Marenčin PT strana 24 z 92

Dvojrozhovor predstavuje vzájomný dialóg dlhoročných kolegov a priateľov. Monika Vrzgulová kladie svoje zvedavé otázky Petrovi Salnerovi, aby si vzápätí úlohy vymenili. Spektrum otázok a odpovedí smeruje k tomu, čo vedia alebo si pamätajú o svojich predkoch, cez spomienky na bratislavské, resp. trenčianske prostredie v období detstva a dospievania, študentských rokov, no nechýbajú ani informácie o osobných záujmoch či názoroch, ktoré vyplývajú z ich dlhoročnej vedeckej práce. V dialógu sa postupne vynárajú asociácie, udalosti a súvislosti, ktoré si zdanlivo nepamätali alebo neuvedomovali a v rozhovore vyústia do prekvapivého poznania.

Mladý start-upista a vynálezca Denis pracuje na dokončení svojho jedinečného prístroja, ktorý môže spôsobiť informačnú revolúciu. Desivá príhoda počas víkendovej turistiky mu však obráti život naruby. Hlboko uprostred Malých Karpát nečakane vyruší dvoch neznámych mužov pri ich pokuse odstrániť zvyšky mŕtvoly. Tí ho síce spozorujú, no napokon sa mu podarí uniknúť. Až následne si uvedomí, že v bezprostrednom okolí miesta činu si zabudol svoje osobné veci, podľa ktorých ho môžu páchatelia ľahko vypátrať. Udalosti naberajú rýchly spád. Denis kontaktuje políciu, tá sa však nemá od čoho odraziť. Obráti sa preto na súkromného detektíva Tomeka, ktorý mu prisľúbi pomoc. On sám sa zatiaľ musí skrývať, no slučka okolo neho sa už nemilosrdne uťahuje. Podarí sa mu napokon dokončiť svoj revolučný projekt? A je možné, že jednotlivé dramatické udalosti navzájom spolu súvisia?

Róbert Cvi Bornstein v knihe opisuje prvých 23 rokov svojho života, ktoré prežil na niekoľkých miestach na Slovensku, v Maďarsku až kým po vojne emigroval do Izraela. Opisuje neustále sa meniace politické režimy, nebezpečné situácie, odchod do ilegality, účasť v SNP až po skončenie vojny. Je to strhujúci životný príbeh, akých boli tisíce, ale nie každému sa podarilo prežiť a podať svedectvo o zvrátenej dobe a o tom ako ľahko sa môže šťastný život zmeniť na tragédiu, aká krehká je demokracia, ako rýchlo sa môže zlo a nenávisť obrátiť proti komukoľvek z nás.

Akčný príbeh z alternatívnych slovenských dejín je druhou časťou knižnej ságy tajomného autora. „Nové jánošíkovské dobrodružstvo vás treskne valaškou ešte silnejšie než to prvé. Delikátna záležitosť – po všetkých stránkach. Bujará oslava imaginácie, hravej kreativity a potešenia z príbehu. Olovrant prekračuje všetky literárne hranice, ktoré sa dajú prekročiť. A tie, čo sa nedajú, vynaliezavo ohýba, aby ich prekročil tiež. Zjavne sa pri tom až orgiasticky baví – čitateľ spolu s ním. Dielo šialenca alebo génia, poprípade šialeného génia. Dômyselne zamaskované literárne nóbl umenie a zároveň skvelo pokleslá zábava. Čo viac si priať?“ Jozef Karika

Príbehy ľudí, ktorí sa vzbúrili a odišli, lebo nesúhlasili. Odstrihli sa od všetkých a všetkého, čo doma mali a milovali. Odišli za vidinou slobody a prosperity s vedomím, že sa už nikdy nevrátia. Poznám mnohých emigrantov, ich príbehy sú často smutné. Mám priateľov, ktorí to zvládli bravúrne, venujú sa svojim profesiám. Architekt, dizajnér, lekár... Poznám však aj iných. Zastali v čase, sú šťastní, že zarobia na živobytie a do rodnej vlasti sa aj hanbia vrátiť.

Bývalá policajtka Paula si našla zamestnanie bez rizika. No odhaľovať poisťovacie podvody ju nudí. Keď jej zavolá kamarátka a prosí ju o pomoc v prípade novinára uväzneného za vraždu kolegyne, spočiatku to považuje za stratu času. Čoskoro však narazí na nezrovnalosti vo vyšetrovaní a pátranie po pravde ju celkom pohltí. Spochybní prácu bývalého kolegu z kriminálky, svojho niekdajšieho milenca. Omyl polície čoskoro potvrdí nová, takmer identická vražda. Obeťou je dcéra vplyvného finančníka. Ide o sériového vraha, alebo šialeného napodobňovateľa? Extravagantná nezadaná tridsiatnička so záľubou v rockovej hudbe, motorkách a bojových umeniach neprestáva strkať nos do vyšetrovania. Napätie zvyšujú ďalšie tragické úmrtia a náročný prípad graduje vraždou spáchanou tou istou zbraňou...

