Stratený malý svet
Aj keď sa Zuzana Kuglerová v priebehu rokov zapísala do slovenskej literatúry predovšetkým ako autorka historickej fantasy a zberateľka povestí, trinástou komnatou jej vnútorného sveta, ktorú otvára iba málokedy, je poézia. Vracia sa k nej síce zriedkavo, ale v pravidelných intervaloch. Kuglerová sa nebojí tradičných foriem viazaného verša, má ich aj v tejto zbierke hojne zastúpené. Rovnako dobre sa však cíti aj vo voľnom verši. Nepotrebuje ekvibrilistiku ťažko uchopiteľných metafor, aby predostrela čitateľovi to, čo cíti a vníma. A vníma veľmi pozorne, až mikroskopicky. Preto v jej básnickej tvorbe nenájdeme sentiment spomienok, hoci pocit straty v nej pretrváva. Kuglerová však nestráca ani vieru ani nádej. Poďme sa teda pozrieť do jej veršov, či v nej nájdeme Stratený malý svet, odviaty rokmi.
Buchty pre sultána - Novozámocké povesti
Kde bolo, tam bolo, bol raz hrad postavený z dreva, ktorý si len tak plával na vode. Takto rozprávkovo sa začína príbeh pevnosti, z ktorej napokon vyrástlo mesto Nové Zámky. Deväť príbehov, ktoré spisovateľka Zuzana Kuglerová vyčarila z čriepkov dávnych povestí.
Rímska Otrokyňa
Rímska otrokyňa je voľným pokračovaním prvých dvoch dielov historického románu z pera Zuzany Kuglerovej zo štvrtého storočia nášho letopočtu (Rimanka a kvádsky kráľ, Riman a kvádska princezná). Zachytáva obdobie rímsko-kvádskych vojen.
Autorka v ňom rozvíja príbeh mladej kvádskej veštice Quataldy a rímskeho cisára Juliána. Drží sa pritom verne historických udalostí, ktoré sa reálne stali, dopĺňa ich však svetom bájnych bytostí z kvádskej mytológie.
Osudovej láske Quataldy a Juliána nepraje ani doba, ani stret dvoch náboženstiev, pohanského a kresťanského. Quatalda okrem toho musí riešiť ďalšiu závažnú vec: únos svojej mladšej sestry Ariovisty. Za únosom stojí najmocnejšia žena Ríma, Eusébia, ktorá sa chce Quatalde pomstiť za to, že jej ukradla Juliánovo srdce.
Spletitý príbeh nás prevedie viacerými provinciami, kde vidno úpadok Rímskej ríše a kde Quatalda Ariovistu hľadá.
Nájde ju?
Dozviete sa to, keď si prečítate túto knihu.
Arcibiskupova studňa
Bratislavské povesti z palácov aj predmestí
Poznáte povesti z dávnych bratislavských švrtí Vydrica a Zuckermandel? Viete, že chudobných rybárov, čo tu žili, dlho chránila vodná víla Striebruška? Zaľúbila sa do jedného z nich, no aj keď bola jej láska opätovaná, medzi ľuďmi dlho nepobudla... Jej otec, kráľ jeseterov, strašný vládca Dunaja, niekoľkokrát zaplavil Bratislavu veľkými povodňami. A iba potom, keď sa Striebruškin syn Jakub stal richtárom, prestal mesto ohrozovať rozbúrenými vodami.
Každému čitateľovi príde na rozum otázka: odkiaľ to autorka všetko vie? Nuž, niečo prezradili dlažby v bratislavských uliciach, niečo samotný Dunaj, niečo balvan pod bratislavským hradom, niečo Rolandova socha na hlavnom námestí. Veď v Bratislave sa dá o peknú povesť potknúť na každom rohu.
