkovať nielen svojimi presnými vetami, ale najmä filmovo vystavanými scénami. Autor v nich dokáže elegantne spojiť zdanlivo nespojiteľné.“ Peter Darovec „Zjavenie má u Mitanu mnohorakú podobu. Môže byť epifanickým zážehom, svedectvom o možnosti či nemožnosti metanoie ako procesu komplexnej premeny, eschatologickým stavom, synonymom tvorivosti. Z tohto hľadiska možno povedať, že Dušan Mitana napísal román ako svedectvo o „procese nenaplnenej premeny“. Príbeh premeny vo viere sa skončí napoly vážne a napoly ironicky...“ Peter Zajac

Tri rozsiahle romány Dušana Mitanu (spolu 1.176 strán) tvoria akýsi voľný triptych hľadania, blúdenia a premeny. O 3 ROMÁNOCH DUŠANA MITANU „Miznutie rozprávača, respektíve jeho rozpustenie sa vo viacerých rozprávačských perspektívach a ohniskových vzdialenostiach je príznačné pre trojicu Mitanových románov „Hľadanie strateného autora“, „Návrat Krista“ a „Zjavenie“, ktoré tvoria akýsi voľný triptych a mohli by sme ich nazvať románmi hľadania, blúdenia a premeny.“ Peter Zajac O KNIHE HĽADANIE STRATENÉHO AUTORA „Štruktúra tejto knihy pripomína koláž, skladajúcu sa z viacerých textov, ktoré nie sú len žánrovo, ale aj štýlovo diferencované. Autor skladá jednotlivé fragmenty mozaiky svojho diela pomocou literárnej postavy autora Tomáša Eliáša, ktorý sa za pseudonymom Dušan Mitana asi neskrýva náhodou. Jeho tajuplné zmiznutie a následné hľadanie tvorí jednu z príbehových línii knihy. Mitana komplikuje situáciu hlavného hrdinu (aj čitateľa, ktorý sa podobne ako knižná postava začína strácať v spletitej štruktúre diela) a píše o druhom Dušanovi Mitanovi, čiže o sebe. „Na zámene týchto dvoch mien sa tu buduje veľkolepá tragifraška“ – tvrdí Marta Součková. Avšak peripetie dvoch autorov sú ešte len začiatkom toho, čo Mitana pripravil pre nič netušiaceho čitateľa...“ Izabela Zając O KNIHE NÁVRAT KRISTA „Text z istého pohľadu pripomína Ecove hry s interpretáciou. Podobne ako vo Foucaultovom kyvadle i tu je hlavnou témou „tajomné”, poháňa ju dychtivosť objavovať tajné kódy, lúštiť inotaje pod povrchom textov, mystické sprisahania za dejinami sveta. Mitana používa ecovskú metódu zmätenia významov, podobne spája cudzorodé pramene do nových významov, aj bez overovania prameňa. Text Návratu Krista je rozsiahlou kolážou pozliepanou z útržkov ufologických prednášok, evanjelizačných traktátov, špekulatívnej teológie, biblickej exegézy, novinových správ, mediálnych súdov. Miestami sa citovaný text nedá rozoznať od autorovho, o to je neuchopiteľnejší. Na rozdiel od Eca, ktorý zaplieta postavy do sietí inotajov, Mitanov text nemá príbeh, jedinou do siete inotajov vpletenou postavou je autor. Ak sú Ecove knihy postmoderným textom, Mitanova kniha je postmoderným javom.“ Daniel Pastirčák O KNIHE ZJAVENIE „Mitanova kniha je zábavná jednoducho preto, že je dobre napísaná. Radosť z čítania - túto už takmer zabudnutú emóciu slovenskej literatúry - dokáže Mitana sprostredkovať nielen svojimi presnými vetami, ale najmä filmovo vystavanými scénami. Autor v nich dokáže elegantne spojiť zdanlivo nespojiteľné.“ Peter Darovec O AUTOROVI Dušan Mitana sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom. Začal študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, po roku však prestúpil na Vysokú školu múzických umení, kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu. Po skončení štúdia pracoval dva roky ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literatúre venuje profesionálne. Píše prózu, poéziu, eseje a venuje sa filmovej a televíznej scenáristike. Žije v Bratislave. Vydal 5 zbierok poviedok (Psie dni, Patagónia, Nočné správy, Slovenský poker, Krst ohňom), 2 básnické zbierky (Krutohory, Maranatha) a 5 románov (Koniec hry, Môj rodný cintorín, Hľadanie strateného autora, Návrat Krista, Zjavenie). Za svoju tvorbu získal viacero ocenení (Hlavná cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, Prémia Literárneho fondu, Panta Rhei Awards - Sieň slávy).

