Marenčin PT strana 14 z 84

Šesťdesiat príbehov o najznámejších, dodnes existujúcich, ale aj o tých zaniknutých bratislavských fontánach, studniach a studničkách, ktoré oddávna vzrušovali fantáziu Bratislavčanov. Rolandova fontána, radničná studňa, fontána Čiernej panej, fontány v záhradách, v Reťazovom dome, krvavá studnička na Kalvárii a ďalšie, ktoré autor literárne oživil, a predstavil nám Bratislavu aj ako mesto plné striekajúcich a chrliacich fontán, osviežujúcich a chladných studní.

Unikátne reportážne sondy do povojnovej histórie Slovenska cez osudy aktérov a svedkov udalostí, s ktorými sa autor zoznámil na svojich cestách do pohraničia východného Slovenska. Retroreportáže sú doplnené o nové fakty a súvislosti objavené v archívoch aj o výpovede účastníkov týchto udalostí. Autorovi sa podarilo vytvoriť sugestívnu literárnu fresku našej povojnovej histórie s mnohými aktuálnymi presahmi do súčasnosti.

Rozhovor Jeana Birnbauma s filozofom Jacquesom Derridom uverejnený v denníku Le Monde v predvečer jeho smrti. Je to úvaha o živote a smrti, inšpirovaná myšlienkami Imre Kertézsa v jeho eseji Kadiš. „Naučiť sa žiť“ – hovorí Derrida – to znamená dozrievať, učiť druhých aj seba samých, čo môže vyznievať ako hrozba (budem tvoriť, utvárať, formovať), najmä ak to nehovorí iba na adresu človeka, jednotlivca, či ľudstva, ale celej Európy, majúc pritom na mysli jej globalizáciu, ale inakšiu, inak uplatňujúcu princíp suverenity, politických zásad, aj medzinárodného práva – inú Európu, disponujúcu skutočnou vojenskou silou, nezávislou na NATO a Spojených štátoch a slúžiacou potrebám inej, ozdravenej OSN.

Kniha reportáží a príbehov je mozaikou ľudských osudov, paradoxných situácií a prekvapivých príbehov, aké vie vymyslieť iba život. A to všetko v atmosfére utečeneckých táborov, blokád, atentátov, streľby, odvety a odvety za odvetu. Vo svojom súhrne je to vlastne román - koláž o desaťročiach izraelsko-palestínskych vzťahov. Najmä však o ľuďoch z tamtoho kúta sveta.

Augustín (354-430), biskup v meste Hippo, teológ a filozof, vyhlásený za učiteľa Cirkvi. Žil a tvoril v období úpadku a pádu Rímskej ríše. Najprv bol zástancom manicheizmu, neskôr sa pridal ku skepticizmu a nakoniec sa prostredníctvom novoplatonizmu dostáva ku kresťanstvu, ktorému ostáva verný do konca života. Takmer tisíc rokov boli Augustínove texty popri Biblii najčítanejšou literatúrou. Ani neskôr však jeho význam pre dejiny filozofie neupadá. Jeho myslením sa inšpirovali mnohí významní filozofi. Leibnitz sa Augustínom inšpiroval pri uvažovaní o probléme zla, Descartes od neho čerpá inšpiráciu pre svoje „cogito ergo sum“ a pre Wittgensteina bola zaujímavá jeho filozofia jazyka. Ústrednou témou Augustínovho filozofovania bol problém zla. Do filozofie však vniesol aj mnoho iných dôležitých problémov. Uvažoval o dôkazoch existencie Boha, vypracoval zaujímavú teóriu času, uvažoval o ľudskom vnútri, pamäti, podvedomí a o slobodnej vôli. Jeho Vyznania sú prvou významnou autobiografiou v

Platón (469 – 399 pred n. l.), najvernejší a najnadanejší Sokratov žiak, zakladateľ filozofickej školy nazvanej Akadémia (podľa miesta, ktoré bolo zasvätené hérosovi Akadémosovi), v Aténach. Pravdepodobne najznámejší a najvýznamnejší mysliteľ v dejinách filozofie. Písať o Platónovi, ktorého ľudia čítajú a vykladajú už viac než dve tisícročia, nie je jednoduché. John E. Peterman zvládol túto výzvu bravúrne. Platón v jeho podaní nie je iba zakladateľom európskej metafyziky či prísnym moralistom a teoretikom ideí vznášajúcim sa v akejsi sterilnej oblasti večného bytia. Jeho Platón je dramatický, živý a vtipný filozof hľadania, dýchajúci myšlienkovým pluralizmom demokratických Atén, ktorý čitateľa provokuje, aby neustále prehodnocoval jeho názory i svoje vlastné postoje. Táto kniha nepodáva definitívne riešenie Platónovej filozofie, ale pomáha čitateľovi na ceste k vlastnému kritickému a kreatívnemu čítaniu Platóna. A spolu s Platónom nám ponúka cestu ku kritickému a kreatívnemu prežívaniu nášho vlastného života.

Kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. Kniha objasňuje základné židovské náboženské predstavy a pojmy, opisuje rôzne náboženské prúdy, ktoré sa v priebehu dejín vyformovali, vysvetľuje historické pozadie ich vývoja. Uvádza všetky sviatky židovského liturgického roka, popisuje bohaté dejiny židovského národa od biblických čias až po súčasnosť. Samostatné kapitoly sú venované histórii slovenského židovstva, sionistickému hnutiu a vzniku a dejinám štátu Izrael vrátane izraelsko – arabských vojnových konfliktov. Knihu doplňujú vybrané texty z Talmudu, krátke ukážky prác židovských autorov a slovník často používaných pojmov a mien.

