Marenčin PT strana 25 z 92

Podoby zločinu a trestu v stredovekom slobodnom kráľovskom meste Prešporku. Kniha približuje atmosféru a jednotlivé vrstvy obyvateľov stredovekého mesta, protagonistov spravodlivosti aj zločinu, načrtáva zásady uhorského a mestského trestného práva a opisuje kriminálne a súdne prípady ako aj spôsoby trestania zločincov. Bohatý obrazový materiál a dobové ilustrácie plasticky dokresľujú opisované skutočnosti.

Dráždivé sexi poviedky mladej ženy, ktorá miluje život, slobodu a sex. S láskou či bez nej, ale vždy vášnivo. Intímna sonda do hlavy hrdinky, ktorá sa nehanbí povedať, že sex stojí jednoducho za to. Že jeho prítomnosť ju robí šťastnou a iba vtedy sa cíti živá. Že láska a sex vždy budú patriť k sebe, no vedia existovať aj oddelene. Presvedčte sa, že tieto krátke poviedky vás vyrušia a spôsobia jemné chvenie. Veď sú predsa o sexe.

Biba žije obyčajný život takmer dospelej ženy. Nič viac, nič menej. Škola, chlapi, priateľky, kamaráti, známi, nevera, klebety, ťažká pohoda. Až kým niečo nenaruší jej intímnu zónu. Nastáva kríza, chaos, panika. Keď ju zachvátia hormóny lásky, zacinkajú tiene jej otupeného svedomia. Jej zlosť a nestálosť často smerujú k nesprávnym rozhodnutiam. A zlých koncov je celá kopa. Verte či neverte...

Zanedlho po tom, ako Saudská Arábia umožnila ženám šoférovať, znovu otvorila kiná, zrušila {mutawov} – náboženskú políciu – a nosenie abáje, pristúpila aj k ďalšiemu radikálnemu kroku: k vydávaniu turistických víz. Za prvých pár mesiacov navštívilo krajinu vyše dvesto tisíc zvedavcov z celého sveta a medzi nimi aj Slovenka Adriana, ktorá sem po stanovení diagnózy {vyhorená} prišla hľadať svoje miesto pod slnkom, netušiac, že práve tu sa jej osud naplní, a to úplne inak, ako čakala...

Spisovateľ Ľubo Dobrovoda, jaskyniar Bohuslav Kotrman, novinár Erik Kollárik, dramaturg Vladimír Predmerský, podnikateľ Radovan Grohoľ, Peter Osuský, duchovný Martin Kováč, redaktorka Naďa Földváryová, profesor Ján Vladimír Michalko, Anna Dojčanová – rozprávajú o svojej viere, o Bohu, o svojej cirkvi, o tradíciach a hodnotách, ktoré vyznávajú. Spája ich protestantská viera. Keď sa pýtame prečo by sme mali poznať názory ľúdí možno aj iného vierovyznania ako je naše, židovský rabín nám hneď v úvode knihy odpovedá: „Lebo sme susedia, lebo naše deti sa spolu hrajú, lebo ja verím, že moderný človek musí spoznávať iných ľudí, aby im neublížil a mohol ich pochopiť.“

Juraj Šebo zachytil atmosféru bratislavských kaviarní, krčiem, viech, vinární, reštaurácií a barov, čaro minulých časov, vôňu mladosti, keď do rána bolo ďaleko a noci boli bez konca. Kniha je oslavou kaviarenského a krčmového života, kde sa dalo hovoriť o literatúre, politike, ale aj o obyčajnom živote. Vedie nás po topografickej mape čarovných miest spätých s koloritom mesta: Kryštál bar, La Paloma, Štefánka, Zbrojnoš, Fajka, Mýtnik, Metropolka a ďalšie. Oživuje panoptikum štamgastov a postavičiek, čašníkov a čašníčiek, plyšové kreslá, cvengot pohárov a mramorové stolíky – kam sa to všetko podelo?

Pre drogy a násilné činy musí Erik odísť z mesta do vyhnanstva na dedinu k starej mame. Prichádza do prostredia a medzi ľudí, ktorí s jeho otcom zdieľajú trýznivé tajomstvo. Postupne sa odkrýva príbeh z dávnej minulosti a jednotlivé epizódy a postavy ako časti skladačky zapadajú do seba. No k rozuzleniu chýba ešte posledný dielik...

