Marenčin PT strana 18 z 84

Anekdotické rozprávanie maďarského klasika je donkichotiádou zo slovenského prostredia horného Považia. Vtipná románová fikcia je koncipovaná na skutočnom donkichotstve posledného pána Nededzského hradu Štefana Pongráca (1835 – 1886). Oneskorený, vrtošivý uhorský feudál však nevedel zastaviť čas a koleso dejín, lebo nimi hýbalo aj praktické myslenie a príčinlivosť Slovákov z grófovho okolia. Tak sa stalo, že pompézne vojenské ťaženie proti slávnej Bystrici za urážku cti sa nekončí dobýjaním veterných mlynov, ale hýrivou pohuľankou v hostinci pod arkádami námestia v Žiline. Kálmán Mikszáth (1847, Sklabiná – 1910, Pešť), klasik maďarskej prózy, rodák z Novohradu, označil Uhorsko za domov humoru, ktorý odzrkadľuje charakter jeho rodákov, Maďarov a Slovákov, podľa autora národov, ktoré sa vedia uvoľniť a slobodne myslieť.

Klára, ambiciózna obchodná riaditeľka, urobila zásadnú chybu. Pripravila svojho šéfa o milióny eur. V strachu o vlastnú bezpečnosť sa dáva na útek, nechávajúc za sebou prázdny byt aj celý doterajší život. Neďaleko kláštora, kam sa ukryla, stretáva študenta Rada, ktorý prežíva zo dňa na deň v bezstarostnom žúrovom opare. Napriek zjavnej odlišnosti pováh obaja dúfajú, že v tom druhom nájdu lásku. Postupne však zisťujú, že ich k sebe priťahuje čosi temnejšie a osudovejšie ako vzájomná náklonnosť. Desaťročia staré tajomstvo sa derie na povrch...

Novinár, generálny riaditeľ veľkého podniku a vexlák Gubat, majú jedno spoločné: uvedomili si, že po revolúcii ’89 ich spokojný život na relatívne vysokej úrovni končí. Preto spojili svoje sily a vďaka valutovým špekuláciám získavajú počiatočný kapitál na podnikanie. Potom sa ich cesty rozchádzajú. Z Gubata sa stáva šéf mafie, generálny riaditeľ Rudi je jedným z najvplynejších mužov Slovenska a z novinára Mikyho je veľký mediálny boss. Títo traja muži ťahajú nitky na najvyšších miestach v politike, hospodárstve, ale aj ďaleko za hranicami Slovenska. Nie všetci to prežijú, ale život na hranici rizika si vyberá svoju daň.

Žofia išla vždy proti osudu. Je pripravená zaplatiť za svoje rozhodnutia akúkoľvek cenu. O ďalšej kapitole svojho života má podstatne odlišnú predstavu a je rozhodnutá konať. Všetci muži jej života sú tak vtiahnutí do dômyselne rozohranej hry, ktorej cieľ je jasný – nájsť svojmu ešte nenarodenému synovi otca. Strhujúci príbeh židovského dievčaťa, slobodnej matky, ktorá sa rozhodla aj za cenu podvodu vydobyť si od života svoj podiel šťastia. O autorovi Štefánia Opremčáková (1957, Rožňava) vyštudovala sociálne právo. Autorka projektu azylového domu pre bezdomovcov a sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej uviedla tieto projekty do života aj v Košiciach. Autorka kníh V Írsku prší inak a Planisko. Viac na

Jedni propagovali šrotovné, iní sa na blogu hádali o post demokracii a biopotravinách. Tá mladšia iPodová generácia sedela za počítačmi facebookovali, twiterovali. Môžu nám, ale nové iPod a bio výrazy charakterizovať „o čo gou" v prvej dekáde 21. storočia? Ak ju niečo charakterizuje, tak najskôr rýchlosť, akou okolo nás preletela. Všetko sa deje rýchlejšie, nástojčivejšie: každý rok priniesol stovky nových modelov áut, technických hračičiek, reklám, filmov, seriálov, škandálov, pesničiek, liekov či objavov. Každá, aj lokálna katastrofa či nešťastie, sa nafúkli, vďaka satelitnej televízii a médiám, na globálne rozmery. Naše privatizačno-národovecké deväťdesiate roky majú s odstupom času svoju vôňu, takmer až ducha, ktorého majstrovsky vystihol Peter Pišťanek v Rivers of Babylon. Ale čo ostatní? Žiadna poézia. Napokon, koľko poézie je v Bushovi, Putinovi, Gašparovičovi, Dzurindovi a spol? Zomiera pápež Ján Pavol II. a do Bieleho domu neočakávane nastupuje prvý Afroameričan Barack Obama. Slovensko vstupilo do EÚ a NATO, schengenskej zóny a eurozóny a úspešne zakotvilo v západnej civilizácii. Momentálne sa máme v Európe asi najlepšie v dejinách, aj keď každý hovorí o kríze a všetci sú zadlžení. Vyzerá to tak, že finančný trh je len kasíno odtrhnuté od reálnej ekonomiky. Nerúticajú sa len veže v New Yorku. Postupne sa rúti pyramída finančného systému. Človek nemusí byť ani Miltonom Friedmanom, Keynesom alebo Počiatkom, aby pochopil, že sme na počiatku niečoho čo sa volá zmena. Pokiaľ ide o slovenskú kotlinu, tu naberá rútenie karikatúrnu podobu, ktorú si pamätám z detstva pri hraní karetovej hry, ktorá sa volá Hajzel. Aj v tejto hre sa stavala veža, následne sa vyťahovali karty spod nej, až spadla. Naši slovenskí politici budovali svoju vežu vyše 20 rokov, opretý o ekonomickú moc rôznych podnikateľských skupín a „bratrov v triku“ financujúcich ich politické strany. Veža sa začína pomaly kymácať a už sa len čaká na vytiahnutie poslednej karty, po ktorej sa ten hajzel zrúti presne ako domček z karát.

Atraktívna blondínka Ema má len dvadsať rokov, ale srdce jej už stihlo zatrpknúť po minulých sklamaniach v láske. Spoločne s najlepšou kamarátkou sa snaží vykoreniť z duše zhubný názor, že všetci chlapi sú rovnakí - nepoužiteľní. No ľahké to nebude. Zvlášť, keď sa z jej ex vykľuje nebezpečný mafián s majetníckymi sklonmi a Eme pôjde doslova o holý život. Zachráni ju policajt Adam, alebo sa bude musieť zachrániť sama? Nájde nádej v náručí hanblivého Petra či žoviálneho Mareka?

Drsný autentický príbeh hektických 90. rokov. Život poznamenaný láskou, sexom, mafiou a smrťou. Hrdina uniká osudu alebo tieňu svojho otca, no nakoniec kráča v jeho šľapajach. Osamelý a obklopený vzrušujúcimi ženami túži po šťastí a láske – ale mať rád nestačí... Juraj 8X vyštudoval Vysokú školu ekonomickú. Podnikateľ a úradník. Podieľal sa na realizácii desiatok kultúrnych projektov. V súčasnosti pripravuje zbierku poviedok.

Láska je možná, aj keď je nemožná, absurdné je normálne, milovať sa dá aj s literárnymi postavami a žiť sa dá aj v texte. Krátke nevážne príbehy o defektoch, cestách, knihách a ľuďoch, úsilí a zlyhávaní, citoch a znecitlivení, chybách v systéme, o tom, čo sa deje v hlavách a posteliach nadpriemerných mužov a priemerných žien, a hlavne o tom, že...