Peter Frankl

Román V MENE KRVI je ságou židovskej rodiny Schwarzovcov, ktorá na pozadí historických súvislostí v priebehu niekoľkých storočí zachytáva okamihy, ovplyvňujúce životy jej príslušníkov. Košatý príbeh je plný dramatických zvratov, nádejí a sklamaní, úspechov či pádov, šťastných i tragických osudov jednotlivých protagonistov od druhej polovice 17. storočia do medzivojnového obdobia 20. storočia v rámci stredoeurópskeho priestoru. Pod vplyvom okolností boli Schwarzovci z generácie na generáciu nútení hľadať miesto na pokojný život vždy v nových lokalitách vtedajšej monarchie, no odchody a úteky im riešenie nepriniesli. Rodinné putovanie sa uzavrelo až tam, kde pred dávnymi rokmi začalo: v Palestíne.

Voľné pokračovanie úspešnej publikácie Židia v Žiline vydanej v roku 2009. Obsahuje príbehy 28 židovských osobností a rodín, ktoré pôsobili, prípadne v Žiline vyrastali a ich osud bol spojený s mestom.

Peter Frankl (nar. 1947 v Žiline) je autorom viacerých próz. Napísal knihy História nielen nášho rodu, Hlupáci",V mene krvi, V zajatí trojitých rittbergerov a ďalšie. Za knihu Židia v Žiline obdržal prémiu Literárneho fondu za rok 2009. Vo svojom najnovšom diele Prežiť Afganistan približuje čitateľovi ťažko skúšanú ázijskú krajinu pod Hindúkušom. Prostredníctvom autentických zážitkov hlavného rozprávača knihy nás vťahuje do víru dramatických udalostí odohrávajúcich sa v tomto mnohonárodnostnom štáte na začiatku 80. rokov minulého storočia, ale zároveň poukazuje na zložitosť tamojších problémov a zamýšľa sa nad tým, prečo v Afganistane stále nie je mier. Jeho postrehy a poznatky sú o to vzácnejšie, že v danom čase bol, okrem sovietskych novinárov, jediným stálym dopisovateľom tlačovej agentúry z celého sveta, ktorý pôsobil vo vojnou zmietanom Afganistane.

Peter Frankl (1947) je autorom viacerých publikácií so židovskou tematikou. V knihe Tikot židovských hodín alebo po holokauste k dnešku sa zaoberá históriou židovskej komunity v nemenovanom meste na Slovensku po druhej svetovej vojne. Zobrazuje neľahký návrat zvyšku jej členov domov a pokusy o obnovu obce. Obťažné je rozvažovanie či zostať v republike alebo emigrovať do Palestíny a ďalších krajín. Nasledujú represie v 50. rokoch minulého storočia. Po krátkom nádychu v období Pražskej jari sa skrutky opäť uťahujú. November 1989 otvára nové možnosti. Aj keď židov v meste takmer už niet, nádej predsa neumiera. Pozoruhodnosťou knihy sú ilustrácie od Miroslava Cipára a Stana Lajdu.

Kolektívne dielo je poslednou časťou voľnej trilógie o židovskej komunite v Žiline (predtým Židia v Žiline /2009/ a Židia v Žiline - Osobnosti /2018/). Kniha sa zaoberá židovskými pohrebnými zvykmi v meste a činnosťou spolku Chevra Kadiša. Podrobne popisuje cintorín komunity, objasňuje typológiu náhrobkov a nápisy na nich. Približuje aj ďalšie objekty na tomto mieste posledného odpočinku, históriu a deje tryzien, minulú a súčasnú starostlivosť o cintorín. V prílohe je zoznam všetkých pochovaných. Publikáciu doplňujú početné fotografie a ďalšie ilustrácie.

Po malej ortodoxnej židovskej obci v istom mestečku zostala jediná pamiatka: zápisnica. Možno ako dôkaz toho, že minulosť nezmizne bez stopy. Ožíva vďaka nej aj Jakub Laub, nekompromisný a tvrdo brániaci svoj svetonázor a svoje presvedčenie. Ortodoxný žid, ktorý má tajomstvo a veľké trápenie. Zradila ho jediná dcéra. Nepochopiteľne. Neodpustiteľne. Jakub je zvyknutý zaťať päste a biť sa za svoje miesto pod slnkom, denne sa pričiňuje o to, aby židovstvo nezaniklo v záplave iných náboženstiev a národov. Vždy bol dôsledný v dodržiavaní všetkých príkazov a zachovávaní tradícií pre ďalšie generácie. No okrem Tóry sú aj knihy malé. Nie sú v nich zákony, ale naše životy. Každý z nás si píše knihu svojho života, ktorú Boh uchováva vo svojej obrovskej knižnici. Kto však bude pokračovať v tej Jakubovej?

Bratia Franklovci sa vo svojej knihe zameriavajú na obdobie najväčšieho rozmachu židovskej komunity v meste, na roky 1918 – 1938. Na základe konkrétnych faktov dokumentujú, že Židia sa významne podieľali na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom i športovom živote Žiliny. Čitateľ sa oboznámi s významnými rodinami a jednotlivcami, ale aj s príbehmi obyčajných ľudí, do osudov ktorých neskôr kruto zasiahol holokaust a povojnové udalosti. Aká bola Žilina a v nej židovská komunita v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju vtedy mladí Fried, Klein alebo Hecht považovali za pupok sveta, za najkrajšie mesto, keď ich svet ohraničovali Rajčianka, Dubeň, korzo, či prísny riaditeľ Šalgo v židovskej ľudovej škole? Židia boli integrálnou súčasťou Žiliny, významne sa podieľali na jej rozvoji, bolo to ich mesto, cítili sa v ňom doma, chceli v ňom žiť. V polovici tridsiatych rokov minulého storočia mala Žilina necelých 18000 obyvateľov, z toho okolo 2500 židov. Medzi nimi bolo množstvo lekárov, právnikov, obchodníkov, úspešných priemyselníkov. Menej sa vie o Židoch, ktorí sa do Žiliny prisťahovali z Haliče, Podkarpatskej Rusi či východného Slovenska. Tí totiž väčšinou patrili medzi chudobných, živili sa fyzickou prácou. Posmešne ich prezývali fiňáci alebo Fíni lebo Židia z východu obyčajne hovorili iba v jidiš a keď sa ich opýtali odkiaľ sú, odpovedali napríklad fin Berehovo (z Berehova).