Marenčin PT strana 16 z 92

Dramatický príbeh o skupine mladých ľudí. Každý je iný a predsa sú si v jednom všetci podobní. Každý má problémy. Alicu šikanujú od prvého dňa, čo prišla do novej školy. Olívia žiarli na svoju sestru Anyu a je tajne zamilovaná do Daniela, ktorý je agresívny a užíva drogy. Často si svoj hnev vybíja na Michaelovi. Ten je z tých slabších a tichších. Príbeh zamotáva Ella, nádejná speváčka, ktorú si podajú médiá a Mina, ktorá sa hanbí priznať svoje duševné problémy. Nechýba ani Barbora v zakázanom vzťahu s učiteľom a Mattias skrývajúci pred rodinou svoje pravé ja.

Liana po údajnej smrti svojho strýka Alexa, s ktorým mala krátku aféru, utiekla. Takmer po dvoch rokoch pátrania ju nájde jeho bratranec René. Neuveriteľne sa naňho podobá a je diabolsky sexi. Keď sa napokon Liana vráti do Bratislavy, čaká ju mnoho prekvapení. Vo vzduchu visí mnoho nezodpovedaných otázok. Zomrel Alex vôbec? Alebo išlo o násilnú smrť? A navyše... Dokáže odolať Reného šarmu?

Mirka, po náročnom detstve bez materinskej lásky, vychovávaná otcom alkoholikom, čelí životným vzostupom a pádom po svojom; spolieha sa na pomoc z neba. To jej má podobu levanduľovej lúky, na ktorej nikdy nie je sama. V dobrom aj zlom ju sprevádza matka, o ktorú pri tragickej udalosti prišla v detstve. Čo sa však stane, keď sa s ňou jedného dňa príde mama rozlúčiť? Je Tomáš skutočne tým pravým? A naozaj už stretnutia na levanduľovej lúke nepotrebuje? Svet zostáva rovnaký. Plný trápenia, aj radostí. A nič v ňom nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá...

Raz večer Karoviča prekvapí telefonát, aby rýchlo prišiel do Dómu sv. Martina. Stane sa svedkom záhadnej vraždy kňaza. Pri skúmaní tohoto prípadu spolu s kolegom Palicom a mladším kolegom Uchom narážajú nielen na tajomné vzťahy vo vnútri cirkvi, ale aj na záhadných ľudí, ktorí žijú vo vlastnom odtrhnutom svete. S prípadom im pomáha mladá kolegyňa Miriam, ktorá Karoviča priťahuje i provokuje zároveň. Podarí sa im tentokrát prísť na koreň všetkých udalostí?

Piate rozšírené vydanie knihy Jaroslava Franeka Judaizmus uvádza čitateľa do širokého spektra otázok súvisiacich so židovským duchovným svetom, objasňuje základné židovské náboženské predstavy a pojmy, popisuje rôzne náboženské prúdy, ktoré sa v priebehu dejín vyformovali, vysvetľuje historické pozadie ich vývoja. Nepredpokladá u čitateľa žiadne špeciálne vedomosti a poskytuje odpovede na množstvo otázok. Uvádza všetky sviatky židovského liturgického roka, popisuje bohaté dejiny židovského národa od biblických čias až po súčasnosť. Samostatné kapitoly sú venované histórii slovenského židovstva, sionistickému hnutiu a dejinám štátu Izrael vrátane izraelsko-arabských vojnových konfliktov. Knihu doplňujú vybrané texty Talmudu a krátke ukážky prác židovských autorov, ako aj slovník často používaných pojmov a mien, s ktorými sa stretneme pri čítaní Judaik. Napriek tomu, že ide o literatúru faktu, je čitateľsky príťažlivá, recenzentmi aj čitateľmi oceňovaná.

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienky, nápady, úvahy. Jeden z nich – v koži viazaný, na krásnom papieri sa objavil len nedávno. Záznamy, ktoré si doňho zapisoval od roku 1996 až do roku 2017 sú jeho osobné vyznania, postoje názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú témy slobody a rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti “zasiahol ako blesk” vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života. Polemizuje s autormi (Rudo Sloboda, Dominik Tatarka, JurajŠpitzer), často aj sám so sebou.

Po dlhoročnej úspešnej právnickej praxi odchádza Heda do dôchodku. Hoci sa naň ešte necíti. V jedno jesenné ráno ju prepadne srdcová nevoľnosť. Infarkt? Je to tetánia, panický atak a úzkostná porucha. Ako sa s ňou dá nažívať v mieri, zamilovať sa a dokonca znova cítiť šťastie, sa dozviete v tomto príbehu.

Píše sa rok 1531. Chlad neskorej jesene prináša rozuzlenie príbehov okolo Sophie de Marginel, ktorá sa len pred pár mesiacmi objavila vo Francúzsku. Každému, kto ju počas jej putovania stretol, zasiahla do života, pretože jej tajomstvá, sú predovšetkým ich vlastnou minulosťou, ktorú by väčšina zo zúčastnených najradšej nechala spať. Podarí sa záhadnej kráske Sophie nájsť všetko, čo hľadá, aby s pokojom v duši mohla kráčať do budúcnosti? Alebo jej okolnosti opäť zabránia, aby zistila viac, aby návrat do rodnej krajiny vôbec prežila? Podarí sa markízovi de Pays-Rouge nájsť svoju chovanicu včas, aby tým vlastne zachránil sám seba? Príjme pomoc Spoločenstva psa a raz a navždy sa postaví zoči-voči svojim vlastným démonom? Dokáže sa konečne kráľova sestra Marguerite Navarská zmieriť s osudom, ktorý nemôže zmeniť? A kde sa napokon skončí cesta falošného mnícha, ktorý stratil pamäť? Alebo dobre skrývaná krutosť vojvodu de Guisé a jeho podlé intrigy zničia úplne všetkých, ktorí sa mu dostali do cesty? Odpovede prináša Kráľovná jeho srdca, záverečný 5. diel historicko-dobrodružnej ságy SOPHIE, v poradí štrnásta kniha od Martiny Monošovej.