Ilustracie: AItech
Čert v sukni
Čert? Bŕŕŕ! Kde je? Predsa tam, kde čerti bývajú. V pekle. No tento čert je akýsi čudný. Stále by chcel len upratovať a vyberar vši z vlasov čertíc. V čertovskej škole správne odpovedá na všetky otázky. Neklame, nepodvádza, nerobí nikomu zle. Nečudo, že sa šéf pekla, sám Lucifer Zlomyseľ, na neho nahneval a dal mu prísny trest. Obliekol ho do dievčenskej sukne, na ruky mu pričaroval fúrik, medzi rohy dve antény a tak ho vyhnal do sveta.
Zle by bolo s úbohým čertom, keby nemal priateľov. Tí mu išli pomôcť, aj keď nepoznali jeho tajomstvo. To poznal len Lucifer Zlomyseľ, zlá čarodejnica a jej škaredá dcéra Hofa.
Od svojich obľúbených žánrov, historického románu a povestí si spisovateľka Zuzana Kuglerová odskočila do ríše rozprávok. V úsmevnom príbehu prináša neobvyklé spracovanie tradičnej témy o čertoch a princeznách. A ako to už v rozprávkach býva, všetko sa končí veľkou svadbou. No kto si koho berie? Žeby Lucifer Zlomyseľ škaredú Hofu? Alebo nebodaj jej mamu, zlú čarodejnicu? Kto to vie?
Veľká kniha keltských povestí
Úspešná spisovateľka Zuzana Kuglerová, ktorá sa svojim vstupom do historických tém Slovenska natrvalo zapísala do dejín slovenskej literatúry, prichádza s povesťami z ďalekého obdobia našich predkov – Keltov. Ako je u nej zvykom, mieša mystično s realitou. Každý, kto sa čo i len trochu zaujíma o svet Keltov, v tejto knihe nájde množstvo cenných a doteraz neuverejnených informácii. Zuzana Kuglerová zostáva aj v nej verná svojmu neskrotnému, zvedavému duchu a objavuje to, čo bolo očiam iných skryté. Čitatelia tak majú možnosť spoznať širokú plejádu keltských bohov, ich lásky a boje, ale aj legendárnych hrdinov, ktorí sa svojimi skutkami prepracovali až do ríše nesmrteľných. Tak, ako v predchádzajúcom diele – Veľká kniha staroslovanských povestí – aj v keltských povestiach načiera spisovateľka do oblastí, ktoré by ste v povesťovej knihe nečakali. V každom prípade sú však jej obohatením. Prináša nielen príbehy, ale aj recepty keltskej kuchyne a liečiteľstva či register keltských bájnych bytostí. Precízna práca s podkladovým materiálom dodáva knihe nielen hodnovernosť, ale aj príťažlivosť, ktorá čitateľa presvedčí, že Zuzane Kuglerovej právom patrí titul kráľovnej slovenských povestí. Veď sa už ich zbieraniu venuje viac ako 25 rokov. Výtvarníčka Alexandra Geschwandtnerova vstúpila do publikácie krásnymi ilustráciami, ktoré zvýrazňujú bohatý fantazijný svet Keltov. Spolupráca týchto dvoch autoriek sa osvedčila už v minulosti, keď za knihu Rozprávky pre moje kvety dostali cenu Zlatá pečať od Slovenského polygrafického zväzu.
Ondrej Kalamár
Vinohradnícke povesti
Vinohradnícke remeslo je odnepamäti súčasťou ľudskej kultúry. Vyšľachtiť vínnu révu, dopestovať šťavnaté bobule hrozna a urobiť z nich dobré víno je umenie, ktoré ľudia stáročiami rozvíjajú do čoraz dokonalejších podôb. A Slovensko do dejín vinohradníctva neodmysliteľne patrí, veď vinohradnícke tradície na svahoch Malých Karpát siahajú až do čias starých Keltov a Rimanov! Za tie stáročia, ba tisícročia sa udialo všeličo zaujímavé a vinohradnícke dvory sú opradené čarovnou pavučinou príbehov, záhad, tajomstiev…
V knižke, ktorú vám teraz prinášame v druhom, upravenom a doplnenom vydaní, nazriete do jedného z najtradičnejších vinohradníckych regiónov Slovenska – starobylého Račišdorfu, dnešnej Rače. Dozviete sa, prečo za pradávnych čias zhorela chýrna krčma na brehu Račieho potoka, prečo pastier Viatek zbojníka preklial, ako račišdorfský šenkár prekabátil zubatú, o čarodejnej krampli,
usilovnom Vinckovi a veľa ďalších tajomstiev, ktoré ľudská pamäť zachovala. Pridávame čriepky starých vinohradníckych piesní, modlitieb, múdrostí a zaujímavostí o tajomstvách vinohradníckeho remesla.
