Marenčin PT strana 26 z 92

Niekto sa po odchode manžela utápa v žiali a niekto urobí všetko pre to, aby to tak nebolelo. Vyhádže jeho veci, urobí si poriadok v byte aj v hlave, dá šancu láske, hoc aj arabskej. Uverí v neuveriteľné, lebo zdravý rozum nemusí byť vždy indikátorom šťastia. Niekedy nám skrátka postačia len tie chvíle lásky, prchavej a neistej lásky. A potom príde vytriezvenie. S trvalými následkami.

Dávid bol len dieťaťom, keď zažil to, čo by nemal zažiť nikto a nikdy! Dlhé roky sa s tým snažil vyrovnať, no jeho túžba po tom, aby bol konečne milovaný a chápaný, ho zahnala tam, kde vlastne nikdy nechcel byť... Nepekný, kontroverzný, poburujúci, promiskuitný, dojemný, úprimný – ale hlavne autentický príbeh o tom, čo prežíva chlapec, ktorého zradia najbližší.

Román je zavŕšením trilógie História – Spolu – Fytopaleontológia. Má tri dejové, priestorové a časové roviny, ktoré sa v závere románu stretnú a zavŕšia nielen samotný prozaický text, ale aj celú trilógiu. Na postavách troch hlavných protagonistov Mira, Petra a Daniela a ich priateľov autor reflektuje súčastnú spoločnosť. V ďalšej rovine sa odvíja monológ umelej inteligencie, túžiacej dostať sa na vyššiu kognitívnu úroveň, odohrávajúci sa mimo času a priestoru, vo virtuálnom priestore paralelných vesmírov. Napokon bude v blízkej budúcnosti planéta pretkaná dátovou sieťou, svetlom a elektrónmi, avšak spoločnosť ešte nie je natoľko informačná, aby štáty a etniká vymizli bez stopy. Daniela, vnučka Daniela, pátra po archeologickom náleze, ktorý by mohol zmeniť osud vymierajúceho ľudstva. Distopická vízia budúcnosti plná kyberpunkovo temnej atmosféry opisuje Bratislavu ako preľudnený megapolis, kde každý deň je bojom o prežitie. Autor sa zamýšľa nad vývojovými vzorcami (nielen) slovenskej spoločnosti, ale v širšom meradle aj Európskej únie a celej planéty – migráciou, klimatickými zmenami, nástupom nových technológií, genetickými manipuláciami a ďalšími výzvami, ktorým bude musieť ľudstvo čeliť. Román je písaný experimentálnou formou, využíva množstvo žánrov a (post)moderných techník. Distopická vízia budúcnosti plná kyberpunkovo temnej atmosféry. V preľudnenom megapolise je každý deň je bojom o prežitie. Mimo času a priestoru, vo virtuálnom svete paralelných vesmírov sa odohráva monológ umelej inteligencie, túžiacej dostať sa na vyššiu kognitívnu úroveň. V blízkej budúcnosti bude planéta pretkaná dátovou sieťou, svetlom a elektrónmi, avšak spoločnosť ešte nie je natoľko informačná, aby štáty a etniká vymizli bez stopy. Peter Šulej (1967, Banská Bystrica). Básnik a prozaik. Je spoluautorom tanečných predstavení a projektu Generator X: Hmlovina. Píše romány, rozhlasové hry a sci-fi poviedky. Jeho poézia bola preložená do väčšiny európskych jazykov a odznela na mnohých medzinárodných fórach. Žije v Bratislave.

Kto rozhoduje o tom, čo robíme? Sme zodpovední za svoje činy, alebo sme len obeťami okolností? Malé divadlo, monodráma o žene, ktorá sa snaží prísť na to, prečo podviedla manžela, a necíti žiadnu vinu. Dôvody hľadá v nedávnych tragických udalostiach, rovnako v detstve, vo vzťahoch s rodičmi či s partnerom. Takmer neustále drží v ruke mobil, vyzýva divákov, aby s ňou komunikovali, a nie je tak celkom jasné, či si pýta ich súcit alebo hnev. V hľadisku sedí muž, ktorý ženu na pódiu pozná a netuší, prečo ho sem dnes večer pozvala.

