Marenčin PT strana 6 z 84

Aj dobrého znalca Bratislavy prekvapí, koľko unikátov mesto a jeho najbližšie okolie skrýva. Dozvieme sa, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom.

Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.

Kniha novinára, prekladateľa a spisovateľa, ktorý pôsobil ako zahraničný spravodajca slovenskej agentúry TASR vo Washingtone v rokoch 1992 - 1998, prináša málo známe alebo doteraz neznáme skutočnosti o zákulisí intervencie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968. Jadrom knihy sú prepisy denníkových záznamov Piotra Šelesta, ktorého Leonid Brežnev poveril na tajné rokovania s Vasiľom Biľakom, a okolnosti, za ktorých došlo k napísaniu a odovzdaniu tzv. Pozývacieho listu. Knihu dopĺňajú výsledky štúdia americkej diplomatickej korešpondencie z toho obdobia, postoje americkej vlády, prezidenta Lyndona Johnsona a dokumenty CIA o príčinách a následkoch sovietskej agresie.

Kniha o veľkých prípadoch ponovembrovej kriminality na Slovensku, za ktoré súdy vyniesli najťažší možný trest - doživotné väzenie. Skúsený autor však nekĺže len po povrchu dramatického deja a nevyžíva sa v jeho ukrutnostiach, ale nevtieravo a presvedčivo dáva zločin do psychologických, sociologických a sociálnych súvislostí - najmä v tom je Čomajovo majstrovstvo, pútavosť a novosť jeho knihy.

Ako vznikali názvy bratislavských lokalít - Somársky vrch, Vydrica a Zuckermandel, Firšnál a Sahara, Lurdy na Hlbokej ulici, Kalvária, Slávičie údolie, Habánsky mlyn, Železná studnička, Kamzík a Koliba, Devín, Engerau - Ligetfalu - Petržalka. V knihe sa dočítate aj o najstarších mapách, dozviete sa, kde bolo centrum Samovej ríše, kde sa vyberalo mýto, o mincovniach, čo ukrývajú krypty kostolov a ďalšie zaujímavé historky zo starého Prešporka.

24 satirických poviedok v skvelom preklade Jána Štrassera. Krátke, groteskné, absurdné. Napriek tomu, že ich hrdinovia sú starí takmer sto rokov, pôsobia ako "vystrihnutí" zo súčasnosti - novinár, ktorý predá svoju vlasť, poisťovací agent, ktorý si k svojmu klientovi nájde cestu aj pádom z okna, spisovateľ, ktorý sa pýta vydavateľa, o čom treba písať. Dočítate sa aj to, že Číňanov a ženy človek nikdy nepochopí, aj to, že vždy sa nájde odborník na všetko.

V rokoch 1939-1945 bola Bratislava hlavným mestom Slovenského štátu. V dvanástich kapitolách sú opísané kľúčové udalosti zo života Bratislavy: moderná výstavba hlavného mesta, most do Ríše, blahobyt uprostred vojnovej Európy, slávnosti a politické návštevy, kultúrne podujatia a športové zápolenia, veľtrhy, kaviarne a viechy, ale aj zánik židovskej Bratislavy a bombardovanie mesta. Autorovi sa podarilo vytvoriť plastický obraz doby, ktorý odzrkadľuje politický a spoločenský život v Bratislave v období Slovenského štátu.

Aký bol všedný život Bratislavy v rokoch 1939 - 1945? Ako sa znášala každodennosť s nenormálnou dobou v znamení celosvetovej vojnovej kataklizmy, ale aj politického režimu, ktorý sa usiloval odstrániť rasovo prenasledovanú časť obyvateľstva zo života krajiny a ostatných obyvateľov spútať svojou ideológiou a mocou? Na tieto otázky sa pokúša odpovedať kniha Kataríny Hradskej: Život v Bratislave 1939 - 1945. Prirodzene, nejde o podrobný a všestranný obraz poskladaný zo všetkých dostupných zdrojov o živote v Bratislave pred vyše šesťdesiatimi rokmi. Autorka si zvolila pohľad na život mesta prostredníctvom vtedajšej oficiálnej tlače, predovšetkým denníka Slovák. Aj takýto pohľad však hovorí veľa o meste, o jeho ľuďoch a dobe, v ktorej žili, ale aj o tlačových médiách, ktoré v tých časoch vychádzali. Úryvky z dobovej tlače ilustrujú unikátne fotografie z archívu STK a zo súkromných zbierok.

Kniha Bratislavskí fotografi je prvý dôkladný a ucelený pohľad na rozvoj portrétnej, dokumentárnej, technickej, reklamnej a výtvarnej fotografie v našom hlavnom meste v rokoch 1840 - 1920. Sú to dejiny prešporskej a bratislavskej fotografie od vynálezu dagerotypie po rozvoj súkromných ateliérov v prvých desaťročiach 20. storočia - od Klemensa po Körpera, Kozicsa, Kožehubu, Apfelovcov a ďalších. Kniha je výsledkom niekoľkoročnej bádateľskej práce Jozefa Hanáka, zberateľa dobových pohľadníc, fotografií a posoniensií.