Vinohradnícke povesti pre vás napísali:
Zuzana Kuglerová – úspešná spisovateľka historickej prózy (romány Čarodejnica z Petrovíc, Dcéra Riečnej panny, Zlatá reťaz boha Sobeka, Rytier a zbrojnoš, Hawránok, Riman a kvádska princezná, Rimanka a kvádsky kráľ), nositeľka významných svetových ocenení (Ambasador al poesiei, Iasi 2017, Slavic brosche, Londýn 2018, Zlaté pero, Varna 2019 a i.), zberateľka povestí, zakladateľka literárnej platformy Pars Artem;
Dobroslava Luknárová – zanietená propagátorka račianskych tradícií a vinohradníckej kultúry, organizátorka kultúrneho diania. Desaťročia pôsobila v Rači ako učiteľka. Svoju tvorbu prezentuje v rámci Račianskeho muzeálneho spolku, v regionálnom časopise i na doméne racan.sk. Je šéfredaktorkou časopisu 3. vek Jednoty dôchodcov na Slovensku a autorkou kníh: …ako let motýľa… a Nezábudky.
Lacná kniha Riman a kvádska princezná (-25%)
Štvrté storočie nášho letopočtu je na Slovensku doteraz málo prebádaným historickým obdobím. Pritom skrýva jednu z najvzrušujúcejších epoch v našich dejinách – väzbu kvádskeho klientskeho kráľovstva na Rímsku ríšu. V Rimanovi a kvádskej princeznej pokračuje príbeh dcéry kvádskeho kráľa Vitrodora, Quataldy, ktorá sa rozhodla Rimanom pomstiť za smrť svojho zákerne zavraždeného brata Araharia. K tragickej udalosti došlo počas svadobnej hostiny a obradu, na ktorom si mal Arahario zobrať za ženu dcéru rímskeho cisára Konštantína Veľkého. Úmysel cisára bol dobrý, chcel, aby sa kvádske kráľovstvo stalo ďalšou provinciou rímskej ríše, preto sľúbil jednu zo svojich dcér Arahariovi, ktorý žil na jeho dvore ako rukojemník. Svadbu prekazila nielen cisárova nečakaná smrť, ale aj snaha jeho syna vydať svoju sestru za niekoho vhodnejšieho.
Quatalda sa nedokáže zmieriť s Arahariovou vraždou. Hucká nielen svojho otca, ale aj ostatných vládcov germánsko-kvádskych kmeňov na vojnovú výpravu za Danubius. Začína sa plienenie severných provincií ríše Norica a Panónie. Quatalda získa nielen podporu všetkých barbarských kmeňov, ale aj bytostí z Inosveta, ktoré jej pomáhajú z iného dôvodu: Rímsku ríšu ako oheň zachvátila viera v Ukrižovaného a ony nechcú, aby aj v území za Limes Romanus nahradila vieru v starých bohov.
Pomsta kvádskej princeznej sa môže naplniť. Spočiatku sa zdá, že premení na popol každú rímsku usadlosť, kam vkročí. Má to však jeden háčik. Jej srdce ešte stále patrí Juliánovi, generálovi rímskych légií, ktorého stretla pred rokmi, keď ešte Arahario žil.
