Patrick Modiano

Ako sa stať zradcom a ako ním nebyť? To je otázka, ktorú si kladie hrdina príbehu, ktorý zároveň pracuje pre francúzske Gestapo aj odbojovú sieť. Táto dilema ho privedie k mučeníctvu, jedinému možnému úniku. Román Patricka Modiana Nočná hliadka (La Ronde de nuit), spolu s románmi Námestie Étoile a Okružné bulváre tvoria tzv. Okupačnú trilógiu – tri romány, odohrávajúce sa v Paríži počas okupácie v rokoch 1940-1944. Z nich práve Nočná hliadka najprenikavejšie odhaľuje temné stránky spoločnosti a jednotlivcov. Osamelosť a vykorenenosť jednotlivca vystaveného na jednej strane bezuzdnému vyčíňaniu kolaborantov, profitérov a francúzskeho Gestapa, a na strane druhej prázdnym gestám a alibizmu francúzskeho dôstojníctva v ilegalite, ktoré sa považovalo za jediných oprávnených predstaviteľov odboja – za predpokladu, že skutočnú “špinavú prácu” za nich odvedie niekto iný. Rozprávač sa stáva dvojitým agentom, aby mohol ochrániť dve bezbranné bytosti. Jeho skutočnú identitu sa čitateľ nedozvie: pozná len dvojicu krycích mien – podľa toho, ktorá zo strán o ňom práve hovorí. Patrick Modiano touto prekvapivo nežnou i krutou prózou nastavil Francúzsku pravdivé, hoci nelichotivé zrkadlo. Vykonal tým istý druh exorcizmu národa z pohnutého obdobia, ktoré sám nezažil, no ktorého posledné záchvevy citlivo vnímal v dobe písania, a ktoré sú podnes prítomné.

Ako sa stať zradcom a ako ním nebyť? To je otázka, ktorú si kladie hrdina príbehu, ktorý zároveň pracuje pre francúzske Gestapo aj odbojovú sieť. Táto dilema ho privedie k mučeníctvu, jedinému možnému úniku. Román Patricka Modiana Nočná hliadka (La Ronde de nuit), spolu s románmi Námestie Étoile a Okružné bulváre tvoria tzv. Okupačnú trilógiu – tri romány, odohrávajúce sa v Paríži počas okupácie v rokoch 1940-1944. Z nich práve Nočná hliadka najprenikavejšie odhaľuje temné stránky spoločnosti a jednotlivcov. Osamelosť a vykorenenosť jednotlivca vystaveného na jednej strane bezuzdnému vyčíňaniu kolaborantov, profitérov a francúzskeho Gestapa, a na strane druhej prázdnym gestám a alibizmu francúzskeho dôstojníctva v ilegalite, ktoré sa považovalo za jediných oprávnených predstaviteľov odboja – za predpokladu, že skutočnú “špinavú prácu” za nich odvedie niekto iný. Rozprávač sa stáva dvojitým agentom, aby mohol ochrániť dve bezbranné bytosti. Jeho skutočnú identitu sa čitateľ nedozvie: pozná len dvojicu krycích mien – podľa toho, ktorá zo strán o ňom práve hovorí. Patrick Modiano touto prekvapivo nežnou i krutou prózou nastavil Francúzsku pravdivé, hoci nelichotivé zrkadlo. Vykonal tým istý druh exorcizmu národa z pohnutého obdobia, ktoré sám nezažil, no ktorého posledné záchvevy citlivo vnímal v dobe písania, a ktoré sú podnes prítomné.

