Adam Bžoch

Marcellus Emants svojím románom Spoveď z pozostalosti presiahol horizont domácej literatúry. Nadviazal totiž na bohatý európsky topos literárnej spovede (sv. Augustín, J. J. Rousseau, A. de Musset) a dotiahol ho v istom zmysle do posledných dôsledkov. Román je sebaobnažujúcou autoanalýzou priemerného meštiaka, ktorý sa pokúša vyšvihnúť do vyššej spoločenskej triedy, avšak sociálna a biologická determinácia mu tento prechod neumožňuje realizovať. Spoveď z pozostalosti je jedným z mála Emantsových diel, ktoré preniklo do medzinárodného povedomia a bolo preložené do viacerých svetových jazykov. Ako autor, ktorý sa začleňuje do prúdu naturalizmu, stojí Emants v tieni svojho vzoru Emila Zolu. Napriek tomu však môžeme konštatovať, že román¸ v ktorom opísal životný osud mladého spoločenského arivistu Termeera a vraždu jeho manželky, patrí k tým skvostom európskej literatúry, ktoré ďaleko presahujú obzor provinčnosti.

Slávna „báseň o človeku“ s ilustráciami Jána Ťapáka. Martinus Nijhoff (1894—1953) patrí k najvýznamnejším severonizozemským básnikom 20. storočia. Za svojho života vydal tri básnické zbierky (Pútnik, 1916; Formy, 1924; Nové básne, 1934), množstvo esejí a takisto prekladov z angličtiny, francúzštiny a gréčtiny (T. S. Eliot, W. Shakespeare, A. Gide, Euripides). Ako predstaviteľ neskorej moderny zastával pozíciu autonómnosti poézie a vo svojom básnickom diele, ktoré sa vyznačuje jazykovou jasnosťou a komplexnosťou, nastoľoval existenciálne otázky moderného človeka postmetafyzickej doby. Jeho básnická skladba Awater (1934), ktorá vychádza v dvojjazyčnom nizozemsky-slovenskom vydaní, je jednou z najinterpretovanejších básní nizozemskej poézie.

Menno ter Braak (1902—1940), pôvodným školením historik, je najvýznamnejším predstaviteľom medzivojnovej nizozemskej literárnej kritiky. Ako spoluzakladateľ literárneho časopisu Forum bol obávaným polemikom, no zároveň presvedčeným demokratom a „europeizátorom“ provinčných pomerov v holandskej kultúre. Dôsledne presadzoval nové personalistické kritériá posudzovania domácej literárnej tvorby, otváral svojim krajanom obzory smerom k západo- i východoeurópskym literatúram a angažoval sa aj za avantgardné filmové umenie. Počas svojho krátkeho, no mimoriadne plodného života plného bojov napísal niekoľko kníh esejí (Politik bez strany, Rozlúčka s krajinou pastorov, O starých a nových kresťanoch, Karneval mešťanov, Demaskovanie krásy, Cinema militans a i.). Bol jediným nizozemským intelektuálom, ktorý sa v roku 1938 vyslovil proti mníchovskej zrade a rozbitiu ČeskoSlovenska. V deň okupácie Nizozemska hitlerovským Nemeckom odišiel dobrovoľne zo života.

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.

Kniha klasika holandskej literárnej moderny Frederika van Eedena (1860-1932) Malý Johannes je filozofickou rozprávkou pre dospelých. Dej sa odohráva v Holandsku približne v čase, keď žil autor; malý chlapec Johannes odchádza z domu, aby žil v prírode so zvieratami a mýtickými postavami. Tento chlapčenský sen sa mu však postupom času začne meniť na nočnú moru. Jediný možný spôsob, ako jej uniknúť, je vrátiť sa k "princípu reality" - a dospieť. Eedenom jednoducho vyrozprávaný príbeh chlapca, ktorý sa zmenší a načas splynie s prírodou, je iniciačnou prózou a zároveň veľkou dobovou polemikou o vzťahu človeka a prírody v časoch postromantizmu a druhej priemyselnej revolúcie. Hľadanie pravdy, krásy a šťastia ako základné smerovanie ľudského života je tu vsadené do rámca životných filozofií, umeleckých a prírodovedeckých názorov belle epoque a presvitá z neho silná tendencia k symbolizmu. Filozofický antimaterializmus, antinaturalizmus a idealizmus viedol autora k vysoko imaginatívnemu a v zásade symbolickému chápaniu prírody a vzťahu človeka k nej. V próze sa objavujú náznaky secesného vnímania sveta, prírody a kultúry, jej jazyk je prostý vo svojej pomenúvacej priamosti, avšak bohatý na výrazové prvky. Próza Malý Johannes patrí k základnému kánonu moderného holandského písomníctva.