Autorka Zuzana Kuglerová je verná svojej povesti kúzelnej rozprávkarky, ktorá vie aj z najstrohejšieho archívneho záznamu vyčariť vzrušujúci príbeh, kde sa svet neviditeľna prelína s historickou realitou. V jej príbehu je všetko, čo má byť v knihe, ktorú nechcete pustiť z rúk, kým ju nedočítate: láska, pomsta, vojna, nečakané stretnutia, obete, straty aj návraty tých, čo sú už dávno oplakaní. Každý, kto má rád historickú fantasy, si v tejto knihe príde na svoje.
Na sklade 1Ks
11,63 €
15,50€
dostupné aj ako:
Riman a kvádska princezná
Štvrté storočie nášho letopočtu je na Slovensku doteraz málo prebádaným historickým obdobím. Pritom skrýva jednu z najvzrušujúcejších epoch v našich dejinách – väzbu kvádskeho klientskeho kráľovstva na Rímsku ríšu. V Rimanovi a kvádskej princeznej pokračuje príbeh dcéry kvádskeho kráľa Vitrodora, Quataldy, ktorá sa rozhodla Rimanom pomstiť za smrť svojho zákerne zavraždeného brata Araharia. K tragickej udalosti došlo počas svadobnej hostiny a obradu, na ktorom si mal Arahario zobrať za ženu dcéru rímskeho cisára Konštantína Veľkého. Úmysel cisára bol dobrý, chcel, aby sa kvádske kráľovstvo stalo ďalšou provinciou rímskej ríše, preto sľúbil jednu zo svojich dcér Arahariovi, ktorý žil na jeho dvore ako rukojemník. Svadbu prekazila nielen cisárova nečakaná smrť, ale aj snaha jeho syna vydať svoju sestru za niekoho vhodnejšieho.
Quatalda sa nedokáže zmieriť s Arahariovou vraždou. Hucká nielen svojho otca, ale aj ostatných vládcov germánsko-kvádskych kmeňov na vojnovú výpravu za Danubius. Začína sa plienenie severných provincií ríše Norica a Panónie. Quatalda získa nielen podporu všetkých barbarských kmeňov, ale aj bytostí z Inosveta, ktoré jej pomáhajú z iného dôvodu: Rímsku ríšu ako oheň zachvátila viera v Ukrižovaného a ony nechcú, aby aj v území za Limes Romanus nahradila vieru v starých bohov.
Pomsta kvádskej princeznej sa môže naplniť. Spočiatku sa zdá, že premení na popol každú rímsku usadlosť, kam vkročí. Má to však jeden háčik. Jej srdce ešte stále patrí Juliánovi, generálovi rímskych légií, ktorého stretla pred rokmi, keď ešte Arahario žil.
Autorka Zuzana Kuglerová je verná svojej povesti kúzelnej rozprávkarky, ktorá vie aj z najstrohejšieho archívneho záznamu vyčariť vzrušujúci príbeh, kde sa svet neviditeľna prelína s historickou realitou. V jej príbehu je všetko, čo má byť v knihe, ktorú nechcete pustiť z rúk, kým ju nedočítate: láska, pomsta, vojna, nečakané stretnutia, obete, straty aj návraty tých, čo sú už dávno oplakaní. Každý, kto má rád historickú fantasy, si v tejto knihe príde na svoje.
dostupné aj ako:
Rozprávky pre moje kvety
Máte radi kvety? Učíte svoje deti, že sú najkrajším darom pre tých, ktorí sú vám blízki? A tušíte zároveň, že sú najmilším spoločníkom, ktorému sa môžete so všetkým zdôveriť? Nikdy neprezradia vaše tajomstvá – mlčky stoja vo vázach, či v črepníkoch, alebo v záhonoch na záhrade a počúvajú vás... Občas aj čosi zašumia... listami, okvetím... Chcú vás utešiť, poláskať svojou krásou, povedať, že vás chápu.
