Marenčin PT strana 71 z 92

Príbehy jazvečíka Jožinky a krásneho Dabua a Dorky a Nensy a Dorinky a Tary a Huga... jedným slovom, knižka plná napínavých rozprávok. Kto vie čítať, nech číta, kto nevie, môže poprosiť dospeláka.

Autor kráča niekoľko storočí po stopách svojich predkov, ktoré ho privedú do jeho rodných Košíc. Tu prežíva najkrajšie roky 20. storočia a svoje čarovné detstvo. Takmer fotograficky zaznamenáva dobové reálie a atmosféru vtedajších Košíc. Viedenská arbitráž, odtrhnutie rodných Košíc od Československa a následná mozgová porážka milovaného otca otrasie základmi idylických čias a ukončí bezstarostné detstvo. Napriek tomu sú roky dospievania plné študentských dobrodružstiev, ale aj potešenia zo štúdia. V decembri 1944 po brutálnom zásahu nemeckej jednotky ho takmer odvliekli do Nemecka. „Zázračná“ infekcia a odvážny zásah matky ho prenesie do jeho prvej emigrácie – do slovenského štátu. Po návrate do Košíc umiera otec. Zmaturuje, prihlási sa na vysokú školu do Bratislavy a štúdium ukončuje doktorátom medicíny. Zoltán G. Meško, M. D., F. A. A. P., F. A. C. C. (1928), promoval na Lekárskej fakulte v Bratislave v roku 1952. Pracoval na Detskej klinike v Košiciach, kde sa špecializival na detskú kardiológiu. V roku 1956 sa stal primárom Ústavu pre detské choroby srdcové. Do roku 1968 pôsobil ako asistent na Prvej detskej klinike v Bratislave. Po odchode z republiky v roku 1968 pokračoval v špecializácii na Children’s Hospital na Harvard University v Bostone. Nakoniec pôsobil ako ordinár a profesor detskej kardiológie v Saint Francis Hospital na State Univetsity of New York-Stoneybrook do roku 1996. Je členom Royal Society for Medicine v Londýne a diplomatom American Academy of Pediatrics a American Academy of Cardiology. Je držiteľom Hynkovej medaily Lekárskej fakulty UK a Zlatej medailiy Slovenskej spoločnosti internej medicíny.

V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápiskoch prináša málo známe fakty o záchranných akciách, na ktorých sa podieľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a terore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predstavuje funkcionárov ortodoxnej židovskej obce a približuje dejiny bratislavských náboženských spolkov.

Kde je tá pomyselná hranica, kedy sa z lásky stáva závislosť a zo závislosti nikdy nekončiaca bolesť? Ako sa má človek vyrovnať s ťažkými životnými ranami, ak pri sebe nemá niekoho, kto ho silno objíme a povie: „Zvládneme to, som pri tebe.“? Pre väčšinu z nás je jedinou istotou rodina. Rodina ako prístav, kam sa môžeme vrátiť. Vždy by mal byť niekto, pre niekoho. Láska pre lásku a aj žiaľ pre žiaľ. Ale čo ak žiadne také miesto na svete nemáme?

Témou novely Crystal meth je priateľský a erotický vzťah dvoch žien. Hlavná hrdinka je lekárka, ktorá začína pracovať v nemeckej nemocnici. Stretáva tu svoju nadriadenú, interpretuje jej správanie ako zvádzanie a nechá sa zviesť. Zároveň žije v partnerstve s mužom, plánuje svadbu. Na jednej strane je každodenný banálny život, presuny medzi domovom a prácou, dopravné zápchy, formálne pracovné vzťahy a pracovné úlohy, životná predvídateľnosť, na druhej strane je nepochopiteľná príťažlivosť k inej žene, ktorá pôsobí ako doping, ako stimulans vrátane potenciálne deštruktívnych dôsledkov. Svetlana Žuchová (1976, Bratislava), spisovateľka, prekladateľka. Študovala psychológiu vo Viedni a medicínu v Bratislave. Pracuje na psychiatrii v Prahe. Vydala zbierku poviedok Dulce de Leche, novelu Yesim, román Zlodeji a svedkovia.

