Marenčin PT strana 19 z 92

Ferdiš Juriga (1874 Gbely, 1950 Bratislava). Katolícky kňaz, poslanec, politik a buditeľ. Doktorát z teológie získal na prestížnom viedenskom Pazmaneu. Mal veľký prehľad o dejinách Slovákov a aj Slovanov. Popri svojom kňazskom povolaní sa venoval buditeľskej práci, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vo Viedni sa zoznámil s Dr. Pavlom Blahom, ktorý ho predstavil Vavrovi Šrobárovi. Na istý čas sa stal Hlasista. Zaujala ho Masaryková „Drobná práce“. Medzi farníkmi bol mimoriadne obľúbený. Na svojich farách dbal na to, aby v dedine prevládal slovenský živel. Raz odslúžil omšu po slovensky, za čo dostal od biskupa pokarhanie. V roku 1905 kandidoval do uhorského snemu a stal sa poslancom. Jeho hviezdnou chvíľkou bol 19. október 1918, keď na sneme vystúpil po slovensky, nemecky a maďarsky a zaskočeným poslancom oznámil, že Slováci si už nedajú rozkazovať a chcú byť samostatní. Aktívne sa zúčastnil aj na príprave martinskej deklarácie 30. októbra 1918. Založil Slovenskú ľudovú stranu a podieľal sa na vzniku Slovenských ľudových novín, do ktorých aktívne prispieval. Pre jeho články ho maďarský súd v roku 1906 odsúdil na dva roky väzenia. Neskôr sa spojil s Andrejom Hlinkom. Ich spoluprácu rozdelila až aféra Vojtecha Tuku, z ktorého sa vykľul maďarský špión a Hlinka sa ho zastával. Po vzniku ČSR bol poslancom v Národnom zhromaždení. Jeho politická kariéra skončila v roku 1929, keď ho pre nezhody s Hlinkom vylúčili z HSĽS a biskupi päť dní pred voľbami vydali obežník, v ktorom upozorňujú kňazov, že mu nedovolili kandidovať za poslanca. Strana, ktorú potom založil, dostala len niečo vyše päťtisíc hlasov. Krátko na to, po prehratom civilnom a cirkevnom súde pre urážku Hlinku, požiadal o penziu a v roku 1929 odchádza z verejného života. Po siedmich rokoch sa síce z Hlinkom zmieril, ale to už na jeho ďalšiu činnosť nemalo vplyv. Zostal osamotený a znechutený. Zomrel v roku 1950 v Bratislave.

Proč francouzští intelektuálové kritizují elity ve své zemi, zatímco v zemích střední a východní Evropy právě elity chybí? Léta čekáme na to, kdy konečně nejlepší studenti budou řídit naši zemi. Silné a kvalitní školství je u nás zatím jen snem, ale elitní studenty už máme. Jak je využít? Jak to dělají v Paříži, Londýně a zbytku světa?

Kocúrik Fifo a jeho dobrodružstvá. Každé dobrodružstvo kocúrika Fifa nás naučí niečo nové. Čo robiť a kedy a čo nerobiť a kedy. Fifo sa s nami veľmi rád podelí o to, na čo došiel a čo zažil. Jeho príbehy sú bájky. Ako tie o hrdinoch. Veľkých aj malých. Pre deti aj pre dospelých. Na pobavenie aj ponaučenie. Aby sme spolu boli lepšími ľuďmi. Katarína Fukasová (1996) je odborná asistentka učiteľa na ZŠ. Vyštudovala učiteľstvo a vychovávateľstvo. Práca s deťmi ju napĺňa a baví. Lásku k deťom a k zvieratám spolu s humorom vložila do knihy Fifo nezbedník.

Gizi Fleischmannová (1892 – 1944) sa narodila v Bratislave v tradičnej židovskej rodine. Bola vedúcou predstaviteľkou ženskej sionistickej organizácie na Slovensku. V čase holokaustu viedla Pracovnú skupinu, ilegálnu odnož Ústredne Židov. Ako žena a sionistka riadila mužov zo všetkých prúdov židovského spektra. Organizovali pomoc na zastavenie deportácií a zmiernenie utrpenia. Uplácaním úradníkov zachránila tisíce Židov, sama však neunikla pozornosti štátnej bezpečnosti. Zahynula v jednom z posledných transportov do Osvienčimu.