Príbeh zo života nielen o arabskej láske a pochybnostiach, ale aj o rôznych uhloch pohľadu na tú istú situáciu a o tom, aké problémy to prináša. Zuzana je rozvedená osamelá žena v najlepšom veku, ktorej chýba láska. Na dovolenke v Egypte sa zoznámi s mladším mužom, ktorý jej prejavuje náklonnosť, ona sa však vzťahu s moslimom bráni, pretože takej láske neverí. No potom sa stane niečo, s čím vôbec nerátala...

Príbeh zo života nielen o arabskej láske a pochybnostiach, ale aj o rôznych uhloch pohľadu na tú istú situáciu a o tom, aké problémy to prináša. Zuzana je rozvedená osamelá žena v najlepšom veku, ktorej chýba láska. Na dovolenke v Egypte sa zoznámi s mladším mužom, ktorý jej prejavuje náklonnosť, ona sa však vzťahu s moslimom bráni, pretože takej láske neverí. No potom sa stane niečo, s čím vôbec nerátala...

Kniha věnovaná identitě strukturované židovské menšiny v českých zemích v první Československé republice vytváří celek s monografií Židé v českých zemích po šoa – Identita poraněné paměti (Marenčin PT 2016). Jejími hlavními tématy jsou společensko-politická východiska minority po vzniku státu, v jeho „zlatém“ období a v době sílícího ohrožení československé demokracie ve třicátých letech minulého století. Syntetické zpracování se však věnuje také reakcím českožidovského a národněžidovského (sionistického) hnutí na dobovou situaci v závislosti na předchozích směrováních českého Židovstva. Jeho cílem je zasazení domácího vývoje do (středo)evropského kontextu.

Heda, po dlhoročnej, úspešnej právnickej praxi odchádza do dôchodku, hoci sa naň ešte necíti. V jedno podjesenné ráno ju prepadne srdcová nevoľnosť. Infarkt? Je to tetánia, panický atak a úzkostná porucha. Ako sa s ňou dá nažívať v mieri, zamilovať sa, znova cítiť šťastie, sa dozviete v tomto príbehu.

Píše sa rok 1531. Ples u vojvodkyne Diany de Poitiers sa neskončil podľa jej predstáv. Nielenže sa nepodarilo zistiť, kto neznáma šľachtičná je, ale náhle niekam zmizla. Jej totožnosť dokáže objasniť len samotný kráľ, František I., ale ten váha, aby nespôsobil škandál. Na povrch presakujú tajomstvá, ktoré by radšej mali zostať zamknuté v minulosti a ktoré nedajú spávať samotnému panovníkovi. Situáciu pri dvore by pomohla upokojiť oficiálna svadba vojvodu de Guisé s krásnou neznámou, ibaže tá sa zo strachu o svoj život, ktorý je stále v ohrození, pokúša uniknúť. Skrýva sa pod ochranou statočného rytiera Marcela, ktorý sa však správa stále záhadnejšie. Takto sa začína román Rytierova druhá šanca, druhý diel historickej pentalógie SOPHIE o záhadnej mladej šľachtičnej, desiata kniha z pera autorky Martiny Monošovej.

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienkami, nápadmi a úvahami. Záznamy v jednom z nich sú datované od roku 1996 do roku 2017. Sú to osobné vyznania, postoje a názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú v ňom témy slobody, rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti „zasiahol ako blesk“ vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života. Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Bol členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami ponúka množstvo tém, ktoré umožňujú pochopiť a spracovať postavenie židovskej komunity na Slovensku. Jednu z nových kapitol medzivojnových dejín Židov na Slovensku reprezentuje výskum židovských politických strán a politických ambícií ich predstaviteľov. Keďže stále prevláda názor, že Židia prostredníctvom židovských politických strán vstupovali do politického života spoločnosti, je zaujímavé sledovať spôsob, akým sa usilovali dosiahnuť zmenu spoločenských procesov. Sprevádzal ich pritom boj za rovnoprávnosť, za uznanie židovskej národnosti, ale aj rozmach sionistického hnutia a najmä politické ambície vedúcich predstaviteľov slovenského židovstva. To všetko (a nielen to) sa odohrávalo v zložitom, a pritom pozitívnom spoločensko-politickom prostredí 1. ČSR, ktoré prostredníctvom prezidenta T. G. Masaryka Židom garantovalo ich práva i osobnú slobodu. Katarína Mešková Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1918-1945. Na túto tému napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré uverejnila na Slovensku i v zahraničí. Ako riešiteľka domácich a zahraničných vedeckých projektov sa stala štipendistkou vedeckých inštitúcií v Izraeli a vo Francúzsku. Je nositeľkou viacerých ocenení za prínos k popularizácií dejín Slovenska.

Píše sa rok 1531. Kráľa trápia starosti. Nečakane zomrela jeho matka a po nevydarenej svadbe vojvodu de Guisé sa znovu stratila Sophie de Marginel. Ak sa čím skôr nenájde, Jeho Veličenstvo očakáva veľké nepríjemnosti zo strany Spoločenstva psa. Po Sophie naďalej pátra jej poručník, markíz de Pays-Rouge, hoci návratom do Francúzska ohrozuje vlastný život. Kto v skutočnosti tajomný markíz je a čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi? Aká minulosť všetkých spája? Takto sa začína román Ruže pre princeznú, tretí diel historicko-romantickej ságy o záhadnej Sophie.