Nizozemský kultúrny historik Johan Huizinga (1872-1945) sa preslávil najmä dvoma knihami, medievistickou prácou Jeseň stredoveku (1919) a kultúrnofilozofickou štúdiou Homo ludens (1938). Okrem toho je však aj autorom mnohých ďalších kníh a esejí z oblasti ranomoderných európskych dejín (napr. Erasmus, Kultúra Nizozemska v 17. storočí), z dejín USA (Človek a dav v Amerike, Amerika ako žije a myslí), z indickej literatúry (Vidušaka) a takisto kritických diel o úpadku modernej západnej civilizácie v 20. storočí (V tieňoch zajtrajška, Zhanobený svet). Vo všetkých týchto dielach sa prejavil nielen ako brilantný mysliteľ, ale aj ako skvelý literát. Súčasný výber jeho esejí približuje túto veľkú osobnosť európskej vzdelanosti prvej polovice minulého storočia ako vnímavého kultúrneho historika, ktorý mal nielen presné predstavy o základoch európskej civilizácie a kultúrnom jestvovaní jednotlivca i spoločnosti, ale aj o poslaní modernej historickej vedy.

Kniha Adama Bžocha Človek v dejinách, venovaná nizozemskému kultúrnemu historikovi Johanovi Huizingovi (1872 – 1945), sprostredkúva celostný pohľad na život a dielo tejto poprednej osobnosti európskej vedy a odkrýva jej význam pre rozvoj humanitného myslenia v 20. storočí. Okrem prác, ktorými J. Huizinga získal ako všestranný a literárne inšpirovaný vedec celosvetové uznanie (Jeseň stredoveku, Erasmus, Homo ludens, V tieňoch zajtrajška), vykladá autor v kontexte dobových historických, antropologických, lingvistických, kultúrnych i politických diskusií aj jeho niektoré ďalšie, medzinárodne menej známe diela a štúdie ako Problém renesancie, Nizozemská kultúra v 17. storočí, Človek a dav v Amerike, Úloha kultúrnych dejín a ďalšie, a na mnohých príkladoch z povojnových európskych intelektuálnych dejín demonštruje Huizingovo pôsobenie na vedy o človeku, dejinách a kultúre. Ohlas na jeho dielo v európskej medievistike i v sociológii, v teóriách hier i vo filozofii dejín možno pripísať na vrub otvorenosti a nepredpojatosti, s akými tento vedec pristupoval k otázkam človeka a jeho kultúrnej existencie. Zvláštna kapitola knihy je venovaná pôsobeniu Huizingu na slovenskú humanistiku po druhej svetovej vojne, pre ktorú predstavovalo jeho dielo alternatívu voči rigidnému marxizmu.

Nádherný, vizuálne pútavý príbeh je jedinečnou oslavou života a všetkých malých veľkých vecí a zázrakov Keď mladý Lišiačik spadne počas hry v piesočných dunách, začne sa mu snívať zvláštny sen. Pred očami sa mu odvíja celý život so všetkými krásnymi i menej príjemnými príbehmi a zážitkami, a to od čias, keď bol maličký ako jabĺčko. Znovu sa po prvý raz dostane uprostred noci von z líščej nory. V lese a v dunách sa hrá so svojimi líščími súrodencami. Zasa stretne srnku, ale aj chlapca, ktorý mu zachráni život pri hre v záhrade. Vidí sám seba, ako leží v piesku, a nerozumie, čo sa deje. Pomoc je však nablízku – opäť sa zjaví chlapec, ktorý ho privedie späť k životu na dunách a k jeho milovanej líščej rodine. Holandské duo, spisovateľ Edward van de Vendel a ilustrátorka Marije Tolman, vytvorili nádherný príbeh, v ktorom sa striedajú jedinečné koláže s textom ako snový film a vizuálna poézia v jednom. Pre deti od 4 rokov Kniha získala ocenenia Najkrajšia detská kniha jesene 2021 a Najlepšia detská kniha jesene 2021, ocenenia odbornej poroty Bibiany a Slovenskej sekcie IBBY.