V parku pri kostole našli telo zavraždenej mladej ženy. Na tele mala nápis: druhá. Niekoľko dní predtým bola zavraždená iná žena rovnakým spôsobom. Noviny o nich hovoria ako o obetiach sériového vraha. Soňa a Kristína mali ženatých milencov, Marcela milovala vydatú ženu, vydatá Nela si našla náhradu za manžela a Ivana sa nevedela rozhodnúť pre jedného muža, preto mala dvoch naraz. Tak vznikol ich „trojuholníkový klub“. Ibaže dve z nich sú teraz mŕtve a na rade je tretia... Kto je vrahom žien a prečo to robí? Kristína, Soňa a Nela - tri priateľky, ktoré zostali nažive, nevedia, že vrah si už ďalšiu obeť vybral a je to len otázka času, kedy dotyčná zomrie. Nevera, žiarlivosť, láska a túžba mať niečo, čo patrí niekomu inému, je prepletencom, ktorý sa nedarí rozmotať ani jednej z nich. Je to dôvod na vraždu, alebo ten pravý dôvod je celkom iný?

Soňa Valentová (1946), popredná predstaviteľka lyrických postáv, krehkých žien, ale i vášnivých osudových domín. V činohre SND stvárnila takmer deväťdesiat tragických i komediálnych úloh a to nielen v réžii manžela Pavla Haspru, ale aj v inscenáciách Karola L. Zachara, Petra Mikulíka, Jozefa Palku, Jozefa Bednárika, Ľubomíra Vajdičku či Romana Poláka. Soňa Valentová svojou osobnosťou a štýlom prejavu prinášala vždy na javisko, pred kameru a mikrofón originalitu, špecifickosť a hereckú flexibilitu. Aj cez jej herecké osudy možno mapovať vývoj slovenského činoherného herectva druhej polovice 20. a začiatok 21. storočia. Publikácia Soňa Valentová – Cesta herečky nesleduje herečkine privátne osudy, nie je ani adoráciou výnimočnej umelkyne, ale triezvym teatrologickým zhodnotením jej hereckej individuality. Autorovým cieľom je analýza Valentovej hereckého slohu, so všetkými podstatnými spoločenskými a kultúrnymi kontextami, ktoré ovplyvňovali divadelné dianie a tým aj formovanie hereckého súboru SND.

Ako sa bývalo v Bratislave v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia? Čo sa jedávalo, ako sa obliekali rôzne spoločenské skupiny, ako sa zabávali, ako trávili voľné chvíle? Publikácia predstaví vily, paláce, nájomné domy, kolónie, sídliská v Bratislave, ich obyvateľov a životný štýl. Dozvieme sa zaujímavosti o ich lokalizácii, projektantoch, interiérovom vybavení. Kde býval známy mykológ Ján Andreas Bäumler či hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella? Aké miestnosti sa v roku 1892 nachádzali v paláci Vidora Csákyho na Štúrovej ulici, ako vyzerala obytná izba v robotníckej Schulpeho kolónii či zariadenie kúpeľne na prelome 19. a 20. storočia? Kde mali svoje ateliéry Alois Pinkas, Frico Motoška, Gustáv Mally? Kam sa vyhadzovali smeti v objektoch Mierovej kolónie projektovanej architektom Karfikom? Podobné zaujímavosti a mnohé iné bežné veci z každodenného života pútavo opisujú autorky v publikácii, ktorá nám okrem iného umožní nahliadnuť aj do všedného chodu domácností na prelome storočí v Bratislave.

Eva sa vráti z dlhodobého pobytu v zahraničí a v jej rodnom meste dôjde k sérii obzvlášť násilných vrážd. Všetky indície naznačujú, že ďalšou obeťou má byť práve ona a na svetlo začnú prenikať dávno zabudnuté hriechy z minulosti. Prečo sú obete zmrzačené rituálnym spôsobom a čo znamená záhadný nápis vyrytý do ich tiel? Kľúč od desivej pravdy sa skrýva v tragédii a vášni minulých rokov, no podarí sa ho Eve objaviť skôr než ju nájde vrah? Komu smie veriť a kto je nepriateľ? Pretože túžba podľahnúť pokušeniu môže byť omamne vzrušujúca, ale aj fatálne nebezpečná.