Príbeh o architektúre a meste, budovanom v zložitých časoch vojnovej a povojnovej konjunktúry. Je to mozaika poskladaná zo života vojnovej Bratislavy, osudov architektov a staviteľov, z tragédií, zlyhaní aj víťazstiev, ktoré mesto prežilo. Autori cez príbehy domov, námestí a celých štvrtí odkrývajú meniacu sa mapu histórie mesta počas najničivejšej vojny akú naša civilizácia zažila.

Táto kniha vznikla ako pripomienka 75. výročia povstania väzňov vo vyhladzovacom tábore Sobibor a následného zničenia tohto miesta utrpenia a smrti. Tábor má osobitný význam pre Slovensko. Ako ukazujú najnovšie výskumy, práve tu bolo totiž zavraždených najviac Židov, deportovaných z územia vojnovej Slovenskej republiky. Autormi ôsmich kapitol sú významní odborníci z výskumných a univerzitných pracovísk na Slovensku aj v zahraničí. Ich texty ponúkajú čitateľom viac než len všeobecné informácie o tábore. Ťažisková úvodná kapitola, ktorej autorom je izraelský historik David Silberklang z Jeruzalema, sa zaoberá organizáciou Akcie Reinhard, čo bola najväčšia vyvražďovacia akcia počas holokaustu. Poľský bádateľ Tomáš Oleksy-Zborowski analyzuje vybrané aspekty dejín tábora. V nasledujúcej kapitole historička Sara Berger, ktorá pôsobí v talianskej Fondazione Museo della Shoah, prináša zaujímavé a dôležité podrobnosti o individuálnych a kolektívnych profiloch ľudí, ktorí spáchali neuveriteľné zločiny. Dieter Pohl z univerzity v rakúskom Klagenfurte rozoberá priebeh súdnych procesov, ktoré s páchateľmi prebehli v rôznych štátoch západnej Európy. Ján Hlavinka, pracovník Historického ústavu SAV, spracoval na základe vlastných výskumov priebeh deportácií z územia vojnovej Slovenskej republiky. S využitím výskumnej metódy oral history a s použitím filmovej techniky český historik, filmový dokumentarista a diplomat Lukáš Přibyl približuje spomienky pamätníkov z obcí v okolí tábora. V záverečných kapitolách dvaja autori z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV) obrátili pozornosť na Slovensko. Kým Zuzana Panczová analyzuje fenomén konšpiračných teórií o holokauste, Peter Salner si všíma súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Vďaka širokému spektru a kvalitnému spracovaniu jednotlivých kapitol kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska. Autori: Sara Berger, Fondazione Museo della Shoah, Taliansko • Ján Hlavinka, Historický ústav SAV / Dokumentačné stredisko holokaustu, Bratislava, Slovensko • Tomasz Oleksy-Zborowski, Muzeum i Miejsce Pamięci w Sobibórze · Niemiecki nazistowski obóz zagłady (1942-1943) Oddział Panstwowego Muzeum na Majdanku, Poľsko • Zuzana Panczová, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • Dieter Pohl, Alpen-Adria Universität Klagenfurt, Rakúsko • Lukáš Přibyl, Ministerstvo zahraničních věcí České republiky • Peter Salner, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • David Silberklang, Yad Vashem, Jeruzalem, Izrael

