Marenčin PT strana 22 z 84

V malomeste plynie život podľa svojich vlastnych pravidiel - čo sa však stane, keď naložíš tomu nesprávnemu náckovi? Vlado Valas, mladý skrachovaný filozof, uteká zo svojho rodného mesta a vydáva sa na podivuhodnú cestu do Bratislavy, plnú pochybných existencií a stroskotancov, kráčajúc po stopách svojej spackanej mladosti, aby zistil, že každé dno sa dá nakoniec preraziť. Rauš je temná paródia na motivačné romány o pozitívnom myslení, a zároveň psychedelický výlet do slovenského podzemia, kde aj náckovia môžu byť obete a pankáči pekní hajzli... Egor Indiani sa narodil 3. augusta 1983 v stredoslovenskej Hnúšti. Študoval na FF UK v Bratislave Slovenský jazyk a literatúru, no nedoštudoval. Vystriedal mnoho rôznych povolaní od predajcu v antikvariáte v Britskom Walese, až po fotografa na výletných lodiach v Karibiku. V r. 2013 natočil gonzo dokument DFF: Lost in Poland. Rauš je jeho literárny debut. Momentálne žije v Prahe.

Rozhovory s Petrom Gregorom vychádzali v denníkoch, časopisoch a zborníkoch od začiatku sedemdesiatych rokov. Dominujú témy autorskej tvorby, literatúry a umenia, postoja umelca k dianiu v spoločnosti, ale aj móda, ženy či Dunaj. Takmer v každom rozhovore sa ho redaktori pýtajú na jeho impozantný a nápadný zovňajšok a zakaždým ponúka inú odpoveď. Vskutku, Gregor sa vždy majstrovsky obliekal. Súhra topánok, nohavíc, saka, košele, hodiniek, účesu, okuliarov, tabatierky, zapaľovača či spony do kravaty a svojho času aj súhra oblečenia s veľkou dogou, bola vždy dokonalá. K tomu všetkému vlastnil a pestoval telo a chôdzu, ktoré nedovolia karikovať nespočetné kombinácie odevov. Sám však na túto tému hovorí: „Pre satirika naozaj nie je ani výhodné, ani bezpečné byť nápadným len svojím oblečením. Vystavuje sa riziku, že ho satirici budú považovať za módneho satirika a módni panáci za satiru v móde.“ Peter Gregor (1944, Prešov). Básnik, dramatik a satirik patrí – podľa vlastných slov – „k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“. Debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968). Po nej nasledovali: Nebeský policajt (1970), Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna (1975), Delta (1979), poetický skicár slávnych i menej známych osobností Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), zbierka humoresiek a aforizmov Malé maléry (1990), zbierka básní Zberateľ hodín (1992), epicko-filozofická skladba Muž menom Jób (1993), výber z rozhlasových hier pod názvom Smrť v Aténach (2000), poviedkový triptych Denník nebožtíka (2001), výber z básní o láske Listy zo záhrady Eden (2004), súhrnná zbierka aforizmov Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010) a Idiotár (2013). Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií literárnych predlôh.

Dvadsať rokov v živote mladej rodiny tesne po páde režimu: nástrahy, lásky, závislosť, iné vzťahy. Ela sa musí vysporiadať s ich následkami a dopadmi na svoj život. Ela Marsová sa narodila v Bratislave ako najstaršia z troch sestier, s ktorými prežila krásne detstvo v harmonickom manželstve svojich rodičov. Vyštudovala SOU Spoločného stravovania, pracuje v oblasti krásy a zdravia. Prežila búrlivý vsťah a momentálne sa snaží žiť kľudný a spokojný život. www.destiny.sk

Sylviine vzťahy vždy na začiatku vyzerajú ako tie pravé. Jej prvý vzťah skončí, keď nájde útechu v inom mužovi. Dozvie sa však krutú pravdu o smrti svojho bývalého partnera, do ktorej je zapletený jej nový milenec. Po všetkých tých klamstvách chce odísť a začať nový život. Zamiluje sa však do svojho kolegu, aj keď vie, že má priateľku. Nakoniec sklamaná ďalším mužom odchádza preč zo Slovenska, kde zistí, že čaká dieťa...