Prešporskí pekári patrili k významným mešťanom od stredoveku až po koniec „dlhého“ 19. storočia. Ich mená a adresy boli všeobecne známe, keďže mešťania si od nich denne kupovali čerstvý chlieb a voňavé pečivo. Niektorí pekári išli ešte ďalej a svoje remeslo povýšili na umenie. Ich výtvory – sladké sucháre a makové a orechové bajgle – preslávili Prešporok na európskych panovníckych dvoroch i za oceánom a stali sa symbolom mesta. Kniha nás prevedie po stopách prešporských pekárskych majstrov a ich špecialít. Osudy pekárov ilustrujú obrázky, úryvky z dobovej tlače i príbehy konkrétnych ľudí.

Zoznámili ste sa už niekedy cez internet? Potom viete, aké je to loviť v týchto vodách. Narazíte buď na lásku svojho života alebo na obrovský trapas, ktorý sa budete snažiť čím skôr zabudnúť... Vanesa zažije oboje. Najprv sa takmer stane obeťou zvrhlého sexuálneho návrhu. Aj bez toho má však problém s prijatím vlastnej sexuality. Muži ju takmer vôbec nevzrušujú, nevie si s nimi vytvoriť hlbší vzťah. Keď to už vyzerá, že ostane navždy v celibáte, zistí o sebe krutú pravdu. Vanesa má sexuálnu úchylku, ktorú však musí tajiť...

Príbeh Uli je naplnený láskou k mladému právnikovi, tragédiou, profesionálnym úspechom aj utrpením v koncentračnom tábore. Detstvo prežila bez otca, matka pracovala vo Vysokých Tatrách. Spolu s bratmi žila u starých rodičov. Po štúdiách na učiteľskom ústave odišla za prácou do Užhorodu. Tu zažila mrazivú zimu, chudobu, tragické životné osudy detí a ich rodičov. Po roku získala prácu v tatranskom hoteli Grand, kde pokračuje jej životný príbeh...

Psychologický román s detektívnou zápletkou unáša čitateľa do Spojených Arabských Emirátov, kde spoločne s Evou nazrie do duše dubajských rezidentov i samotnej hrdinky. Eva sa prostredníctvom komplikovaného vzťahu s partnerom vracia k nemilým spomienkam na svojho otca a rodnú krajinu. Náhle a záhadné úmrtie životnej lásky však psychiatričke odhalí odvrátenú stránku jeho osobnosti a slnečné dni, trávené v oáze na púšti, sa postupne menia na nočnú moru...

Od vydania knihy Pozsony város, utcái és terei – Ulice a námestia Bratislavy (1905) uplynulo vyše sto rokov. Čitateľom sa dnes dostáva do rúk druhé slovenské vydanie. Bratislava mala začiatkom 20. storočia päť mestských častí (Altstadt, Ferdinadstadt, Franz Josefstadt, Theresienstadt a Neustadt). Prvý mestský obvod je pôvodnou a najstaršou časťou Bratislavy. Historické jadro bolo kedysi obkolesené hradbami s obrannými vežami, cvingrami a baštami. Po stáročia si zachovalo pôvodný pôdorys, ulice a námestia v takmer nezmenenej podobe. Naša prechádzka Starým mestom vedie Michalskou ulicou k Rybárskej bráne a odtiaľ popri bývalých hradbách okolo Dómu Sv. Martina, kostolov a kostolíkov, palácov a pamätníkov a ukončí sa na Hlavnom a Primaciálnom námestí. V tomto priestore sa tvorili dejiny mesta a v najslávnejších dobách aj dejiny Rakúsko-Uhorska. Sídlili tu významné inštitúcie, bývala tu uhorská šľachta, korunovali kráľov, zasadal Uhorský snem. Ortvay podrobne popisuje históriu jednotlivých domov, spomína osobnosti a udalosti, ktoré ovplyvnili dejiny nášho mesta.