Neveríte?
Spisovateľka Zuzana Kuglerová vás o tom presvedčí v útlej knižke Rozprávky pre moje kvety, v ktorej sa rozpráva so svojimi kvetmi. Kniha je rozdelená na dve časti – Príbehy pre moje kvety a Rozprávky o záhrade. Príbehy, pretkané filozofickým posolstvom, nesú v sebe autorkin nevšedný pohľad na svet a medziľudské vzťahy. Sú určené pre deti od 10 rokov.
Knihu ilustrovala vynikajúca slovenská výtvarníčka Alexandra Geschwandnterová.
Ukážka z knihy:
Príbeh pre moju orchideu
„Vymysli mi príbeh!“ požiadala orchidea pani Rozprávku.
„S príbehmi to nie je iba tak,“ pokrútila hlavou Rozprávka. „Príbehy prichádzajú samy.“
„Ako to?“ chcela vedieť orchidea.
„Jednoducho… Zošmyknú sa po slnečnom lúči. Alebo vsiaknu do vône. Alebo vkĺznu s nočným tieňom. Proste sa zjavia. Sadnú si na blesk z neba. Spadnú z višne, možno aj z jahody. Priplazia sa. Zašumia v pávom pierku. Príbehy sú proste také. Musíš na ne
počkať.“
„Ako dlho?“
„Pokiaľ ťa čakanie nezačne trápiť. Potom sa jeden z príbehov zľutuje a objaví sa.“
„Keď ja sa neviem trápiť…“ zaviala orchidea pôvabne lupeňmi. „Kvitnem si v črepníku a je mi dobre.“
„Načo chceš potom príbeh?“
„Možno práve pre to trápenie. Nech ho spoznám aj ja.“
„Ach taaak,“ zahvízdala pani Rozprávka. „Ak túžiš iba po tom, zariadim to.“
Vybrala sa za prvým príbehom a čosi mu pošepkala do uška. Potom sa vybrala za druhým a tiež mu čosi pošepkala do uška. Urobila to tak aj s tretím, štvrtým, piatym, ba dokonca aj so šiestym.
Nuž, a to bolo takto: prvý príbeh sa kamarátil s páľavou, druhý s víchricou, tretí so severákom, štvrtý s mrazom, piaty s krupobitím a šiesty so suchom. Všetkých požiadala, aby navštívili orchideu.
Nastal čas páľavy, čas víchrice aj čas severáka, čas mrazu, krupobitia aj čas sucha.
Čas je čas, najradšej sa hrá s tým, čo je krásne. Premenil orchideu na nepoznanie. Lupene z nej spadli, zostala iba nahá byľ. Aj tá sa postupne zošúverila a zhnedla. Napokon z krásneho snehobieleho kvetu zostali iba korene. Až vtedy orchidea pochopila, kam ju doviedla jej žiadosť. Zavolala na pani Rozprávku a poprosila ju:
„Vráť mi, čo som stratila…“
„Ale to už bude iný príbeh!“ pokrútila hlavou Rozprávka.
„Nevadí. Len mi ho daj. Zaplatím, čím len chceš.“
„Nezaplatila si už dosť? Nedala si už všetko? Máš vôbec ešte niečo?“ pýta sa jej Rozprávka.
„Pravdaže mám. Schopnosť znovuzrodenia!“ zvolala orchidea.
„To potom musím pohľadať najstarší zo všetkých príbehov, ten, čo bol pri stvorení sveta,“ zamyslela sa pani Rozprávka. „Veď iba on si zaslúži takú veľkú obeť. Idem poň, orchidea. Ty tu zatiaľ čakaj.“
„Dokedy budem čakať?“ v otázke orchidey je naliehavosť aj strach.
„Tak dlho, ako bude treba!“ vysvetľuje Rozprávka.
V jej odpovedi je všetka múdrosť času. Pretože každé znovuzrodenie potrebuje svoj kolobeh. Svoju jar, svoje leto, svoju jeseň aj svoju zimu.