Slovenská mafie měla od počátku základnu i v Čechách. Dotkla se její chapadla také Stanislava Grosse a miliardáře Andreje Babiše? V knize se dozvíte víc na příkladech nejbrutálnějších slovenských mafiánů. Dozvíte se také, jak Václav Havel pomohl právě jim a jak se mu odvděčili. Samozřejmě neopomeneme jejich kontakty na největšího českého mafiána Mrázka. Nejpodstatnější je ale slovenská napodobenina kauzy Krakatice pod jménem Gorila a to, jak si mafiáni v bílých límečcích brali za vzor pány Paroubka i Zemana. Stručně řečeno – mapujeme zde česko-slovenské bratrství v podsvětí...

Kaviarne žijú svoj život, svoje i cudzie príbehy. Ukryté medzi starými múrmi, v ponurom svetle, vítajú unavených, nešťastných, zlomených, smädných. Sú svedkami vášnivých debát aj milostných vyznaní. Kaviarne sú domovom všetkých z ulice a kto ich raz objavil, už nikdy sa necíti sám. Vedia o láskach, rozchodoch aj mordoch, ale diskrétne mlčia. Ivana Havranová poodhalila niektoré tajomstvá. Kto tu vtedy žil a bol pri tom, si určite spomenie... poznáš ten príbeh? Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac, ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako napr. Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala dvanásť kníh, z toho päť poviedkových. Žije a tvorí v Bratislave.

Životný príbeh mladej ženy a láska vo všetkých jej podobách: láska k mužovi, k rodine, deťom a tiež láska z pohľadu muža; láska k peniazom, k sexu, ženám, ale aj k sebe samému... Kniha je plná vyznaní, ktoré nik z nás nevysloví, pretože nemá odvahu. Často ich túži povedať, ale kým sa odhodlá, býva neskoro... Michaela, mladá a úspešná žena, stráca pevnú pôdu pod nohami. Všetko sa začína, keď otvorí doručený e-mail s fotkami cudzích žien v náručí jej priateľa. Lavína sa spúšťa... Nepríjemné kolegyne ju prinútia opustiť prácu, ktorú milovala. Dlhoročný vzťah sa jej rúca a zdravotný stav naberá katastrofické obrátky. Túži sa vrátiť k rodine, na miesta, kde vyrastala. Počas jazdy autom jej príde zle, zastaví a náhodne stretáva lekára, ktorý sa jej snaží pomôcť. Príchod do domu starých rodičov jej vykúpenie neprináša. Okrem rodinných problémov čelí aj atakom svojho bývalého priateľa. Odmieta snubný prsteň, ktorým ju Marek prosí o odpustenie, o chvíľu jej osud otočí zrkadlo... Kto bol záhadným odosielateľom fotiek Marekových mileniek? Čo skrýva mladý lekár Dávid pred svetom, a prečo nebol ľahostajný k osudu cudzej ženy na diaľnici? Kedy si vlastne uvedomíme, čo pre nás naši najbližší znamenajú? A prečo sú Vianoce pre Michaelu najsmutnejším sviatkom roku? Eva Hrašková (1988). Vyštudovala účtovníctvo, ekonomiku a manažment podniku, pracuje ako personalistka vo firme s viac ako storočnou históriou. Jej skutočným hobby je literatúra. Prvé poviedky publikovala v časopise Kamarát. Neskôr písala pre školské časopisy a periodickú tlač, spolupracuje na vydávaní firemných časopisov a bloguje pre známe internetové kníhkupectvo. Zbožňuje čítanie a ešte viac miluje písanie.

Príbeh o láske, zrade, o ľudských predsudkoch a rodinných väzbách – koreňoch, ktoré sa nedajú len tak pretrhnúť. Keď do príbehu vstúpia rusky hovoriaci mafiáni, dvaja muži zoberú spravodlivosť do vlastných rúk a za každú cenu chránia svoju rodinu. Erika Hornáková (1975). Pochádza z Myjavy. Vyskúšala viaceré povolania. Bola vedúca predajne, realitná maklérka ale i kozmetická poradkyňa. Vymenila mestský život za život na tvrdých myjavských kopaniciach, kde sa v lone prírody venuje svojej malej rodinnej farme, čo pokladá okrem kníh a písania za svoju najväčšiu záľubu. Miluje zvieratá, knihy, písanie, výborné jedlo, čokoládu, hudbu, tanec, svoje rómske korene, spoločnosť dobrých ľudí.

