Marenčin PT strana 11 z 84

NOAM CHOMSKY (1928), jazykovedec, filozof, kultúrny kritik a politický aktivista. Napísal viac ako sedemdesiat kníh a vyše tisíc článkov. Patrí medzi desať najcitovanejších autorov všetkých čias. Jeho teória jazykovej kompetencie, ako vrodenej, biolo gickej charakteristiky človeka tvorí jeden zo základov súčasnej kognitívnej vedy. Základnou myšlienkou, ktorá spája Chomského vedeckú prácu s jeho politickými aktivitami je, že všetko čo robíme, ako komunikujeme, ako poznávame svet vyplýva z našej ľu dskej prirodzenosti. Tvorivosť, túžba po slobode a schopnosť spolupracovať sú vpísané do našej biologickej prirodzenosti rovnako ako schopnosť vytvárať nekonečné množstvo zmysluplných viet z konečného množstva slov, podľa malého počtu pravidiel.

THOMAS HOBBES (1588 – 1679), anglický filozof, ktorého dielo výrazne ovplyvnilo celú európsku morálnu a politickú filozofiu. Prečo ľudia proti sebe bojujú a prečo žijú spolu v mieri, pričom ani boj, ani mier nie sú trvalé? Odpoveď na túto otázku vyžaduje, podľa Hobbesa, pochopiť ľudskú prirodzenosť. Človek je svojou podstatou egoista a je racionálny. Egoizmus nás núti proti sebe bojovať a racionalita nám umožňuje predstaviť si, že môžeme žiť v mieri, ak sa dokážeme dohodnúť. Dodržiavanie dohôd funguje iba vtedy, ak existuje dôvera, že aj iní budú dohody dodržiavať. Centrálnym problémom Hobbesovej filozofie je vymyslieť takú moc, o ktorej všetci veria, že porušovateľov dohôd potrestá.

UMBERTO ECO (1932), filozof, literárny kritik, historik a spisovateľ. Je profesorom semiotiky na univerzite v Bologni. V jeho rozsiahlej bibliografii sa vyskytujú diela teoretické Otvorené dielo, Pojednanie o obecnej semiotike, Chýbajúca štruktúra, Hladanie dokonalého jazyka, aj populárne eseje Babylonsky rozhovor, Cestovanie v hyperrealite. Ako takmer päťdesiatročný vydal Eco svoj prvý román Meno ruže, ktorý sa stal medzinárodným bestselerom, po ňom nasledovali ďalšie romány prekladané do desiatok jazykov sveta: Foucaultovo kyvadlo, Ostrov včerajšieho dňa, Baudolino. Centrálnou témou Ecových teoretických prác je vzťah medzi textom a čitateľom, a spôsob, akým sa v tomto vzťahu tvorí význam. Táto kniha uvádza čitateľa do teoretických základov Ecových prác, ktoré oscilujú v priestore medzi semiotikou a teóriou utvárania znakov a populárnymi článkami pre rôzne časopisy.

Donald Davidson (1917-2003), jeden z najvplyvnejších amerických filozofov druhej polovice dvadsiateho storočia. Jeho práce z oblasti filozofie jazyka a mysle ovplyvnili diskusie azda o všetkých základných problémoch súčasnej filozofie - sémantike, epistemológii, etike, o probléme vzťahu mysle a tela, mysle a jazyka, relativizme, a skepticizme. Jeho teória radikálnej interpretácie priniesla nový pohľad na problém komunikácie, interpretácie umeleckého diela a metafory. Davidsonov štýl je strohý, nečíta sa ľahko, v jeho textoch nenájdete jednu zbytočnú vetu. Celé jeho dielo tvorí niekoľko desiatok esejí, pokrývajúcich všetky základné filozofické témy.V tejto knihe sú prístupným spôsobom vysvetlené východiská Davidsonovej filozofie a ich dôsledky pre riešenie štyroch základných filozofických problémov: problému vzťahu mysle a tela, pojmového relativizmu, radikálneho skepticizmu a vzťahu medzi myslením a jazykom.