Koniec hry: Kriminálno-psychologicko-spoločenský román z obdobia socialistickej normalizácie, kde zločinom nie je samotná vražda, ale porucha ľudskosti v človeku. Hlavný hrdina zabíja svoju manželku, pretože sa nedokáže vyrovnať s jej odlišným pohľadom na svet. V absolútnej väčšine kriminálnych či detektívnych románov ide o peniaze. Vrah vraždí kvôli tým prekliatým peňázom - Dumas, Balzac, Julian Sorel, Raskoľnikov etc... Peter Slávik vraždí nevinne: omylom. Dušan Mitana Môj rodný cintorín: Novelu Môj rodný cintorín začal formou paródie na memoárovú literatúru písať Dušan Mitana dva roky pred vydaním svojho debutu. Prvý fragment o starom hrobárovi a jeho podarenom synovi vyšiel v časopise Mladá tvorba v roku 1968 pod názvom Hrob ako stvorený pre svadobnú noc. Druhá kapitola mala byť uverejnená v roku 1970 v poslednom čísle časopisu Mladá tvorba, ktoré však bolo vďaka komunistickej cenzúre zošrotované. Autor dielo dokončil a vydal až po páde komunizmu. Teraz vychádza v treťom vydaní a v tvrdej väzbe. Hľadanie strateného autora: Sugestívny román o postupnej strate citu rozpoznať hranice medzi realitou a fikciou autorom a postavami dôsledkami a príčinou... Pred štvrťstoročím sa Hľadanie strateného autora stalo v čitateľskej ankete Knihou roka a pre súčasných mladých čitateľov vychádza v novom vydaní. Celé moje písanie je hľadaním strateného autora... Hľadám základné hodnoty. Dušan Mitana Návrat Krista: "Skúsený a uznávaný prozaik sa tu pokúsil v dosť náročnom texte odpovedať na tie najzákladnejšie otázky, ktoré by mali znepokojovať ľudstvo ako celok, ale aj každučkého, čo len trocha súdneho a zodpovedného ľudského tvora. Venuje sa výkladu ľudských dejín, no predovšetkým vývinu kresťanstva s dôrazom na rôzne proroctvá, veštby, vízie. (Jozef Špaček) Zjavenie: "Mitanova kniha je zábavná jednoducho preto, že je dobre napísaná. Radosť z čítania - túto už takmer zabudnutú emóciu slovenskej literatúry - dokáže Mitana sprostredkovať nielen svojimi presnými vetami, ale najmä filmovo vystavanými scénami. Autor v nich dokáže elegantne spojiť zdanlivo nespojiteľné. Peter Darovec Zjavenie má u Mitanu mnohorakú podobu. Môže byť epifanickým zážehom, svedectvom o možnosti či nemožnosti metanoie ako procesu komplexnej premeny, eschatologickým stavom, synonymom tvorivosti. Z tohto hľadiska možno povedať, že Dušan Mitana napísal román ako svedectvo o procese nenaplnenej premeny. Príbeh premeny vo viere sa skončí napoly vážne a napoly ironicky... Peter Zajac

Posledný román-autobiografia obľúbeného spisovateľa. Autentické svedectvo o procese premeny na pozadí prudkých spoločenských zmien. S biľagom rebela, extrémistu a permanentného opozičníka, bilancuje svoj život. A každý čitateľ, kladúci otázky sa stáva zároveň jednou postavou príbehu.

Posledný román-autobiografia obľúbeného spisovateľa. Autentické svedectvo o procese premeny na pozadí prudkých spoločenských zmien. S biľagom rebela, extrémistu a permanentného opozičníka, bilancuje svoj život. A každý čitateľ, kladúci otázky sa stáva zároveň jednou postavou príbehu. „Cítim sa ako pacient, ktorý chce vydať autentické svedectvo o svojej nemoci a zároveň som spisovateľ, ktorý začína písať poslednú časť svojich pamätí – svedectvo o procese premeny až vo chvíli, keď pamäť stráca. „Žiť sa dá len autobiograficky,“ napísal môj kolega a priateľ Ivan Kadlečík a ja s ním, samozrejme, súhlasím. Ale písať autobiografiu je možné aj spoluprácou autora s čitateľmi, novinármi, kritikmi, ktorí autorovi kladú rôzne otázky a on na ne odpovedá. Z viacerých rozhovorov, ktoré sa prelínajú s textami z iných žánrov, si čitateľ môže poskladať životný príbeh autora, ktorý píše román-koláž a každý čitateľ, kladúci otázky, sa stáva zároveň jednou postavou príbehu. (Rozprávač, Autor, Protagonista)“

Poburujúce, vzrušujúce, drsné, ale aj láskavé. Poviedky plné citu, ktoré často prekročia tabu. Zasnené texty o láske cez ružové okuliare však nečakajte. Niektoré príbehy vás pošteklia, iné rozčertia. Vypočujte si 15 poviedok vo výbere KK Bagalu, ktoré vyšli v priebehu polstoročia a tematicky rozširujú tradične ponímaný pojem láska o nové pohľady.