Kristína je Slovenka. Po rokoch strávených v Bruseli nasleduje manžela spolu s ich dvoma synmi za prácou do Turína, kde sa chcú usadiť. Tam stretne Olgu, južanku z Otranta, s ktorou sa spriatelí. Ukáže sa však, že stretávanie ich rodín má ničivé následky pre všetkých. Banálny príbeh nevery skrýva netušené riziká a má fatálny dopad na tých, ktorých by chceli pred všetkým zlým ochrániť. Medzi nedokonalými matkami, poznačenými deťmi, prítomnými či neprítomnými mužmi a Turínom, ktorý všetkých uväzňuje vo svojom "válove", sa zdá, že všetko smeruje ku katastrofe, ktorá však napokon naberie celkom nečakanú podobu. Je naozaj možné uniknúť z miesta, ktoré sa do vás zakvačí svojimi pazúrmi, z miesta, kde ste sa stali niekým, koho ste si nevedeli predstaviť ani v tých najhorších nočných morách? Ivana Dobrakovová (1982, Bratislava) vydala zbierky poviedok Prvá smrť v rodine (2009), Toxo (2013), Matky a kamionisti (2018) a román Bellevue (2010). Všetky štyri knihy sa dostali do finále literárnej ceny Anasoft Litera, je laureátkou Ceny Európskej únie za literatúru 2019 za knihu Matky a kamionisti. Jej knihy sa v súčasnosti prekladajú do dvanástich jazykov. Pracuje ako prekladateľka, z francúzštiny preložila romány Emmanuela Carr?ra a Simone de Beauvoir, z taliančiny Neapolskú ságu od Eleny Ferrante. Žije v Turíne.

Ferdiš Juriga (1874 Gbely, 1950 Bratislava). Katolícky kňaz, poslanec, politik a buditeľ. Doktorát z teológie získal na prestížnom viedenskom Pazmaneu. Mal veľký prehľad o dejinách Slovákov a Slovanov. Popri svojom kňazskom povolaní sa venoval buditeľskej práci, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vo Viedni sa zoznámil s Dr. Pavlom Blahom, ktorý ho predstavil Vavrovi Šrobárovi. Na istý čas sa stal hlasistom. Zaujala ho Masarykova „Drobná práce“. Medzi farníkmi bol mimoriadne obľúbený. Na svojich farách dbal na to, aby na dedine prevládal slovenský živel. Raz odslúžil omšu po slovensky, za čo dostal od biskupa pokarhanie. V roku 1905 kandidoval do uhorského snemu a stal sa poslancom. Jeho hviezdnou chvíľkou bol 19. október 1918, keď na sneme vystúpil po slovensky, nemecky a maďarsky a zaskočeným poslancom oznámil, že Slováci si už nedajú rozkazovať a chcú byť samostatní. Aktívne sa zúčastnil aj na príprave Martinskej deklarácie 30. októbra 1918. Založil Slovenskú ľudovú stranu a podieľal sa na vzniku Slovenských ľudových novín, do ktorých aktívne prispieval. Pre jeho články ho maďarský súd v roku 1906 odsúdil na dva roky väzenia. Neskôr sa spojil s Andrejom Hlinkom. Ich spoluprácu rozdelila až aféra Vojtecha Tuku, z ktorého sa vykľul maďarský špión a Hlinka sa ho zastával. Po vzniku ČSR bol poslancom v národnom zhromaždení. Jeho politická kariéra skončila v roku 1929, keď ho pre nezhody s Hlinkom vylúčili z HSĽS a biskupi päť dní pred voľbami vydali obežník, v ktorom upozorňujú kňazov, že mu nedovolili kandidovať za poslanca. Strana, ktorú potom založil, dostala len niečo vyše päťtisíc hlasov. Krátko na to, po prehratom civilnom a cirkevnom súde pre urážku Hlinku, požiadal o penziu a v roku 1929 odchádza z verejného života. Po siedmich rokoch sa síce s Hlinkom zmieril, ale to už na jeho ďalšiu činnosť nemalo vplyv. Zostal osamotený a znechutený. Zomrel v roku 1950 v Bratislave. Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš a Osuský – zabudnutý diplomat. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

