Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 8 z 75
zobraziť:
Sto pod nulou
Pocitová teplota mohla dosiahnuť mínus sto stupňov, no ani to ich nezastavilo. Partia ôsmich horolezcov sa v roku 1967 rozhodla podniknúť zimný prvovýstup na najvyššiu severoamerickú horu Denali známu ako Mount McKinley. Sto pod nulou Arta Davidsona je skutočná horolezecká klasika!
Príbehy dobyvateľov nedobytných pólov a divokých miest našej planéty sú na prvý pohľad prosté. Prišli. Vystúpili na vrchol. Vrátili sa so slávou a poctami. Lenže expedícia je živý organizmus. Prešpikovaný priateľstvom na život a na smrť, nedôverou, zášťou, hnevom i nekonečnou náklonnosťou. A to všetko umocňujú situácie na hrane života. Inak to nebolo ani počas zimného prvovýstupu na slávnu aljašskú horu Denali v roku 1967. Partia ôsmich mužov sa pustila do projektu, ktorý bol od počiatku odsúdený na neúspech. Ako budú vzdorovať zime, víchrom a nedostatku kyslíka vo výškach nad 5000 metrov? Ako sa vysporiadajú so situáciami, keď pocitová teplota klesne na mínus sto stupňov a oni zostanú uväznení v ľadovom masíve?
Nikto pred nimi nezažil najvyššie hrebene Severnej Ameriky v zimnom šere. Nikto nevedel, ako nízko klesnú teploty, alebo aká prenikavá bude zima, keď začne fúkať vietor. A teraz to mali zistiť na vlastnej koži.
Sto pod nulou Arta Davidsona nie je to len kniha účastníka expedície, ktorý dôverne spoznal každého z jej členov. Je to aj kniha reportéra, ktorý na všetko pozerá s odstupom času a na miesto expedície sa vracia tiež prostredníctvom denníkov i rozhovorov so svojimi horolezeckými kolegami. A je to aj priamy a úprimný záznam jednej šialenej expedície, ktorú postretlo všetko – od eufórie, cez nenávisť až po smrť.
Kniha Sto pod nulou vychádza v preklade Ivany Krekáňovej.
dostupné aj ako:
Sírny kotol
Karol Horák podobne ako Pavel Hrúz či Pavel Vilikovský svojou predchádzajúcou tvorbou narúšal dobové doktríny socialistického realizmu, lyrizoval a subjektivizoval aj sociálnu tému, neustále skúšal tvarové možnosti diela a demýtizoval viaceré historické osobnosti. Jeho texty však prostredníctvom jazykových hier a formálnych experimentov často skepticky a naliehavo vypovedajú o človeku i spoločnosti, teda nerezignujú na sémantiku diela a (tradičné) hodnoty. V súbore Sírny kotol sa vo zvýšenej miere – v porovnaní s predošlými prózami – vyskytujú animálne motívy: žaba, havrany, sršne, labuť či pes. V navonok triviálnej každodennosti, pri kŕmení mačiek, chytaní fakultnej muchy či prepisovaní vedeckých textov, riešia Horákove postavy existenciálne problémy – samoty, prázdnoty, života a smrti. Horák dramatik sa v nich prejavuje prostredníctvom pozvoľnej gradácie konfliktu, ktorý neraz vyúsťuje do osobnej i kolektívnej katastrofy. Podobenstvo tvorí autor prostredníctvom zvieracieho sveta, ktorý je tomu nášmu, ľudskému, podobný aj vo svojej tragickosti. Napriek tomu nechýba v jeho tvorbe komika, predovšetkým jej ironický, groteskný či absurdný modus. Táto kniha dokumentuje nielen poetologický a slohovo-typologický vývin autora, ale tiež celej slovenskej literatúry od 70. rokov 20. storočia do nového milénia.