Ako možno zmieriť vedu s morálkou a náboženstvom? IMMANUEL KANT (1724 – 1804) veľký novoveký filozof, ponúkol na túto otázku novú odpoveď, ktorá nám má čo povedať ešte aj dnes. Nemecký filozof osvietenstva, dodnes považovaný za jedného z najvplyvnejších mysliteľov západného sveta. Svojimi poznatkami obohatil najmä oblasť epistemológie, etiky a estetiky. Svoje hlavné myšlienky predstavil v trojici diel Kritika čistého rozumu, Kritika praktického rozumu a Kritika súdnosti. Na poli teoretickej filozofie sa preslávil tzv. kopernikovským obratom, keď z človeka, dovtedy iba pasívneho pozorovateľa, spravil aktívneho zákonodarcu. Svojou kritickou filozofiou sa tiež postaral o naštrbenie statusu dogmatickej metafyziky, ktorá ešte za jeho čias vládla filozofii. Z oblasti praktickej filozofie sú cenné najmä jeho úvahy o kategorickom imperatíve: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle mohla platiť ako princíp univerzálneho zákonodarstva. Táto kniha bola napísaná pre kurzy dejín novovekej filozofie a

Tomáš Akvinský (1225-1274), dominikánsky kňaz a filozof, žil a tvoril v čase, kedy prvé kontakty s Aristotelovým dielom v latinských prekladoch začínajú otriasať základmi tradičnej európskej vzdelanosti a problematizovať vzťah medzi náboženskou vierou a rozumom. Tomášovo dielo vytvorilo základ pre spojenie biblickej tradície a gréckej racionality a je jedným z míľnikov dejín európskeho myslenia.

Počnúc Platónom si filozofi kladú otázku, ako je možné poznanie. Ako poznávame vonkajší svet objektov a udalostí? Ako poznávame vnútorný svet myšlienok, presvedčení, pocitov a nálad a ako tieto dva svety spolu súvisia? Tradičná filozofia vytvorila p ojem vedomia a metódu jeho skúmania introspekciu, pomocou ktorej hľadala odpovede na Platónove otázky. DANIEL C. DENNETT (1942), jeden zo zakladateľov súčasnej filozofie mysle, prišiel začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia s myšlienkou , že táto cesta nikam nevedie. Podľa neho treba začať inými otázkami: Čím by sa na seba mali podobať veci, ktorým pripisujeme presvedčenia, myšlienky, pocity alebo nálady? Myslia zvieratá? Budú stroje niekedy myslieť? Akú vnútornú stavbu by mal mať biologický organizmus alebo stroj, o ktorom by sme mali dôvod myslieť si, že myslí? Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky vytvára Dennett prekvapujúce metafory, modely a príbehy a pomocou nich objasňuje, ako mohla evolúcia vytvoriť taký zázračný svet, aký predstavuje vnútorný svet ľudskej mysle.

Jacques Derrida (1930-2004) byl jedním z nejvýznamnější filozofů druhé poloviny 20. století. Jeho teorie dekonstrukce ovlivnila dvě generace filozofů, literárních vědců a politologů. Kniha přitažlivým způsobem přibližuje základní myšlenky Derridova díla.

Hans Georg Gadamer (1900-2002) nemecký filozof vo svojom monumentálnom diele Pravda a metóda položil základy súčasnej filozofickej hermeneutiky. Ľudská skúsenosť a kultúra robia ideál objektívnej pravdy nedosiahnuteľným. Kniha oboznamuje so základnými myšlienkami Gadamerovej hermeneutiky a zaraďuje Gadamera do dejím moderného európskeho myslenia.

Spinozova filozofia ponúka jednotný a hlboký pohľad na všetky filozoficky dôležité otázky, ako sú povaha reality, ľudská prirodzenosť, čo môžeme vedieť a dobrý život. K tejto jednote zvlášť prispievajú najmä tri fundamentálne vlastnosti jeho filozofie – učenie o substanciálnom monizme, striktný naturalizmus a geometrická metóda výkladu, ktorú uplatňuje v Etike. Monografia jasným a súhrnným spôsobom približuje Spinozovu metafyziku, psychológiu, etiku a metodológiu, pričom nezostáva len pri historickom kontexte a abstraktnom výklade filozofických kategórií, ale ukazuje aj relevanciu Spinozových myšlienok pre súčasnosť. Autorka svoj výklad dokumentuje starostlivo a priliehavo vybranými citátmi z kľúčových Spinozových diel. Benedikt (Baruch) Spinoza (1632-1677)

Bratislavský chodec je prechádzkou dejinami a dejiskami slovenského nadrealizmu, kaviarňami a krčmičkami, kde sa stretávali jeho protagonisti a kde sa popri diskusiách a zábavách písali automatické texty a manifestačné vyhlásenia a redigovali zborníky. Je to nostalgická prechádzka s oddychovými zastávkami, na ktorých autor ako pamätník rozpráva o vážnych i nevážnych udalostiach a epizódach ich kolektívneho dobrodružstva a načrtáva siluety jeho účastníkov, usilujúc sa zviditeľniť nielen ducha ich básní, ale cez ne aj mágiu génia tej neviditeľnej Bratislavy, ktorá sa stala ich osudom.