WINNER OF THE NOBEL PRIZE IN LITERATUREMissing, a young girl, Dora Bruder, age 15. One winter night in 1941, a Jewish girl runs away from her Paris boarding school. Stumbling across her disappearance listed in an old newspaper, Patrick Modiano finds himself propelled on a quest to exhume her fate. His search will go on to last a decade. Little more will be found, just fragments of a lost family history, a sense of the dark streets of occupied Paris, Dora’s name on a list of those sent to Auschwitz. And the spectre of Modiano’s own troubled past, from which he can no longer look away. ‘One of France’s most important novelists’ The New York Times '[A] spokesman for the disappeared’ Guardian

Zvláštne nostalgické rozprávanie o detstve prežitom v Paríži, o blízkom vzťahu a porozumení medzi otcom a dcérou a tajomstvách, ktoré navždy ostávajú tajomstvami. Jemný humor prítomný v rozprávaní naznačuje, že všetko sa dá ľahšie zvládnuť, ak zaujmeme k situácii správny postoj. Prózu držiteľa Nobelovej ceny za literatúru z roku 2014 Patricka Modiana Katarínka Istotová možno žánrovo zaradiť k príbehom zo života detí. Je určená pre čitateľov od 9 rokov. Spolu so sugestívnymi ilustráciami slávneho Jeana-Jacquesa Sempého predstavuje kniha hlboký zážitok (nielen pre detského čitateľa).

A critically acclaimed #1 bestseller in France—a novel of art, desire, and time lost and regained, from Nobel Prize winner Patrick Modiano   “[Modiano’s] words conjure up the promise of hidden worlds.”—Tobias Grey, Financial Times  “Pithy and introspective. . . . Modiano delivers wondrous images of the tricks memory plays, sharply translated by Polizzotti.”—Publishers Weekly (starred review)   Paris, 1960s. A young dancer and single mother, who might or might not be the narrator’s love interest, is revisited by menacing figures from her past, even as she tries to escape that past through her art. Set in the shimmering world of the Paris ballet, a world populated by giants such as Balanchine and Nureyev, Ballerina revisits the themes of memory, desire, and ineffable danger that have become hallmarks of Patrick Modiano’s fiction.   Focusing on the dancer’s troubled relations with her young son, her enigmatic involvement with the narrator, her mysterious past entanglements, and the tension between the narrator’s past and present selves, Modiano’s new novel is both a nostalgic evocation of the world gone by and a haunting exploration of time lost and regained.   In deceptively weightless prose, deftly translated by Mark Polizzotti, Patrick Modiano interrogates the clash of current and vanished realities, the paradox of growing older, and the spectral persistence of love.

Rozprávač Rafael Šlemilovič neustále provokuje Šťastenu i roduverných Francúzov. A to napriek tomu – či práve preto? – že má v mene omen schlemielstva, tej jedinečnej kombinácie slaboduchého, neohrabaného a naivného Žida-smoliara, ktorý "keď si otvorí obchod s lampami, slnko začne svietiť aj v noci". Spolu s miliónmi zdedí neliečiteľnú TBC. Čo je v jeho príbehu skutočné, čo výmysel a čo púhy prelud, ktorému tento novodobý Candide uveril? Skutočnosť však býva často neuveriteľnejšia ako výmysly. Rafael putuje v čase. Stretáva Hitlera i Mauricea Sachsa, tyká si s Göringom, Himmlerom i Stülpnagelom. Stáva sa Oficiálnym Židom Tretej ríše. Jeho milenkami sú prosté dievčence z vidieka, šľachtičné zo starobylých rodov, ba i Hitlerova láska Eva Braunová. Románová prvotina Patricka Modiana vás pozýva na divokú Tour de France. Prvý diel jeho Okupačnej trilógie, Námestie Étoile, nestratilo nič zo svojej sviežosti a aktuálnosti ani po vyše polstoročí od jeho vydania. Za každou zákrutou číha prekvapenie. Pripútajte sa, prosím.