Tentoraz sa autor spomienkových kníh zameral na Bratislavské korzo, čo bol voľakedy pojem. Nebola to len náhodná spleť niekoľkých na seba nadväzujúcich ulíc. Korzo – to bol fenomén. Korzo bolo spontánnym, živým spoločenským organizmom a preto bolo obľúbené. Čím bolo výnimočné? Korzo bolo vrcholom mnohouholníka, kde sa stretávali všetci. Večer čo večer sa priestory medzi Michalskou bránou a Hviezdoslavovým námestím a ďalej až k Dunaju zapĺňali stovkami mladých ľudí. Prechádzali sa tu - korzovali z jedného konca na druhý. Stretávali tu svojich známych, spoznávali sa, vytvárali sa dvojice, či hlúčky debatovali o všetkom možnom. Na blízku boli zaujímavé miesta spojené so zábavou, ale i kultúrou (krčmy, Divadlo na Korze, výstavy). Kniha Bratislavské korzo prináša atmosféru pohody, akéhosi pozitívneho vyžarovania, priestor na otvorenú výmenu názorov, čo bolo v tých čosi viac ako dnes nákupy v supermarketoch. Pôvab korza bol najmä v tom, že ste tam mohlo stretnúť priateľov rovnakej krvnej skupiny, že ste tam s nimi mohli diskutovať. Bolo vlastne prvou globalizovanou inštitúciou na našom území. Chodiť na korzo bol životný štýl, posun k väčšej slobode. U nás so zvláštnym nádychom spojeným so zákazmi, príkazmi a nariadeniami.

Mirka, po náročnom detstve bez materinskej lásky, vychovávaná otcom alkoholikom, čelí životným vzostupom a pádom po svojom; spolieha sa na pomoc z neba. To jej má podobu levanduľovej lúky, na ktorej nikdy nie je sama. V dobrom aj zlom ju sprevádza matka, o ktorú pri tragickej udalosti prišla v detstve. Čo sa však stane, keď sa s ňou jedného dňa príde mama rozlúčiť? Je Tomáš skutočne tým pravým? A naozaj už stretnutia na levanduľovej lúke nepotrebuje? Svet zostáva rovnaký. Plný trápenia, aj radostí. A nič v ňom nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá...

V roku 2015 je situácia na Blízkom východe v stredobode pozornosti celého sveta. Pokračujúca vojna v Sýrii, kruté praktiky Islamského štátu, nepokoje v Jemene, nová saudská vláda... Ako toto všetko ovplyvní život našich hrdiniek, ktoré teraz žijú v rôznych častiach sveta? Pretrhne vzdialenosť putá priateľstva, ktoré sa medzi nimi vytvorili pred pár rokmi po ich príchode do Rijádu? Akceptujú novú dušu medzi sebou? Ostanú aj naďalej silnými a nezávislými ženami, ktoré sa stále rovnako neohrozene pasujú so svojím osudom? O tom všetkom, ale aj mnohom inom, sa dočítate v tejto knihe, ktorá je pokračovaním kníh Ženy z Rijádu a Z Rijádu do sveta...

Prešporské rozprávky sú výberom povestí, legiend, rozprávok a mýtov z autorovej milovanej Bratislavy. Zákutia starého Prešporka ožívajú v jeho rozprávaní o starej radnici, hradnom duchovi, Ganymédovej fontáne, o chodbe pod Dunajom, o striebornom orlovi, starej synagóge, vodníkovi z Prievozu, o strašidlách, alchymistovi, krvavej studničke, o Floriánovi, o poklade bezhlavého mnícha a ďalších miestach, udalostiach, postavách a postavičkách zo starého mesta i blízkeho okolia, od najstarších čias po súčasnosť, prerozprávané neopakovateľným štýlom.

Klasický, skutočne-neskutočný príbeh mladej Lenky. Býva s mamou a babkou. Je v poslednom ročníku na strednej škole. Po skončení chce odísť pracovať do zahraničia za lepším životom. Na lásku veľmi neverí a ani ju nevyhľadáva... Kým nestretne Riša. Ten jej zmení život a obráti priority. Naučí ju ľúbiť a ona mu to vracia tým, že stojí pri ňom, keď jeho mama umiera. Dostáva sa do sveta dospelých, ktorý sa jej vôbec nezdá fér. Raz v noci ju znásilní neznámy muž. Myslela si, že nič horšie sa jej nemôže stať, ale mýlila sa...

Určite sa vám už niekedy pokazila práčka, televízor, mobil, alebo niečo iné. Nepríjemné, no nič tragické. Môžeme zavolať opravára, kúpiť nový spotrebič, alebo sa bez neho zaobísť. Čo sa však stane, keď sa niečo pokazí v človeku? Nahradíme ho, alebo privrieme oči, dúfajúc, že sa sám utrasie? A čo ak sa to stane vám? Ema prežíva osudovú lásku k ženatému mužovi, no vzápätí i veľké sklamanie, ktoré ju po nervovom zrútení dovedie až na psychiatriu. Po mesačnom pobyte v nemocnici jej doktor navrhne, aby si začala písať denník. Je to vraj spôsob, ako sa otvoriť, vyrozprávať a po rokoch dobrovoľnej izolácie opäť naštartovať do života. Súčasťou tohoto denníka má byť i akési poznanie dňa, ktoré nevyčíta z múdrej knižky či časopisu, ale dopracuje sa k nemu sama. A tak sa Ema, plná zlosti, irónie a nechuti k životu, púšťa do písania...