Mimoriadne zaujímavé rozprávanie o málo známych súvislostiach so vznikom 1. ČSR. Autor na veľmi veľkom množstve historických skutočností približuje situáciu v budúcom hlavnom meste Slovenska. Po skončení 1. svetovej vojny a Trianone maďarská vláda nechcela opustiť mesto, až ju napokon vytlačili čs legionári z talianskeho frontu a regulárna čs armáda. Ide o krátke obdobie, kedy sa Bratislava volal Wilsonovo, kedy po vytlačení maďarských vojsk z územia mesta prišla slovenská vláda zo Žiliny. Autor opisuje príchod českých Sokolov a ich účasť na oslobodení mesta, tragický prílet M.R.Štefánika, útoky Kunových vojsk na Bratislavu, návštevu TGM a posledného cisára monarchie Karola I. Na pozadí týchto dejinných skutočností autor vykresľuje spoločenské, etnické a politické prostredie Bratislavy a jej okolia.

Cez zdanlivú komickosť, anekdotickosť Charmsových próz presakuje tragickosť každodennej existencie človeka a pocit nezmyselnosti života. Námetom jeho próz sú situácie groteskné, absurdné, často až panoptikálne. Pri čítaní Charmsove poviedky máme pocit, že autor je miestami až bezohľadný cynik. No z jeho denníkových záznamoch ho poznávame ako citlivého, hlboko trpiaceho človeka.

Kniha o živote a diele jedného z najvýznamnejších európskych sochárov 18. storočia, ktorý veľkú časť života prežil v bratislavskom podhradí. Tu vytvoril sériu takmer päťdesiatich škľabiacich sa „charakterových hláv“, ktoré ho preslávili. Toto výnimočné dielo je dodnes opradené tajomstvom, rovnako ako záhadný život F. X. Messerschmidta.

Prechádzka po jednom z najstarších zachovaných cintorínov na území Bratislavy. Vznikol okolo roku 1784 a sú tu pochované významné prešporské rodiny, remeselníci, umelci, podnikatelia a mnohé vynikajúce osobnosti. V knihe sa spomína viac ako 170 osobností a množstvo umelecky zaujímavých náhrobkov, ktoré sú zobrazené na vyše 200 dobových fotografiách. Mená ako Pálffy, Esterházy, Feigler, Ortvay, Manderla, Palugyay, Justi, Kozics, Werner, Ludwig, Marshall, Rigele, Lanfranconi, Albrecht, bratislavský „Robinson“ Karl Jetting, Majsch, Tido Gašpar, J. E. Hubert, Gessay, Žabota, Vavro Šrobár, Melkovič, Satinský a mnohé ďalšie – tvorili históriu mesta. Na prechádzke po Ondrejskom cintoríne si pripomenieme ich zaujímavé osudy.

Ľudová architektúra bola vždy úzko spätá s prírodou. Každý región má svoje špecifiká – prírodné ale aj etnické. Autor nás sprevádza zo Záhoria na Podjavorinu, cez Podunajsko, Považie a Ponitrie, na Kysuce, Turiec, Liptov a Oravu, Horehronie, Hont, Gemer, Spiš, Šariš, Zemplín až na Dolnú zem a do rómskych osád. Všade hľadá a objavuje malebnú ľudovú architektúru typickú pre daný región. Slovenskom v dejinách prechádzali mnohé národy, mnohí sa sem prisťahovali, alebo kolonizovali celé územia. Tak vznikali v tesnom susedstve architektonicky často odlišné stavby. Či už to boli Slováci, Nemci, Maďari, Chorváti, Gorali, Rusíni, Židia, Rómovia, každé etnikum si prinieslo vlastné zvyky, životný štýl a aj vlastný spôsob stavby obydlí. S meniacou sa krajinou, mení sa aj stavebný materiál: hlina, rákosie a tehly striedajú kameň, drevo a ďalšie materiály, ktoré poskytuje okolitá príroda. V knihe sú zachytené unikátne stavby, ktoré vytvorili a obývali ľudoví stavitelia bez vzdelania a technického zázemia. Sú príťažlivé, krásne a citlivo osadené v krajine. Dnes už takáto architektúra nevzniká, prerušil sa stáročia trvajúci vývoj ľudového staviteľstva. Vďaka bohatému fotografickému materiálu autora sa môžme bližšie zoznámiť s krásami ľudovej architektúry na celom Slovensku.