Rozprávač Rafael Šlemilovič neustále provokuje Šťastenu i roduverných Francúzov. A to napriek tomu – či práve preto? – že má v mene omen schlemielstva, tej jedinečnej kombinácie slaboduchého, neohrabaného a naivného Žida-smoliara, ktorý "keď si otvorí obchod s lampami, slnko začne svietiť aj v noci". Spolu s miliónmi zdedí neliečiteľnú TBC. Čo je v jeho príbehu skutočné, čo výmysel a čo púhy prelud, ktorému tento novodobý Candide uveril? Skutočnosť však býva často neuveriteľnejšia ako výmysly. Rafael putuje v čase. Stretáva Hitlera i Mauricea Sachsa, tyká si s Göringom, Himmlerom i Stülpnagelom. Stáva sa Oficiálnym Židom Tretej ríše. Jeho milenkami sú prosté dievčence z vidieka, šľachtičné zo starobylých rodov, ba i Hitlerova láska Eva Braunová. Románová prvotina Patricka Modiana vás pozýva na divokú Tour de France. Prvý diel jeho Okupačnej trilógie, Námestie Étoile, nestratilo nič zo svojej sviežosti a aktuálnosti ani po vyše polstoročí od jeho vydania. Za každou zákrutou číha prekvapenie. Pripútajte sa, prosím.

Okružné bulváre je posledný Modianov román z tzv. okupačnej trilógie (Les Boulevards de ceinture, Place de l’Étoile a Ronde de nuit), v ktorej autor novátorsky stvárnil každodennú realitu rokov 1940-45, ako aj jej posolstvo a dopad na povojnové roky, v ktorých sa Francúzsko vyrovnávalo s kolaborantmi a nacistami. Modiano bol vôbec prvý, ktorý o týchto chúlostivých témach písal priamo a otvorene. Rozprávač príbehu sleduje skupinku troch vojnových profitérov, operujúcich pravdepodobne pod ochrannými krídlami francúzskeho gestapa, ich obžerstvá a hýrenie: vydavateľa kolaborantských novín Muraillea, záhadného grófa a vyslúžilého legionára Marchereta, a tiež svojho otca, pred vojnou úspešného obchodníka a teraz poradcu a účtovníka pri ich temných obchodných operáciách, Chalvu Decquecairea, ktorého identita ostáva až do rozuzlenia neurčitá. Prví dvaja ho majú zjavne v hrsti a využívajú jeho mimoriadne obchodné schopnosti výmenou za to, že taja jeho židovský pôvod. Rozprávač cestuje v čase a uvádza príbehy z detstva, teda z obdobia predtým, ako ho otec opustil, o jeho neúspešných obchodných transakciách, pri ktorých mu robil asistenta, o jeho snoch a spomienkach. V čase rozprávania (1942-44) ho už otec vôbec nespoznáva, až do chvíle, kedy sa rozprávač rozhodne zavraždiť jedného z protagonistov štvavej protižidovskej kampane a spolu s otcom odchádzajú ukradnutým autom do nočného Paríža, do miest, ktoré kedysi spolu navštívli, kde im hrozí zatknutie, deportácia a smrť. Zo záverečných riadkov sa však dozvieme, že aspoň jeden z nich prežil.

Okružné bulváre je posledný Modianov román z tzv. okupačnej trilógie (Les Boulevards de ceinture, La Place de l’Étoile a La Ronde de nuit), v ktorej autor novátorsky stvárnil každodennú realitu rokov 1940 – 45, ako aj jej posolstvo a dopad na povojnové roky, v ktorých sa Francúzsko vyrovnávalo s kolaborantmi a nacistami. Modiano ako prvý o týchto chúlostivých témach písal priamo a otvorene. Rozprávač príbehu sleduje obžerstvá a hýrenie troch vojnových profitérov, operujúcich pravdepodobne pod ochrannými krídlami francúzskeho gestapa: vydavateľa kolaborantských novín, záhadného grófa a vyslúžilého legionára a tiež svojho otca, pred vojnou úspešného obchodníka, teraz poradcu a účtovníka pri ich temných obchodných operáciach. Prví dvaja ho majú zjavne v hrsti a využívajú jeho mimoriadne obchodné schopnosti výmenou za to, že taja jeho židovský pôvod. Rozprávač cestuje v čase a uvádza príbehy z detstva, z obdobia predtým, ako ho otec opustil. Rozpráva o jeho neúspešných obchodných transakciách, pri ktorých mu robil asistenta, o jeho snoch a spomienkach. V čase rozprávania (1942 – 44) ho už otec vôbec nespoznáva, až do chvíle, kedy sa rozprávač rozhodne zavraždiť jedného z protagonistov štvavej protižidovskej kampane a spolu s otcom odchádzajú ukradnutým autom do nočného Paríža, do miest, ktoré kedysi spolu navštívli, kde im hrozí zatknutie, deportácia a smrť. V závere sa dozvieme, že aspoň jeden z nich prežil.