Rimanka a kvádsky kráľ
História Slovenska skrýva veľa krásnych a vzrušujúcich ľúbostných príbehov. Jeden z nich sa odohrával aj v druhej polovici štvrtého storočia – o ktorom sa, paradoxne, na hodinách dejepisu dozvedáme žalostne málo.
Zuzana Kuglerová, jedna z najúspešnejších autoriek historického románu, prichádza s veľkou epopejou z obdobia rímsko-kvádskych vojen. A hoci jej príbeh nesie výrazné prvky žánru fantasy, vychádza zo skutočných udalostí, zapísaných v diele osobného kronikára cisára Juliána Apostatu - rímskeho historika Ammiana Marcellina. Ten v svojej knihe Dejiny Rímskej ríše za súmraku antiky spomína, že lúpežný barbarský oddiel chcel uniesť dcéru Konštantína Veľkého. Pred únosom ju zachránil Gratián, ktorý sa po Juliánovej smrti stal rímskym cisárom. V inej časti zas Ammianus spomína ďalšiu udalosť, závažnú pre dejiny Slovenska – a to zavraždenie kvádskych veľmožov počas hostiny v rímskej vojenskej pevnosti v Brigetiu. Táto chladnokrvne naplánovaná vražda musela byť pre Kvádov, ktorí boli už takmer tri storočia viazaní k Rímu klientskou politikou, šokujúca.
Rozprávačské majstrovstvo Zuzany Kuglerovej sa preukazuje v tom, že obidva tieto momenty - únos cisárovej dcéry aj krvavú hostinu v Brigetiu, dokázala spojiť do jedného celku a zároveň k nemu pridať bohatý svet vlastnej fantázie. Hlavnou hrdinkou pritom nie je cisárova dcéra, ale Quatalda, mladučká kvádska veštica, ktorá sa vyberie na dlhú a nebezpečnú cestu, aby našla svojho brata Araharia. Toho pred rokmi odviedli Rimania ako rukojemníka do Smirnia, sídla rímskeho cisára. Jej veštecké schopnosti sú však podmienené panenskou čistotou – musí zostať navždy nedotknutá mužom.
Quatalda Araharia nájde, zistí, že je zasnúbený s cisárovou dcérou Helenou, raduje sa z ich pripravovanej svadby – a zároveň odoláva pokušeniu, ktoré sa zdá byť nad jej sily. Je ním najlepší priateľ jej brata Araharia, veliteľ légie prima equestris, Julián. Podľahne Quatalda vábeniu lásky? Stratí svoje veštecké schopnosti? Odvedie Araharia a Helenu zo Smirnia za Danubius, aby tam mohli žiť v zemi Kvádov slobodný a voľný život? A ako sa do príbehu zapletie Gratián? Skončí sa všetko v rímskej vojenskej pevnosti v Brigetiu?
Alebo sa to tam iba začne...
Obuvník jeho veličenstva
Kniha je rozdelená na tri časti a každá je venovaná inej generácii Unglerovcov. Kým prvá hovorí o ceste malej Claire zo Španielska do Pruska, druhá sleduje osud Johana von Ungler, ktorý dezertoval z pruskej armády k rakúskemu vojsku. Mal na to vážny dôvod: zamiloval sa do Márie Terézie. Opätovala mu cisárovná city? Na túto otázku si nevedel dať odpoveď ani Imrich Varga, ktorý po celý svoj život prenasledoval nielen Johana, ale aj jeho syna. Lásku strieda zrada, priazeň cisárovnej nenávisť. Luxusný život vo výslní pád na samé dno.
Veľká kniha staroslovanských povestí o bohoch, polobohoch a ľuďoch
Autorka v treťom zväzku povestí, ktorý nazvala Veľká kniha staroslovanských povestí, prináša povesti, mýty a legendy späté so staroslovanskými počiatkami našich dejín. Delí ich na éru starších bohov, éru mladších bohov, éru božaníc i éru znacharov a volchvov. Kniha obsahuje aj krátke staroslovanské mýty a legendy, zoznam staroslovanských bohov a duchovných bytostí i staroslovanské delenie času. Povesti dopĺňajú ilustrácie Ivana Pavliska.