V čase koronakrízy mnohí upadnú aj do krízy osobnej a Angela k tomu smeruje tiež. Riešením jej frustrácie by mohla byť zoznamka, či dokonca sexzoznamka. Po počiatočných neúspechoch ju osloví muž, spĺňajúci jej vysoké nároky, a ona upadne do eufórie zamilovanosti. Obáva sa však chvíle, kedy bude musieť odhaliť svoju pravú, nie tak dokonalú tvár i postavu... Ako sa jej vysnený muž zachová a čo skrýva on? Čo zistí Angela hrou osudu o svojej rodine? Realistický, sviežo napísaný príbeh plný životných právd, nevtieravého humoru, emócií a erotiky.

Blížia sa voľby a osoby spriaznené s členmi odchádzajúcej vlády sa potrebujú zbaviť nepohodlných podnikateľov. V pizzerii Capone v Dunajskej Strede opäť dochádza ku krvavému masakru, tentoraz je vystrieľaná šesťčlenná skupina mafiánskeho gangu Rózsovcov. Avšak medzi dvoma náhodnými obeťami je aj Jana, ktorá v tom čase prežíva manželskú krízu s Adamom. Prípadu sa ujíma Adrián, mladý bratislavský kriminalista, Adamov spolužiak a kamarát. S výsledkami je oboznamovaný aj Adam, ten sa však so stavom vyšetrovania nedokáže zmieriť a vezme spravodlivosť do vlastných rúk. Pochmúrne ladený, nervy drásajúci triler o prepletení organizovaného zločinu, podnikateľského prostredia a vysokej politiky, plný napätia, sexu, moci, násilia a neočakávaných odhalení. Dokáže osamelý pomstiteľ napraviť nespravodlivosť? Martin Jurík (1973, Bratislava) publikoval a žil v Nemecku a na Slovensku. Napísal romány Kým nás smrť nerozdelí, Harlekýn, steampunkové sci-fi Projekt Zenta a dystopický román 2084. Je tiež autorom satirického fantasy seriálu Škoricovník.

Evanjelický cintorín pri Kozej bráne bol založený koncom 18. storočia a nachádza sa uprostred evanjelickej štvrti, ktorú ohraničuje Župné námestie, Suché mýto, Palisády, Kozia a Šulekova ulica. Leží v blízkosti evanjelických kostolov, bývalého evanjelického lýcea a nemocnice. Mená na náhrobkoch svedčia o bohatej histórii tejto časti mesta: ležia tu známe osobnosti z obdobia národného obrodenia, významní profesori T. G. Schroer, Kováč-Martiny, J. Grosz, M. Schevrlay, S. H. Glatz, Š. Boleman, S. Tamasko, S. Wölfel, J. Kvačala, J. Pettko, A. Fuchs, F. J. Grailich, V. Michaelis, S. Markusovszký, historik B. Varsík. Nájdeme tu náhrobky predstaviteľov mesta (A. Steckelhuber, J. Lederer ), mestských inštitúcií (I. Daxner, E. Forbát, L. Dobrovits), obchodníkov (T. E. Mader, Ludwigovci), podnikateľov (A. Steltzer, M. Dax , Hackenbergovci, Feitzelmayerovci), kníhtlačiarov (Wigandovci, G. Haeckenast), majiteľov tovární, ktorí sa ako mecenáši zaslúžili o kultúrny a spoločenský rozvoj nášho mesta (Habermayerovci, Jurenákovci, Grünebergovci, Reidnerovci, Slubekovci, Royko), vedcov a vynálezcov, (Bahýľ, J. A. Bäumler), architektov (Ch. Ludwig, J. Merganc), kultúrnych pracovníkov (A. Güntherová, M. Pietor, M. Martinček, J. L. Bella, G. Koričanský), evanjelických farárov (P. Rázga, J. V. Jarius, J. Ch. Tremmel, K. A. Raabe, L. Szeberényi, J. Drobný, M. Bodický) , lekárov (K. Kanka, Ľ. Valach, F. Celler), šľachticov (de Apadia, gróf d´Annecourt), generála R. Viesta, rodiny Kutlíkovcov, či mecéna robotníkov Juraja Schulpeho a stovky dnes už zabudnutých mien spojených s osudmi nášho mesta. Čaro tohto pôvabného cintorína utopeného v zeleni uprostred mesta umocňujú nádherné sochy a náhrobky od známych umelcov akými boli Rigele, Mahr, Feigler, Rumpelmayer, Lipšic, Márton, Mack, Majerský, Bahna, Gibala, Ondruš, Vika, Motoška a ďalší.