Život starnúceho spisovateľa Jeana Daragana, sa začína v posledných dňoch Okupácie. Dej románu siaha do začiatku päťdesiatych rokov, do obdobia jeho prvých detských spomienok, kedy sa Francúzsko snažilo vysporiadať s problémami kolaborácie a vojnového profitérstva. Spisovateľ stretne zvláštne ľudské existencie akoby na pomedzí reality a sna, ktoré v ňom vyvolajú spomienky na dávno zabudnuté udalosti vlastného detstva a osoby s nimi spojené, a ktoré dovtedy v jeho pamäti tvorili biele miesta. Pútavo popisuje parížske štvrte Blanche, La Muette, tiché predmestie Saint-Leu, ale aj náhlu cestu na Juh, do miest "za hranicami" a "do mesta, ktoré sa volá Rím" - ktoré malý chlapec ešte nikdy nevidel, a kam sa vlastne dostal až neskôr, ako mladý muž. Vtedy vyhľadá niektorých z aktérov jeho detstva, aby na nich vzápätí na ďalších tridsať rokov zabudol... a pripomenie mu ich až nález strateného adresára.

Do samotárskeho života Jeana Daragana vstúpia záhadné osoby, ktoré našli jeho adresár. V nenápadnom zošitku je meno, ktoré v ňom vyvolá spomienky na rané detstvo, na ľudí a veci, ktoré sa snažil navždy opustiť. Pamäť, v jej večnom a márnom zápase so zabúdaním, ho zavedie na miesta a do dôb, ktoré ovplyvnili jeho mladosť, do dôb, kedy sa snažil poodhaliť závoj, za ktorým ostali nevyriešené záhady Paríža, Francúzska i jeho vlastného života. Čo sa vlastne stalo naozaj a čo bol iba prelud? Patrick Modiano Syn židovského obchodníka a Flámky, narodil sa 30. júla 1945 na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt. Modianov prvý román, La Place de l’Étoile (1968), mu priniesol trvalú priazeň čitateľov i odborníkov. Odvtedy publikoval tridsať románových próz, ktoré vo Francúzsku patria medzi stálice. Je autorom viacerých filmových scenárov, kníh pre deti a divadelných hier. Patrick Modiano získal mnohé významné ocenenia. Za román Okružné bulváre získal už v roku 1972 Veľkú cenu Francúzskej akadémie. Opakovane však odmietol ponuku stať sa členom tohto „klubu nesmrteľných“. Vyhýba sa médiám a úzkostlivo si stráži súkromie. Román Aby si sa nestratil v našej štvrti vyšiel krátko pred vyhlásením Nobelovej ceny za literatúru pre rok 2014, ktorú získal za „umenie pamäte, vďaka ktorému dokázal sprítomniť aj tie najprchavejšie ľudské osudy a odhaliť svet Okupácie“. 