Cesty k „novej“ ruskej literatúre v slovenských prekladoch po roku 1989
Autorka v monografii chápe ruskú „novú“ literatúru širšie, a to preto, lebo sa ňou zaoberá vo vzťahu k slovenskému kultúrnemu kontextu. Pôjde teda o novú literatúru, novú obsahom i formou, práve v tomto kontexte, a to v troch podobách: 1. preklady nových diel autorov, ktorí sa už v slovenčine objavili – vo všetkých prípadoch to budú diela modernistov experimentátorov, priamych predchodcov alebo inšpirátorov postmodernej literatúry; 2. preklady prevažne postmoderných diel, ktoré sa buď dovtedy prekladať nesmeli (paralelná, postmoderná literatúra), alebo vznikli koncom 90. rokov a neskôr; 3. preklady, v ktorých prekladatelia použili nové, dovtedy nie bežné postupy a prístupy, a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Neskúma ich však zo sociologického hľadiska, nevenuje sa teda otázkam motivácie výberu textov na preklad či ich interpretácie, ale najmä práci prekladateľov s textom, ich prekladateľským metódam a postupom. Pri analýze prekladov uplatňuje dve základné kritériá: funkčnú ekvivalenciu originálu a prekladu v tom najširšom možnom zmysle a koncepčnosť prekladu.
Na sklade 1Ks
7,00 €
Iracký Mesiáš
Hassan Blásim získal za knihu Iracký Mesiáš v roku 2014 Cenu Independent Foreign Fiction Prize. Za dvadsaťštyri rokov existencie tohto ocenenia sa stal jeho prvým arabským laureátom. Prvýkrát v histórii ceny zároveň zvíťazila zbierka poviedok.
Blásimove poviedky sú neuveriteľne surreálne, brutálne drsné, no takmer vždy ukotvené v surovej realite. Prelína sa v nich každodenné s fantastickým, mŕtvi ožívajú a zvieratá rozprávajú príbehy so silnou dávkou čierneho humoru. Próza reflektuje temné absurdity nedávnej minulosti Iraku a útrapy irackých utečencov. Autorovo makabrózne spisovateľské umenie majstrovsky demaskuje dopad vojny na ľudské bytosti. Jeho knihy, ako výtvor skutočne temného vizionárskeho génia, sú natoľko šokujúce, že v arabskom svete boli donedávna dostupné len v online forme.
„Pravdepodobne najlepší súčasný arabský spisovateľ.”- The Guardian
„Povinné čítanie pre každého, kto chce spoznať skutočný život v Iraku.“ The National
dostupné aj ako:
Pozri, Prešporok!/ Look, Pressburg!
Výstavný katalóg „Pozri, Prešporok!“/„Look, Pressburg!“ autoriek Lucie Almášiovej a Patrície Ballx rozpráva obrazový príbeh mesta Bratislavy, resp. Prešporka. Predstavuje ho prostredníctvom vybraných výtvarných diel z oblasti grafiky a maliarstva od 16. až po 19. storočie, a zároveň aj prostredníctvom historickej fotografie 19. storočia. Podtitul Od grafickej veduty k fotografickým pohľadom nepriamo odkazuje na rôzne spôsoby „videnia“ a „zobrazovania“ mesta umelcami stredoeurópskeho okruhu, ako boli Matthäus Merian (1593 – 1650), Friedrich Bernhard Werner (1690 – 1778), Jozef Anton Lántz (činný okolo 1820) alebo Johann Vincenz Reim (1796 – 1858). Jeho vizuál nám sprítomnia aj fotografi pôsobiaci priamo v meste, zastúpení menami ako Eduard (Ede) Kozics (1829 – 1874), Károly (Carl) Körper (1845 – 1923), Alois Krauss (Alojz Krausz, činný okolo 1904) a iní.
