Marenčin PT strana 13 z 92

Rodina je šťastie, občas aj veľké trápenie. Úspechy detí sa striedajú s neúspechmi a vtedy si rodičia často vyčítajú, že ich životy za veľa nestoja. Nezvládli deti. Nezvládli ich postaviť na nohy, zabezpečiť im slušný život. Zostanú v hniezde opustení a deti slobodne vyletia do sveta. Jedna z dcér zostala sama so svojou kariérou a slušne sa jej darilo. Život si nevedela vynachváliť. Druhá stretla muža, ktorý tak ako mnohí iní, pred svadbou klamal úsmevom, vyšportovaným telom a prejavmi lásky. Potom sa však život dievčaťa zmenil na katastrofu. Urážky, napádanie, znevažovanie, žiadna pochvala ani obdiv... Nevedela, čo robiť, dieťa už bolo na ceste a hádky sa vyhrocovali. Rodičia, ktorí deťom darovali všetku lásku, sa umárali žiaľom, nešťastie, ktoré ich postretlo prežíval každý sám vo svojom veľkom byte, naplnenom dennodenným trápením dcéry. Dcéry, ktorú manžel týral.

Fakľový sprievod 14. marca 1939, esesmani s čokoládou, bieli Rusi a ďalšie udalosti, ktoré poznačili históriu mesta v čase autorovho dospievania. Zo spomienok vanie nostalgia za svetom detstva a gymnaziálnymi rokmi. S každodenným životom Štiavničanov sú úzko späté poschodové záhrady a strmé schody v úzkych uličkách, pivnice, pavlače, obchody na korze, rozkoše kúpania v tajchoch či týždenné menu v meštianskej domácnosti. V jeho rozprávaní ožíva aj Joergesova tlačiareň, archivár Baker či mestský archív.

Ona sa rozhodla pre život bez lásky. On je zarytý realista. Keď sa však stretnú v nemocničnej izbe, preletí medzi nimi iskra. Jeho stav vyžaduje nepretržitú starostlivosť, a keďže je koniec školského roka, ponúkne nádejnej sestričke brigádu. Po nezmyselných drahotách Mila súhlasí. Vysloví vetu, ktorú nikdy žiadnemu mužovi povedať nechcela?

Osud jednej slovenskej rodiny z okolia Banskej Štiavnice naprieč celým dvadsiatym storočím. Mozaikový príbeh, v ktorom sa stretli autorovi starí rodičia. On, žandár narodený vo Vyhniach, ju chytil pri nelegálnom prechádzaní nových Československých hraníc. Ona, z učiteľskej rodiny, jej otec maďarský básnik. Mali sa radi, rozišli sa, potom sa im darilo, nadobudli penzión Ružová vila, dostali sa do biedy, mali sedem detí, on zachránil mnoho ľudí cez vojnu a stal sa posledným demokratickým primátorom Banskej Štiavnice pred nástupom komunizmu. Kniha osudov, príbehov a postáv bojujúcich o svoje miesto na slnku.

Román pre ženy, ale nie len pre ne... Zrkadlí túžbu po osudovej láske, uprostred zápasu so zradou, sklamaním a strachom z osobného zlyhania. Hľadanie spriaznenej duše, vnútornej slobody a odpustenia, to všetko je prítomné v príbehu troch žien, ktorých osudy sa v jednom okamihu pretnú. Tento životný zvrat odhalí skryté tajomstvo a bude natoľko závažný, že vystaví hlavnú hrdinku veľkej skúške odvahy. Dokáže sa vyrovnať s realitou, ktorá presahuje jej chápanie?

Som gej, no a?! Nie som na to hrdý, ale nechcem sa ani pretvarovať, že som hetero a že sa mi páčia baby. Lebo pravda je taká, že chalani sa mi páčia viac. Snažil som sa naozaj nič necítiť, netúžiť, zabudnúť naňho! Ale každou jednou sekundou bola moja zaľúbenosť väčšia a väčšia... Možno tam vtedy ešte nebola láska, ale bolo tam pobláznenie, očarenie a túžba, čo ma k ‚tomu‘ viedlo. A čo bude teraz? To neviem, ale aj ja mám právo byť milovaný taký, aký som! Rovnako tak, ako mám právo milovať, mýliť sa, alebo sa zmeniť...