Čo urobíte, ak zistíte, že vašu najlepšiu priateľku podvádza manžel? Máte sa do toho zamiešať, alebo sa radšej tváriť, že o ničom neviete? Je nutné jej za každú cenu povedať pravdu? Čo ak by radšej ďalej žila vo svojej bubline, ktorú považuje za realitu? Filipa má čosi po štyridsiatke, jednu pubertálnu dcéru a problémy s mladým arogantným riaditeľom školy, kvôli ktorému ju prestáva učenie baviť. Doma to celkom klape, aspoň si to myslí, až do momentu, keď sa jej priateľky rozhodnú ju konfrontovať s manželovou neverou. Poslovia zlých správ však nikdy nebývajú vítaní. Komu má veriť? Manžel neveru popiera, snaží sa ju presvedčiť, že to, čo videla, nebolo tým, čo si myslí a do toho dostane záhadný telefonát... Veci sa začínajú ešte viac komplikovať...

Niekedy robíme rozhodnutia, o ktorých si myslíme, že sú správne. V skutočnosti však nie sú správne. A nie sú ani naše. Niekedy žijeme celý život v klame, ktorý sme prijali, lebo to bolo ľahšie, atraktívnejšie alebo sa to od nás očakávalo. Niektorí to robia vedome. Iní to radšej nechcú vedieť. Pochopenie však príde, akokoľvek sa bránime. Niekedy za zvláštnych okolností. Hlavná hrdinka Lena prijala svoj osud. Až kým sa nestala svedkom krádeže, ktorá prehádzala jej hodnoty a naštrbila krehkú silu dlhoročného rozhodnutia vytrvať kvôli dcére. Stretla zlodeja, ktorý jej viac dal ako vzal.

Píše sa rok 1531. Ples u vojvodkyne Diany de Poitiers sa neskončil podľa jej predstáv. Nielenže sa nepodarilo zistiť, kto neznáma šľachtičná je, ale náhle niekam zmizla. Jej totožnosť dokáže objasniť len samotný kráľ, František I., ale ten váha, aby nespôsobil škandál. Na povrch presakujú tajomstvá, ktoré by radšej mali zostať zamknuté v minulosti a ktoré nedajú spávať samotnému panovníkovi. Situáciu pri dvore by pomohla upokojiť oficiálna svadba vojvodu de Guisé s krásnou neznámou, ibaže tá sa zo strachu o svoj život, ktorý je stále v ohrození, pokúša uniknúť. Skrýva sa pod ochranou statočného rytiera Marcela, ktorý sa však správa stále záhadnejšie. Takto sa začína román Rytierova druhá šanca, druhý diel historickej trilógie SOPHIE o záhadnej mladej šľachtičnej, desiata kniha z pera autorky Martiny Monošovej.

Mila bola mníška, ale opustila kláštor. Aj keď od detstva túžila po mníšskom habite a chcela milovať iba Boha, zamilovala sa do Ondreja. Nasťahovali sa do bytu na sídlisku v malom meste a Mila si zvykala na život v domácnosti. Pridala sa k Svedkom Jehovovým, občas sa objavila na ulici a ponúkala náboženskú literatúru. Ondrej sa časom zmenil na agresívneho pijana, ubližoval jej a ponižoval ju. Napokon zostala žiť sama. Oľutovala odchod z kláštora. Opatrovala starých ľudí a spolu s nimi prežívala ich osudy. Silný príbeh plný napätia, lásky, sĺz, výčitiek, obetovania sa, aj ráznych rozhodnutí.

dôvernosť letmý bozk jemné pohladenie líca chrbtom ruky pevné stisnutie ruky nežné objatie zachovalá dôvernosť