Cesta za láskou býva rozmanitá a často strastiplná, najmä ak máte povesť "zlodejky mužov" ako Eliška, ktorá lásku považuje za jediný liek na svoju doráňanú dušu. Prijíma obdiv a záujem mužov v naivnej viere, že v mene lásky a boja s fóbiami je dovolené všetko... Aj kradnúť mužov kolegyniam! Na pozadí príbehu o Eliške sa rozvíjajú aj vzťahy jej troch kolegýň - žiarlivej intrigánky Zity, podozrivo veselej Lenky a Veroniky, ktorá je šťastne vydatá za obľúbeného herca. Ale je všetko tak, ako to vyzerá? Je Eliška naozaj zlodejka alebo skôr obeť? Kto má na svedomí haváriu Veronikinho manžela a ďalšie zvláštne udalosti? Môžu mať myšlienky takú silu, že spôsobujú nešťastia, môžu hýbať osudmi ľudí? Emocionálny a svieži román o láske a úprimnosti, o tom, že myšlienky sú ako bumerang a zázraky sa dejú. Ester Anas Bukvajová sa narodila v Bratislave, odkiaľ sa pred niekoľkými rokmi presťahovala do neďalekej dedinky. Po úraze stratila zamestnanie manažérky enviromentálnej spoločnosti. Umožnilo jej to naplno sa venovať svojej záľube, písaniu poviedok, ktoré uverejnila v mnohých časopisoch. Niektoré vyšli aj knižne, čo ju povzbudilo k napísaniu knihy Imidž šelmy, ktorá sa po vydaní vo februári 2013 umiestnila v TOP rebríčkoch na internete aj v kníhkupectvách. Jej ďalšia kniha Za všetkým hľadaj chlapa čerpá z prostredia filmovej spoločnosti, kde pracovala desať rokov ako technická redaktorka. Po dlhom hľadaní toho pravého je druhýkrát vydatá.

Neistotu v každodennom živote vyvolávajú najmä existenčné problémy, ale aj nedostatok zmysluplnej komunikácie, nestálosť citov, nechuť k zodpovednosti a chaos v hodnotovom systéme. Ľudia zúfalo hľadajú svoje miesto v živote a podvedome cítia, že základné istoty im pomôže nájsť návrat k prírode, k rodinným koreňom. Tento proces je zdĺhavý, vyžaduje si odvahu a neochvejnosť presvedčenia, že človek je harmonickou súčasťou všetkého živého. Pobyt v prírode Čertovice hlavným hrdinom príbehu pomáha zistiť aké sú najdôležitejšie hodnoty a že pokoj môžu nájsť len sami v sebe. O autorovi Tatiana Jaglová, novinárka a spisovateľka, je autorkou piatich kníh, jednej poviedkovej Deň motýľa a štyroch románov Znamenie ohňa, Šialený nápad, Strach zo zrkadla a Medúza na prvom poschodí, za ktorý získala Cenu Ladislava Ťažkého. Je autorkou niekoľkých televíznych scenárov a dvoch krátkych filmov z oblasti vedy. Vo svojich knihách sa zaoberá najmä životmi súčasných žien, ktoré sa nevedia vysporiadať s problémami v práci a rodine, hľadajú náhradné riešenia, často až absurdné. Autorka uvažuje nad hodnotami súčasnej spoločnosti a rodiny, jej morálkou a pretvárkami, ktoré vedú k citovému narušeniu a problémom nájsť správnu životnú cestu.

Cesta za láskou býva rozmanitá a často strastiplná, najmä ak máte povesť "zlodejky mužov" ako Eliška, ktorá lásku považuje za jediný liek na svoju doráňanú dušu. Prijíma obdiv a záujem mužov v naivnej viere, že v mene lásky a boja s fóbiami je dovolené všetko... Aj kradnúť mužov kolegyniam! Na pozadí príbehu o Eliške sa rozvíjajú aj vzťahy jej troch kolegýň - žiarlivej intrigánky Zity, podozrivo veselej Lenky a Veroniky, ktorá je šťastne vydatá za obľúbeného herca. Ale je všetko tak, ako to vyzerá? Je Eliška naozaj zlodejka alebo skôr obeť? Kto má na svedomí haváriu Veronikinho manžela a ďalšie zvláštne udalosti? Môžu mať myšlienky takú silu, že spôsobujú nešťastia, môžu hýbať osudmi ľudí? Emocionálny a svieži román o láske a úprimnosti, o tom, že myšlienky sú ako bumerang a zázraky sa dejú. Ester Anas Bukvajová sa narodila v Bratislave, odkiaľ sa pred niekoľkými rokmi presťahovala do neďalekej dedinky. Po úraze stratila zamestnanie manažérky enviromentálnej spoločnosti. Umožnilo jej to naplno sa venovať svojej záľube, písaniu poviedok, ktoré uverejnila v mnohých časopisoch. Niektoré vyšli aj knižne, čo ju povzbudilo k napísaniu knihy Imidž šelmy, ktorá sa po vydaní vo februári 2013 umiestnila v TOP rebríčkoch na internete aj v kníhkupectvách. Jej ďalšia kniha Za všetkým hľadaj chlapa čerpá z prostredia filmovej spoločnosti, kde pracovala desať rokov ako technická redaktorka. Po dlhom hľadaní toho pravého je druhýkrát vydatá.

