Adam Bžoch

Prežite ďalšie dobrodružstvá so Samom a s Júliou, myškami, ktoré poznáte aj z televíznej obrazovky. Júlia je veľmi zvedavá a neuveriteľne tvrdohlavá. Sam je príliš nesmelý a slušný. No keď sú spolu, zažívajú rozličné dobrodružstvá – a riešia aj všelijaké problémy. Tentoraz sa Sam a Júlia vyberú s handrárom na blší trh, kde myši predávajú rôzne pekné veci. Sam tam objaví veľmi starú knihu a Júlia tajomnú truhličku. Sú to hotové poklady! Azda sa o veciach z blšieho trhu dozvedia viac v múzeu. Chcete sa dozvedieť viac? Nech sa páči, vstúpte do sveta Sama a Júlie, ktorý je plný prekvapení! Myší dom vytvorila rodina Schaapmanovcov ako dekoráciu pre sériu detských kníh. Je vyrobený z kartónových škatúľ a lepeniek. Na interiér boli použité autentické látky z päťdesiatych, šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia a rozličné druhy recyklovaného materiálu. Pôvodný Myší dom má prednú, bočnú a zadnú stenu a je v ňom viac než sto izieb, chodieb a vonkajších priestorov. Neskôr bolo postavených veľa ďalších kulís. Chcete si postaviť vlastný Myší dom? Na webovej stránke si môžete pozrieť rozličné videá, ktoré vám vysvetlia, ako na to. Navštívte stránku www.sam-julia.com, lajknite stránku Sam & Julia na Facebooku, sledujte ich na Instagrame a prihláste sa na odber kanálu na YouTube! Pre deti od 3 rokov Z holandského originálu preložil Adam Bžoch.

Prežite ďalšie dobrodružstvá so Samom a s Júliou, myškami, ktoré poznáte aj z televíznej obrazovky. Júlia je veľmi zvedavá a neuveriteľne tvrdohlavá. Sam je príliš nesmelý a slušný. No keď sú spolu, zažívajú rozličné dobrodružstvá – a riešia aj všelijaké problémy. Keď Sam a Júlia hrajú guľôčky, nájdu zvláštny kameň, ktorý prináša šťastie. Samozrejme, že si ho starostlivo schovajú do truhličky vo svojej tajnej komôrke pod schodiskom. Neskôr sa kameň zíde, pretože Sam bude potrebovať počas vystúpenia v divadle šťastie. Krátko pred predstavením však kameň stratí. Podarí sa mu napriek tomu vystúpenie zvládnuť? Svet Sama a Júlie je plný prekvapení. Nech sa páči, vstúpte doň! Myší dom vytvorila rodina Schaapmanovcov ako dekoráciu pre sériu detských kníh. Je vyrobený z kartónových škatúľ a lepeniek. Na interiér boli použité autentické látky z päťdesiatych, šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia a rozličné druhy recyklovaného materiálu. Pôvodný Myší dom má prednú, bočnú a zadnú stenu a je v ňom viac než sto izieb, chodieb a vonkajších priestorov. Neskôr bolo postavených veľa ďalších kulís. Chcete si postaviť vlastný Myší dom? Na webovej stránke si môžete pozrieť rozličné videá, ktoré vám vysvetlia, ako na to. Navštívte stránku www.sam-julia.com, lajknite stránku Sam & Julia na Facebooku, sledujte ich na Instagrame a prihláste sa na odber kanálu na YouTube! Pre deti od 3 rokov Z holandského originálu preložil Adam Bžoch.