Bohatý obrazový materiál v umeleckohistorických štúdiách chronologicky predstavuje grafické listy, kresby, fotografie, ale aj maľby, gvaše a akvarely od 16. storočia až po rok 1918. Na ne nadväzuje samostatný obrazový katalóg diel, ktorý ukazuje mesto cez pomyselnú prechádzku po jednotlivých miestach naprieč storočiami. Výstava pracovala najmä s dielami zo zbierky starej maľby, grafiky či kresby Galérie mesta Bratislavy a fotografickým materiálom zo zbierok Múzea mesta Bratislavy, Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave, Archívu výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie v Bratislave a zbierok Slovenského národného archívu v Bratislave. Výstavný katalóg je doplnený o ďalšie jedinečné pohľady na Prešporok objavené nielen v slovenských inštitúciách, ale aj v zbierkach z Čiech, Maďarska, Rakúska a Poľska, aby pripomínali históriu a mnohorakosť podôb mesta v priebehu času a poukázali na jeho kultúrny a umelecký význam na mape Európy.
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Publikácia vyšla s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja.
Partneri:
Hlavné mesto Bratislava
Bratislavský samosprávny kraj
Fond na podporu umenia
Komora reštaurátorov
Pretože si úžasná
Vieš, aká si úžasná? Ako veľmi ťa všetci majú radi?
Zorka žije s ockom, ktorý sa rozhodne presťahovať z mesta na dedinu. Je to pre ňu bolestivé, lebo stráca známe prostredie a dobrých kamarátov. So svojimi starosťami sa zveruje obrovskému stromu pred oknom jej detskej izby a zrkadlu zabudovanom v toaletnom stolíku.
Musí sa so zmenami vyrovnať, prekonať svoj strach, objaviť svoje prednosti a rozvinúť vlastnú osobnosť, ktorá jej pomôže spracovať všetky nečakané a nepríjemné novinky. Inšpirujúci vnútorný dialóg v knihe obohatí krehkú dušu dieťaťa, plnú obáv z nových ľudí a z novej školy, a ukáže pozorným čitateľkám, ako sa vyrovnať s nástrahami života.
Cieľom tejto knihy od autorky úspešných kníh Pretože si výnimočná a Vieš, ako veľmi ťa ľúbim? je prebudiť vnútornú silu a istotu dieťaťa.
Pevná sebadôvera je najlepším predpokladom šťastného života. Čím skôr sa deti začnú učiť sebaúcte a dôverovať si, tým ľahšie bude pre ne zvládať každodenné úlohy. Sebavedomé deti poznajú svoje silné stránky.
A práve o tom je príbeh Zorky, o sebadôvere, sebaúcte a sebaistote. Či plaché a introvertné alebo divoké a hlučné, v príbehu malej Zorky sa nájde každé dieťa.
dostupné aj ako:
Myslím, myslíme, som, sme
Významný slovenský filozof Miroslav Marcelli prednášal na Katedre filozofie Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde teraz pôsobí ako emeritný profesor. V súčasnosti prednáša na Katedre filozofie Fakulty humanitných vied Karlovej univerzity v Prahe. V najnovšej monografii je predmetom jeho záujmu problém racionality v perspektíve filozofických, psychologických a semiotických skúmaní. Populárnou formou sa zameriava na problematiku myslenia. Základnou otázkou týchto skúmaní znie: čo robí podstava slávnej Rodinovej sochy, jeho Mysliteľ? Zameriava sa na hľadanie odpovede na túto otázku – na filozofické prístupy, ktoré sa odvolávajú na novovekú racionalistickú tradíciu a predovšetkým na jej východiská v Descartovom chápaní rozumovej podstaty človeka ako veci mysliacej. Vychádza v edícii IDEA.
Ako prach vo vetre
Leonardo Padura (1955) je jedným z najprekladanejších kubánskych spisovateľov novej generácie. Román Ako prach vo vetre je kronikou spoločensko-politickej situácie na Kube od druhej polovice minulého storočia po súčasnosť. Adela je dcéra imigrantov, Američanka prvej generácie. Jej otec pochádza z Argentíny, no usadil sa v New Yorku, a matka Kubánka žije na opačnom konci USA v Tacome. Keď si jedného dňa s priateľom pozerajú fotografie z mladosti jeho matky, Adela na jednom obrázku uvidí svoju matku Loretu s tehotenským bruškom. Vysvitne, že jej matka sa v skutočnosti volá Elisa a kedysi patrila do skupiny mladých vysokoškolákov, ktorí si hovorili Klan. Od tej chvíle Adela začne pátrať, kto v skutočnosti je jej matka, kto je jej biologickým otcom a kto je vlastne aj ona sama.