Krátka, ale zaujímavá je história bratislavských bánk od vzniku Československa po koniec 40. rokov s exkurzom do čias monarchie. Hoci sme mali málo bankárov, najvýznamnejší z nich, americký Slovák Michal Bosák, založil v Bratislave vlastnú banku a jeho podpis figuruje dokonca aj na americkom dolári. Medzi známymi bankovými úradníkmi a bankármi boli aj osobnosti, ako Hviezdoslav, Tajovský, Hodža, Blaho, Juriga, Okánik, Karvaš, Tvarožek a ďalší. V knihe sú opísané nielen ich osudy, ale aj osudy najslávnejšieho slovenského bankárskeho rodu Makovickovcov, pohnutý život Imricha Karvaša, záhadná smrť Tomáša Tvarožka, súvislosti vzniku novej meny v 20. rokoch, povojnová menová reforma a napokon centralizácia bánk v čase budovania socializmu. V 21 kapitolách tu nájdeme známe i menej známe osobnosti, udalosti, príbehy, množstvo fotografií a dobových dokumentov súvisiacich s peniazmi a bankami na "bratislavskej Wall Street", ktorá viedla v polovici 20. storočia po dnešnej Štúrovej a Medenej ulici, ale aj históriu objavenia zlatého pokladu biatekov pod novostavbou Tatra banky.

Je koniec devätnásteho storočia v Japonsku a sedemnásťročný Juko Akita sa venuje umeniu haiku. Chcel by sa stať básnikom snehu, fascinovaný jeho krásou a bielobou. Hoci sú Jukove básne krásne, sú zúfalo biele, a tak odchádza na juh krajiny za majstrom Sósekim, aby zavŕšil svoje vzdelanie a naučil sa používať vo svojej tvorbe farby. Pri prechode cez japonské Alpy objaví pod ľadom telo Európanky, do ktorej sa zamiluje.

Sprievodca najlepšími slovenskými vínami, ktoré sú na trhu v roku 2006, od renomovaného degustátora a vinárskeho odborníka. Malík predstavuje 40 slovenských výrobcov vín, udeľuje medaily a ocenenia stovke vynikajúcich vín. Dozvieme sa, ako sa má hodnotiť víno, ale aj to, aké sú najlepšie kombinácie vína s jedlom, ktoré ročníky boli najlepšie a ktoré sa oplatí kupovať. Bez dobrého sprievodcu sa v množstve nových vín na našom trhu dá dnes už len ťažko orientovať.

Mladé vysokoškoláčky Blanka a Krista sú úplné odlišné typy. Blanka je snivá, osamelá, zavretá vo svojom vnútornom svete. Na veľké potešenie rodičov jej nová priateľka Krista narúša Blankin životný štýl. Krista rafinovane preniká do priateľkinho súkromia, aby si z nej urobila ľahko manipulovateľný objekt so zámerom ponižovať ju a zosmiešňovať. Paradoxne si na svoju stranu získa Blankiných rodičov. Sú očarení správaním Kristy, v ktorom vidia sviežosť, mladosť a priamosť, a neprezieravo ochotne akceptujú jej klamstvá. Román je plný dejových zvratov, na ktorých sa stierajú tradičné protiklady dobra a zla.

Mozaika židovskej Bratislavy je poskladaná z obrázkov medzivojnového obdobia, ale aj zo smutných spomienok na holokaust. Ilustrujú názorovú pestrosť židovskej komunity, i rôznorodosť kontaktov s inými etnikami a náboženstvami. Nebol by to však židovský pohľad, keby zdanlivo jednoznačný obraz pluralitnej, tolerantnej a multikultúrnej spoločnosti nezahmlieval (neraz nepríjemnými) pochybnosťami. Táto mozaika už nikdy nebude úplná. Počas holokaustu zahynula väčšina bratislavských Židov, ďalší hneď po oslobodení opustili mesto i krajinu. Zo spektra názorov úplne vypadli dve kedysi rozhodujúce zložky komunity. Stratili sa predovšetkým najpočetnejší ortodoxní veriaci, ich hodnoty, kultúra, spôsob života. V minulosti boli súčasťou bratislavskej každodennosti, dnes sú prejavom vzdialenej exotiky. Z mesta sa vytratili aj sionisti, ktorí hromadne odchádzali do Palestíny / Izraela. Práve tieto skupiny pred vojnou najviac reprezentovali židovskú komunitu. V Bratislave po roku 1945 ostali najmä sekulárni Židia. Ich spomienky na medzivojnové roky dnes predstavujú najdôležitejšie, neraz dokonca jediné kamienky do mozaiky židovskej Bratislavy.