Stalinov stihomam poznali desiatky miliónov ľudí. Chceli žiť ako iní ľudia na svete ale boli kruto nútení pracovať „v okovách“ a pritom spievať oslavné piesne. Až revolúcia im umožnila vstúpiť do slobodného sveta a ukázalo sa, že komunizmus a jeho ideológia nie sú schopné súperiť s demokraciou. Rozpadli sa samé od seba. My tu ale stále žijeme, sme národ tvorivých, slobodných ľudí ktorých politici a svetové udalosti z času na čas dotlačia do situácie akoby neriešiteľnej. Z každej „šaškárne“ sa však vieme dostať svojim sedliackym rozumom. Ivan Čarnogurský (1933). Narodil sa v rodine učiteľov ľudovej školy. Rodičia boli z roľníckeho prostredia malej dediny. Vyrastal u starej mamy vo Vajnoroch pri Bratislave a od začiatku vojny v Malej Frankovej na goralskom gazdovstve Spišskej Magury. Svetové udalosti vnímal ako chlapec raz cez ruských partizánov, potom cez nemeckých vojakov a od roku 1945 cez Červenú armádu a Česko-Slovenskú republiku, v ktorej ukončil gymnázium aj vysokú školu technickú. Pracovný život od r. 1956 prežíval v propagande budovania socializmu a všemocnej strany a vlády, ktorá zasahovala do osobného aj verejného života. Od študentských rokov bol aktívnym organizátorom. Spolu s miliónmi Slovákov zažíval každodenný údel s nedostatkom ale aj s nadšením povojnovej obnovy. Po prvých politických previerkach v r. 1958 sa stal stavebným robotníkom. Pri betóne už ostal celý život s karíérou opravára strojov, majstra, vedúceho strediska, špecialistu-technológa a vedúceho odboru rozvoja podniku až do pádu socializmu v novembri 1989. V marci 1990 bol zvolený za generálneho riaditeľa stavebného podniku Hydrostav, za poslanca Národnej Rady, jej prvého podpredsedu a za člena európskych hospodárskych organizácií v Mníchove a Bruseli. Prežil celý život s ľuďmi v prvej línii najprv na nútených roľníckych družstvách, potom na stavbách na Slovensku aj v zahraničí a nakoniec v úzkom kruhu politikov, ktorí mali rozdeliť štát na dve republiky. Práve zákulisie týchto udalostí a osobné skúsenosti priviedli Ivana Čarnogurského k myšlienke napísať knihu o našom spoločnom živote, ktorý každý poznal iba v malom výseku svojho okolia. Nepíše o ľudskej tragédii, píše o schopnosti Slovákov vždy a v každej situácii nájsť to najlepšie riešenie – a je jedno či na stavbe maštale, alebo pri budovaní nového štátu.

Na miestach, kde ešte nedávno stáli fabriky a robotnícke štvrte, ktoré pripomínali industriálny rozmach mesta na prelome 19. a 20. storočia, dnes vyrastá nová zástavba. Priemyselná Bratislava už ostane len na starých fotografiách: Marschallova továreň na koče, fabrika na kefy bratov Grünebergovcov, Feit­zelmayerova fabrika, výroba klavírov Wernerovcov, Dynamitka, Stollwerck, Patrónka, Kühmayerova továreň, Klingerka, Kablovka, Gumonka, Siemenska, Matadorka, električka do Viedne, mestská vodáreň, plynáreň a elektráreň, bitúnky, starý Meštiansky pivovar, Stei­nov pivovar, Slubekova likérka a ďalšie.

Aký je život, ktorý Vám neustále hádže pod nohy polená? Dokedy je človek ochotný to znášať? Aká situácia musí nastať, aby ste sa vzopreli vlastnému osudu? Toto je príbeh Hany, mladej dievčiny, ktorá celý život poslušne znáša svoj údel, až do momentu, kedy ju oklame a zradí človek, ktorého ľúbila a ona sa ocitne v beznádejnej situácii. Na krku má dlhy, chorú mamu a v pätách odporného úžerníka, ktorý sa jej vyhráža. Z čistého zúfalstva dá na radu svojej dobrej kamarátky Nataly a prihlási sa do agentúry, ktorá sprostredkúva prácu luxusným spoločníčkam. Čo ju čaká v spoločnosti neznámych mužov? Zapáči sa jej život s peniazmi a v lepšej spoločnosti tak, ako sa to stalo jej dvom kamarátkam, ktoré túto prácu robia už roky, alebo sa vráti k svojim ideálom a naďalej bude pokorne prekonávať úskalia svojho osudu?