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mlčanie a iné zločiny
Spisovateľka, publicistka a prekladateľka Iva Vranská Rojková sa v súčasnosti autorsky venuje najmä poézii a po zbierkach Odtlačky času a nečasu (1998) a Z hĺbky plytčiny (2022) ponúka čitateľskej verejnosti tretiu knihu básní Mlčanie a iné zločiny. Už názov napovedá, že verše sú výzvou k aktívnemu ľudskému i spoločenskému postoju. Hlboké osobné sondy a psychologicky komplikovanú ľúbostnú lyriku dopĺňa naliehavá spoločenská výpoveď o dobových udalostiach a spoločenských javoch. Zbierku završujú ukážky z autorkinej textárskej tvorby.
Na sklade 1Ks
14,90 €
Denníky z temných čias
Zinajda Nikolajevna Gippiusová (1869-1945), manželka Dmitrija Sergejeviča Merežkovského, jedna zo ženských legiend ruského symbolizmu a dekadencie vo svojich denníkových zápiskoch prináša pohľad na neľahké obdobie prvej svetovej vojny, revolúcií a občianskej vojny v Rusku.
Sedem ,,osudových“ rokov (1914 – 1921) obsiahne autorka fragmentárne, prenikavo a so subjektívnou zaujatosťou. Veľa z dobových udalostí sníma ,,priamo“ z okna domu, v ktorom manželia bývali a ktorý tesne susedil s Tauridským parkom a Tauridským palácom, budovou, v ktorej sídlila tzv. ,,Duma“, čiže dolná komora ruského parlamentu.
Poslanci sú poväčšine autorkini známi, a tak sa prezentuje ako priama účastníčka diania. Niekedy však ťažko určiť, kam siaha bezprostredný záznam a kde začína literárna štylizácia. V každom prípade spisovateľkin zničujúci postreh pred čitateľmi načrtáva desivý psychoportrét Alexandra Fiodoroviča Kerenského, druhého predsedu ruskej dočasnej vlády, ale aj iných osobností. Autorka svojimi autentickými postrehmi zachytáva atmosféru doby: podmanivú, reálnu fiktívnu zároveň.
Výpovedná hodnota tohto diela je obrovská: text nesmierne presvedčivo sprítomňuje postoj a reakcie ruského intelektuála na udalosti doby a tým nám v súčasnosti umožňuje poodhaliť a poodkryť príčiny rôznych vtedajších zlyhaní alebo sa nad nimi zamyslieť.
Každý piatok sa kúpeme
Úspešný východonemecký spisovateľ Kurt David sa stal známy najmä ako autor detských kníh. Jeho diela dosahovali vysoký náklad a mnohé aj sfilmovali. Film nakrútili aj podľa detského humoristického románu Každý piatok sa kúpeme (1964). Denník násťročného je sviežim vtipným pohľadom na niekedy nepochopiteľný svet dospelých.
Otec strúhal takú búrlivú zostavu grimás , až sa zdalo, že na vyjadrenie bezprostredných pocitov mu jedna tvár nestačí. Mama odhadla situáciu reálne a rozprávala sa so mnou o tom, ako mi chutí saláma. U nás je to niekedy ta: otec má argumenty, mama city. Predstavujem si, aké by bolo super, keby sa oboje nachádzalo v jednej osobe...
V našej rodine som v najťažšej pozícii: musím sa podrobiť vychovávaniu. Dovolím to dovtedy, kým si to nevšimnem.