Zoznámte sa s najlepšími kamarátmi, myškami Samom a Júliou, ktorých poznáte aj z televíznej obrazovky. Júlia je veľmi zvedavá a neuveriteľne tvrdohlavá. Sam je veľmi nesmelý a slušný. No keď sú spolu, zažívajú rozličné dobrodružstvá – a riešia aj všelijaké problémy. Objavte s nimi tajnú komôrku, pozdravte handrára a naučte sa robiť palacinky. Navštívte obchod s rozličným tovarom a nazrite do truhličky, ktorá ukrýva tajomstvá. A – ach nie! – možno stretnete aj potkana. Myší dom je plný prekvapení. Tak vstúpte dovnútra a preskúmajte ho! Myší dom vytvorila rodina Schaapmanovcov ako dekoráciu pre sériu detských kníh. Je vyrobený z kartónových škatúľ a lepeniek. Na interiér boli použité autentické látky z päťdesiatych, šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia a rozličné druhy recyklovaného materiálu. Pôvodný Myší dom má prednú, bočnú a zadnú stenu a je v ňom viac než sto izieb, chodieb a vonkajších priestorov. Neskôr bolo postavených veľa ďalších kulís. Chcete si postaviť vlastný Myší dom? Na webovej stránke si môžete pozrieť rozličné videá, ktoré vám vysvetlia, ako na to. Navštívte stránku www.sam-julia.com, lajknite stránku Sam & Julia na Facebooku, sledujte ich na Instagrame a prihláste sa na odber kanálu na YouTube! Pre deti od 3 rokov Z holandského originálu preložil Adam Bžoch.

Nádherný príbeh s pútavými ilustráciami je oslavou pomalého života v súlade s prírodou, kde sú najväčšou oporou bytosti okolo nás. Keď je vonku ticho a chladno, deduško rozpráva najmenšiemu ježkovi rozprávku z náhlivej doby, keď všade panoval neuveriteľný zhon. Nikto nemal čas, aby sa aspoň na chvíľku zastavil. Všetko muselo byť vyššie, rýchlejšie, ďalej, lepšie a krajšie. Okrem ježka. Ten mal rád, keď sa mu pomedzi pichliače preháňal vietor. A keď mu na čierny vlhký ňucháčik dopadali teplé slnečné lúče. Každý deň zbieral v lese odpadky. No ostatné zvieratká na to nemali čas. Až kým sa jedného dňa všetko nezmenilo. Úspešná holandská ilustrátorka Marije Tolman, ktorú slovenskí čitatelia poznajú vďaka ilustráciám k nádhernej knihe Lišiačik od Edwarda van de Vendela, sa tentoraz predstavuje nielen ako výtvarníčka, ale aj ako autorka zaujímavého textu s hlbokým edukačným posolstvom. Pre deti od 3 rokov Z holandského originálu preložil Adam Bžoch.

Čo je to konverzácia? Je to len nezáväzný spoločenský rozhovor alebo môže ísť aj o niečo viac? Ako prispieva konverzácia ku kultivovaniu jednotlivca a ako sa podieľa na utváraní a udržiavaní civilizovaných spoločenstiev? Nakoľko je neformálny rozhovor naozaj slobodný a nakoľko sú jeho pravidlá nepísané? Ako súvisí fenomén spoločenskej konverzácie s krásnou literatúrou či s inými druhmi umenia? A prečo má zmysel vnímať konverzáciu historicky? Do akej miery dokážeme dnes rekonštruovať spôsob, akým sa viedli neformálne rozhovory v uplynulých dobách, ktoré nepoznali zvukové záznamy? V historickom oblúku, siahajúcom od ranej moderny po koniec dlhého devätnásteho storočia, zachytilo umenie a literatúra pestrú realitu mnohohlasného a mnohojazyčného hovorenia bezpočtu družných generácií často len v náznakoch alebo štylizovane. To však neznamená, že k nemu nemáme prístup. Kniha Konverzácia a európska literatúra prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou neformálneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s prchavým javom spoločenského rozhovoru a s jeho kultúrnym významom.

Čo je to konverzácia? Je to len nezáväzný spoločenský rozhovor alebo môže ísť aj o niečo viac? Ako prispieva konverzácia ku kultivovaniu jednotlivca a ako sa podieľa na utváraní a udržiavaní civilizovaných spoločenstiev? Nakoľko je neformálny rozhovor naozaj slobodný a nakoľko sú jeho pravidlá nepísané? Ako súvisí fenomén spoločenskej konverzácie s krásnou literatúrou či s inými druhmi umenia? A prečo má zmysel vnímať konverzáciu historicky? Do akej miery dokážeme dnes rekonštruovať spôsob, akým sa viedli neformálne rozhovory v uplynulých dobách, ktoré nepoznali zvukové záznamy? V historickom oblúku, siahajúcom od ranej moderny po koniec dlhého devätnásteho storočia, zachytilo umenie a literatúra pestrú realitu mnohohlasného a mnohojazyčného hovorenia bezpočtu družných generácií často len v náznakoch alebo štylizovane. To však neznamená, že k nemu nemáme prístup. Kniha Konverzácia a európska literatúra prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou neformálneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s prchavým javom spoločenského rozhovoru a s jeho kultúrnym významom.