Kultúrny vplyv Paríža na slovenských spisovateľov a výtvarníkov, ktorí tam mali možnosť v priebehu 20. storočia absolvovať kratší alebo dlhší pobyt, bol veľký a mal priame dosahy nielen na samotnú umeleckú tvorbu, ale aj na zmeny v uvažovaní o úlohách a postavení kultúry a na samotný životný štýl viacerých slovenských umelcov. Spoločnou črtou bola evidentná snaha zúročiť nadobudnuté kultúrne skúsenosti v domácej slovenskej kultúre. Získané kultúrne vplyvy sa neredukovali len na oblasť umenia, ale prakticky na všetky oblasti každodenného života, v rámci ktorých bola významným aspektom snaha nadväzovať na francúzsky radostný a hedonistický prístup k životu. Kultúrny vplyv Paríža sa tak u slovenských umelcov mohol prejavovať vo svojej komplexnosti s presahom nielen do umeleckých sfér, ale aj do konceptov každodenného života. Vďaka výskumu zachovaných spomienok, korešpondencie a článkov môžeme na reprezentatívnom výbere osobností slovenskej literatúry a výtvarného umenia nahliadnuť do zákulisia týchto unikátnych kultúrnych a životných skúseností a pochopiť ich význam a prínos nielen pre samotných umelcov, ale aj pre modernú slovenskú kultúru.

V čase korona krízy mnohých všeličo postihlo a niektorí sa aj nakazili. Pavol Demeš sa dobrovoľne nechal nakaziť vtipom a ironickým pohľadom na situáciu, ktorej koniec je už azda v dohľadne. Urobil dobre. Jeho denník nás presviedča o tom, že aj najvážnejšie veci sa dajú zvládnuť s humorom. O tom, že ak nám nechýba humor, nemôžeme podľahnúť panike. Milan Lasica, humorista, herec, spisovateľ Pavol Demeš (1956, Vráble) je občiansky aktivista, bývalý minister medzinárodných vzťahov SR, spoluzakladateľ SAIA-SCTS pre tretí sektor, fotograf a politický analytik.

Alena sa na brigáde zoznámi s Milanom, sú mladí, život je bezstarostný a nalinkovaný. Vezmú sa. Milan postupuje v kariére, pracuje na katedre, majú dom a s novembrovými demonštráciami sa im narodí vytúžená dcérka Lea. Prichádzajú roky zmeny, a to nie len v spoločnosti. Milan zavesí kariéru akademika na klinec a založí si firmu. Alena sa tiež chce realizovať. Obaja drú od svitu do mrku, až si bolestivo uvedomia, ako sa od seba vzďaľujú. Ich dcéra medzitým vyrastá v mladú talentovanú športovkyňu, ktorá na internáte popri príprave na majstrovstvá a preteky okúsi omnoho viac, než len prvú lásku...

Dvadsať príbehov o pamiatkach a pamätihodnostiach Prešporka-Bratislavy. Sú medzi nimi zaujímavosti o kráľovskej pokladnici či o zasadaní uhorského snemu v budove Kráľovskej uhorskej komory na Michalskej ulici, o oslave víťazstva nad Turkami, o Kalvárii, o protinapoleonských valoch neďaleko nákupného centra v Petržalke, o kaplnke sv. Rozálie v Lamači, ktorou sa poďakovali obyvatelia mesta za ochranu pred morom, o Balassovom paláci bez krídel na Panskej ulici, o cintoríne v záhrade kláštora milosrdných bratov, o prepriahacích staniciach a zájazdných hostincoch, zaujímavosti z Podhradia – o ľadovni, prístave či Arsenáli, o kúpeľoch Grossling, o Dynamitke a pomníkoch na Kamzíku, príbeh hotela Carlton, o predmestí Blumentál v 18. storočí, kde sídlil gróf Sedlitz, o rozlúčkovej kaplnke a fabrike na súkno, niečo z histórie cintorína v Slávičom údolí, kde na počiatku boli drevené kríže... Autorka sa venuje pamiatkám a histórii Bratislavy. Jednotlivé príbehy dokumentuje množstvom unikátnych archívnych dokumentov, fotografií, plánov, ktoré sa jej podarilo nájsť pri bádaní v archívoch.