Ľuba Sajkalová
Ľuba Sajkalová (1973 – 2019, Bratislava) je na vizuálnej scéne známa aj neznáma. Jej tvorba s východiskom v textilnom médiu priniesla na výtvarnú scénu ekologické témy, etnografickú citlivosť, fenomén pamäti a rodinnej histórie či materiálovú empatiu. Prvá monografia mapuje tvorbu autorky a stopu, ktorú zanechala na výtvarnej scéne a v pamäti jej blízkych, priateľov a kolegov. Ukazuje Ľubu Sajkalovú ako človeka spolupráce – v centre jej života a tvorby boli vzťahy, procesy a príbehy, viac ako konečný artefakt. Ambíciou publikácie nie je iba predstaviť umelkyňu, ktorej dielo sa predčasne uzavrelo. Chceme zároveň ukázať, akou originálnou a zápalnou osobnosťou bola, aj to, že v mnohých aspektoch svojho uvažovania bola vyslovene priekopnícka.
# umenie, #príbeh umelkyne, #ekológia, #udržateľnosť, #historická pamäť, #vzdelávanie umením
Nekonečná Záhrada a princeznička Xi-Xi
Princeznička Xi-Xi patrí k civilizácii budúcnosti. Ľudia v nej sú pokorní a úctiví k prostrediu, v ktorom žijú. Hlavná hrdinka utečie z kráľovského hradu a na svojom jednorožcovi putuje po Nekonečnej Záhrade, aby našla jej začiatok. Po ceste objavuje nádherný svet prírody a stretáva priateľské bytosti, ktoré v nej bývajú. Príbeh nenápadne vedie deti k láske voči prírode.
Neprchnúce sakury
Výber básní jedinečnej japonskej poézie z 10. storočia v prebásnení Ľubomíra Feldeka a s ilustráciami Namiko Uchnár.
Japonsko je krajinou, ktorej dávna história a citlivé umelecké vnímanie sveta fascinuje aj súčasného slovenského človeka, ktorému výber japonskej poézie sprístupní filozofiu bytia i pominuteľnosť tohto sveta; forma tanka – päťveršie japonskej poézie ponúka zážitok dodržiavania slabičnej schémy 5-7-5-7-7, umocnená majstrovstvom básnika Ľubomíra Feldeka; vnímanie minuciózností prírody ako uvedomovanie si jej hlasu prostredníctvom zvukov živočíchov, šelestu rastlinstva, štruktúr lupeňov kvetov, listov i kôry
The Paris Review / Rozhovory s osobnosťami literatúry 80. rokov, vol. 1
The Paris Review, jeden z najvýznamnejších literárnych časopisov na svete, publikuje už od päťdesiatych rokov rozsiahle a precízne rozhovory s poprednými autormi a autorkami. Za takmer sedemdesiat rokov jeho existencie ich vyšlo niekoľko stoviek a len veľmi ťažko nájdete významného spisovateľa, ktorý by mu rozhovor neposkytol. V knižnom vydaní, ktorého štvrtý diel držíte v rukách, sme sa rozhodli postupne predstaviť každú literárnu dekádu zrkadlom jej najdôležitejších spisovateľov a spisovateliek. V našom prvom výbere desiatich rozhovorov z osemdesiatych rokov sa okrem iného dozviete, prečo Julio Cortázar debutoval až po tridsiatke, čo viedlo Johna Fowlesa k spáleniu jedného z jeho románov a akú pascu pripravila Doris Lessing na literárnu kritiku.
V knihe nájdete rozhovory s nasledovnými autormi a autorkou: James Baldwin, Raymond Carver, Julio Cortázar, John Fowles, Carlos Fuentes, Arthur Koestler, Milan Kundera, Doris Lessing, Philip Roth a Derek Walcott
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
dostupné aj ako:
Naja naja a ja
Šiestak Maťo žije v malej veternej dedinke. Rád pozoruje lode plávajúce cez gabčíkovskú komoru a tajne obdivuje novú spolužiačku, ktorá prišla do ich triedy z veľkého sveta – rovno z Prahy. Svet, v ktorom Maťo dospieva, je poznačený dvomi rokmi covidu a najnovšími udalosťami na východe od našich hraníc. To, že sa Maťove všedné dni odohrávajú v malej dedinke, neznamená, že jeho sny a túžby sú malé a zanedbateľné.