Aj vám chýba v domácnosti chlap a keď treba niečo opraviť, ste bezradná? Alebo by ste potrebovali aj niečo iné? Sex, lásku, porozumenie? Či len osvieženie v horúcich letných dňoch? Potom je hodinový manžel pre vás ideálnym riešením. Hodinový manžel je román o mužovi, ktorý vie opraviť všetko okrem vlastných vzťahov. Keď vstúpi do domu, kde žijú tri generácie žien a kde chýba mužská ruka, má chuť utiecť. Presila žien mu nedá šancu. Ktorá v súťaži o chlapa zvíťazí? A bude toto víťazstvo vôbec výhrou, alebo...

Muž napichnutý na hroty kolov, ďalší v lese uškrtený s vyvrhnutými črevami. Prečo boli zavraždení títo starší muži? Kto je ďalší na rade?

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa sa Bratislava postupne začína meniť na modernú metropolu. Zriaďujú sa nové inštitúcie, prichádzajú českí úradníci, buduje sa štátna správa. Mení sa duch mesta – z ospalého, kedysi významného a bohatého korunovačného mesta sa stáva živé dynamické moderné mesto. Mení sa životný štýl obyvateľov a tomu sa prispôsobuje architektúra a urbanizmus mesta. Prichádzajú mladí architekti najmä z Čiech a z Rakúska, žačína sa meniť ráz centra mesta a vzniká množstvo projektov na novú, modernú výstavbu. Kniha mapuje obdobie Prvej republiky do vzniku Slovenského štátu. Kolektív autorov sa snaží zachytiť nielen urbanistické zmeny, vznik zaujímavých moderných stavieb, ale aj ducha doby, každodený život a životný štýl v Bratislave v tomto období. Autorka sa venuje modernej architektúre. Knihu pripravuje v spolupráci s kolektívom historikov a architektov. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými fotografiami a plánmi.

Ak prestanete počúvať, môžete celkom stratiť sluch. Alfonz Trnovský, praktický lekár z malého mesta Brežany, sa celý život snaží zachovávať zdanie žiarivého, šťastného a spokojného človeka, ale skutočnosť je iná. Nechce počuť vlastné svedomie. A zatiaľ sa okolo neho nezadržateľne valí 20. storočie. Štyri režimy, židovská otázka, politické procesy, ŠTB... A rozličné ženy, ktoré má tak rád. Komu patrili kosti náhodne objavené v záhrade? Román Dom hluchého čitateľa prevedie dejinami Slovenska od tridsiatych po deväťdesiate roky v rozprávaní jeho syna Adama, ktorý sa prišiel rozlúčiť s domom, od ktorého sa nikdy nevedel odpútať. Rozpráva o vzťahu otca so synom a o súvislostiach medzi minulosťou a pamäťou, ktoré môžu byť veľmi prekvapivé.

Daniela bude mať štyridsať. Čoraz častejšie sa jej zmocňuje pocit, že život jej už nemá čo ponúknuť. Úspešný muž, vydarené deti a práca, ktorá ju baví. A predsa je nespokojná. Naozaj sa už nič nezmení? Jednotvárny život bez akýchkoľvek vzplanutí? Manžel ustavične zaneprázdnený, deti čoraz samostatnejšie... Kam sa podela láska? Prečo vyprchala vášeň? Rada by občas žila podľa seba, bez manžela a povinností. Netuší, že raz to príde. Emil sa jedného dňa naozaj stratí. Záhadne, nečakane, na dovolenke, kam sa vybrali prvý raz bez detí. Daniela precitne a zmocní sa jej živočíšny strach – o manžela, rodinu, a najmä obava z osamelosti. Odrazu vidí, že aj jej blízki majú svoje tajné, paralelné životy. Daniela tápe a hľadá, pokúša sa o vlastnú premenu a napriek veľkému sklamaniu pomaly zisťuje, že všetko je inak. Petra Nagyová Džerengová (3.3.1972, Košice), od svojich osemnástich žije v Bratislave, kde vyštudovala obchodnú fakultu na Ekonomickej univerzite. Pracovala ako letuška, redaktorka, moderátorka, scenáristka, predavačka zeleniny, obchodná zástupkyňa. Na štyri roky ju zvolili za viceprimátorku Bratislavy. Momentálne sa venuje rodine a písaniu. Napísala šesť kníh pre dospelých: Chcem len tvoje dobro, Za to mi zaplatíš!, Pozri sa na seba, Nepýtaj sa, kde som, Ženy nášho rodu, Ide o život a tri knihy pre deti: Klára a mátohy, Klára a iglu, Klára a Tity. Jej knihy vychádzajú aj v maďarčine a češtine.