Marenčin PT strana 15 z 84

Príbeh chaosu, ktorý vládne vo vedomí súčasného úspešného muža. Psychologická dráma so skutočným „hrdinom našich čias“, ale aj klasická detektívka, rozprávanie o láske, aj satirický portrét súčasnej spoločnosti so všetkými jej temnými stránkami a neresťami, pred ktorými ochráni len mýtický Kráľ dubákov...

Príbeh sa odohráva koncom deväťdesiatych rokov. Adrián, spisovateľ, autor náročných textov, píše knihy, články a fejtóny pre iných. Jedného dňa ho vyhľadá prostitútka, ktorá chce napísať knihu o svojom pohnutom živote. Vzniká vášnivý vzťah, ktorý v konečnom dôsledku rozvráti Adriánovu rodinu a úplne zmení jeho pohľad na svet.

Martin a Mona sa spoznali v Bratislave ako deti a ich životy spojila rieka. Ako dospelí sa po rokoch znova stretnú na luxusnej lodi plnej Američanov, ktorá sa plaví z Regensburgu do delty Dunaja v Rumunsku. Dvadsať dní a takmer tritisíc kilometrov, od Čierneho lesa po Čierne more, mladý muž a jeho osudová žena verzus stodvadsať starých ľudí. Dobrodružný cestopis, paródia masovej turistiky a hlavne príbeh o láske, ktorá stála na vode. Spisovateľ Michal Hvorecký (1976) vydal šesť prozaických kníh, ktoré vyšli v prekladoch do viacerých jazykov. Vyštudoval estetiku a žije v slobodnom povolaní v Bratislave.

Do rodného sídliska s optimistickým názvom Budúcnosť sa vracia hrdina románu po dvadsiatich rokoch emigrácie. Má presný cieľ. V piatok trinásteho sa pravidelne schádza skupina jeho rovesníkov v miestnom pohostinstve. Dúfa, že tam stretne človeka, ktorý rozhodne o jeho ďalšom osude. Konfrontuje svoje detstvo v nevydarenom komunizme so súčasným neveľmi vydareným kapitalizmom. Kaleidoskop detailov každodenného života, nostalgia, typická pre postkomunistické krajiny.

Úsmevné príbehy herca klauna zabávača ktorý prežil detstvo v pavlačovom dome na Kollárovom námestí a na blízkom Firšnáli. Jeho rozprávanie prozaicky mapuje dejiny minulej Bratislavy povojnové roky ale i roky keď autor pôsobil ako herec.

Budúci rok v Bratislave... Tieto slová sú viac než len parafrázou každoročného pesachového požehnania. Stali sa názvom knihy, najmä však tmelom fóra židovských emigrantov, ktorí odišli zo Slovenska po auguste 1968. Nápad stretnúť sa opäť v miestach svojej mladosti sa dlho javil ako krásny, no nesplniteľný sen. Keď sa v máji 2005 napokon vytúžené stretnutie úspešne uskutočnilo, zdalo sa, že skupina stratila dôvody ďalšej existencie. Staré spomienky, nostalgia mladosti i nové priateľstvá, posilňované pravidelnými kontaktami cez internet však boli silnejšie. Po stretnutiach v Košiciach a na Táloch nasledoval spoločný týždeň v Izraeli. Tento pobyt i ďalšie aktivity fóra slovom aj obrazom dokumentuje kniha nazvaná Minulý rok v Jeruzaleme.

V zime 2008 počas svojej každodennej prechádzky vysoký námorný dôstojník vo výslužbe H?kan von Enke zmizne. Detektív Wallander sa vydáva na stopu páchateľa. Nitky hľadania ho vedú do minulosti, do čias studenej vojny, pôsobenia pravicových extrémistov a nájomných vrahov z východnej Európy. Zdá sa, že sa dostal na stopu veľkého tajomstva. Henning Mankell je najčítanejším švédskym spisovateľom a do dnešného dňa sa na celom svete predalo viac než tridsať miliónov jeho kníh v preklade do štyridsiatich jazykov.

Bratislavská lýra, Džezové dni, koncerty, Dunajský pohár, Incheba, Flóra, divadlá, tradičné aj netradičné plesy a bály, tanečné večierky, venčeky, stužkové, beánie, súťaže v spoločenskom tanci, šachové turnaje, hvezdársky krúžok a množstvo iných spoločenských podujatí je úzko spätých s PKO. V týchto priestoroch vznikala slovenská populárna hudba, mnohí speváci, speváčky a skupiny začínali práve tu. Vypredať koncert v PKO bolo snom pre každého. Po vyše polstoročí je PKO – Park kultúry a oddychu – odsúdený na zbúranie. Juraj Šebo zachytil genius loci tohto výnimočného miesta, zozbieral množstvo fotografií, autentických spomienok a výpovedí osobností.

Festival populárnej hudby – Bratislavská lýra, vznikol roku 1966 a trval do polovice deväťdesiatych rokov. Na pódiách sa popri zahraničných hviezdach ako boli The Beach Boys, Boney M., The Tremeloes, The Shadows vystriedali významní slovenskí a českí interpreti (Karel Gott, Waldemar Matuška, Helena Vondráčková, Marika Gombitová, Meky Žbirka a ďalší). Na pesničkách Bratislavskej lýry vyrástlo niekoľko generácií a koncerty sa vysielali v v priamom prenose v televízii. Kniha je živým dokumentom tridsaťročnej histórie s množstvom fotografií.