Konverzácia a európska literatúra
Čo je to konverzácia? Je to len nezáväzný spoločenský rozhovor alebo môže ísť aj o niečo viac? Ako prispieva konverzácia ku kultivovaniu jednotlivca a ako sa podieľa na utváraní a udržiavaní civilizovaných spoločenstiev? Nakoľko je neformálny rozhovor naozaj slobodný a nakoľko sú jeho pravidlá nepísané? Ako súvisí fenomén spoločenskej konverzácie s krásnou literatúrou či s inými druhmi umenia? A prečo má zmysel vnímať konverzáciu historicky? Do akej miery dokážeme dnes rekonštruovať spôsob, akým sa viedli neformálne rozhovory v uplynulých dobách, ktoré nepoznali zvukové záznamy?
V historickom oblúku, siahajúcom od ranej moderny po koniec dlhého devätnásteho storočia, zachytilo umenie a literatúra pestrú realitu mnohohlasného a mnohojazyčného hovorenia bezpočtu družných generácií často len v náznakoch alebo štylizovane. To však neznamená, že k nemu nemáme prístup. Kniha Konverzácia a európska literatúra prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou neformálneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s prchavým javom spoločenského rozhovoru a s jeho kultúrnym významom.
dostupné aj ako:
Postkapitalistická túžba
Sú naše túžby skutočne naše? Je legitímne kritizovať kapitalizmus prostredníctvom iPhonov? Prečo Beatles nahrali svoje najlepšie skladby práve vtedy, keď už vôbec nemuseli pracovať? Po čom prahli ľudia zo Sovietskeho zväzu podľa západných reklám z čias studenej vojny? A dokážeme si vôbec želať niečo mimo kapitalizmu? Zbierka prednášok z kurzu Postkapitalistická túžba umožňuje čitateľkám a čitateľom zažiť Marka Fishera v živom procese jeho uvažovania a v bezprostrednom dialógu so svojím študentstvom. Poznanie toho, ako sa kapitalistická ideológia vkráda do našich prianí a identít, nám umožňuje uvedomiť si potenciál alternatívnej budúcnosti, rozvinúť kolektívnu túžbu presahujúcu úzke hranice trhovej spotreby a predstaviť si horizont spoločnosti za kapitalizmom, v ktorej rozvoj ľudských schopností nie je odkázaný na motiváciu ziskom a mzdou.
Prepad a iné básne
Básnická zbierka Prepad a iné básne mladého slovinského básnika Uroša Praha (* 1988) žijúceho vo Viedni v preklade skúsenej poetky, prekladateľky a vydavateľky Stanislavy Chrobákovej Repar predstavuje výber básní z jeho troch básnických zbierok vydaných doposiaľ. Ide o poéziu, ktorá od bezprostrednej telesnosti a sebavnímania lyrického subjektu či jeho vzťahov a ľúbostných avantúr postupne prechádza až k „telu planéty“ a jej ohrozenia, a od témy inakosti (queer-tematika) a „udomácňovania“ v jazyku až k tzv. poézii antropocénu, alebo – ako uvádza prekladateľka v doslove ku knihe – ku „gaya-poetike“. Pre Praha, nominanta najvýznamnejších básnických ocenení v Slovinsku (Veronikina cena, Jenkova cena) a laureáta ceny Exil Lyrikpreis (Viedeň 2018), resp. pre jeho písanie je charakteristická elipsa, diverzita výrazu a hravosť, tvorba novotvarov a inovatívnych postupov, ale aj zraňujúca, pre niekoho možno provokatívna otvorenosť deteritorializovaného subjektu, ktorý sa vzpiera disciplinujúcim nárokom väčšinového (heteronormatívneho či antropocentrického) diskurzu a preskúmava hranice možného.
Knihu dopĺňa fundovaný doslov prekladateľky a vydavateľky diela, ktorá v ňom o. i. upozorňuje aj na všestranné kontexty Prahovho básnického vystúpenia doma i v zahraničí – a teda aj na väčšinovo konzervatívnom Slovensku.