Tridsať osobností, a každý z nich mal rodičov. Kto nepozná Caesara, Alexandra Veľkého či Džingischána? Kto nepočul o Kolumbusovi, Skłodowskej či Einsteinovi? Všetci sme sa učili o Hitlerovi, Stalinovi a Karolovi Veľkom. Kto však boli ich rodičia? Je známe, že detstvo a výchova majú veľký vplyv na to, čo sa z detí stane v dospelosti. Inak tomu nebolo ani v prípade slávnych postáv histórie. Práve preto sa kniha pokúša ozrejmiť, aký vplyv mali na slávne deti ich rodičia. Kniha je prelomová aj v inom zmysle. O ľuďoch ako Cézar, Mozart, či Stalin sa vie prakticky všetko. O ich rodičoch však verejnosť nevie takmer nič. Kniha preto poodhaľuje málo známe osudy rodičov týchto známych osobností. PhDr. Martin Furmanik, PhD. Po doktorandskom štúdiu histórie na Slovenskej akadémii vied pôsobí ako historik v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi. Je autorom vyše stovky odborných štúdií i popularizačných článkov na tému histórie. Publikoval v 25 odborných a popularizačných periodikách, jeho články vychádzajú v časopisoch Život, Téma, Historická revue, Pravdivá história, denníkoch SME a MY. Z popularizačných diel spomeňme jeho knihy Putovanie dejinami Spiša a Stabilita republiky.

V bratislavskej Astórii na jeseň roku 1942 napísal Ján Kostra slávnu skladbu Ave Eva, Milo Urban svoj román Živý bič, U Michala Rudo Sloboda rozdával svoj Rozum, Mitana tam dostal riadne po papuli. Básnici, spisovatelia, novinári, mladé redaktorky miestnych vydavateľstiev a ďalší spolustolovníci bohémy sa presúvali medzi Metropolkou, Luxorkou a Grandkou, Astorkou či Štefánkou, od rána vysedávali v Daxe, vo Fajke, v Perličke, vo Vagóne, v Tulipáne či v Kryme. Celé generácie sa stretávali a polemizovali na Korze U Michala. Nielen Bratislava, ale aj Bystrica, Štiavnica, Ružomberok, Košice, Čierny Balog a ďalšie mestá mali svoju bohému, svoje "krčmy" kde pulzoval život... Tie miesta už neexistujú, aj ľudia poodchádzali. Všetky tie mená a názvy už dnes znejú cudzo a predsa krásne ako spomienka na staré zlaté časy.

Fotograf Kornel Karovič a novinárka Žaneta prichádzajú do Banskej Štiavnice, aby napísali článok o mladíkoch zasypaných v starej bani. Karovič postupne odhalí, že Žaneta pochádza z toho mesta a stretne aj svoju bývalú letnú lásku Johanu, ktorá sa medzičasom stala policajtkou. Pri skúmaní dávno uzatvorenej bane sa Karovič zamotáva do záhadných udalostí, z ktorých niet východiska. Zdá sa, že mágia Banskej Štiavnice a tajomstvom zahalené záhadné úmrtia budú nad jeho sily... Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokument Tereza - Náboj lásky) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny a krimi román Smrť na Zlatých. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu. 