Okružné bulváre je posledný Modianov román z tzv. okupačnej trilógie (Les Boulevards de ceinture, La Place de l’Étoile a La Ronde de nuit), v ktorej autor novátorsky stvárnil každodennú realitu rokov 1940 – 45, ako aj jej posolstvo a dopad na povojnové roky, v ktorých sa Francúzsko vyrovnávalo s kolaborantmi a nacistami. Modiano ako prvý o týchto chúlostivých témach písal priamo a otvorene. Rozprávač príbehu sleduje obžerstvá a hýrenie troch vojnových profitérov, operujúcich pravdepodobne pod ochrannými krídlami francúzskeho gestapa: vydavateľa kolaborantských novín, záhadného grófa a vyslúžilého legionára a tiež svojho otca, pred vojnou úspešného obchodníka, teraz poradcu a účtovníka pri ich temných obchodných operáciach. Prví dvaja ho majú zjavne v hrsti a využívajú jeho mimoriadne obchodné schopnosti výmenou za to, že taja jeho židovský pôvod. Rozprávač cestuje v čase a uvádza príbehy z detstva, z obdobia predtým, ako ho otec opustil. Rozpráva o jeho neúspešných obchodných transakciách, pri ktorých mu robil asistenta, o jeho snoch a spomienkach. V čase rozprávania (1942 – 44) ho už otec vôbec nespoznáva, až do chvíle, kedy sa rozprávač rozhodne zavraždiť jedného z protagonistov štvavej protižidovskej kampane a spolu s otcom odchádzajú ukradnutým autom do nočného Paríža, do miest, ktoré kedysi spolu navštívli, kde im hrozí zatknutie, deportácia a smrť. V závere sa dozvieme, že aspoň jeden z nich prežil.

Jedenásť slovenských autoriek vám prináša zmyselné príbehy, ktoré vás nenechajú chladnými. Ohnivé ženy, príťažliví riaditelia, povrchní muži, sexabstinentky... Úsmevné zážitky hrdinov vám zlepšia náladu, erotické korenie rozochveje najtajnejšie túžby, láska vás zavedie do krajiny snívania a romantika vám pohladí dušu. Spríjemnite si dlhé večery pri zbierke vtipných, šteklivých zážitkov. A možno sa nimi aj inšpirujete. V zajatí vášne je viac ako iba kniha, tak neváhajte a odhaľte jej tajomstvo.

Lekárka Júlia sa snaží pomáhať pacientom bojovať s démonmi, ktorí ich často ženú do priepasti. Pracovný aj súkromný život jej začína komplikovať zúriaca pandémia. Izolácia, strata sociálnych kontaktov a strach ju stále viac deprimujú. Po úteku mladistvej pacientky Simony z psychiatrickej kliniky je kapitánom Pešekom vtiahnutá do pátrania po nezvestnej. Do jej životných istôt sa, napriek dcérinej láske, postupne vkráda neistota a strach. Keď postupne prichádza o všetko, zisťuje, že ľudský osud je podopretý piliermi ilúzie. Kým je Simona v ohrození života a kapitán Pešek skladá masku profesionála, Júlia sa ocitá nad priepasťou, kde na ňu číha démon, ktorého celý život považovala za svoju istotu.

Lekárka Júlia sa snaží pomáhať pacientom bojovať s démonmi, ktorí ich často ženú do priepasti. Pracovný aj súkromný život jej začína komplikovať zúriaca pandémia. Izolácia, strata sociálnych kontaktov a strach ju stále viac deprimujú. Po úteku mladistvej pacientky Simony z psychiatrickej kliniky je kapitánom Pešekom vtiahnutá do pátrania po nezvestnej. Do jej životných istôt sa, napriek dcérinej láske, postupne vkráda neistota a strach. Keď postupne prichádza o všetko, zisťuje, že ľudský osud je podopretý piliermi ilúzie. Kým je Simona v ohrození života a kapitán Pešek skladá masku profesionála, Júlia sa ocitá nad priepasťou, kde na ňu číha démon, ktorého celý život považovala za svoju istotu.

V zápisníku z pozostalosti Alberta Marenčina sú denné záznamy datované od roku 1973 do roku 1996. Dominujú v nich úvahy o tvorbe, slobode, fantázii. „...dielo nie je jediným, ani hlavným zmyslom tvorby tak ako testament či pozostalosť nie sú hlavným zmyslom života...“. Často sa v textoch vyskytujú najbližší priatelia a ľudia s podobným osudom – Juraj Špitzer, Dominik Tatarka, Marian Váross, Alexander Matuška, Juraj Mojžiš a ďalší, s ktorými vedie dialóg, polemizuje s nimi, s ich názormi. Texty zachytávajú obdobie normalizácie, kedy bol Marenčin vylúčený zo strany a vyhodený zo Slovenského filmu. Píše o svojich umeleckých názoroch, vracia do rodiska, k vzťahu s matkou a opakovane si kladie otázku „kto som?“. „...Bol som ďaleko od domova u strýka, kde ma nik nepoznal. Spýtali sa ma. Kto si? Odkiaľ si? – a ja som musel vysvetľovať, kto som a odkiaľ som a vysvetľujúc to iným vysvetľoval som to aj sebe samému. Predstavoval som sa, niečo zavše zamlčal, niečo prikrášlil… Za niečo sa hanbil, na niečo bol hrdý. Áno, štylizoval som sa, povedal by som dnes. Toho zakrývaného bolo sprvoti strašne veľa, oveľa viac ako toho, čo ma napĺňalo hrdosťou. Čo všetko som zakrýval, zatajoval! Svoju lásku k mame, svoju nostalgiu – zatajoval som, že sa mi strašne cnie za domovom, že plačem za mamou, že peniaze, ktoré mi dala na utrácanie, som si schovával ako vzácnu pamiatku, že doma hovoríme iným dialektom a niekedy aj po maďarsky…“