Edko a Dodko, dvaja predškoláci, zdanlivo žijú rovnako, ale - Edko sa zdravo stravuje a Dodko nie. Preto býva častejšie chorý. Vtedy ho občas starí rodičia strážia doma a spolu s chlapcami sa rozprávajú o prírode, o živote, o tom, ako funguje naše telo, orgány, prečo sa treba zdravo stravovať. Cukroš Hundroš je postavička, ktorú dospelí nevidia ani nepočujú. Zjavuje sa iba deťom a láka ich na sladkosti. Chlapci čoskoro zistia, že sa s ním nechcú kamarátiť. Dodko si kedysi skrýval sladkosti do skrýše, ale dnes to už nerobí. Chce sa stať „doktokuchtíkom“, ktorý bude stravou liečiť ľudí. Edko si sladkosti skrývať nikdy nemusel. U nich doma vždy boli vyložené dve misky a mohol si brať, z ktorej chcel. Sladkosti alebo ovocie a zeleninu. Edko chce byť záhradníkom. Každý je sám zodpovedný za svoje zdravie a môže si vybrať z dvoch misiek, či chce alebo nechce byť zdravý...

Tri novely zLotta, Dom a Mesto. O živote súčasných mladých ľudí s množstvom intertextuálnych odkazov i iných návykových látok. Autorka rieši ich aktuálne „problémy“ – osamelosť, odcudzenosť, sklony k závislostiam, hľadanie rôznych skratiek, snahu zapáčiť sa spoločnosti v protiklade s nemožnosťou splniť rôzne očakávania a nároky. Kniha je vyjadrením našej skutočnosti prostredníctvom neskutočných motívov a obrazov.

Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma výraznými postavami našej nedávnej histórie, ktoré zosobňujú dve protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud poznal z rodiska, keďže vyrastal neďaleko pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 s ním Špitzer viedol dialóg o jeho podiele na tragickom osude slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol Balážovi, vtedy poslucháčovi žurnalistiky, napísať diplomovú prácu o Machovej novinárskej tvorbe. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do ich prerušenia Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa v knihe odvíja príbeh rozhovorov, v ktorých mal autor možnosť zoznámiť sa nielen s Machovou novinárskou tvorbou, jeho polemikami i priateľstvom s poprednými komunistickými intelektuálmi Novomeským a Clementisom, „z prvej ruky“ poznať a zaznamenať Machov pohľad na celú garnitúru slovenských i nemeckých politikov, osobitne na Tuku a Hitlera a byť svedkom jeho úvah, za akých okolností a za akú cenu vznikol a existoval Slovenský štát. Juraj Špitzer sa v čase vylúčenia z literatúry a zákazu publikovania vracal vo svojich textoch i rozhovoroch k svojej odbojárskej identite, k osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol prvým veliteľom a hľadal aj odpovede na otázku prečo nechcel byť Žid ani v povojnovej slovenskej spoločnosti.

Limitovaná edícia s priloženým DVD. Práca kriminalistov je beh na dlhé trate. Občas pri nej narazia na nečakané svedectvo priamo od aktérov mafiánskych zločinov z 90. rokov. To prebúdza prokuratúru k tomu, aby otvorila zdanlivo neriešiteľné kauzy a dáva súdom šancu, aby za konkrétnymi krvavými príbehmi slovenského podsvetia urobili konečnú bodku. Do mozaiky mafiánskych príbehov najdlhšie pôsobiaceho a najnebezpečnejšieho mafiánskeho gangu „sýkoriek” tak zapadli aj posledné kamienky. Vďaka tomu môžeme ich príbeh dorozprávať a pridať aj tie časti, ktoré sa objavujú prvýkrát.

Práca kriminalistov je beh na dlhé trate. Občas pri nej narazia na nečakané svedectvo priamo od aktérov mafiánskych zločinov z 90. rokov. To prebúdza prokuratúru k tomu, aby otvorila zdanlivo neriešiteľné kauzy a dáva súdom šancu, aby za konkrétnymi krvavými príbehmi slovenského podsvetia urobili konečnú bodku. Do mozaiky mafiánskych príbehov najdlhšie pôsobiaceho a najnebezpečnejšieho mafiánskeho gangu „sýkoriek” tak zapadli aj posledné kamienky. Vďaka tomu môžeme ich príbeh dorozprávať a pridať aj tie časti, ktoré sa objavujú prvýkrát.