Nizozemský kultúrny historik Johan Huizinga (1872-1945) sa preslávil najmä dvoma knihami, medievistickou prácou Jeseň stredoveku (1919) a kultúrnofilozofickou štúdiou Homo ludens (1938). Okrem toho je však aj autorom mnohých ďalších kníh a esejí z oblasti ranomoderných európskych dejín (napr. Erasmus, Kultúra Nizozemska v 17. storočí), z dejín USA (Človek a dav v Amerike, Amerika ako žije a myslí), z indickej literatúry (Vidušaka) a takisto kritických diel o úpadku modernej západnej civilizácie v 20. storočí (V tieňoch zajtrajška, Zhanobený svet). Vo všetkých týchto dielach sa prejavil nielen ako brilantný mysliteľ, ale aj ako skvelý literát. Súčasný výber jeho esejí približuje túto veľkú osobnosť európskej vzdelanosti prvej polovice minulého storočia ako vnímavého kultúrneho historika, ktorý mal nielen presné predstavy o základoch európskej civilizácie a kultúrnom jestvovaní jednotlivca i spoločnosti, ale aj o poslaní modernej historickej vedy.

Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil. Číta: Táňa Pauhofová

Kader Abdolah (1954) je súčasný nizozemský autor, pochádzajúci z Iránu. Patrí k skupine spisovateľov, ktorí v posledných rokoch dobyli nizozemskú literárnu scénu a presadili sa najmä vďaka spracovaniu tém a motívov, ktoré v nizozemskej – ale celkovo aj v európskej – literatúre boli donedávna málo povšimnuté, najmä vzťahy Západu a Východu, východné kultúry, islam atď. Dom pri mešite je rodinný román, odohrávajúci sa v iránskom meste Senedžan zhruba v rozpätí tridsiatich rokov (od konca šesťdesiatych do konca deväťdesiatych rokov). Centrálnym motívom je tu „dom pri mešite“, akási správcovská budova mešity a život rozvetvenej zbožnej islamskej rodiny v nej. Autor na tomto spoločenskom mikropriestore opisuje boj medzi vzmáhajúcim sa chomejniovským islamizmom a šachovým režimom, resp. umiernenými islamskými tradicionalistami, generačné i civilizačné konflikty.

Menno ter Braak (1902—1940), pôvodným školením historik, je najvýznamnejším predstaviteľom medzivojnovej nizozemskej literárnej kritiky. Ako spoluzakladateľ literárneho časopisu Forum bol obávaným polemikom, no zároveň presvedčeným demokratom a „europeizátorom“ provinčných pomerov v holandskej kultúre. Dôsledne presadzoval nové personalistické kritériá posudzovania domácej literárnej tvorby, otváral svojim krajanom obzory smerom k západo- i východoeurópskym literatúram a angažoval sa aj za avantgardné filmové umenie. Počas svojho krátkeho, no mimoriadne plodného života plného bojov napísal niekoľko kníh esejí (Politik bez strany, Rozlúčka s krajinou pastorov, O starých a nových kresťanoch, Karneval mešťanov, Demaskovanie krásy, Cinema militans a i.). Bol jediným nizozemským intelektuálom, ktorý sa v roku 1938 vyslovil proti mníchovskej zrade a rozbitiu ČeskoSlovenska. V deň okupácie Nizozemska hitlerovským Nemeckom odišiel dobrovoľne zo života.