Když tajemník Švédské akademie udílel Patricku Modianovi Nobelovu cenu za literaturu, nazval ho Marcelem Proustem naší doby. Modiano se ve své tvorbě věnuje tématům paměti, ztráty, identity a hledání a všechna jeho díla jsou variací na stejnou zkušenost: jeho vlastní. Rodokmen je vzácnou příležitostí odhrnout závoj fikce a nahlédnout příběh pro všchny milovníky Paříže, jenž stojí na počátku těch ostatních. V těchto poutavých pamětech Modiano vypráví o svérázném životě svých rodičů za německé okupace, o svém dětství v domácnosti plné cirkusových umělců a gangsterů poválečné Paříže i o dospívání, kdy pro něj bylo zásadní seznámení s matčiným přítelem Raymondem Queneauem. I když Modiano přiznává, že na paměť se nedá vždy spolehnout, s bolestnou jasností si vybavuje nejpalčivější momenty svého mládí, včetně smrti svého desetiletého bratra. Modianovy vzpomínky na prvních jedenadvacet let jeho života v Paříži jsou opravdovým darem pro čtenáře jeho románů, k nimž nabízejí jedinečný klíč. Patrick Modiano (nar. 1945), přední francouzský prozaik a držitel Nobelovy ceny za literaturu i prestižní francouzské Goncourtovy ceny. Jeho romány se zpravidla odehrávají v Paříži a vyprávějí o lidských osudech poznamenaných historickými událostmi (zabývá se především německou okupací a antisemitismem, ale také obdobím 50. a 60. let ve Francii či událostmi během Alžírské války). Pro jedinečný rytmus a minimalistický styl se jeho dílům ve Francii přezdívá petite musique („malá hudba“). V českém překladu zatím vyšly jeho romány Rodný list, Ulice temných krámků, Takoví hodní hoši, Mládí, Dora Bruderová a román pro děti Katka Krátkozraká.

WINNER OF THE NOBEL PRIZE IN LITERATURE, 2014 Haunted by the fate of Dora Bruder - a fifteen-year-old girl listed as missing in an old December 1941 issue of Paris Soir - Nobel Prize-winning author Patrick Modiano sets out to find all he can about her. From her name on a list of deportees to Auschwitz to the fragments he is able to uncover about the Bruder family, Modiano delivers a moving survey of a decade-long investigation that revived for him the sights, sounds and sorrowful rhythms of occupied Paris. And in seeking to exhume Dora Bruder's fate, he in turn faces his own family history. Translated by Joanna Kilmartin 'Absolutely magnificent' Le Monde

Idealista, kedves teremtés Romi Grayson. Gondoskodik az apjáról, hűségesen kiáll a barátnője mellett. Szabadidejében önkéntes munkát végez: védi a környezetet, házat épít a rászorulóknak. Maxwell Black éppen az ellentéte. Az orosz származású üzletember hideg és kimért, az érzéseket fölöslegesnek, sőt egyenesen károsnak tartja. Egy nap mégis feleségül kéri Romit – persze nem szerelemből, hanem kizárólag üzleti alapon… 

'Brisk, smart, witty, elliptical ...Recalls the directors of the New Wave ...Bracing and brilliant'Independent When Patrick Modiano was awarded the 2014 Nobel Prize for Literature he was praised for using the 'art of memory' to bring to life the Occupation of Paris during the Second World War. Born in 1945, Modiano's brilliant, angry writings burst onto the Parisian literary scene and caused a storm. His first, ferociously satirical novel, La Place de l'Etoile, was remarkable in seriously questioning both Nazi collaboration in France and the myths of the Gaullist era. The Night Watch tells the story of a man caught between his work for the French Gestapo and for a Resistance cell. Ring Roads recounts a son's search for his Jewish father, who disappeared ten years previously. These brilliant, almost hallucinatory, evocations of the Occupation attempt to exorcise the past by exploring the morally ambiguous worlds of collaboration and resistance.

,,Keď som mala sedem rokov, volali ma Zlatíčko." Usmial sa. Určite mu to pripadalo ako pôvabné milé meno pre dievčatko. Jemu určite tiež jeho mama dala nejakú prezývku, ktorú mu večer šepkala do ucha pred bozkom na dobru noc. Pusík. Pinky. Pipuš. ,,Nie je to tak, ako si myslíte," vravím. ,, Bolo to moje umelecké meno." Nadvihol obočie. Nerozumel. V tom čase si aj moja matka dala umelecké meno: Sonia O´Dauyé. Po nejakom čase prestala používať falošný šľachtický titul, ale na malej pozlátenej menovke na dverách bytu naďalej zostalo: GRÓFKA SONIA O´DAUYÉ. ,,Vaše umelecké meno? "