Vianočné rozprávky povesti a balady
Najčarovnejšie obdobie roka prináša malým aj veľkým čitateľom prvá dáma slovenských povestí a histórie Zuzana Kuglerová. Dozviete sa, že spolu s tromi
kráľmi putoval do Betlehema ešte jeden pútnik, ktorý cestou rozdal všetko, čo mal. A predsa sa narodené Dieťa najviac potešilo jeho príchodu. Tí, čo
milujú príbeh o Snehovej kráľovnej, si môžu prečítať jeho pokračovanie pod názvom Snehovláska. V knihe nájdete rozprávku o Zázračnom sobovi,
ktorému sa na Štedrý deň sype spod kopýt zlatý prach....
Každá z rozprávok má v sebe kúsok autorkinho imaginárneho sveta, v ktorom čaká na vás plno prekvapení a kúziel.
Zakázaná záhrada
Zuzanu Kuglerovú vníma široká čitateľská obec najmä ako prozaičku. Autorka sa môže hrdiť tým, že jej knihy, ktoré oscilujú medzi žánrom povestí a fantasy, oslovili tisícky čitateľov a pravidelne sa umiestňujú na čelných miestach v čitateľských rebríčkoch. Avšak druhým pólom, takpovediac bytostnou emocionálnou časťou Zuzany Kuglerovej, je poézia. Práve preto má na svojom konte niekoľko kvalitných básnických zbierok, pričom jej najnovší poetický opus znesie aj tie najprísnejšie kritéria.
Dá sa vtesnať niekoľko desaťročí bolestivo prežitého života do jednej zbierky? Zrejme áno. Autorka Zakázanej záhrady to dokazuje priamo básňou a vierou v slovo a svoj básnický talent. Na širokej ploche vyše stosedemdesiatich strán prechádza spomienkami, tým zázračným ale zároveň trýznivým vnútorným albumom citov, obrazov a situácií, ktorý nosíme v sebe, avšak iba poniektorí to vieme pretaviť do umeleckého tvaru. Zuzana Kuglerová sa neschováva za postmoderné čarovanie so slovami, nezahmlieva to čo chce povedať, ale hľadá správny zrozumiteľný jazyk a ním komunikuje s čitateľom. Úprimná až na dreň, kritická aj sebakritická, milujúca, strácajúca, hľadajúca. „Neviem, kam zmizli staré mamy, / Čo mali v očiach teplo oráčin / Vo vráskach vôňu čerstvej slamy / A v srdci biely obláčik.“ píše autorka vyznanie – spomienku, aby úplne v inom emocionálnom rozpoložení ukončila báseň Šťastné fotografie s podtitulom „Pätnásť rokov v záchodovej mise“ mrazivým konštatovaním: (Ak som niekedy prežila peklo, tak som ho zažila v cirkvi). A tak by sme mohli pokračovať v prípade básní so sociálnou tematikou, básní hľadajúcich dobro v ľuďoch či citlivo mapujúcich svet, ktorý nás obklopuje. Vstúp teda čitateľ do Zakázanej záhrady. Je to skrátka záhrada, v ktorej rastú kvety skutočnej poézie.
Hawránok
Autorka Zuzana Kuglerová vo svojej novej historickej fantasy zo slovenského prostredia privádza na svet už pomaly zabudnuté posplietané príbehy ľudí, elfov škriatkov, lesných duchov či bohýň riek a lesov. Naši predkovia žili v spätosti s prírodou a verili že nie sú na svete sami, ale že vo svete žijú a ovplyvňujú ho tajomné bytosti. Začítajte sa do mytologického sveta a zvykov našich predkov.