Lýdia prežíva v starej vile hotové peklo. Z jej manžela sa stáva zlostný, nervózny muž, ktorý ju bije a ponižuje. Všetko sa ešte viac zamotáva po oslave, keď manžel privedie domov svojich študentov. Medzi nimi bezočivú sexi Karlu, ale aj citlivého Róberta... Vymotá sa Lýdia z pavučiny intríg? Podľahne zakázanej láske? Udrží si rodinu? Ale za akú cenu? Petra Nagyová Džerengová (3.3.1972, Košice), od svojich osemnástich žije v Bratislave, kde vyštudovala obchodnú fakultu na Ekonomickej univerzite. Pracovala ako letuška, redaktorka, moderátorka, scenáristka, predavačka zeleniny, obchodná zástupkyňa. Aj keď si jej manžel myslí, že s takým dlhým zoznamom povolaní pôsobí podozrivo, nedávno k nemu pridala aj prácu viceprimátorky Bratislavy. Napísala šesť kníh pre dospelých: Chcem len tvoje dobro, Za to mi zaplatíš!, Pozri sa na seba, Nepýtaj sa, kde som, Ženy nášho rodu, Ide o život a dve knihy pre deti: Klára a mátohy a Klára a iglu.

Portréty desiatich francúzskych básnických osobností, ktoré považuje prekladateľ Albert Marenčin za zakladateľov modernej francúzskej poézie a za rebelov búrajúcich staré modely, šablóny a konvencie. Osobnosti ako Apollinaire, Jarry, Breton, Cocteau, Ferry, Michaux, Césaire, Ionesco, Péret alebo Robbe-Grillet sú stále nositeľmi pozitívneho myslenia a tvorivosti, vrátane fantázie – najväčších hodnôt, aké človek nachádza v poézii a cez poéziu v sebe samom. Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

S Dominikou som sa prvýkrát stretla v nemocnici. Ležali sme v jednej izbe. Ja po ľahkom zákroku, ona po štvrtej operácii, ktorá neveštila nič dobré. A nejako sme si v tom nepríjemnom nemocničnom prostredí obe padli do oka. Zostali sme v kontakte aj potom, ako nás z nemocnice pustili. Dominika má endometriózu – najčastejšie ženské ochorenie, ktoré trápi každú tretiu ženu. Keď za ňou lekári prišli s tým, že má okamžite otehotnieť, zostala v šoku. Veď sa práve rozišla s frajerom a na obzore nikto nebol. Navyše – mala len dvadsaťpäť. Tlak lekárov ale silnel, a tak sa rozhodla. Matejko má dnes dva roky a hoci svojho otca pravidelne vídava, zatiaľ nevie, ako prišiel na svet. A je otázne, či sa to niekedy dozvie. Darina Mikolášová vyštudovala žurnalistiku a filozofiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Ako novinárka začínala v spravodajskej televízii, neskôr zakotvila v spravodajstve TV Markíza. Po siedmich rokoch reportérskej práce sa rozhodla zmeniť mediálne prostredie – jej hlas môžete počuť z Rádia Slovensko. Okrem toho nakrúca dokumenty pre Famíliu RTVS. Námety na knihy čerpá zo skutočných príbehov ľudí, s ktorými sa stretla pri svojej práci. Je autorkou románu Šimon, ktorý vyšiel v roku 2013.

Broňa stratila hlavu. A rovnako stratila aj súdnosť, pre ktorú nevidí, čo sa okolo nej deje, do akého nebezpečenstva sa zamotala. Bezhlavo sa zamilovala do Sláva, ktorý je patologický klamár. Ten z nej šikovne ťahá rozumy, ale aj peniaze. Hrá na viacero strán. Broňa si nezloží ružové okuliare ani vtedy, keď sa na scéne objaví žena, o ktorej tvrdí, že je dávno mŕtva. Sama sa tak ocitne v smrteľnom nebezpečenstve. Dana Hlavatá (1957, Bratislava) vyštudovala FiFUK – odbor televízna žurnalistika. Napísala desiatky rozhlasových hier a dramatických pásiem, televíznych scenárov, rozprávok, stovky kriminálnych i životných príbehov, fejtónov, poviedok. Vydala niekoľko kníh. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe. Získala literárne ocenenia doma aj v zahraničí. Pracuje v Slovenskej televízii ako dramaturgička. Je matkou dvoch synov, vďaka ktorým sa pozerá na svet s humorom.