Peter Milčák

Milčákov bilingválne, v reedícii publikovaný básnický text invenčne tematizuje tenziu medzi bolestne zakúšanými aspektmi skutočnosti a fikciou. Deficity skutočnosti vo vedomí autorovho básnického subjektu kompenzuje istá sebazáchovnosť a idealita fikcie, v reflexii čitateľa však zostáva znepokojujúci, obnažený existenčný „osteň“, tŕň bytia, bolesť zo straty všetkého, o čo človek v živote nakoniec prichádza. Ľudská krehkosť, jej hlboký zmysel, sa v zdanlivej indiferentnosti sveta premieta do obrazov s osudom zápasiacich zvierat (napríklad psa, líšky, drozda), ale aj nepoddajnej trávy, aby ničotu a existenčnú úzkosť v podobnom údele každého z nás aspoň na chvíľu prežiarila večnosť.

Leitmotívom zbierky Podoby milosti je nenápadný, jemný smútok z bytia. V básnickej výpovedi sa tu stíšene akcentuje pominuteľná nádhera sveta. Krásu na váhach dvíha do výšok ťaživá pominuteľnosť. Skutočnosť v mikrozáberoch i vo svojej monumentálnosti je k dispozícii dočasne. Je tu z milosti, vďaka ľudskému vedomiu, s ktorým zaniká. Je tu a prehlbuje pominuteľnosť svojou nezúčastnenosťou. Aj preto je pre autorov subjekt najvyššou hodnotou život. Existencia v kontextoch nestálosti, nezaručenosti, „ničivej samozrejmosti“ a ľahostajnosti, jej vzácnosť. Svetu, ktorý nás obklopuje, dáva zmysel naše jestvovanie, akokoľvek sa môže javiť ako absurdné alebo zbytočné. Ak je najväčšou hodnotou život v rôznych (tajomných, alebo len okom dieťaťa a básnika postrehnuteľných) podobách, je potom zároveň aj nadprirodzeným darom z milosti. Pri týchto pravdách utíchajú Milčákové básnické „drobné udalosti“, aby mohli naplno prehovoriť i v hlbokej noci toho, kto ešte číta.

Poetická genéza Bohdana Zaduru bola v poľskom kontexte zo začiatku vnímaná ako tzv. neoklasicistická iniciatíva s rešpektom k tradičným výrazovým prostriedkom, tvarom a formám, neskôr sa však tento autor stal osobnostne a umelecky neprehliadnuteľným najmä vďaka záujmu o nebanálnu každodennú skúsenosť s privátnym existenciálnym presahom. Preklad tvoria aj neraz minimalistické záznamy, postrehy, ktoré spomínanú skúsenosť problematizujú. Poukazuje sa tu na izolovanosť ľudských subjektov, odcudzenosť, a civilizačnú rozlomenosť, fenomény, ktoré takmer znemožňujú to, o čo sa v mnohých situáciách Zadurov básnický subjekt pokúša, totiž o istý prienik, spoluprežívanie a obyčajnú ľudskú spolupatričnosť. Núka sa tu slovo solidarita, pochopiteľne bez politických kontextov. Zadurov záujem o osud blížneho je sebazáchovný: nepriazeň osudu iného človeka sa môže kedykoľvek dotknúť aj nás samotných. V tomto je odkaz básnika niekedy nevyjavený, hľadaný medzi riadkami, ale vždy autentický a silný. B. Zadura (1945) od debutu v roku 1968 vydal viac ako 20 básnických zbierok, slovenský výber Všetko vychádza z jeho posledných 4 zbierok. Preložil Peter Milčák, ilustroval Ľudovít Hološka.

Mŕtve kvety medzi živými

Zbierka básní Petra Milčáka