Nizozemsko-nemecký kultúrny a literárny historik André Jolles (1874 – 1946) patrí k nedoceneným postavám európskych humanitných vied a literatúry. Hoci za svojho života vydal len niekoľko kníh, ktoré sa stretli s väčším ohlasom (Vyvolané tóny, 1916; Inšpirácia a forma, 1923 a Jednoduché formy, 1930), dlhodobo nimi predznamenal premýšľanie o európskych literatúrach ako aj zmeny vo vedách o kultúre, ktoré nastali koncom 20. storočia. Ako „zázračné dieťa“, „kúzelník“ a „vzdelaný vagant“, no najmä ako predstaviteľ nizozemského modernizmu inšpiroval slávneho kultúrneho historika Johana Huizingu i zakladateľa modernej umenovednej ikonológie Abyho Warburga. Nedocenenosť Jollesa ako rozporuplnej osobnosti má svoje vedecko-historické i politicko-biografické dôvody, jeho myslenie sa však dodnes vyznačuje originálnosťou a podnetnosťou.

Amsterdam, 1941. Sedemnásťročná Betty Oudkerková donedávna viedla pomerne bezstarostný život. Starala sa o deti v židovských jasliach, trávila čas s priateľmi a vymieňala si úsmevy s príťažlivými mladíkmi na ulici. Všetko však zmenia reštrikcie namierené proti Židom a situácia sa ešte vyostrí, keď sa z divadla oproti jasliam stane deportačné zhromaždisko. Odteraz sa majú vychovávateľky starať o židovské deti čakajúce na transport do koncentračného tábora. Niektoré deti však záhadne zmiznú a Betty je zasvätená do prísne tajného plánu na ich záchranu. Pod vedením riaditeľky jaslí Henriëtte Pimentelovej a ďalších odvážnych mladých žien sa im podarí prepašovať do bezpečia niekoľko stoviek nevinných životov. Napriek obrovskému riziku nestrácajú nádej v budúcnosť, pretože kto zachraňuje deti, ten zachraňuje svet. Z holandského originálu De Créche (Hollands Diep is een imprint van Overamstel Uitgevers bv, Amsterdam 2020) preložil Adam Bžoch.

Po dôverne známych príbehoch obľúbenej Špinušky je Špunt z Vežodomu ďalším oceňovaným dielom z tvorby holandskej poetky a spisovateľky Annie M. G. Schmidt. Špunt si hľadá bývanie. Iste sa hneď pýtate, kde má rodičov a prečo je sám. Odpoveď je jasná: v rozprávkach je možné všetko. A keďže najvrchnejšia izba novopostaveného Vežodomu je stále prázdna, milý a zdvorilý chlapček sa v nej usadí. S okolím sa zoznamuje rýchlo: stretáva pána Pierka, početnú rodinku Dupkáčov, Agátku v ružových šatách či Majora a jeho koňa Dlháňa. Šváb Žužo sa dokonca stane jeho vyvoleným spolubývajúcim. Neobvyklé nápady nového obyvateľa domu sa však nie každému páčia. Špunt čoskoro natrafí na pani Čistučkú a radosť z nového bývania vzápätí zatieni hrozba, že Špunt sa bude musieť vysťahovať. Ak má však niekto medzi ľuďmi aj zvieratami toľko priateľov ako on, hádam len neskončí na ulici? Napínavé udalosti striedajú jedna druhú a kamaráti statočne zdolávajú prekážky, aby si nakoniec všetci mohli oddýchnuť na spoločnej dovolenke pri mori. Špunta však opäť zastihne súrna správa. Prečo sa musí vrátiť? Hoci Annie M. G. Schmidt napísala tieto príbehy pred mnohými rokmi, stále chytajú za srdce nové čitateľské generácie, sú vzrušujúce a plné iskrivého humoru. Autorka v nich neúnavne podpichuje dospelých pre ich obmedzený pohľad na život a citlivo vykresľuje deti ako vynaliezavé, životaschopné a slobodné bytosti, pripravené kedykoľvek pomôcť. Špunt z Vežodomu je skvelá kniha, v ktorej spoznávame aj charaktery postáv zo Špinušky, no zahlbujeme sa do dobrodružnejšieho deja so širším obsadením. Príbehy sú ako ušité pre škôlkarov aj malých školákov a školáčky. Smejme sa spolu, žasnime a pevne stojme pri skutočne odvážnom hrdinovi!

Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil. Číta: Táňa Pauhofová

Nádherný, vizuálne pútavý príbeh je jedinečnou oslavou života a všetkých malých veľkých vecí a zázrakov Keď mladý Lišiačik spadne počas hry v piesočných dunách, začne sa mu snívať zvláštny sen. Pred očami sa mu odvíja celý život so všetkými krásnymi i menej príjemnými príbehmi a zážitkami, a to od čias, keď bol maličký ako jabĺčko. Znovu sa po prvý raz dostane uprostred noci von z líščej nory. V lese a v dunách sa hrá so svojimi líščími súrodencami. Zasa stretne srnku, ale aj chlapca, ktorý mu zachráni život pri hre v záhrade. Vidí sám seba, ako leží v piesku, a nerozumie, čo sa deje. Pomoc je však nablízku – opäť sa zjaví chlapec, ktorý ho privedie späť k životu na dunách a k jeho milovanej líščej rodine. Holandské duo, spisovateľ Edward van de Vendel a ilustrátorka Marije Tolman, vytvorili nádherný príbeh, v ktorom sa striedajú jedinečné koláže s textom ako snový film a vizuálna poézia v jednom. Pre deti od 4 rokov Kniha získala ocenenia Najkrajšia detská kniha jesene 2021 a Najlepšia detská kniha jesene 2021, ocenenia odbornej poroty Bibiany a Slovenskej sekcie IBBY.

Desaťročný Samuel prichádza na ostrov, aby tam so svojou rodinou strávil prázdninový týždeň. Ich pobyt sa však nezačína práve idylicky. Jeho brat si zlomí členok a on sa po príchode do ošetrovne zoznámi s jedenásťročným, výnimočne odvážnym dievčaťom. Jeho mama tu pracuje ako zdravotná sestra a dcéru od narodenia vychováva sama. Tess však túži spoznať vlastného otca a bez vedomia mamy vyhúta plán, ako ho dostať do ich prázdninovej chatky na ostrove. Samuel jej v tom pomáha, i keď má opačný problém: kým Tess túži po zblížení s otcom, on sa každý deň trénuje v tom, aby sa pripravil na stratu svojich blízkych, keď to raz príde. Vtipne vyrozprávaný príbeh vo vynikajúcom preklade Adama Bžocha, plný nákazlivej radosti o stratách a nálezoch a snahe nájsť si svoje miesto vo svete, zdôrazňuje dôležitosť rodinnej súdržnosti a priateľstva. Kniha dostala viacero významných knižných cien, ako Vlag en Wimpel, Flámska cena detskej poroty 2014, či LUCHS-Preis 2014 a jej filmová adaptácia zas získala prestížne ocenenia: špeciálnu cenu mládežníckej poroty Berlinale 2019, cenu diváka NYICFF (najväčší filmový festival pre deti a mládež v Severnej Amerike) a chorvátsku divácku cenu na festivale Kinokino 2019.

Kniha Adama Bžocha Človek v dejinách, venovaná nizozemskému kultúrnemu historikovi Johanovi Huizingovi (1872 – 1945), sprostredkúva celostný pohľad na život a dielo tejto poprednej osobnosti európskej vedy a odkrýva jej význam pre rozvoj humanitného myslenia v 20. storočí. Okrem prác, ktorými J. Huizinga získal ako všestranný a literárne inšpirovaný vedec celosvetové uznanie (Jeseň stredoveku, Erasmus, Homo ludens, V tieňoch zajtrajška), vykladá autor v kontexte dobových historických, antropologických, lingvistických, kultúrnych i politických diskusií aj jeho niektoré ďalšie, medzinárodne menej známe diela a štúdie ako Problém renesancie, Nizozemská kultúra v 17. storočí, Človek a dav v Amerike, Úloha kultúrnych dejín a ďalšie, a na mnohých príkladoch z povojnových európskych intelektuálnych dejín demonštruje Huizingovo pôsobenie na vedy o človeku, dejinách a kultúre. Ohlas na jeho dielo v európskej medievistike i v sociológii, v teóriách hier i vo filozofii dejín možno pripísať na vrub otvorenosti a nepredpojatosti, s akými tento vedec pristupoval k otázkam človeka a jeho kultúrnej existencie. Zvláštna kapitola knihy je venovaná pôsobeniu Huizingu na slovenskú humanistiku po druhej svetovej vojne, pre ktorú predstavovalo jeho dielo alternatívu voči rigidnému marxizmu.

