Peter Getting

Sú ikonickými postavami našej kultúry. Postavili im sochy a pomenovali po nich ulice, majú svoje nespochybniteľné miesto v lexikónoch literatúry aj učebniciach, slovenské moderné umenie sa bez nich nedá predstaviť. Nová publikácia Petra Gettinga však odkrýva aj iný obraz známych slovenských literátov a prejavy umeleckej kolaborácie s režimom v období vojnového Slovenského štátu. Mapuje a pomenúva aktivity a osudy autorov a ich diel zoči-voči mechanizmom moci a dospieva k zisteniam, o ktorých sa desaťročia mlčí, vrátane podielu samotných umelcov na inštalácii, existencii a podpore režimu porušujúcom elementárne ľudské práva a dopúšťajúcom sa zločinov proti ľudskosti. Autor sa opiera o vlastný výskum aj zistenia bádateľov, prináša početné citácie z tvorby a dobovej tlače, dokumenty a fotografie, ktoré poukazujú na morálne zlyhania spoločenskej elity. Súčasne si všíma aj prejavy vzdoru, následky nesúhlasu a dotýka sa aj širšieho problému umeleckej kolaborácie s totalitnými režimami v kontexte našich moderných dejín. Kniha môže vzbudiť nové otázky, rozvíriť vášne, ale aj zohrať očistnú funkciu a rozšíriť poznatky o doteraz zamlčaných či prehliadaných faktoch o slovenských literárnych dejateľoch. Má tak šancu prispieť k potrebnej sebareflexii a odtabuizovaniu kapitol histórie.

Sú ikonickými postavami našej kultúry. Postavili im sochy a pomenovali po nich ulice, majú svoje nespochybniteľné miesto v lexikónoch literatúry aj učebniciach, slovenské moderné umenie sa bez nich nedá predstaviť. Nová publikácia Petra Gettinga však odkrýva aj iný obraz známych slovenských literátov a prejavy umeleckej kolaborácie s režimom v období vojnového Slovenského štátu. Mapuje a pomenúva aktivity a osudy autorov a ich diel zoči-voči mechanizmom moci a dospieva k zisteniam, o ktorých sa desaťročia mlčí, vrátane podielu samotných umelcov na inštalácii, existencii a podpore režimu porušujúcom elementárne ľudské práva a dopúšťajúcom sa zločinov proti ľudskosti. Autor sa opiera o vlastný výskum aj zistenia bádateľov, prináša početné citácie z tvorby a dobovej tlače, dokumenty a fotografie, ktoré poukazujú na morálne zlyhania spoločenskej elity. Súčasne si všíma aj prejavy vzdoru, následky nesúhlasu a dotýka sa aj širšieho problému umeleckej kolaborácie s totalitnými režimami v kontexte našich moderných dejín. Kniha môže vzbudiť nové otázky, rozvíriť vášne, ale aj zohrať očistnú funkciu a rozšíriť poznatky o doteraz zamlčaných či prehliadaných faktoch o slovenských literárnych dejateľoch. Má tak šancu prispieť k potrebnej sebareflexii a odtabuizovaniu kapitol histórie.

Nová zbierka próz spisovateľa Petra Gettinga (1975) sa odohráva v imaginárnom Meste, jednotlivé prózy stmeľuje tak existenciálna atmosféra, ako aj experimenty s jazykom. V pripravovanej zbierke sa autor vracia do imaginárneho sveta svojich kníh a predkladá zámerne pokrivený obraz sveta s narušenými vzťahmi a rozpormi modernej doby. Vŕšenie absurdných situácií však vždy zastrešuje hľadanie odpovedí na večné otázky o zmysle našej existencie: odkiaľ a kam ideme, a prečo? Ocitáme sa pri dvojici, ktorá s fantazmagorickým prístrojom hľadá dúhu, inokedy je to príbeh jednostrannej lásky písaný morzeovkou, najrozsiahlejšia novela opisuje temný prípad osamelého muža, na ktorého ktosi vystrelil a on začína pozorovať čudesné veci vo svojom suterénnom byte... Širšie koncipované novely dopĺňajú krátke scénky zasadené do nadčasového prostredia chladného Božstva, za ktorým opakovane, napriek neúspechom, prichádza so svojimi otázkami muž...

Príbeh sa odohráva v imaginárnom Meste. Autor sa vracia do sveta svojich kníh a predkladá zámerne pokrivený obraz sveta s narušenými vzťahmi a rozpormi modernej doby. V absurdných situáciách hľadá odpoveď na večné otázky o zmysle existencie: odkiaľ a kam ideme, a prečo?

Dej knihy Bludné kamene sa odohráva v stredoveku, v období, keď začalo do pohanských krajov prenikať kresťanstvo. Vojsko kresťanského mesta ustupuje po prehratej bitke s barbarmi do temnej pustatiny, kde v strašnom ošiali zabíja aj vlastných ľudí. V knihe ožívajú staré pohanské rituály, krv sa mieša s bahnom a tma s beznádejou. Dá sa zastaviť kolotoč zla a ustáť prehru so cťou? Kto nakoniec vyhrá? Je silneší boh, alebo osud? Kniha bludné kamene je jednoznačne najtemnejšou knihou modernej slovenskej literatúry.

Ako to vlastne bolo s rajským jablkom a prečo Ježiš nemal rád figy? Je syzifovský údel skutočne bezútešný? Letela Lajka do vesmíru len vďaka pilotovej hnačke? Peter Getting si vo svojej štvrtej knihe, prozaickej zbierke ERRATA, berie "na mušku" rôzne antické, biblické či moderné mýty a legendy, ktoré sa časom stali akýmisi ikonami histórie, a s humorom i vážne ich konfrontuje so skúsenosťou súčasníka.

Peter Getting (1975) publikuje časopisecky, v rozhlase aj knižne. Vydal zbierku poviedok Klietky (2007) a román Mrchovisko (2010). Nová zbierka vznikla ako nezávislý Mein Kampf projekt a obsahuje štyri príbehy. Základným motívom sú tiene, tie s m alým aj s veľkým písmenom. Tiene miznúce v oslepujúcej žiare reflektorov a nukleárnych bômb či pochodujúce v nočných morách s terorom a lžami, tiene, ktoré vrhá realita späť do našich životov.

Poviedkové knihy sú zvyčajne súborom textov, ktoré spolu inak neveľmi súvisia, no Getting má premyslenú dramaturgiu. Jeho poviedky sú navzájom prepletené na rôznych úrovniach, postavami, priestormi aj predmetmi. Unikátny je i jeho štýl - niekedy punkovo priamočiary, inokedy "kafkovský", no takmer vždy čítanie prináša pocit prehĺtania chlpov z deky. Ale Getting to tak chce, má čo povedať a nechce sa páčiť. Napriek tomu sa čítať oplatí.