Píše sa rok 1531, je neskorá jeseň. Markíza Sophie de Marginel sa nachádza zajatá na zámku svojho snúbenca, nebezpečného vojvodu Clauda de Guisé. Naďalej po nej pátra markíz de Pays-Rouge, a falošný mních, skrývajúci svoju znetvorenú tvár pod maskou, sa pokúša zistiť, kým je... ... aj v roku 1517 väznia markízu de Marginel, Sophiinu matku Marie. Hľadá možnosti úteku z väzenia a vtedy do jej osudu zvláštnym spôsobom zasiahne starnúci majster Leonardo da Vinci. Ten sa len nedávno stal súčasťou dvora mladého kráľa Františka I. Vladár od neho okrem iného očakáva namaľovať obraz Zimnej madony. Na svete sú prvé dve kráľovské dcéry a o pár mesiacov sa očakáva slávnostná korunovácia Klaudie Bretónskej. V kráľovstve sa po demonštratívnej poprave markíza de Marginel zdá všetko v poriadku a dočasne oslabené Spoločenstvo psa sa pokúša zachrániť nielen svoju novú Vyvolenú. Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek detí v Anglicku Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo i v češtine), ságovitý román o dvoch ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem!, komorný mysteriózno-romantický príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej, faktografickú knihu o výtvarnom diele Eleny Rumánkovej Harmónia zakliata farbami a štyri diely historickej ságy SOPHIE: Ples u vojvodkyne, Rytierova druhá šanca, Ruže pre princeznú a Markízino tajomstvo. Piaty diel sa pripravuje. V r. 2000 žila v Anglicku a v 2007 – 2009 v Belgicku. Dnes žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk 

Lýdia prežíva v starej vile hotové peklo. Z jej manžela sa stáva zlostný, nervózny muž, ktorý ju bije a ponižuje. Všetko sa ešte viac zamotáva po oslave, keď manžel privedie domov svojich študentov. Medzi nimi bezočivú sexi Karlu, ale aj citlivého Róberta... Vymotá sa Lýdia z pavučiny intríg? Podľahne zakázanej láske? Udrží si rodinu? Ale za akú cenu? Petra Nagyová Džerengová (3. 3. 1972, Košice), od svojich osemnástich žije v Bratislave, kde vyštudovala obchodnú fakultu na Ekonomickej univerzite. Pracovala ako letuška, redaktorka, moderátorka, scenáristka, predavačka zeleniny, obchodná zástupkyňa. Na štyri roky ju zvolili za viceprimátorku Bratislavy. Napísala knihy pre dospelých Chcem len tvoje dobro, Za to mi zaplatíš!, Pozri sa na seba, Nepýtaj sa, kde som, Ženy nášho rodu, Ide o život, Manželky a tie druhé a Nové začiatky, knihy pre deti Klára a mátohy, Klára a iglu a Klára a Tity. Jej knihy vychádzajú aj v maďarčine a češtine. „Prečo vidíš vždy iba moje chyby? Keby si sa aspoň občas pozrel aj na moje dobré vlastnosti, ktoré ťa zaujali, keď si sa do mňa zaľúbil.“ „Musel som byť slepý. Neviem si spomenúť ani na jednu!“ „A ty si myslíš, že si ideálny?“ Vtom ich vyrušila čašníčka: „Dáte si ešte niečo?“ Filip ju odohnal mávnutím ruky: „Účet.“ Potom sa vrátil k Lýdii. „Ja?! Máš kde bývať, čo jesť a čo si obliecť. Čo viac ešte chceš?“ Považuje ju za domáce zviera, no ešte aj ono potrebuje občas pohladenie. Lýdia stisla pery. „Možno očakávam od manželstva aj niečo iné.“ „Možno by si to dostala, keby si splnila moje požiadavky!“

Oskar začínal ako muzikant. Osud mu však ponúkol viac: peniaze, drahé autá, postavenie v skupine mafiánov. Operovali na mestskom trhovisku, vypaľovali kaviarne a reštaurácie, s pištoľou priloženou na spánky získavali firmy od podnikateľov. Naháňali strach, a k luxusnému životu potrebovali stále viac. Oskar sa zaplietol s mafiánmi, ale nechcel byť najsurovejším z nich, nechcel vraždiť, no mať veľa peňazí ho bavilo. Na prácu zločinca si postupne zvykol, posilňovala ho príslušnosť k mafiánskej skupine. Roky plynuli, alkohol, stres a nočné vyčíňanie ho poznačili. Z mladého obávaného mafiána sa stal chorý muž bez života a bez rešpektu. Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše štyridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave. 

„V istom zmysle sme všetci len obete obetí...“ Klára chce matku. Matka chce slávu. Otec chce, aby všetci boli šťastní... Román je analýzou rozkladu dysfunkčnej rodiny, a zároveň sa snaží sa vysledovať z čoho pramenia príčiny násilia. Avšak nie v globálnom merítku, ale na malej vzťahovej ploche jednej rodiny. Pretože korene všetkého zla začínajú v rodinách a vzťahoch medzi ich členmi.