„Kniha plná silných obrazov a hrôzy, ktorá sa s každou stranou stupňuje.“ Simon Beckett Júlii sa pred dvadsiatimi rokmi stratil päťročný syn. Chlapec zmizol bez stopy na švédskom ostrove Öland. Jedného dňa jeho otec dostane poštou synovu topánku. Temná minulosť sa bolestivo vráti. Júlia sa rozhodne odhaliť tajomstvo na vlastnú päsť, no čoskoro zistí, že niekto jej v tom chce za každú cenu zabrániť. Hrozba je oveľa bližšie, ako sa zdalo. Muž, ktorý mal byť už dávno mŕtvy, blúdi po pustatinách ostrova, keď nastane hodina tieňov a počuť ozveny mŕtvych...

Detstvo v okolí Avionu a priestor medzi Firšnálom, Fišbekom, Kollárkom a Račkom tvoria kulisu k rozprávaniu o živote generácie zlatých šesťdesiatych rokov – bigbiťákov, umelcov, flákačov na korze, bohémov. Detí usporiadanej prvorepublikovej generácie, keď sa ešte doma hovorilo po česky, nemecky, maďarsky či po bulharsky... keď vyrastali v záhradách a dvoroch domových blokov, keď blumentálska veža bola najvyššou dominantou a spolužiaci sa delili na evanjelikov a katolíkov, až do chvíle, keď ich prevalcovala pionierska mašinéria. Píše o meste a krajine od komunistického prevratu cez reálny socializmus až po súčasnosť. Čitateľ sa ocitá v prostredí filmu, divadla, džezrokovej hudby, ktoré formovali vzťahy a lásky. Opisuje stretnutia s Kukurom, Hrycom, Kocúrikovou, Satinským, Lasicom, Rollerom, Fišerom, Sikorom, Jakubiskom, Hanákom, Herzom, Frešom, Vargom, Ursínym, Griglákom, Lučeničom, Barinom a ďalšími. Tomáš Berka (1947, Bratislava) založil skupiny Modus, Ex We Five a v roku 1972 s Ferom Griglákom Fermátu, s ktorou nahral sedem albumov a tridsať scénických kompozícií. Vyštudoval scénografiu na VŠMU. Pre divadlá a televízie vytvoril vyše stopäťdesiat scén. Vystavoval vo viacerých európskych krajinách a roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadriennale. Vytvoril dekorácie k tridsiatim filmom, spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Vytvoril aj slovenský pavilón na Expo 2000 v Hannoveri.

Na ostrove Öland zavládne chladný ponurý október. Začína sa obdobie snehových búrok. Joakim, učiteľ zo Štokholmu, sa so svojou rodinou nasťahuje do starej usadlosti Åludden v blízkosti dvoch majákov. Dom bol postavený z dreva vraku lode. Povráva sa, že muži, ktorí stavali majáky, počuli z domu výkriky utopených ľudí. Vždy na Vianoce sa tam vracajú duše mŕtvych zo stroskotanej lode. Joakimovej dcére Tilde sa zdá, že počuje hlasy, ktoré vychádzajú zo stien jej izby. Každému, kto tam býval, prinieslo toto miesto iba nešťastie. Obdobie snehových búrok sa ešte len začína, predpovede počasia neveštia nič dobré a Vianoce sú predo dvermi. A potom, jedného dňa, nájdu Joakimovu ženu mŕtvu. Utopila sa. Mladá policajtka sa ujme prípadu. Chce odhaliť záhadu prekliateho miesta... Johan Theorin (nar. 1963, Gothenburg), spisovateľ a novinár, podobne ako Stieg Larsson, ku ktorému ho prirovnávajú. Pochádza z rodiny námorníkov a od detstva sa plavil na lodiach v Baltickom mori. Severské strašidelné príbehy a ľudové rozprávania ovplyvnili jeho rozhodnutie písať horory a trilery. Debutoval knihou Ozveny mŕtvych, ktorá vyšla v dvanástich jazykoch, stala sa bestsellerom a švédska kritika ju označila za detektívku roka. Román má tri voľné pokračovania a autor pripravuje záverečné štvrté.

Doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD., (1950, Bratislava). Vyštudoval historické vedy – archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti. Od roku 1995 je vedeckým pracovníkom Vojenského historického ústavu v Bratislave, externe pôsobí na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Je autorom monografií, spoluautorom a editorom viacerých diel z oblasti medievalistiky, vojenských dejín a dejín miest i práva. Remeselníci a ich záujmové združenia - cechy zohrávali dôležitú úlohu v niekdajšom slobodnom kráľovskom meste Prešporku, ktoré istý čas bolo metropolou Uhorského kráľovstva. Autor približuje atmosféru mesta od stredoveku až po zánik cechov, zloženie mestskej spoločnosti s dôrazom na remeslá a ich postavenie v hospodárskom, politickom i kultúrnom živote mesta. Opisuje vnútorný život prešporských cechov, pracovný proces, zvyky a obyčaje, cechovú subordináciu, práva a povinnosti majstrov, tovarišov, učňov ale aj fušerov; aká bola ich životná úroveň, čo jedli a pili, ako sa obliekali, zabávali a trávili voľný čas. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými rytinami, vyobrazeniami remeselníkov a ich dielní, cechových artefaktov ako pečatidlá, znaky, vývesné štíty či zvolávacie tabuľky, ktoré dnešnému súčasníkovi približujú takmer zabudnutý remeselnícky svet.