Nizozemský kultúrny historik Johan Huizinga (1872-1945) sa preslávil najmä dvoma knihami, medievistickou prácou Jeseň stredoveku (1919) a kultúrnofilozofickou štúdiou Homo ludens (1938). Okrem toho je však aj autorom mnohých ďalších kníh a esejí z oblasti ranomoderných európskych dejín (napr. Erasmus, Kultúra Nizozemska v 17. storočí), z dejín USA (Človek a dav v Amerike, Amerika ako žije a myslí), z indickej literatúry (Vidušaka) a takisto kritických diel o úpadku modernej západnej civilizácie v 20. storočí (V tieňoch zajtrajška, Zhanobený svet). Vo všetkých týchto dielach sa prejavil nielen ako brilantný mysliteľ, ale aj ako skvelý literát. Súčasný výber jeho esejí približuje túto veľkú osobnosť európskej vzdelanosti prvej polovice minulého storočia ako vnímavého kultúrneho historika, ktorý mal nielen presné predstavy o základoch európskej civilizácie a kultúrnom jestvovaní jednotlivca i spoločnosti, ale aj o poslaní modernej historickej vedy.

A pszichoanalízis Szlovákiában nem létezett olvasható a könyv elején, s Adam Bžoch munkája éppen erre a hiányra épül, hiszen e nem létező tárgy szétszórtan, töredékesen, nyomokban mégiscsak fellelhető kulturális lenyomatait kutatja fel. Bár a pszichoanalízis önálló irányzatként valóban nem létezett, ennek ellenére számos területen felbukkant, többek közt inspirálta az avantgardistákat, de az ateista provokáció vagy a burzsoá áltudomány elrettentő példájaként is jelen volt. A szerző gazdag történeti anyagon keresztül mutatja be, miért nem sikerült hosszú időn át befogadni Freud tanait, feltárja a klasszikus pszichoanalízissel szembeni ellenállás hátterét, a nemzeti és társadalmi fejlődés Közép-Európában másutt is jól ismert deformáltságát és zavarait, amely mögött végső soron a szlovák kultúra modernellenessége húzódott meg.

Kniha klasika holandskej literárnej moderny Frederika van Eedena (1860-1932) Malý Johannes je filozofickou rozprávkou pre dospelých. Dej sa odohráva v Holandsku približne v čase, keď žil autor; malý chlapec Johannes odchádza z domu, aby žil v prírode so zvieratami a mýtickými postavami. Tento chlapčenský sen sa mu však postupom času začne meniť na nočnú moru. Jediný možný spôsob, ako jej uniknúť, je vrátiť sa k "princípu reality" - a dospieť. Eedenom jednoducho vyrozprávaný príbeh chlapca, ktorý sa zmenší a načas splynie s prírodou, je iniciačnou prózou a zároveň veľkou dobovou polemikou o vzťahu človeka a prírody v časoch postromantizmu a druhej priemyselnej revolúcie. Hľadanie pravdy, krásy a šťastia ako základné smerovanie ľudského života je tu vsadené do rámca životných filozofií, umeleckých a prírodovedeckých názorov belle epoque a presvitá z neho silná tendencia k symbolizmu. Filozofický antimaterializmus, antinaturalizmus a idealizmus viedol autora k vysoko imaginatívnemu a v zásade symbolickému chápaniu prírody a vzťahu človeka k nej. V próze sa objavujú náznaky secesného vnímania sveta, prírody a kultúry, jej jazyk je prostý vo svojej pomenúvacej priamosti, avšak bohatý na výrazové prvky. Próza Malý Johannes patrí k základnému kánonu moderného holandského písomníctva.