Voľné rozprávanie o dobe, zážitkoch, významných miestach, postavách a postavičkách, ktoré pomaly upadajú do zabudnutia. Aké vlastne boli 70. roky? Po zlatých 60. rokoch boli pre mnohých obdobím beznádeje. Začali sme sa uzatvárať pred svetom a v súkromí sme trpeli sklamaním z nenaplnených ideálov. Život sa spomalil. Práca, krčma, cez víkend chata alebo záhradka. 70. roky mali nové modly: Sex pistols, Black Sabath, Doors, ABBA, u nás Varga, Ursiny, Elán, Marika Gombitová, Modus, Karol Duchoň a ďalší. Rusi s Američanmi podpísali dohody o odzbrojení v Helsinkách, vo Vatikáne zvolili nového pápeža, o Charte 77 sa dozvedáme, až keď Gott a Pilarová podpísali Antichartu, počúvame Slobodnú Európu. Deti vyrastali v panelákoch a vedia, že v škole nemajú hovoriť to, čo počuli doma. Reálne sa pracovalo iba na fuškách a všade sa kradlo. Mladí mali nové priority: plagát z Brava, nahrávky z burzy, rifle z Tuzexu za bony od veksláka, počúvali Rádio Ö3 a na koncerty chodili do Budapešti. 60 km vzdialená Viedeň bola ďalej ako Ulanbátar. Namiesto socializmu s ľudskou tvárou tu bol "socializmus plného taniera". Začalo fungovať RVHP "(Radujme sa, Veseľme sa...H...o máme, Podeľme sa!). Humorný, ale pravdivý pohľad na jedno desaťročie.

Na miestach, kde ešte nedávno stáli fabriky, priemyselné objekty, robotnícke štvrte, ktoré svojou architektúrou a atmosférou pripomínali industriálny rozmach mesta na prelome 19. a 20. storočia, dnes vyrastá nová zástavba. Priemyselná Bratislava už ostane len na starých fotografiách: Marschallova továreň na koče, fabrika na kefy bratov Grünebergovcov, Feitzelmayerova fabrika, výroba klavírov Wernerovcov, Dynamitka, Stollwerck, Patrónka, Kuhmayerova továreň, Klingerka, Kablovka, Gumonka, Siemenska, Matadorka, mlyny v údolí Vydrice a na Dunaji, železničná a mestská doprava, električka do Viedne, mestská vodáreň, plynáreň a elektráreň, bitúnky, starý Meštiansky pivovar, Steinov pivovar, Slubekova likérka, tabakova továreň z roku 1853 a ďalšie. Na fotografiách a dokumentoch nájdeme aj robotnícke kolónie, domy a vily úradníkov a ktoré pripomínajú životný štýl v priemyselnej Bratislave.

Jedinečná ukážka literárneho ekumenizmu - v chráme či v krčme jednej knižky sa schádzajú báseň, esej a poviedka. Hoci predstavujú tri rozličné literárne žánre, pochádzajú od troch rozličných majstrov a zastupujú tri rozličné vierovyznania, nielen že dokážu priateľsky nažívať vedľa seba, ale spolu s fascinujúcimi kresbami Mareka Ormandíka vytvárajú nový čitateľsky príťažlivý a myšlienkovo podnetný celok.

V Bratislave mnohé ulice nosia mená slávnych osobností, iné sú zasa pomenované podľa remeselníkov, ktorí tu mali svoje dielne. Sú tu však aj miesta opradené hrôzostrašnými historkami. Kniha ponúkne zvedavému čitateľov veľa zážitkov, zábavy a inšpirácie pri prechádzke mestom a jeho zákutiami, ku ktorým sa viažu povesti, legendy či rozprávky. Budeme spolu hľadať chlapca-Posmieváčika, alebo o polnoci čakať na Čiernu pani. Prejdeme sa historickým centrom Bratislavy: Michalskou bránou, Hlavným a Primaciálnym námestím. Môžeme sa ovlažiť vodou z Rolandovej fontány a chvíľku si oddýchnuť v Dóme sv. Martina. Možno na potulkách mestom stretneme bratislavské strašidlá, navštívime strašidelné domy, dozvieme sa ako to bolo s pokladom Dunajskej kráľovnej a s čarami bratislavskej bosorky. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými fotografiami, grafikami, maľbami a ilustráciami Dany Moravčíkovej.

Bratislava v medzivojnových rokoch mala povesť tolerantného mesta. Veď kto by v rozhádanej republike neobdivoval viechy, kde Nemci s Čechmi a Slováci s Maďarmi popíjali svoje vínko v dobrej zhode. Alebo korzo, ktoré bolo spoločné. V uliciach zneli všetky jazyky mesta, plynul tu každodenný život, slávilo sa i oddychovalo. Nedele venovali Prešporáci i noví Bratislavčania prechádzkam, aj v širokom okolí. Mesto ponúkalo všelijaké vône a zaujímavosti, ku ktorým patrili bizardné postavičky ulice. Takáto pohoda sa však nezrodila spolu s republikou. Z nepokojného Pressburgu – Požone – Prešporka do pokojnej Bratislavy viedla spletitá cesta.

Jedinečná ukážka literárneho ekumenizmu - v chráme či v krčme jednej knižky sa schádzajú báseň, esej a poviedka. Hoci predstavujú tri rozličné literárne žánre, pochádzajú od troch rozličných majstrov a zastupujú tri rozličné vierovyznania, nielen že dokážu priateľsky nažívať vedľa seba, ale spolu s fascinujúcimi kresbami Mareka Ormandíka vytvárajú nový čitateľsky príťažlivý a myšlienkovo podnetný celok.