Minulosť už nie je, čím bývala. Dystopický román o roku 1958, kedy Slovensko patrí do Euro-Ázijskej únie a v Novej Bratislave sa začala svetová výstava EXPO 58. Na území Slovenska sa ťaží Márnosť - novo objavený prvok „nihílium“, ktorý v pôde vygenerovali generácie našich predkov a ktorý dal krajine súčasný názov Nihília. Nihílium poháňa ekonomiku Euro-Ázijskej únie, na čele s Ruskou náručou a jej satelitmi – Nihíliou, Královstvím Českým, Republikou Hungur, Svätou stolicou Poľskou, Transylvániou, Južným kútom a Cyríliou. Hlavný hrdina, pätnásťročný syn objaviteľa nihília, sa búri proti absurdnému svetu, v ktorom žije a chce ho zmeniť. Pred čitateľom sa odkrýva groteskné puzzle situácií, spočiatku fragmentárnych, z ktorých sa postupne vynára príbeh o tom, ako naše nedávne dejiny mohli byť ešte šialenejšie, než boli.

Aký je život, ktorý vám neustále hádže pod nohy polená? Dokedy je človek ochotný to znášať? Aká situácia musí nastať, aby ste sa vzopreli vlastnému osudu? Toto je príbeh Hany, mladej dievčiny, ktorá celý život poslušne znáša svoj údel, až do momentu, kedy ju oklame a zradí človek, ktorého ľúbila a ona sa ocitne v beznádejnej situácii. Na krku má dlhy, chorú mamu a v pätách odporného úžerníka, ktorý sa jej vyhráža. Z čistého zúfalstva dá na radu svojej dobrej kamarátky Nataly a prihlási sa do agentúry, ktorá sprostredkúva prácu luxusným spoločníčkam. Čo ju čaká v spoločnosti neznámych mužov? Zapáči sa jej život s peniazmi a v lepšej spoločnosti tak, ako sa to stalo jej dvom kamarátkam, ktoré túto prácu robia už roky? Alebo sa vráti k svojim ideálom a naďalej bude pokorne prekonávať úskalia svojho osudu? Lucia Olrinková (1988, Bratislava) je autorkou bestsellerov Plakať som si zakázala (vyšlo aj v češtine), Plakať je dovolené, Spoločníčka a Ako slaný karamel. Má dvoch synov a písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoje deti, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta...

Hoci si Ema myslela, že uväznením Martina sa problémy upokoja, osud už rozhodol za ňu. Z agentúry, kde pracuje Adam, uniknú dôležité informácie. Vedenie sa rozhodne situáciu preveriť. Adam dostane príkaz na pár dní „upratať“ Emu. Využije príležitosť a unesie ju ďalej, než bolo v pláne. Chce získať čas a zabojovať o jej srdce...

Krásna, sebavedomá, milujúca slobodu. Taká je Rosie, ktorá sa po rokoch v zahraničí vracia naspäť na Slovensko. Po niekoľkých kopancoch a pádoch sa zdá, že jej život nabral smer, ktorým sa chcela vždy uberať. Až do chvíle, kým nespozná Filipa. Syna majiteľa firmy v ktorej pracuje. Prečo sa k nej chlap, ktorý ju ani nepozná tak hrozne správa a prečo ju zároveň tak veľmi priťahuje? So svojimi bláznivými kamarátmi po svojom boku sa podvedome púšťa do niečoho, čomu sa celé roky úspešne vyhýbala. Lucia Olrinková (1988, Bratislava) je autorkou bestsellerov Plakať som si zakázala (vyšlo aj v češtine), Plakať je dovolené, Spoločníčka a Ako slaný karamel. Má dvoch synov a písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoje deti, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta...

Zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Milky Zimkovej je ako uvitý modravý barvinkový veniec na Veľkú noc za čias jej mladosti. Reaguje v nich na aktuálnu situáciu, pričom reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca. V jej tvorbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí, spontánne a úprimne. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí šťastnejší, ženy obdarenejšie, chlapi súcejší, susedia prívetivejší a globalizovaný svet ľudskejší. Preto má jej tvorba originálnu výpovednú hodnotu, vnútorné vzrušenie a osobitné postavenie v našej literatúre.