Po dôverne známych príbehoch obľúbenej Špinušky je Špunt z Vežodomu ďalším oceňovaným dielom z tvorby holandskej poetky a spisovateľky Annie M. G. Schmidt. Špunt si hľadá bývanie. Iste sa hneď pýtate, kde má rodičov a prečo je sám. Odpoveď je jasná: v rozprávkach je možné všetko. A keďže najvrchnejšia izba novopostaveného Vežodomu je stále prázdna, milý a zdvorilý chlapček sa v nej usadí. S okolím sa zoznamuje rýchlo: stretáva pána Pierka, početnú rodinku Dupkáčov, Agátku v ružových šatách či Majora a jeho koňa Dlháňa. Šváb Žužo sa dokonca stane jeho vyvoleným spolubývajúcim. Neobvyklé nápady nového obyvateľa domu sa však nie každému páčia. Špunt čoskoro natrafí na pani Čistučkú a radosť z nového bývania vzápätí zatieni hrozba, že Špunt sa bude musieť vysťahovať. Ak má však niekto medzi ľuďmi aj zvieratami toľko priateľov ako on, hádam len neskončí na ulici? Napínavé udalosti striedajú jedna druhú a kamaráti statočne zdolávajú prekážky, aby si nakoniec všetci mohli oddýchnuť na spoločnej dovolenke pri mori. Špunta však opäť zastihne súrna správa. Prečo sa musí vrátiť? Hoci Annie M. G. Schmidt napísala tieto príbehy pred mnohými rokmi, stále chytajú za srdce nové čitateľské generácie, sú vzrušujúce a plné iskrivého humoru. Autorka v nich neúnavne podpichuje dospelých pre ich obmedzený pohľad na život a citlivo vykresľuje deti ako vynaliezavé, životaschopné a slobodné bytosti, pripravené kedykoľvek pomôcť. Špunt z Vežodomu je skvelá kniha, v ktorej spoznávame aj charaktery postáv zo Špinušky, no zahlbujeme sa do dobrodružnejšieho deja so širším obsadením. Príbehy sú ako ušité pre škôlkarov aj malých školákov a školáčky. Smejme sa spolu, žasnime a pevne stojme pri skutočne odvážnom hrdinovi!

Dej románu je zasadený do amsterdamského umeleckého prostredia zo začiatku 20. storočia. Je to polofiktívny, polodokumentárny príbeh o priateľstve hudobného skladateľa Alphonsa Diepenbrocka a hudobného kritika Mathijsa Vermeulena. Diepenbrock prekonáva tvorivú krízu mimomanželským vzťahom a jeho manželka, ktorá sa o tom dozvie, mu je neverná s jeho oveľa mladším priateľom Vermeulenom. Nakoniec oba mimomanželské vzťahy stroskotajú a obaja muži i obe ženy sa ocitnú na okraji existenciálnej priepasti. Napriek málo známym lokálnym reáliám Menkveld rozvíja grandiózny európsky, hlboko psychologický a s absolútnou štylistickou precíznosťou napísaný román o európskom meštianstve, o umelcoch a ich komplikovaných priateľských i erotických vzťahoch.

Amsterdam, 1941. Sedemnásťročná Betty Oudkerková donedávna viedla pomerne bezstarostný život. Starala sa o deti v židovských jasliach, trávila čas s priateľmi a vymieňala si úsmevy s príťažlivými mladíkmi na ulici. Všetko však zmenia reštrikcie namierené proti Židom a situácia sa ešte vyostrí, keď sa z divadla oproti jasliam stane deportačné zhromaždisko. Odteraz sa majú vychovávateľky starať o židovské deti čakajúce na transport do koncentračného tábora. Niektoré deti však záhadne zmiznú a Betty je zasvätená do prísne tajného plánu na ich záchranu. Pod vedením riaditeľky jaslí Henriëtte Pimentelovej a ďalších odvážnych mladých žien sa im podarí prepašovať do bezpečia niekoľko stoviek nevinných životov. Napriek obrovskému riziku nestrácajú nádej v budúcnosť, pretože kto zachraňuje deti, ten zachraňuje svet. Z holandského originálu De Créche (Hollands Diep is een imprint van Overamstel Uitgevers bv, Amsterdam 2020) preložil Adam Bžoch.

Čo je to konverzácia? Je to len nezáväzný spoločenský rozhovor alebo môže ísť aj o niečo viac? Ako prispieva konverzácia ku kultivovaniu jednotlivca a ako sa podieľa na utváraní a udržiavaní civilizovaných spoločenstiev? Nakoľko je neformálny rozhovor naozaj slobodný a nakoľko sú jeho pravidlá nepísané? Ako súvisí fenomén spoločenskej konverzácie s krásnou literatúrou či s inými druhmi umenia? A prečo má zmysel vnímať konverzáciu historicky? Do akej miery dokážeme dnes rekonštruovať spôsob, akým sa viedli neformálne rozhovory v uplynulých dobách, ktoré nepoznali zvukové záznamy? V historickom oblúku, siahajúcom od ranej moderny po koniec dlhého devätnásteho storočia, zachytilo umenie a literatúra pestrú realitu mnohohlasného a mnohojazyčného hovorenia bezpočtu družných generácií často len v náznakoch alebo štylizovane. To však neznamená, že k nemu nemáme prístup. Kniha Konverzácia a európska literatúra prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou neformálneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s prchavým javom spoločenského rozhovoru a s jeho kultúrnym významom.